Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3Co-79-2017.pdf
PDF · 105.77 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/79/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu H., zastúpeného Mgr. Otom Salokym, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 94 proti žalovaným 1. L. a 2. Z., právne zastúpení JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 27, o bezdôvodné obohatenie vo výške 2 681,29 Eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 07. 12. 2016, č. k. 29C/317/2015-64 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku II. a IV.
Priznáva žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 259,75 Eur zastavil (I.), zaviazal žalovaných v 1.a 2.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2 421,54 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 06. 09. 2015 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (II.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (III.) a vyslovil, že priznáva žalobcovi voči žalovaným v 1.a 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 % (IV.).
2. Rozhodnutie odôvodnil, cit.: „Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedených na LV č. XXX, k. ú. S., a to parciel S. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX . m2 a č. XXX - záhrady o výmere XXX m2, ako aj rodinného domu súp. č. XX stojacom na parcele XXX. Medzi stranami sporu bola dňa 01. 06. 2009 uzavretá zmluva o nájme bytových priestorov, na základe ktorej prenechal žalobca žalovaným predmetné nehnuteľnosti za dohodnuté mesačné nájomné vo výške 166 Eur. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01, 06. 2009 do 31. 12. 2009 na 7 mesiacov. Zo spisu 8C/4/2012 mal súd za nepochybne preukázané, že u zastavaných plôch nádvoria a záhrady v zmysle zásad uvedených v § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka dochádzalo k predlžovaniu nájmu aj po skončení platnosti nájomnej zmluvy, nakoľko žalobca ako prenajímateľ nepodal návrh na vypratanie nehnuteľností. Preto sa nájom zastavaných plôch, nádvoria a záhrady predlžoval o 7 mesiacov, pričom nájom skončil dňa 30. 04. 2012. U rodinného domu sa nájom skončil 31. 12. 2009 v zmysle dojednanej nájomnej zmluvy. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/4/2012 bola žalovaným uložená povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti a rozsudok nadobudol právoplatnosť 13. 03. 2014. Žalovaní mali predmetné nehnuteľnosti vypratať do 30. 04. 2014, ale s poukazom na nepriaznivý zdravotný stav žalovanej v 2.rade sa so žalobcom dohodli, že nehnuteľnosť vypracú k 31. 05. 2014. V zmysle správ realitných kancelárií T.. a H.. B. Q. je trhová cena prenájmu predmetných nehnuteľností v rozhodnom období 230 - 270 Eur, resp. 270 - 300 Eur mesačne.
3. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní užívali nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobcovi aj po tom, čo sa žalobca stal vlastníkom predmetných nehnuteľností, teda po 03. 07. 2007, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu, a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 03. 04. 2007. Súd mal za preukázané, že v období, za ktoré je uplatnený predmetný nárok od 22. 07. 2013 do 31. 05. 2014 žalovaní nepochybne užívali predmetné nehnuteľnosti, ako aj stavbu rodinného domu súp. č. XX. Tým žalovaní užívali nehnuteľnosti patriace žalobcovi bez právneho dôvodu a za ich užívanie neplatili žalobcovi žiadnu sumu napriek tomu, žeby mali uhrádzať sumu zodpovedajúcu primeranému a obvyklému nájomnému v žalovanom období. Je nepochybné, že žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností za obdobie od 22. 07. 2013 do 31. 05. 2014 vo výške 259,75 Eur mesačne, čo predstavuje sumu 2 681,29 Eur (10 x 259,75 Eur + pomerná časť za mesiac júl 2013). Keďže žalobca zobral žalobu späť o vydanie bezdôvodného obohatenia za mesiac máj 2014 a žalovaní so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasili, súd postupom podľa § 144 - § 146 CSP v časti o zaplatenie 259,75 Eur konanie zastavil.
4. Keďže žalovaní nepredložili, resp. neoznačili dôkazy spochybňujúce dôvodnosť nároku žalobcu čo do výšky uplatneného bezdôvodného obohatenia súd žalobe žalobcu o zaplatenie vo výške 259,75 Eur mesačne za obdobie od 22. 07. 2013 do 30. 04. 2014 vyhovel a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 2 421,54 Eur. Keďže žalobca vyzval žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia až doručením žaloby s poukazom na ust. §563 Občianskeho zákonníka sa žalovaní dostali do omeškania počnúc dňom 06. 09. 2015. Preto súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania určený v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. od 06. 09. 2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu o uplatnenom nároku na úrok z omeškania zamietol.
5. Za nedôvodnú vyhodnotil súd vznesenú námietku premlčania žalovanými voči uplatnenému nároku na úrok z omeškania. Úrok z omeškania v súlade s ust. § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote. Keďže žalobca si zákonný úrok z omeškania uplatnil podaním doručeným súdu dňa 13. 05. 2016 z nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 22. 07. 2013 do 30. 04. 2014 pred uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty, je námietka premlčania vznesená žalovanými nedôvodná.
6. Pokiaľ žalovaní v konaní vzniesli námietku započítania ich pohľadávky vo výške 1 494 Eur, súd vychádzal z ust. § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nemožno započítať premlčané pohľadávky. Právne významné pritom je, či započítavaná pohľadávka je premlčaná v okamihu stretnutia vzájomných pohľadávok a nie v čase urobenia započítacieho prejavu. V danom prípade sa jedná o nárok žalovaných na zaplatenie časti kúpnej ceny, teda o majetkové právo, ktoré je v zmysle citovaných ustanovených Občianskeho zákonníka premlčané v 3-ročnej premlčacej dobe a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Jedná sa o objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, teda, keď vzniká možnosť podať na jeho základe žalobu. Aj keď žalovaní napriek tomu nepredložili listiny preukazujúce dôvodnosť ich započítacej námietky, súd vychádzal z obsahu rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C/61/2013 zo dňa 10. 06. 2015, z ktorého vyplýva nižšie uvedené.
7. Strany sporu dňa 03. 04. 2007 uzatvorili kúpnu zmluvu o predmete prevodu nehnuteľnosti vedených na LV č. XXX, k. ú. S.. Už v tejto zmluve žalovaní ako predávajúci potvrdili, že žalobca (kupujúci) uhradil kúpnu cenu v celom rozsahu, teda pokiaľ k tomu tak nedošlo, nasledujúci deň mali žalovaní po prvýkrát právo podať žalobu na základe tejto skutočnosti. Všeobecná trojročná premlčacia doba preto uplynula dňom 04. 04. 2010. Nárok si žalovaní prvýkrát uplatnili v konaní 8C/4/2012 podaním zo dňa 06. 02. 2012, teda po márnom uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty. Z obsahu kúpnej zmluvy nevyplýva, žeby došlo k dojednaniu ohľadom plnenia kúpnej ceny v splátkach, kedy by premlčanie začínalo plynúť od každej splátky samostatne. Naopak bola uvedená kúpna cena jednou sumou, a preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovaných o tom, že premlčanie začalo plynúť až doplatením splátky 18. 09. 2009. Ani pri argumentácií žalovaných by súd nemohol prihliadnuť na nimi vznesenú započítaciu námietku s poukazom na ust. § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo všeobecná 3-ročná premlčacia lehota na zaplatenie zostatku kúpnej ceny tak uplynula 18. 09. 2012, teda v čase stretu s pohľadávkou žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia splatnej 05. 09. 2015 už bol nárok žalovaných na zaplatenie zostatku kúpnej ceny premlčaný.
8. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a nepovažoval za spravodlivé, aby žalovaní ako neúspešní účastníci neniesli zodpovednosť za trovy konania, ktoré vznikli úspešnému žalobcovi, a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP. Žalobcovi, ktorý bol úspešný v 90 % z hodnoty sporu a neúspešný 10 % z hodnoty sporu, priznal nárok na pomernú časť náhrady trov konania v percentuálnom rozdiele úspechu a neúspechu v spore, teda v rozsahu 80 %“.
9. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní, a to proti výrokom II. a IV.. Navrhli rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedli, že žalobcovi ako kupujúcemu je dobre známe, že údaj o vyplatení kúpnej ceny v zmluve zo dňa 03. 04. 2007 pred podpisom zmluvy je nepravdivý a nezodpovedá skutočnosti. Žalobca ako kupujúci nemal dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie kúpnej ceny, preto si nechal vyhotoviť kúpnu zmluvu prostredníctvom H.. Q. I. z dôvodu, aby on sám už ako nový vlastník mohol za výhodnejších podmienok (lepšia úroková sadzba) čerpať úver v peňažnom ústave, čo sa aj stalo. Úver v sume 1 400 000 Sk mu bol zo strany banky poskytnutý, avšak z takto poskytnutého úveru kúpnu cenu nevyplatil priamo predávajúcim, ale s týmto úverom sám nakladal tak, že 841 000 Sk vložil na účet svojej matky Q.., rod.V. a zvyšnú časť 518 688 Sk poskytol H. Q. I., ktorý z týchto peňazí vyplatil exekútorovi exekúciu, ktorá sa viedla voči jeho osobe. S finančnými prostriedkami uloženými na účte matky žalobcu Q. S., táto s nimi voľne disponovala a z týchto peňazí 460 000 Sk poskytla ako pôžičku Z. O., ktorá je neterou H.. I. na kúpu bytu v O.. Tak samotný žalobca, ako aj jeho matka sústavne uvádzali, že pokiaľ im budú finančné prostriedky vrátané zo strany H.. I. a Z. O., tieto následne vrátia. V priebehu mesiacov október 2007 - máj 2008 žalovaným vyplácali v hotovosti sumy 10 000 Sk a tak v splátkach zaplatili 90 000 Sk. V mesiaci júl 2008 Q. S. znova požičala H.. I. 399 000 Sk, ktorý túto sumu dňa 18. 11. 2009 vrátil žalovaným, pretože vedel, že peniaze im patria, s čím súhlasila aj Q. S.. Žalobca spolu so svojou matkou žalovaných sústavne uisťovali, že peniaze v plnej výške kúpnej ceny im budú vyplatené, na čo sa žalovaní spoliehali vzhľadom na to, že medzi stranami sporu ide o blízky príbuzenský vzťah (sestra
- synovec). Neskôr sa žalovaní od H.. I. dozvedeli, že za požičiavanie peňazí tento, ako aj jeho neter Z. O. vyplatili pani S. aj úroky z pôžičky v celkovej sume viac ako 15 000 Sk. Žalovaní nemali dostatok finančných prostriedkov na ukončenie rozostavanej novostavby (museli čerpať nové úvery), preto sa nemohli po odpredaji pôvodného rodinného domu hneď presťahovať a boli nútení v pôvodnom rodinnom dome bývať až do konca apríla 2014. Zaplatenie zvyšku kúpnej ceny im žalobca stále sľuboval, tvrdil, že ich získa od svojej matky, čím žalovaných uviedol do omylu. Je nepochopiteľné správanie žalobcu, ktorý veľmi dobre vedel o všetkých okolnostiach (stále len sľuboval, uvádzal žalovaných do omylu), čím oddiaľoval splatenie zvyšku kúpnej ceny, a to z jediného dôvodu dosiahnutie uplynutia behu premlčacích lehôt v prípade vznesenej námietky premlčania. Takéto správanie sa žalobcu je potrebné označiť za šikanózne, má za následok zneužitie subjektívneho práva na úkor druhého účastníka, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Keďže touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie nezaoberal, je jeho rozhodnutie v tomto štádiu neúplné, predčasné a nezákonné. Zároveň žalovaní v odvolacom konaní predložili listinné dôkazy (č. l. 71 - 76 spisu).
10. Žalobca k podanému odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že tvrdenia žalovaných sú účelové, nepravdivé, rovnako ako je účelový obsah čestného vyhlásenia H.. I. zo dňa 16. 01. 2007. Už z toho vyplývajúce skutočnosti svedčia tomu, že žalovaní sa mohli tvrdeniami uvedenými v odvolaní brániť skôr. Z predložených listín vyplýva, že dlh v exekúcií vedenej proti žalovaným bol vyplatený H.. I. ešte v roku 2005, čím mu vznikla pohľadávka voči žalovaným, ktorí sa ďalej zadlžovali, a preto žalobca od nich kúpil v apríli 2007 nehnuteľnosti bez akýchkoľvek tiarch alebo exekučných záložných práv. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní v roku 2007 H.. I. dlh zaplatili z finančných prostriedkov získaných za predaj nehnuteľnosti žalobcovi. Žalobca ani jeho matka H.. I. nepoznali, išlo o blízkeho priateľa žalovaného v 1.rade. Žalobca popiera, aby nezaplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosť, popiera, aby on alebo jeho matka si ponechali čo i len sčasti finančné prostriedky určené na kúpnu cenu, resp., aby ich požičiavali na úroky. V žiadnom konaní žalovaní svoj nárok z titulu nevyplatenej kúpnej ceny nedokázali vyčísliť, nenavrhli ani vypočuť matku žalobcu, nežiadali vypočuť ani H.. I.. Sami pritom v odvolaní tvrdia, že 18. 11. 2009 im časť kúpnej ceny vyplatil H.. I. ako vrátenie údajnej pôžičky od matky žalobcu. Neobstojí preto tvrdenie, že o týchto skutočnostiach sa dozvedeli až v roku 2017, navyše za daných okolností by tieto tvrdené skutočnosti boli uplatnili a preukazovali už pred súdom prvej inštancie. Žalobca popiera, aby žalovaných šikanoval alebo konal voči nim v rozpore s dobrými mravmi. Popiera, aby oddiaľoval zaplatenie kúpnej ceny z dôvodu premlčania nároku. Už v predchádzajúcich súdnych konaniach sa súdy s aplikáciou dobrých
mravov na vzťahy žalobcu a žalovaných vysporiadali. Žalobca kúpil od žalovaných nehnuteľnosti, zaplatil kúpnu cenu v plnej výške a navyše ich nechal bývať v rodinnom dome a užívať pozemky bezodplatne ešte dva roky, ktorú skutočnosť žalovaní už v predchádzajúcich konaniach potvrdili. Žalobca v danom čase splácal úver z prostriedkov, ktoré uhradil ako kúpnu cenu žalovaným a žiadne úžitky z kúpených nehnuteľnosti v tom čase nemal. Žalovaní prisľúbili, že za tú dobu si zabezpečia nové bývanie, nakoľko sa tak nestalo, po dvoch rokoch s nimi žalobca uzavrel nájomnú zmluvu dňa 01. 06. 2009. Žalobca sa voči nim nikdy nesprával šikanózne, nekonal so žiadnym priamym úmyslom poškodiť ich ako to tvrdia a prezentujú v odvolaní, viackrát sa voči nim zachoval ústretovo. Nemožno však spravodlivo od žalobcu žiadať, aby po neobmedzený čas a bez akejkoľvek náhrady znášal následky hospodárenia žalovaných s financiami a následky ich dlhov. Žalovaní ani netvrdili také skutočnosti, ktoré by mali za daného skutkového stavu svedčiť šikanóznemu konaniu žalobcu voči nim, navyše, ak žalobca v rozhodnom období sa nepretržite zdržiaval vo B. O. a aj vypratania nehnuteľnosti sa nedomáhal bezodkladne a neprimerane intenzívne, práve naopak. Preto vo vzťahu k požiadavke žalovaných, aby súd posúdil žalobcovu námietku premlčania ako odporujúcu dobrým mravom, je obrana žalovaných nedôvodná.
11. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP v spojení s ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
12. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil a správne vyvodil právne závery vo výrokoch II. a IV. a odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na ktoré v ostatnom odkazuje. Rozsudok súdu prvej inštancie je preskúmateľný v inštančnom postupe a spĺňa náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP tak, že je presvedčivý.
13. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
14. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho dôvodu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na to, že vlastníkovi nehnuteľnosti náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva patrí v zmysle ochrany základných práv a slobôd, a teda základného práva vlastniť a užívať majetok.
16. Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného, ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti (porovnaj R 25/1986).
17. Niet dôvodu nevzťahovať uvedené pravidlo aj na vzťah ak obohatený využíva pozemok bez právneho dôvodu na účely bývania. Primeranú náhradu za bezdôvodné obohatenie v prípade sporu určí súd podľa okolností konkrétneho prípadu; medzi okolnosti, ktoré môžu determinovať výšku náhrady patrí aj odplata za užívanie porovnateľného pozemku v odplatných zmluvných vzťahoch.
18. Predmetom odvolacieho konania je zaplatenie sumy 2 421,54 Eur s prísl., titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti za čas od 22.07. 2013 do 30. 04. 2013.
19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, k. ú. S., a to parciel S. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere X XXX m2, S. XXX - záhrada o výmere XXX m2 a rodinného domu so súp. č. XX postaveného na parcele S. XXX. Predmetné nehnuteľnosti žalovaní užívali dlhodobo od roku XXXX a kúpnou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX žalovaní odpredali predmetné nehnuteľnosti žalobcovi, následne dom s priľahlými pozemkami obývali aj v ďalšom období, konkrétne až do mája 2014. V konaní Okresného súdu Prešov, ktoré prebiehalo pod sp. zn. 8C/4/2012 bola žalovaným uložená povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti. Medzi stranami sporu bola dňa 01. 06. 2009 uzatvorená zmluva o nájme bytových priestorov, na základe ktorej žalobca prenechal žalovaným predmetné nehnuteľnosti na užívanie za dohodnuté mesačné nájomné 166 Eur. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01. 06. 2009 do 31. 12. 2009.
20. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. S. žalobca nadobudol kúpnou zmluvou uzatvorenou so žalovanými dňa 03. 04. 2007 s tým, že vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol povolený 03. 07. 2007. Strany sporu sa dohodli na kúpnej cene za prevádzané nehnuteľnosti v rozsahu 1 400 000 Sk a podľa formulácie čl. II bod 2.2 zmluvy žalovaní ako predávajúci potvrdili, že ku dňu podpisu tejto zmluvy kupujúci uhradil kúpnu cenu v celom rozsahu. Už v priebehu konania o vypratanie nehnuteľnosti vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C/4/2012 žalovaní uplatňovali vo vzťahu k žalobcovi vzájomný návrh (v tomto konaní započítacia námietka) podaním zo dňa 06. 02. 2012 argumentujúc tým, že kúpna cena v celom rozsahu im nebola zo strany žalobcu vyplatená, že kúpna cena sa vyplácala v splátkach, z ktorých ostalo nezaplatených 8 298,48 Eur. Žalovaní aj v predmetnom konaní vo svojom prvom vyjadrení k žalobe uviedli, že zaslali žalobcovi započítaciu námietku dňa 16. 09. 2015 s tým, že v danom štádiu konania rozsah tejto započítacej námietky je vyjadrený sumou 1 494 Eur (č. l. 19 - 20 spisu).
21. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v zmysle ust. § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno započítať premlčané pohľadávky; pritom právne významné je to, či započítavaná pohľadávka je premlčaná v okamihu stretnutia vzájomných pohľadávok a nie v čase urobenia započítacieho prejavu. V danom prípade sa jedná o nárok žalovaných na zaplatenie časti kúpnej ceny, teda o majetkové právo, ktoré je v zmysle § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka premlčané v 3-ročnej premlčacej dobe a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Jedná sa o objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, teda keď vzniká možnosť podať na jeho základe žalobu. V danom prípade strany uzavreli kúpnu zmluvu 03. 04. 2007, pričom už v tejto zmluve predávajúci - žalovaní potvrdili, že kupujúci uhradil kúpnu cenu v celom rozsahu, teda pokiaľ k tomu tak naozaj nedošlo, nasledujúci deň mali žalovaní právo po prvýkrát podať žalobu na súd na základe tejto skutočnosti. Všeobecná premlčacia doba tak uplynula dňom 04. 04. 2010. Keďže žalobca vyzval žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia až doručením predmetnej žaloby, ktorú žalovaný v 1.rade prevzal 04. 09. 2015 (č. l. 14), splatnosť uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nastala 05. 09. 2015. Vzhľadom na uplynutie všeobecnej premlčacej doby na zaplatenie nedoplatku kúpnej ceny 04. 04. 2010 a splatnosť uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (05. 09. 2015), správne postupoval súd prvej inštancie, ak v zmysle ust. § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka neprihliadol na započítanie premlčanej pohľadávky. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že premlčanie pri nároku na zaplatenie kúpnej ceny začína plynúť až splatením poslednej splátky, ktorá bola zaplatená 18. 09. 2009, odvolací súd uvádza, že ani táto námietka nie je dôvodná. Z obsahu kúpnej zmluvy nevyplýva, žeby došlo k dojednaniu ohľadom plnenia kúpnej ceny v splátkach, kedy by premlčanie začalo plynúť od každej splátky samostatne (naviac zákonom predpísanú písomnú formu, musia mať zmluvy o prevode nehnuteľnosti a všetky písomne uzavreté zmluvy môžu byť zmenené alebo zrušené iba písomnou formou podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovaných o tom, že premlčanie začalo plynúť až doplatením splátky 18. 09. 2009.
22. Ani pri argumentácií žalovaných, že premlčacia doba začala plynúť až doplatením splátky 18. 09. 2009, by súd nemohol prihliadnuť na započítaciu námietku žalovaných s poukazom na ust. § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo všeobecná 3-ročná premlčacia lehota na zaplatenie zostatku kúpnej ceny by uplynula 18. 09. 2012, a v čase stretu s pohľadávkou žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia splatnej 05. 09. 2015 už bol nárok žalovaných na zaplatenie zostatku kúpnej ceny premlčaný.
23. Vo vzťahu k odvolacím námietkam, že správanie sa žalobcu k žalovaným je potrebné označiť za šikanózne a má za následok zneužitie subjektívneho práva na úkor druhého účastníka, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, resp. k listinným dôkazom, ktoré žalovaní predložili až v odvolacom konaní (na č. l. 71 - 76 spisu) odvolací súd uvádza, že ide o novoty uvedené až v odvolacom konaní. Ust. § 366 CSP upravuje tzv. novoty v odvolacom konaní, v ktorom platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
24. Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočnosti, alebo dôkazov bez viny účastníka občianskeho súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t. j. ide o situáciu, keď účastník konania nemohol bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť, alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenia svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Procesným uplatnením treba pritom rozumieť podanie účastníka, ktorým takú skutočnosť alebo dôkaz označil pre účely jeho zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia (rozsudok NS SR z 20. 03. 2008, sp. zn. 5MCdo/4/2007). Keďže právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie, tieto odvolacie námietky uvádzané žalovanými sú neopodstatnené.
25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v II. výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania IV., ktorý odvolaním zvlášť nebol napadnutý ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní mal plný úspech a neúspešný žalovaní v 1.a 2.rade nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).