Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58C-164-2016.pdf
PDF · 100.62 KB
Case nature
Area
Subarea
58C/164/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: H. H., X.. XX. XX. XXXX, L. Za J. XXX/X, XXX XX V., občan SR proti žalovanému: Union poisťovňa, a. s., so sídlom Bajkalská 29/A, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, v konaní o zaplatenie 1.345,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.345,- Eur a úrok z omeškania vo výške 8,75% p. a. zo sumy 1.345,- Eur odo dňa 31. 08. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05. 10. 2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.345,- Eur s prísl. titulom plnenia z poistnej zmluvy. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 20. 01. 2012 zmluvu o havarijnom poistení Č.. XXXXXXXX. Dňa 08. 10. 2012 došlo k poistnej udalosti na osobnom motorovom vozidle žalobcu továrenskej značky Mercedes-Benz, Š.: X. XXX U. (ďalej len "vozidlo") tak, že na neznámom mieste a neznámym spôsobom nastalo poškodenie predného reflektoru, pričom žalovaný túto poistnú udalosť zaevidoval pod Č.. XXXXX-XXXX (ďalej len "druhá poistná udalosť"). Dňa 15. 08. 2012 žalobca obdŕžal od žalovaného oznámenie o likvidácii poistnej udalosti s tým, že tento síce uznal vznik poistnej udalosti a škodu vo výške 1.345,06 Eur, avšak poistné plnenie žalobcovi nevyplatil z dôvodu preúčtovania v prospech účtu žalovaného na skoršiu poistnú udalosť žalobcu evidovanú pod Č.. XXXXX-XXXX (ďalej len "prvá poistná udalosť") vyplatenej žalobcovi vo výške 2.625,20 Eur s odôvodnením, že na základe expertízy bolo zistené, že rozsah poškodenia vozidla nezodpovedá deklarovanému priebehu vzniku prvej škodovej udalosti Č.. XXXXX-XXXX zo dňa 12. 08. 2012, charakter poškodenia prednej kapoty a prednej masky z technického hľadiska nezodpovedá poškodeniu padajúcim kameňom. Žalovaný na základe uvedeného pristúpil k vymáhaniu vyplateného plnenia za prvú poistnú udalosť Č.. XXXXX-XXXX zo dňa 12. 08. 2012 započítaním sumy priznaného plnenia z druhej poistnej udalosti, a vyzval žalobcu na zaplatenie rozdielu vo výške 1.280,14 Eur. 3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a zároveň žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť tomuto trovy konania. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s Poistnou zmluvou zo dňa 20. 01. 2012, Oznámením o úhrade plnenia (Likvidácia poistnej udalosti) zo dňa 15. 08. 2013 (škodová udalosť Č.. XXXXX-XXXX), Pokusom o zmier zo dňa 25. 08. 2013 spolu s podacím lístkom, Opakovanou žiadosťou o zaslanie fotodokumentácie zo dňa 05. 09. 2013 spolu s podacím lístkom, Všeobecnými poistnými podmienkami,
Oznámením škodovej udalosti z havarijného poistenia zo dňa 18. 04. 2012, Oznámením škodovej udalosti z havarijného poistenia zo dňa 13. 08. 2012, Oznámením o úhrade plnenia (Likvidácia poistnej udalosti) zo dňa 10. 09. 2012 (škodová udalosť Š.. XXXXX-XXXX), Expertízou Č.. XXX/TS/XXXX, Dotazníkom k doplneniu informácií o škodovej udalosti pre poisteného, CD fotodokumentáciou ako aj s ďalšími listinami založenými v spise, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav: 5. Dňa 20. 01. 2012 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o havarijnom poistení Č.. XXXXXXXX (poistná zmluva) pre osobné motorové vozidlo továrenskej značky Mercedes-Benz U. XXXCDI V. XXX, Y.: W., čierna metalíza, Š.: X. XXX U.. 6. Dňa 12. 08. 2012 došlo k poistnej udalosti Č.. XXXXX-XXXX, tak že pri prechode horským priechodom Donovaly-Staré Hory, padlo viacero kameňov na vozidlo a rozbilo pravé svetlo, masku a kapotu vozidla (uvedené poškodenie potvrdzuje i fotodokumentácia založená do súdneho spisu na CD). Oznámením o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 10. 09. 2012 žalovaný oznámil žalobcovi poistné plnenie vo výške 2.625,20 Eur (prvá poistná udalosť), poistné plnenie ktoré žalobcovi zaplatil dňa 11. 09. 2012. 7. Dňa 08. 10. 2012 došlo k poistnej udalosti Č.. XXXXX-XXXX, tak že na neznámom mieste a neznámym spôsobom nastalo poškodenie predného ľavého reflektoru (uvedené poškodenie potvrdzuje i fotodokumentácia založená do súdneho spisu na CD). Oznámením o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 15. 08. 2013 žalovaný oznámil žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.345,06 Eur (druhá poistná udalosť), ktoré však preúčtoval v prospech účtu žalovaného na prvú poistnú udalosť z dôvodu neoprávneného poukázania poistného plnenia vo výške 2.625,20 Eur. Na základe vykonanej expertízy Č.. XXX/TS/XXXX bolo žalovaným zistené, že rozsah poškodenia vozidla nezodpovedá deklarovanému priebehu vzniku prvej škodovej udalosti a charakter poškodenia prednej kapoty a prednej masky z technického hľadiska nezodpovedá poškodeniu padajúcim kameňom. Žalovaný na základe uvedeného pristúpil k vymáhaniu vyplateného plnenia za prvú poistnú udalosť započítaním sumy priznaného plnenia z druhej poistnej udalosti, a vyzval žalobcu na zaplatenie rozdielu vo výške 1.280,14 Eur. 8. Žalovaný súdu predložil expertízu znaleckej organizácie SLOVDEKRA s. r. o. Č.. XXX/TS/XXXX zo dňa 31. 12. 2012, ktorú si dal vypracovať dňa 17. 12. 2012 za účelom posúdenia možnosti vzniku poškodenia motorového vozidla, ku ktorému došlo pri prvej škodovej udalosti dňa 12. 08. 2012 na ceste medzi obcami Donovaly-Staré Hory. Znalec v experzíze konštatoval, že na základe oznámenia škodovej udalosti z havarijného poistenia, dotazníka k doplneniu informácii o škodovej udalosti a fotodokumentácie, ku škodovej udalosti vozidla nedošlo spôsobom deklarovaným v predloženej spisovej dokumentácii. 9. Žalobca listom zo dňa 25. 08. 2013 vyzval žalovaného na okamžité vyplatenie sumy 1.345,- Eur pokusom o zmier a opätovne listom zo dňa 05. 09. 2013, avšak žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval a plnenie vo výške 1.345,06 Eur žalobcovi nevyplatil. 10. Na pojednávaní konanom dňa 08. 02. 2017 žalovaný uviedol, že nakoľko v priebehu dvoch mesiacov žalobca nahlásil dve poistné udalosti, žalovaný pristúpil k podrobnejšiemu prešetreniu poistných udalostí, pretože sa tomuto javili viaceré veci ako sporné. Z tohto dôvodu si nechal vypracovať danú expertízu, ktorá sa týkala poistnej udalosti, ktorá predchádzala poistnej udalosti o ktorej sa vedie tento spor. Tá sa uzatvorila tak, že skutok sa nestal tak ako to tvrdí žalobca. Z tohto dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu a toto právo žalovaný odvodzuje od Č.. XX poistných podmienok časť A písm. c), v ktorom je uvedené, že ak poistník poistený alebo nimi poverená osoba nepravdivo alebo neúplne uvedie podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku nárokov na plnenie alebo jeho výšku môže poisťovateľ primerane znížiť poistné plnenie. Nakoľko žalobca mal nepravdivo opísať priebeh škodového deja, žalovaný pristúpil k zníženiu poistného plnenia o 100%. O tomto bezdôvodnom obohatení sa žalovaný mal dozvedieť dňa 21. 01. 2013 kedy bola žalovanému doručená expertíza. Žalovaný uzatvoril šetrenie druhej poistnej udalosti dňa 14. 08. 2013, pričom obe pohľadávky sa týmto okamihom stretli. Listom zo dňa 15. 08. 2013 žalovaný upovedomil žalobcu o započítaní týchto dvoch pohľadávok. 11. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
12. Podľa ustanovenia 788 ods. 2 OZ, poistná zmluva obsahuje najmä: a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
13. Podľa ustanovenia § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
14. Podľa ustanovenia § 795 ods. 1 OZ, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
15. Podľa ustanovenia § 797 ods. 1 až 3 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu, ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
16. Podľa ustanovenia § 799 ods. 2 a 3 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
17. Podľa ustanovenia § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
18. Podľa článku 11 bod 2 písm. a) časť A Všeobecných poistných podmienok žalovaného (ďalej len "VPP"), v prípade vzniku poistnej udalosti je poistník/poistený povinný bez zbytočného odkladu oznámiť písomne poisťovateľovi, že nastala škodová udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu a jej následkov, odovzdať poisťovateľovi potrebné doklady a podať dôkaz o vzniku a rozsahu škody. 19. Podľa článku 10 bod 1 časť A VPP, ak vzniklo právo na poistné plnenie, je poisťovateľ povinný poskytnúť ho do 15 dní po skončení šetrenia poistnej udalosti potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa plniť. Šetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu a považuje sa za skončené vtedy, keď poisťovateľ oznámil poistenému výšku poistného plnenia alebo jeho zamietnutie. Ak nie je možné šetrenie ukončiť do 1 mesiaca od oznámenia poistnej udalosti, je poisťovateľ povinný na písomné požiadanie poisteného vyplatiť primeraný preddavok. 20. Podľa článku 4 bod 1 časť B VPP, poistnou udalosťou v prípade havarijného poistenia je poškodenie, zničenie alebo strata vozidla a jeho štandardnej alebo doplnkovej výbavy zabudovanej vo vozidle alebo na ňom pripevnenej, spôsobené: b) úmyselným konaním tretej osoby (vandalizmus), c) nasledujúcimi živelnými udalosťami: zosuvom kamenia, zrútením skál, zosuvom pôdy, lavínami, tlakom snehu. 21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 20. 01. 2012 k uzatvoreniu Poistnej zmluvy Č.. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie osobného motorového vozidla žalobcu továrenskej značky Mercedes-Benz, U. M., Y.: W., čierna metalíza, Š.: X. XXX U.. Súčasťou poistnej zmluvy boli všeobecné poistné podmienky žalovaného. Táto skutočnosť medzi sporovými stranami sporná nebola. 22. Spornou ostal nárok na zaplatenie poistného plnenia vyplývajúceho z druhej poistnej udalosti vo výške 1.345,06 Eur, zo sumy ktorej žalobca požaduje zaplatiť sumu vo výške 1.345,- Eur. Svoj nárok žalobca odvodzuje od poistnej zmluvy a škodovej udalosti zo dňa 08. 10. 2012, evidovanú pod Č.. XXXXX-XXXX. Škodovú udalosť žalovaný ukončil šetrením zo dňa 15. 08. 2013 s tým, že žalobcovi uznal
vznik škody a priznal tomuto nárok na poistné plnenie vo výške 1.345,06 Eur. Poistné plnenie žalovaný žalobcovi nevyplatil, nakoľko toto započítal na skoršiu poistnú udalosť zo dňa 12. 08. 2012 evidovanú pod Č.. XXXXX-XXXX. Dôvodom pre započítanie mala byť skutočnosť, že na základe expertízy vypracovanej znaleckou organizáciou SLOVDEKRA s. r. o., bolo zistené, že prvá poistná udalosť sa nestala tak ako ju popisoval žalobca a preto žalovaný pristúpil k zníženiu poistného plnenia prvej poistnej udalosti o 100%, t. j. žalobcovi nepriznal nárok na poistné plnenie prvej poistnej udalosti, ktoré už raz (pred vznikom druhej poistnej udalosti) priznal a plnil. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 21. 06. 2017 nevedel preukázať, na základe akých zákonných ustanovení došlo k znovuotvoreniu prvej poistnej udalosti Č.. XXXXX-XXXX, už raz zlikvidovanej a vyplatenej, iba uviedol, že v obchodných podmienkach takéto ustanovenie žalovaný nemá. Na základe uvedeného súd nevzhliadol žiadny zákonný a ani zmluvný dôvod na otvorenie/obnovenie už raz zlikvidovanej prvej poistnej udalosti (ktorá by mohla byť spôsobilá na započítanie s poistným plnením druhej poistnej udalosti) v spojitosti s článkom 10 bod 1 časť A VPP, podľa ktorého, žalovaný uznal právo žalobcu na poistné plnenie listom zo dňa 10. 09. 2012, poistné plnenie za prvú poistnú udalosť žalobcovi aj vyplatil dňa 11. 09. 2012, čím šetrenie prvej poistnej udalosti žalovaný riadne ukončil a preto uplatňovať voči žalobcovi retroaktívne ničím nepodložené nároky žalovaného, ktoré popierajú právnu istotu zákonných ustanovení a ustanovení všeobecných poistných podmienok žalovaného, súd vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaný tak nebol oprávnený odmietnuť žalobcovi poistné plnenie. 23. Na margo uvedeného súd dodáva, že ak žalovaný uvádza, že pohľadávka žalobcu z prvej poistnej udalosti zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného z druhej poistnej udalosti, s uvedeným tvrdením sa okrem už uvedeného vyššie nemožno stotožniť a to z nasledujúcich dôvodov. V zmysle ustanovenia § 580 Z, započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkovoprávneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavacej protipohľadávky. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že aj keď by hypoteticky súd pripustil, že žalovaný mohol zákonne a/alebo v rámci VPP znovu otvoriť už raz ukončenú a vyplatenú poistnú udalosť žalobcovi, nedošlo k zániku pohľadávky žalobcu zaplatiť žalobcovi poistné plnenie z druhej poistnej udalosti vo výške 1.345,06 Eur, nakoľko nedošlo k zákonnému započítaniu pohľadávok a to z toho dôvodu, že žalovaný predčasne započítal pohľadávku žalovaného z prvej poistnej udalosti s pohľadávkou žalobcu z druhej poistnej udalosti, keď k započítaniu došlo skôr ako nastala splatnosť pohľadávky žalovaného z druhej poistnej udalosti a teda pohľadávky sa ešte nestretli. Splatnosť pohľadávky žalovaného vo výške 1.345,06 Eur nastala dňa 30. 08. 2013, pričom k započítaniu malo dôjsť dňa 15. 08. 2013, t. j. k započítaniu vôbec nedošlo a žalovaný tak nebol oprávnený odmietnuť žalobcovi poistné plnenie. 24. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa ustanovenia § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Tým, že žalovaný nezaplatil žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.345,06 Eur, z ktorého žalobca požaduje zaplatiť sumu vo výške 1.345,- Eur v lehote splatnosti do 30. 08. 2013, dostal sa žalovaný do
omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd za ukončenie šetrenia poistnej udalosti považoval dátum 15. 08. 2013, ktorým je datovaný list žalovaného o likvidácii poistnej udalosti. Súd mal tak za to, že plnenie sa stalo splatným dňa 30. 08. 2013 a žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa 31. 08. 2013 do zaplatenia, a to vo výške 8,75 % ročne. Vo zvyšnej časti úrokov súd žalobu zamietol. 27. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa ustanovenia § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.
28. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu súd považoval žalobu za dôvodne podanú a vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
30. V zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd uvádza, že aj napriek skutočnosti, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu žalovanej sumy, tento rozhodol s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP a na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania aplikoval princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom podľa § 262 CSP za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu, preto žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozsudok smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Žalobca sa na pojednávaní konanom dňa 03. 10. 2017 výslovne vzdal práva podať odvolanie voči tomuto rozsudku, skutočnosť ktorú osvedčil vlastnoručným podpisom do zápisnice z pojednávania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).