Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-628-2015.pdf
PDF · 79.71 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/628/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci navrhovateľky: O. E., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z. XX, Š., zastúpená: Mgr. Oliver Zuzák, advokát, Mierové nám. 4, Galanta, proti odporcovi: X. E., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. XXXX/XX, B. - F., o určenie príspevku na rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným súdu dňa 30.09.2015 navrhovateľka žiadala súd, aby odporcovi (rozvedenému manželovi) uložil povinnosť platiť navrhovateľke na výživu príspevok vo výške 150 eur mesačne z dôvodu, že navrhovateľka nie je schopná samostatne si zabezpečiť výživu.
2. Odporca s návrhom nesúhlasil.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľky, rozsudkom OS Galanta č.k. 10C/111/2013-14, potvrdeniami o mzde, potvrdeniami UPSVaR Brezno, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, lekárskymi správami, výdavkovými dokladmi, zmluvou o bezúčelovom splátkovom úvere, potvrdeniami UPSVaR Nové Zámky, pracovnou zmluvou, dohodou o pracovnej činnosti, ďalšími listinnými dôkaznými prostriedkami, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
4. Z návrhu, listinných dôkazných prostriedkov predložených navrhovateľkou a vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky vyplynulo, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom OS Galanta č.k. 10C/111/2013-14 zo dňa 08.07.2013, právoplatným 25.07.2013. Navrhovateľka je dlhodobo nezamestnaná, pracuje len príležitostne, pričom odporca je zamestnaný. Z príležitostného zamestnania navrhovateľka nie je schopná zabezpečiť si výživu, pričom je dlhodobo psychicky chorá, opakovane hospitalizovaná a liečená. Má dve plnoleté dcéry, z ktorých jedna jej na výživu finančne prispieva a druhá vôbec, lebo sa s ňou nebaví. Býva v byte jednej zo svojich dcér, poberá pomoc v hmotnej núdzi vo výške od 01.06.2016 zníženú zo sumy 61,60 eur na sumu 34,50 eur mesačne, pričom dôvodom zníženia sumy, ako to vyplýva z rozhodnutia UPSVaR Nové Zámky zo dňa 15.06.2016, je skutočnosť, že s účinnosťou od 22.03.2016 bol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok vo výške 82,40 eur mesačne. Podľa lekárskej správy MUDr. D. B. zo dňa 08.08.2016 bola navrhovateľka v prvom kontakte s lekárom v roku 2006, v roku 2007 s diagnózou úzkostne depresívna porucha, ďalšie návštevy boli v roku 2012, ktorá diagnóza bola čiastočne podmienená aj tým, že bývalý manžel podmieňoval zotrvanie vo vzťahu s ňou tým, že sa zamestná, pričom ona 12 rokov nikde nepracovala. V dňoch 26.10-21.01.2016 bol navrhovateľka
ústavne liečená na psychiatrickom oddelení vo Veľkom Záluží s akútnou stresovou poruchou, predtým bola od 12.10-26.10.2015 na psychiatrickom oddelení v Galante, bola PN do júna 2016. V roku 2016 požiadala o invalidizáciu, bol jej priznaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% a aktuálne pracuje v reštaurácii u L. v Š., pričom podľa záveru lekára je navrhovateľka schopná pri vynaložení zvýšeného úsilia pracovať a zabezpečiť si výživu. V priebehu konania bola navrhovateľke úplne odňatá pomoc v hmotnej núdzi od 01.07.2016, a to z dôvodu ukončenia pracovnej neschopnosti za súčasného poberania invalidného dôchodku v nezmenenej výške. Potvrdenie o pracovnej činnosti súdu nepredložila.
5. Rozvedený manžel zásadne nesúhlasil s tým, aby navrhovateľke platil čo i len minimálnu sumu, pričom svoj názor odôvodnil tým, že navrhovateľka nepracuje, lebo nechce, už 16 rokov vôbec nepracovala, len kávičkovala a fajčila, lebo podľa nej mal pracovať muž. On je od 11.01.2016 neustále evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a má priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti od 11.01.2016 na 6 mesiacov vo výške 188 eur mesačne, privyrába si príležitostnými prácami s príjmom maximálne do výšky 30 eur mesačne. Pred dvomi rokmi predali spoločný byt v Š., z ktorého navrhovateľka dostala 24500 eur a záhradný domček písaný na dcéru tiež predali za 12000 eur, pričom mu nie je jasné, kde navrhovateľka dala tieto peniaze a podľa neho má dcéra dva byty, z ktorých jeden užíva navrhovateľka. On bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy od 01.06.2015 do 10.01.2016 u zamestnávateľa REKOM-in s.r.o. So mzdou 2,328 eur na hodinu ako pomocný stolár s týždenným pracovným časom 40 hodín. Potom bol evidovaný na úrade práce, a to až doposiaľ.
6. Podľa § 72 ods. 1 ZoR rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
7. Zo znenia ustanovenia § 72 možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela:
- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené,
- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť,
- schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať,
- bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku,
- súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu).
8. Zánik manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi (vo všeobecnosti znamená ukončenie vzájomnej zodpovednosti za uspokojovanie osobných potrieb a jej individuálne znášanie). Konštrukcia normy preto presahuje obdobie existencie manželstva a vychádza z toho, že vzťahy založené manželstvom si zaslúžia ochranu aj po ich zániku, avšak už len v prípade odkázanosti, zvyčajne vyvolanej práve manželstvom. Manželstvo predstavuje spravidla trvalý zásah do spôsobu života manželov a dlhodobo ovplyvňuje ich životné návyky. V rámci hierarchie vyživovacích povinností v zmysle výslovnej zákonnej úpravy príspevok na výživu rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, z čoho možno vyvodiť aj prednosť pred vyživovacou povinnosťou ostatných príbuzných. Vzájomná vyživovacia povinnosť manželov spôsobuje zánik nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela. Pri vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom by bolo možné uvažovať o jej podpornej povahe k príspevku na výživu rozvedeného manžela, ako je to aj vo vzťahu k výživnému medzi manželmi.
9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v konkrétnom prípade nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie nároku na príspevok v prospech navrhovateľky od rozvedeného manžela. Navrhovateľka sa síce v priebehu konania stala invalidnou dôchodkyňou so zníženou pracovnou schopnosťou o 45%, pričom však je poberateľkou invalidného dôchodku, počas trvania jej pracovnej neschopnosti poberala dávku v hmotnej núdzi. Zároveň však bolo (zo správy MUDr. B.) preukázané, že navrhovateľka napriek čiastočnej invalidite pracuje v reštaurácii (uvedenú skutočnosť navrhovateľka však v priebehu konania nepreukázala, ani sa nevyjadrila k výške jej príjmu z uvedenej činnosti) a nadôvažok lekár vyjadril presvedčenie, že navrhovateľka je schopná zamestnať sa a takto si zabezpečiť výživu. Zo zhodného vyjadrenia účastníkov konania vyplynulo, že navrhovateľka ešte počas trvania ich spoločného manželstva nemala pracovné návyky, bola dlhoročne nezamestnaná, pričom aj jej úzkostné psychické poruchy vychádzali najmä z obavy, že bude musieť pracovať. Uvedená skutočnosť teda neznamená, že by navrhovateľka objektívne pracovať
nemohla, ide o jej subjektívny postoj k pracovnému zaradeniu a pracovným návykom, čo nepredstavuje hmotnoprávny predpoklad pre priznanie žiadaného nároku. Zároveň bolo preukázané (výpoveď odporcu navrhovateľkou nespochybnená), že pred dvoma rokmi navrhovateľka obdržala sumu 24500 eur z predaja spoločného majetku, ktorá suma sa javí byť postačujúcou pre pokrytie jej potrieb v čase hospitalizácie a PN. Býva bez povinnosti platenia nájomného v byte spoločnej dcéry, kde platí len úhrady za služby k bytu. Na druhej strane nie je splnená ani ďalšia hmotnoprávna podmienka, a to na strane rozvedeného manžela ako osoby z príspevku povinnej, nakoľko tento je počnúc 11.01.2016 vedený ako uchádzač o zamestnanie, s príjmom v podobe podpory v nezamestnanosti vo výške 188 eur mesačne, príležitostnými prácami si privyrába do výšky maximálne 30 eur mesačne, pričom nebolo preukázané, že príjmu z predchádzajúceho pracovného pomeru by sa tento vzdal, nakoľko pracovnú zmluvu v znení jej dodatkov mal uzatvorenú len na určitý čas. V čase trvania jeho pracovného pomeru dosahoval príjem vo výške cca 340 eur mesačne netto, pričom mal mesačné výdavky v podobe životnej poistky 27,91 eur, 20 eur elektrina, 91,93 eur nájom (od 09/2015 zvýšený na sumu 127,86 eur), 10 eur plyn, 20 eur cestovné, 50 eur strava, ošatenie, hygiena 100 eur. Súd mal za to, že na základe uvedených skutočností nie je splnená hmotnoprávna podmienka takých finančných možností rozvedeného manžela, aby bolo možné od neho spravodlivo požadovať platenie príspevku na navrhovateľku čo i len v minimálnej výške, pričom v neposlednom rade prihliadnuc aj na zásadu finančnej nezávislosti manželov po rozvode manželstva súd návrh ako nedôvodný zamietol.
10. Napriek tomu, že odporca ako plne úspešný účastník konania si uplatnil náhradu trov konania v podobe cestovných nákladov, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie navrhovateľka, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.