Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/117/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr.Ján Šoltés, advokát, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8 proti žalovanému: P. F., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O.G., U. X, v konaní o zaplatenie sumy 337,87 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 337,87 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 20.6.2014 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca - pôvodne spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, sa žalobou zo dňa 17.5.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 5.11.2013 poskytol žalovanému pôžičku vo výške 331,99 EUR na kúpu spotrebného tovaru, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť formou 12 pravidelných mesačných splátok vo výške 36,18 EUR. Žalovaný uhradil len sumu 72,36 EUR. Žalovaný svoj záväzok splácať úver riadne a včas porušil, preto žalobca listom zo dňa 21.5.2014 vyzval žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žaloba spolu s výzvou súdu, aby sa k nej vyjadril v stanovenej lehote, mu bola doručená do vlastných rúk dňa 7.8.2017.

4. V priebehu konania žalobca na základe zmluvy postúpil pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Súd o zmene na strane žalobcu rozhodol uznesením č.k.24 117/2017-28 zo dňa 5.9.2017.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov, predložených žalobcom.

6. Z písomnej zmluvy o pôžičke súd zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 5.11.2013 zmluvu o pôžičke č.20542911, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 331,99 EUR na kúpu spotrebného tovaru (biela technika) a žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 36,18 EUR.

7. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný zaplatil len dve splátky, dňa 13.12.2013 vo výške 36,18 EUR a dňa 11.2.2014 vo výške 36,18 EUR, spolu vo výške 72,36 EUR.

8. Z listu veriteľa zo dňa 21.5.2014, označeného ako Predžalobná upomienka súd zistil, že veriteľ vyzval žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok úveru, s poukazom na nečinnosť žalovaného vo vzťahu k predchádzajúcemu upozorneniu na omeškanie s platením. Výzva bola žalovanému doručená dňa 27.5.2014.

9. Podľa ustanovenia § 1 ods.2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 31.12.2012, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

11. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12. Podľa ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

13. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu, ktorá je svojim charakterom spotrebiteľským úverom a ktorú súd z hľadiska obsahových náležitostí vyžadovaných vyššie citovaným zákonom vyhodnotil ako platnú. Po právnej stránke súd predmetný záväzkovo-právny vzťah posúdil podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku daného právneho vzťahu. Predmetný vzťah totiž spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru a zároveň súd nemal pochybnosti o tom, že veriteľom v danom vzťahu je právnická osoba, ktorá poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

14. V konaní nebolo sporné, že na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 331,99 EUR.

15. Súd konštatoval, že veriteľ dôvodne využil svoje právo zosplatniť celý úver, zakotvené v ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v prípade, že sa dlžník omešká so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Z prehľadu splátok je totiž zrejmé, že žalovaný sa oneskoril s platením s platením viac ako len jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Žalovaný nezaplatil splátky splatné dňa 20.2., 20.3., 20.4. a 20.5.2014. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, splatnej dňa 20.5.2014, listom zo dňa 21.5.2014, pričom predchádzajúcim listom žalovaného upozornil na uplatnenie tohto práva.

16. Čo sa týka rozsahu uplatneného nároku, súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že do zosplatnenia úveru mal žalovaný zaplatiť 6 splátok úveru spolu vo výške 217,08 EUR, z čoho zaplatil len sumu 72,36 EUR a teda, jeho dlh do zosplatnenia predstavuje sumu vo výške 144,72 EUR. Ako to vyplynulo z úverového účtu, výška zostatku pôžičky ku dňu zosplatnenia predstavovala 193,15 EUR. Spolu teda dlh žalovaného (splatné splátky + zostatok istiny pôžičky) predstavuje žalobcom uplatnený nárok vo výške 337,87 EUR.

17. Žalovaný nespochybnil dôvod ani výšku nároku. Súd ho preto zaviazal na zaplatenie sumy 337,87 EUR.

18. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

19. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. Žalovaný porušil platobnú disciplínu, pretože dojednané splátky úveru neplatil riadne a včas. Veriteľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania. Splatnosť celého úveru nastala vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru dňa 19.6.2014. Pokiaľ si teda žalobca uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa, t.j. od 20.6.2014, učinil tak dôvodne. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej istiny počnúc od 20.6.2014 až do zaplatenia.

22. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,15 % ročne a po zvýšení o 5 perc.bodov jej výška činí 5,15 % ročne.

23. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

24. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

25. V danej veci nebolo sporné a žalobca preukázal predložením zmluvy, že žalovanú pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudol na základe postúpenia pohľadávky. Súd konštatoval, že žalobca je preto v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.

26. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 .