Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/135/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateľky: W. S., rod. I., nar. X.XX.XXXX, bytom L. K. XXX, zastúpená splnomocnencom: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., IČO: 46 255 010, so sídlom Hlavná 14, Šaľa a druhého manžela: C. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, M., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., IČO: 47 241 543, so sídlom Hlavná 6, Šaľa, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: E. S., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, so sídlom Staničná 5, Galanta, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 24P/1/2015-264 zo dňa 7.6.2017 vo výroku o uložení povinnosti navrhovateľke zaplatiť štátu trovy konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku uloženia povinnosti navrhovateľke zaplatiť štátu trovy konania m e n í tak, že štátu sa nepriznáva voči navrhovateľke náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie vo výške 230,76 eur.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie prvým výrokom manželstvo navrhovateľky W. S., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, a manžela C. S., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 24.05.2003 v Čiernej Vode, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v Mostovej, vo zväzku X., ročník 2003, strana 66, por. č. 1, rozviedol, druhým výrokom zveril na čas po rozvode maloleté dieťa E. S., nar. XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa striedavo v týždňových intervaloch; ako prvá bude povinná zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa matka, a to od prvého párneho kalendárneho týždňa, ktorý bude nasledovať po dátume nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a následne vždy každý párny týždeň v kalendárnom roku, pričom otec je povinný zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú E. S., nar. XX.XX.XXXX počas doby každého nepárneho kalendárneho týždňa. Rodičia si budú dieťa odovzdávať zakaždým v nedeľu v čase o 18:00 hod. pred začiatkom príslušného kalendárneho týždňa; otec je povinný maloleté dieťa prevziať v stanovenom čase pred bydliskom matky a matka je povinná maloleté dieťa prevziať v stanovenom čase pred bydliskom otca; každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a učebnými pomôckami a riadne ho pripraviť, tretím výrokom rozhodol, že obaja rodičia sú povinní a oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, štvrtým výrokom rozhodol, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné na maloletú E. S., nar. XX.XX.XXXX, sa neurčuje, piatym výrokom rozhodol, že každý z rodičov je oprávnený stýkať sa s maloletou E. S., nar. XX.XX.XXXX, v období, v ktorom mu maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, bez obmedzení zo strany súdu tak, ako sa v každom jednotlivom prípade na tom dohodnú, šiestym výrokom určil, že poberateľom rodinných prídavkov na maloletú E. S., nar. XX.XX.XXXX, na čas po

rozvode bude matka, siedmym výrokom určil, že poberateľom daňového bonusu na maloletú E. S., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode bude otec, ôsmym výrokom určil, že trvalé bydlisko maloletej E. S., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode bude zhodné s doterajším trvalým bydliskom maloletého dieťaťa, t. j. O. XXX, deviatym výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, desiatym výrokom uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 230,76 eur, ktoré je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Galanta, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, jedenástym výrokom uložil manželovi navrhovateľky povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 230,76 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Galanta, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok súd prvej inštancie v napadnutom výroku o uložení povinnosti navrhovateľke zaplatiť štátu trovy konania odôvodnil právne aplikáciou ust. § 57 a § 58 Civilného mimosporového poriadku. Vecne argumentoval tým, že navrhovateľke a manželovi navrhovateľky uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu, a to každému konkrétne v sume po 230,76 eur, keďže trovy dôkazu na znalecké dokazovanie neboli preddavkovo žiadané, s poukazom na pomer úspechu, resp. neúspechu obidvoch účastníkov, v konaní, nakoľko súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľky pokiaľ ide o rozvod manželstva, na druhej strane ale zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s tým, že rozhodol o nároku znalca na znalečné uznesením tamojšieho súdu č. k. 24P/1/2015-105 zo dňa 13.4.2016, ktorým priznal znalcovi PhDr. Petrovi Molnárovi znalečné vo výške 461,52 eur, ktoré mu bolo vyplatené zo štátnych prostriedkov.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti navrhovateľke zaplatiť štátu trovy konania podala písomne odvolanie navrhovateľka prostredníctvom jej splnomocnenca dôvodiac, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a neúplne zistil skutočný stav týkajúci sa pomerov navrhovateľky a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedla, že trovy neboli preddavkovo žiadané, preto neboli posudzované jej pomery na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pričom navrhovateľke v priebehu konania ešte nevznikli žiadne trovy konania a z tohto dôvodu o oslobodenie od súdnych poplatkov nežiadala. Navrhovateľka spĺňa podmienky na oslobodenie od súdneho poplatku, nakoľko jej finančná situácia je nepriaznivá. Navrhovateľka je od 10.8.2015 evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, pričom nežije v spoločnej domácnosti so žiadnou zárobkovo činnou osobou, jej príjem predstavujú len rodinné prídavky vo výške 23,50 eur. Všetky náklady spojené so starostlivosťou o maloletú, ako aj s chodom domácnosti, navrhovateľka uhrádzala z úspor, z príležitostných brigád a následne za finančnej podpory svojich rodičov. Navrhovateľke je síce spoluvlastníčkou rodinného domu, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, avšak túto nehnuteľnosť nemôže speňažiť pre potreby úhrady nákladov spojených s predmetným konaním, pričom nie je výlučnou vlastníčkou žiadnej inej nehnuteľnosti, ako ani inej cennejšej hnuteľnej veci. Navrhovateľka má výdavky spojené s bývaním v podobe zálohovej platy za plyn 60 eur mesačne, zálohovej platby za elektrinu 42 eur mesačne, pravidelné náklady na maloletú pozostávajúce z platieb za stravu v škole cca 14 eur mesačne, na tanečný krúžok 8 eur, poplatok za družinu 3,50 eur, školské potreby cca 25 eur, strava mimo školskej jedálne cca 50 eur mesačne. Je zrejmé, že finančná situácia nedovoľuje navrhovateľke v podstate ani úhradu bežných nákladov bez pomoci blízkych a preto nie je v jej finančných možnostiach uhradiť trovy, ktoré vznikli v priebehu tohto konania. Navrhovateľka považuje svoje aktuálne pomery za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd neprizná náhradu trov konania.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016, pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu výroku rozsudku súdu prvej inštancie o uložení povinnosti navrhovateľke zaplatiť štátu trovy konania (§ 388 Civilného sporového poriadku).

6. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva. Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku) súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľky a druhého manžela rozviedol, upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal a druhému manželovi uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 230,76 eur. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal výrok, ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 230,76 eur na účet tamojšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Súd prvej inštancie v rozsudku napadnutom odvolaním vo výroku o uložení povinnosti navrhovateľke zaplatiť štátu trovy konania konštatoval, že navrhovateľku a manžela navrhovateľky zaviazal nahradiť trovy konania štátu každého v sume 230,76 eur, ktoré predstavujú znalečné celkom v sume 461,52 eur vyplatené zo štátnych rozpočtových prostriedkov, nakoľko súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľky pokiaľ ide o rozvod manželstva a na druhej strane ale zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. So záverom súdu prvej inštancie o uložení povinnosti navrhovateľke zaplatiť štátu trovy konania navrhovateľka nesúhlasila a v odvolaní poukazovala na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie neboli posudzované jej majetkové pomery, pričom ona spĺňa predpoklady na oslobodenie od súdneho poplatku, ktorú skutočnosť považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Vo vzťahu k náhrade trov konania štátu navrhovateľka v odvolaní poukazovala na existenciu možného predpokladu jej oslobodenia od súdnych poplatkov, nakoľko je od 10.8.2015 evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, v spoločnej domácnosti nežije so žiadnou zárobkovo činnou osobou, jej príjem predstavujú rodinné prídavky vo výške 23,50 eur mesačne, všetky náklady spojené so starostlivosťou o maloletú a s chodom domácnosti uhrádzala z úspor, z príležitostných brigád a z finančnej podpory svojich rodičov a mesačne má výdavky za plyn v sume 60 eur, za elektrinu v sume 42 eur a pravidelné náklady na maloletú dcéru za stravu v škole v sume 14 eur, tanečný krúžok v sume 8 eur, poplatok za družinu v sume 3,50 eur, školské potreby cca 25 eur, stravu mimo školskej jedálne cca 50 eur.

10. Aplikácia ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku pre nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie uvedeného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.. Nepriznať hoci len čiastočne náhradu trov konania účastníkovi, ktorému na ňu vznikol nárok,

možno len za predpokladu, že v konkrétnej veci možno od takéhoto účastníka spravodlivo požadovať, aby (hoci len čiastočne) si sám hradil jemu vzniknuté trovy konania a to práve z konkrétne uvedených a existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa. Je preto potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné.

11. V danom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu sa vôbec nevysporiadal s majetkovými pomermi navrhovateľky majúcimi podstatný vplyv na jej uloženú povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu. K aplikácii ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku dochádza nepochybne aj z aspektov sociálnych, na ktoré navrhovateľka poukazuje v odvolaní. Sociálna situácia navrhovateľky popísaná v odseku 9. tohto uznesenia je podľa názoru odvolacieho súdu tak závažná, že predstavuje jednoznačne dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania štátu voči navrhovateľke, ktorá je samoživiteľkou, zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa a je vedená ako uchádzač o zamestnanie bez stabilného príjmu. Odvolacie námietky navrhovateľky sú tak opodstatnené.

12. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ustanovením § 388 Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o uložení povinnosti navrhovateľke zaplatiť štátu trovy konania zmenil, keďže nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie a rozhodol v súlade s ustanovením § 257 Civilného sporového poriadku tak, že štátu nepriznal voči navrhovateľke náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie vo výške 230,76 eur.

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 v spojení s § 52, § 57 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .