Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9P/44/2017

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. P., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX S., K., a Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J. XXX, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy stretávania otca s maloletým, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať.

II. Súd konanie zastavuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu 24.07.2017 sa otec domáhal úpravy stretávania s maloletým synom tak, že je oprávnený sa s ním stretávať každé tri mesiace v rámci jeho školského voľna, je oprávnený so synom stráviť polovicu každých letných aj zimných prázdnin, keď presný termín matka otcovi oznámi vždy dva týždne pred ich konaním. Otec sa zaviazal uhradiť polovicu nákladov na cestu maloletého na Slovensko, pričom matka je povinná maloletého na stretnutie riadne pripraviť.

2. Otec svoj návrh zdôvodnil tým, že s matkou uzatvoril dňa 27.10.2016 rodičovskú dohodu schválenú Okresným súdom Ružomberok v konaní pod sp.zn. 7P/58/2017, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a on sa zaviazal prispievať na výživu výživným mesačne po 40 €. Stretávanie so synom bolo upravené v neobmedzenom rozsahu.

3. Na základe uvedenej dohody súhlasil s tým, aby syn vycestoval s matkou do Nemecka, kde je ona zamestnaná a aj sa tam zdržuje. Predpokladal, že nebude mať problémy so stretávaním sa so synom v takom rozsahu, ako to uviedla matka v jej návrhu. So synom sa mal byť oprávnený stretávať kedykoľvek po dohode s matkou, najmenej polovicu každých prázdnin mal maloletý stráviť u neho na Slovensku a taktiež aspoň jedenkrát za tri mesiace ho mal navštíviť v jeho domácnosti. Dohodli sa, že bude s ním tri krát do týždňa hovoriť prostredníctvom internetových sietí.

4. Zo začiatku sa zdalo, že takáto úprava sa bude realizovať bez problémov. Syn u neho strávil vianočné sviatky a Silvestra, bol spokojný a nesťažoval sa. S matkou sa dohodli, že príde 23.08.2017 a zostane do 07.09.2017 a v tom čase mal absolvovať aj skúšky. Ako sa blížil čas skúšok, maloletý začal odmietať návštevu u neho a s matkou sa nedokázali dohodnúť na doprave syna k nemu. Syn mu telefonicky uviedol, že nechce byť Slovák ale Nemec a slovenčinu nepotrebuje. Ďalej mu tvrdil, že ho bil, čo však nie je pravda. Matka sa k postoju nevyjadrila, rozhodnutie ponechala na synovi, a to aj ohľadom školy. Otec sa opakovane pokúšal dohodnúť na termíne prázdnin, syn mu však povedal, že cez prázdniny nepríde a ani na Vianoce ani na Silvestra. Myslí si, že matka zámerne syna proti nemu ovplyvňuje.

5. Podľa § 2 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

6. Týmto právne záväzným aktom je Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávania výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len "Nariadenie"), majúce prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, s poukazom na to, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie, a preto je Nariadenie potrebné aplikovať prednostne pred Zákonom o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (čl. 7 ods. 2 Ústavy SR).

7. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

8. Podľa čl. 1 ods. 2 písm. a) Nariadenia, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom.

9. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

10. Podľa čl. 12 ods. 3 Nariadenia, súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

11. Podľa čl. 17 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

12. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "C.m.p."), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p."), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

14. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

15. Zo znenia Nariadenia vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem "obvyklý pobyt" je v súčasnosti už štandardným pojmom používaným v medzinárodných právnych nástrojoch. Nakoľko definícia tohto pojmu nie je obsiahnutá v žiadnom z týchto nariadení, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že nariadenia sa neopierajú o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo jednotlivých členských štátov, ale používa ho ako autonómny koncept európskeho práva, pričom obsah tohto pojmu sa musí vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter, preto úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste nie je pre jeho posudzovanie rozhodujúci. Podstatným je, kde sa osoba fakticky v prevažnej miere zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba po väčšinu roka zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, lekára a pod.

16. Súd skôr než začal vo veci konať, zisťoval, či sú splnené podmienky konania. Jednou z podmienok konania je aj právomoc súdu. Súd pri zisťovaní štátu obvyklého pobytu maloletého zohľadnil všetky osobitné skutkové okolnosti tohto prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa a rodičov v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť vôbec nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa a rodičov odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Súd má za to, že v danej veci právomoc slovenského súdu na konanie absentuje, s poukazom na stabilizovaný obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v Nemecku. Rodičia maloletého uzavreli dňa 16.04.2016 rodičovskú dohodu v zmysle ktorej maloletý prechádza od 01.07.2016 z miesta trvalého pobytu k matke, ktorá žije v Nemecku. Rozsudkom č.k. 7P/58/2016-45 zo dňa 27.10.2016 súd schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, styk otca bol upravený v neobmedzenom rozsahu. Maloletý navštevuje školu v Nemecku a býva pri matke. Z uvedených skutočností je zrejmé, že štát obvyklého pobytu maloletého je Nemecko.

17. Nie bez významu je tiež vyjadrenie samotného maloletého, podľa ktorého chce byť Nemec a nie Slovák. Súd toto vyjadrenie nehodnotí z obsahovej stránky, zdôrazňuje, že je potrebné a je v záujme maloletého, aby boli zachované jeho väzby na otca a štát pôvodu, avšak uvedené vyjadrenie indikuje minimálne to, čo sám maloletý považuje za svoj obvyklý pobyt, a to je Nemecko

18. S poukazom na čl. 8 Nariadenia rady majú právomoc súdy členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa, a teda právomoc v danej veci konať má miestne príslušný súd v Nemecku. Preto je potrebné, aby si otec uplatnil svoje práva novým kvalifikovaným návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu práve na príslušnom súde v Nemecku.

19. Súd zároveň dôkladne zvážil výnimku vyplývajúcu z čl. 12 ods. 3 Nariadenia v zmysle ktorej by mohla byť založená jeho právomoc. Conditio sine qua non založenia právomoci Okresného súdu Ružomberok je aj to, aby bolo v najlepšom záujme maloletého, aby konanie prebehlo pred tunajším súdom (čl. 12. ods. 3 písm. b) in fine). Súd však nevzhliadol žiadne také skutočnosti, pre ktoré by malo byť v lepšom záujme maloletého, aby vec prejednal a rozhodol tunajší súd a nie súd obvyklého pobytu maloletého, preto nemožno konštatovať, že prejednanie veci tunajším súdom by bolo v najlepšom záujme maloletého. Dôvody na aplikáciu uvedenej výnimky by podľa názoru súdu museli byť takého charakteru, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne stanoviť, že je v záujme maloletého, aby vec prejednal tunajší súd. Takéto dôvody podľa názoru súdu v prejednávanej veci nie sú dané. Otec maloletého v návrhu len konštatoval, že sa domnieva, že matka zámerne ovplyvňuje maloletého aby s ním nekomunikoval, avšak netvrdil, že by mu matka akýmkoľvek spôsobom bránila v stretávaní sa so synom, a teda záujem maloletého nie je v tomto smere žiadnym spôsobom ukrátený, nakoľko otcovi nič nebráni v tom, aby sa s maloletým stýkal. Taktiež treba podotknúť, že otec v podstate navrhuje zúženie rozsahu stretávania oproti súčasnému stavu, v ktorom sa môže stýkať s maloletým v neobmedzenom rozsahu, a teda ak je otázne, či návrh otca je vôbec v záujme maloletého, je nepochybné, že nemožno konštatovať, že by prejednanie veci tunajším súdom bolo v jeho najlepšom záujme, čím nie je naplnený jeden z predpokladov čl. 12 ods. 3 písm. b) Nariadenia nato, aby bola založená právomoc Okresného súdu Ružomberok.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a teda vyhlásil, že nemá právomoc vo veci rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému a pre nedostatok právomoci konanie zastavil.

21. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Ružomberok) písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu, a v prípade, ak

sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní tak aj spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.