Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-64-2017.pdf
PDF · 94.1 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/64/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Martina Barana v právnom spore žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: C.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, v konaní o zaplatenie 911,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 30.01.2017, č. k. 25C/87/2016-56, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že strany sporu dňa 18.02.2008 uzatvorili zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Strany konania zároveň uzatvorili zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, pričom žalovanému bola formou povoleného prečerpania poskytnutá suma 3.320 Eur.
3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný bol v nepovolenom prečerpaní vo výške 3.294,33 Eur už 28.02.2013. Žalobca v marci 2013 účtoval ako debetnú položku na účet žalovaného úroky vo výške 44,83 Eur, mesačný poplatok za MC Gold vo výške 3,50 Eur, poplatky za osobný účet vo výške 3,90 Eur a nezrealizovanú platbu vo výške 1,- Eur. Hoci v marci 2013 bola na účte žalovaného uskutočnená jedna kreditná položka v sume 1.838,94 Eur, išlo len o vyrovnanie zostatku na účte žalovaného v rámci účtovania žalobcu, keďže žalobca túto sumu naďalej viedol ako nedoplatok na strane žalovaného. Zároveň ale ako nový zostatok na účte viedol rozdiel medzi nepovoleným prečerpaním ku dňu 28.02.2013, spolu s debetnými položkami z marca 2013 a kreditnou položkou zo dňa 15.03.2013 (3 294,33 Eur + 44,83 Eur + 3,90 Eur + 3,50 Eur + 1 Eur - 1 838,94 Eur). Išlo o sumu 1 508,62 Eur.
4. Súd prvej inštancie podrobil prieskumu aj Dohodu o splátkovom kalendári uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 15.03.2013. Vychádzal z toho, že takúto Dohodu strany sporu uzatvoriť mohli a žiadne zákonné ani zmluvné ustanovenie tomu nebránilo. Čo sa týka uznania dlhu, ktoré je súčasťou tejto Dohody, v tomto súd vychádzal z toho, že žalobca nepreukázal, či bolo skutočne vôľou žalovaného takéto uznanie urobiť, pretože je len súčasťou Dohody o splátkovom kalendári a je uskutočnené na predtlačenom tlačive žalobcu. Konanie žalobcu uzatvoriť súčasne s Dohodou o splátkovom kalendári aj uznanie dlhu, resp. podsunúť žalovanému to, aby zároveň s Dohodou o splátkach vyhlásil, že uznáva dlh, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá má vplyv na ekonomické správanie
a rozhodovanie spotrebiteľa a je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a s dobrými mravmi. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov, ktorá ustálila, že pokiaľ ide o Dohodu o uzatvorení splátkového kalendára s uznaním záväzku, jedná sa o formulárový dokument, ktorý mal zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanému vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a pristúpenie k záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku. Pri posudzovaní nárokov žalobcu súd prvej inštancie nemohol od tohto úkonu (uznanie dlhu) odvodzovať akékoľvek právne následky. Vychádzal z toho, že ak dlh žalovaného existoval už vo februári 2013, žalobca mohol a mal nepovolený zostatok na účte žalovaného žalovať minimálne od 01.03.2013. Keďže tak urobil až 14.03.2016, je zrejmé, že to bolo urobené viac ako po troch rokoch, a teda nárok žalobcu považoval v celom rozsahu za premlčaný, a teda nedôvodný.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd prvej inštancie mu priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Závery súdu prvej inštancie, že Dohoda o splátkovom kalendári a uznaní dlhu predstavuje nekalú obchodnú praktiku, ktorá odporuje požiadavke odbornej starostlivosti a dobrým mravom považuje za nesprávne. Uviedol, že žalovaný mal vedomosť o uznávacom úkone, čo jednoznačne vyplýva zo skutočnosti, že ponúknutú Dohodu dobrovoľne a vlastnoručne podpísal a na jej základe poukazoval dohodnuté splátky. Žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že uzatvorenie Dohody inicioval žalobca, keďže to bol práve žalovaný, ktorý oslovil žalobcu o možnosti dohodnutia splátkového kalendára. Vôľa žalovaného uzatvoriť predmetnú Dohodu a s ňou aj uznať dlh bola podľa žalobcu jednoznačne prejavená a preukázaná, a preto nie je daná neplatnosť tohto úkonu. Súd prvej inštancie navyše nezdôvodnil v čom presne spočíva nekalé konanie žalobcu a v čom konkrétne sa zhoršuje ekonomické postavenie spotrebiteľa.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
8. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
11. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
12. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
13. Podľa ust. § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
14. Podľa ust. § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
15. Odvolací súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je obchodnou zmluvou, ide o zmluvu o bežnom účte, ktorú upravuje Obchodný zákonník v ust. § 708 a nasledujúcich. Zároveň sa však jedná o vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom, preto podlieha ochrane podľa spotrebiteľského práva, ktorého charakteristickou črtou je, že nesmie dochádzať k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd prvého stupňa správne konštatuje, že ex offo je povinný skúmať, či uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky.
16. Odvolací súd zdôrazňuje, že popretím úveru ako absolútneho obchodu nie je stav, kedy súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.
17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
18. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na typy upravené v Obchodnom zákonníku.
19. Ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je veľmi zásadne nekauzistické ustanovenie zákona (,,...ani inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie“) sledujúce inter alia vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti následku, ktorý konkurenčne dopadá na spotrebiteľa podľa ,,tohto“ zákona. Je logické sa domnievať, že zákonodarca tým rozumel Občiansky zákonník (arg. ,,tohto zákona “ sa rovná zákona, v ktorom je naň priamy odkaz; porov. dôvodovú správu k § 54 ods. 1 OZ). Ustanovenie § 54 v ods. 1 Občianskeho zákonníka v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť úpravy neprijateľných podmienok s tým, že v spotrebiteľských zmluvách nie je možné dojednať práva alebo povinnosti odchylne od zákonnej úpravy, ktoré by boli v neprospech spotrebiteľa. Neplatné sú také dojednania v spotrebiteľských zmluvách, ktorými by sa spotrebiteľ vzdával tých práv, ktoré mu zákon priznáva alebo dojednať také ustanovenie, ktoré by zhoršili jeho postavenie ako účastníka zmluvy.
20. Odvolací súd sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie stotožnil, relevantné ustanovenia súd prvej inštancie aplikoval dôsledne a podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zmyslom a cieľom predpokladaným zákonom.
21. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité.
22. Odvolací súd nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka. Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Je pravda, že dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.).
23. K odvolacej námietke, že žalovaný mal vedomosť o uznávacom úkone a že ponúknutú Dohodu dobrovoľne podpísal, odvolací súd uvádza, že z ust. § 558 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť s námietkou premlčania.
24. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
25. Je nepochybné, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok čo do dôvodu a výšky. Na jeho platnosť je potrebná písomná forma, prísľub zaplatenia dlhu a špecifikácia dlhu s uvedením jeho dôvodu a výšky, avšak samotné splnenie týchto náležitostí nerobí z právneho úkonu uznávacie vyhlásenie, pokiaľ nie je podložené tiež slobodnou vôľou konajúcej osoby smerujúcou ku vzniku práv či povinností z neho vyplývajúcich.
26. Súd prvej inštancie pri svojom závere o neplatnosti tohto právneho úkonu správne vychádzal predovšetkým z nedostatku vôle a slobody (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) žalovaného pri podpise predmetnej dohody, ktorý bol preukázaný zisteným skutkovým stavom.
27. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za ktorých žalovaný predmetnú dohodu podpisoval, keď nemal vedomosť, že podpisuje aj uznanie záväzku, a že tento záväzok je premlčaný, možno prísť len k záveru, že pri uznávacom prejave absentovala slobodná vôľa žalovaného takýto jednostranný právny úkon urobiť. V zmysle uvedeného je preto potrebné považovať takýto právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatný, a preto nemohol ani nastať právny následok uznania záväzku vyplývajúci z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka.
28. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje v súvislosti s ochranou spotrebiteľa, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovaným je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.
29. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
30. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že v danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidve tieto znaky nekalosti boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorý predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska je preto aj správny záver o tom, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná.
31. Keďže nedošlo k platnému uznaniu záväzku žalovaným tým, že podpísal predmetnú dohodu, nemožno vo vzťahu k premlčaniu aplikovať ustanovenie § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka, t. j. desaťročnú premlčaciu dobu. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti námietky premlčania za správny, pretože ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
32. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.
33. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.
34. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).