Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/255/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Bc. G. C., bytom J. XXXX/ XXX, E. Y., právne zastúpený Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 73/a, Bratislava, proti žalovanému E. L., bytom Vajanského XXX/X, I. nad J., právne zastúpený JUDr. Jurajom Klimčom, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 9, Trenčianske Teplice, o zaplatenie 100.000,00 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. marca 2017, č.k. 21C/148/2016-49, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie o zaplatenie 100.000,00 eur s príslušenstvom, výrokom II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania a výrokom III. žalobcovi vrátil súdny poplatok. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100.000,00 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke. Okresný súd Považská Bystrica vydal dňa 11.07.2016 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu sumu 100.000,00 eur s príslušenstvom, ako aj trovy konania, alebo v tej istej lehote podať odpor. Žalovaný podal proti tomuto platobnému rozkazu na Okresnom súde Považská Bystrica dňa 05.08.2016 odpor s vecným odôvodnením. Okresný súd Považská Bystrica postúpil spis z dôvodu miestnej nepríslušnosti na Okresný súd Trenčín, ktorý vydaný platobný rozkaz uznesením č. k. 21C/148/2016-23 zo dňa 22.08.2016 zrušil v celom rozsahu. Pred začatím pojednávania žalobca zobral písomným podaním doručeným súdu dňa 01.12.2016 žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť. Žalobca zároveň požiadal súd o vrátenie súdneho poplatku za podaný návrh. Vzhľadom k dispozitívnemu úkonu žalobcu, za situácie, kedy nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaného, súd konanie v celom rozsahu zastavil. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu, pričom ako dôvod uviedol, že z verejne dostupných informácií je zrejmé, že majetok žalovaného je zaťažený záložnými právami, exekúciami a pod. Žalovaný má nedoplatky na zdravotnom poistení a sociálnom poistení. Podobne je zaťažený aj majetok spoločnosti MINON s. r. o., IČO: 36 349 721, v ktorej je žalovaný jediným spoločníkom. Žalobca zobral svoj žalobný návrh v celom rozsahu späť, nakoľko má za to, že je vysoko nepravdepodobné, aby sa žalobca bez ohľadu na rozhodnutie súdu vo veci samej niekedy domohol vrátenia poskytnutej pôžičky od žalovaného. Súd mal za to, že žalobcom uvádzané dôvody vedúce k späťvzatiu návrhu na vydanie platobného rozkazu nezbavujú žalobcu procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Žalobca

späťvzatím návrhu na vydanie platobného rozkazu procesne zavinil zastavenie konania. Žalovanému preto podľa § 256 ods. 1 patrí nárok na náhradu trov konania, a to v rozsahu 100 %. Žalobca na základe výzvy súdu zaplatil súdny poplatok v sume 6.000,- eur. O vrátení časti zaplateného súdneho poplatku žalobcovi kráteného o 1 %, súd rozhodol podľa príslušných ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

2. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o nároku na náhradu trov konania, podal odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania nepostupoval správne, nakoľko v zmysle § 257 sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalovanému napriek tomu, že vo vzťahu k výsledku konania bol plne úspešný, keďže súd konanie zastavil pre správanie žalobcu (späťvzatie žaloby). Pri skúmaní podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov. Vo všeobecnosti teda možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane účastníkov. Žalobca na dôvody odôvodňujúce rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 poukazoval aj v samotnom späťvzatí. Z predložených dôkazov nevyplýva, že by nárok žalobcu nebol dôvodný. Žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky v celkovej výške 100.000,- eur, ktoré žalovaný v dojednanej lehote nevrátil. Žalovaný mal možnosť splniť svoj záväzok v dodatočnej lehote poskytnutej mu žalobcom na základe výzvy na splnenie záväzku. Nakoľko žalovaný nejavil žiaden záujem vrátiť poskytnutú pôžičku, bol žalobca pre správanie žalovaného nútený uplatniť svoj nárok na vrátenie splatnej pôžičky v súdnom konaní. Po podaní návrhu na začatie konania dňa 20.6.2016 žalobca z verejne dostupných informácii zistil, že prišlo k zaťaženiu majetku žalovaného viacerými záložnými právami a exekúciami. Zároveň žalobca zistil, že žalovaný má nedoplatky na zdravotnom poistení, sociálnom poistení a na daniach v sume prevyšujúcej 41.000,- eur, pričom táto suma sa stále zvyšuje. Na majetok spoločnosti MINON, s.r.o., a Paradiso Plaza, s.r.o., v ktorých je žalovaný jediným spoločníkom, boli v priebehu konania vyhlásené konkurzy. Nevrátenie pôžičky v sume 100.000,- eur predstavuje závažný zásah do majetkovej sféry žalobcu. Žalobca má záujem na jej vrátení žalovaným. Na druhej strane musel žalobca vziať do úvahy náklady spojené s uplatnením svojho práva na súde a stále sa zhoršujúcej finančnej situácie žalovaného. Žalobca dospel k záveru, že je vysoko nepravdepodobné, aby sa žalobca bez ohľadu na rozhodnutie súdu vo veci samej niekedy domohol vrátenia poskytnutej pôžičky od žalovaného. Pokračovanie v súdnom, prípadne neskôr v exekučnom konaní, by už tak značnú majetkovú stratu žalobcu iba navýšilo. K späťvzatiu žaloby, teda pristúpil až po starostlivom uvážení stále sa zhoršujúcej majetkovej situácie žalovaného. Dôvody (preukázanie nedostatku majetku žalovaného na úhradu záväzkov), ktoré viedli žalobcu k podaniu späťvzatia žaloby nastali až v priebehu konania. Z dôvodov (okolností) na strane žalovaného prišlo nielen k podaniu žaloby, ale aj k jej späťvzatiu. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne posúdil výnimočnosť dôvodov, ktoré viedli žalobcu k späťvzatiu návrhu na začatie konania a následne nesprávne aplikoval na rozhodnutie o trovách konania ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia podľa § 388 v časti výroku II. zmenil a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca argumentuje dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pričom žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa však v odvolaní neuvádza. Iba všeobecne uvádza na aké všelijaké okolnosti je potrebné prihliadať, avšak žiadne konkrétne okolnosti na ktoré je treba prihliadať, neuvádza. Žalobca si až na základe dôvodov odporu žalovaného uvedomil, že vo veci sa jedná o reálny kontrakt a že ničím nepreukázal reálne odovzdanie požičanej sumy žalovanému. Naviac žalobcom predložená písomná zmluva o pôžičke je zjavne absolútne neplatná. Z ohľadom na uvedené je v podstate viac než isté, že by žalobca v spore nebol úspešný a tak v snahe získať späť súdny poplatok, vzal žalobu v celom rozsahu späť. Nevzal teda žalobu späť v dôsledku nejakej zhoršujúcej sa majetkovej situácie žalovaného, ale len preto, že si bol vedomý svojho neúspechu vo veci. Naviac žalobca vie veľmi dobre, že nestačia jeho tvrdenia, ale musia tu byť aj dôkazy o týchto tvrdeniach. O akýchkoľvek zaťaženiach majetku žalovaného, či o akýchkoľvek exekúciách, nedoplatkoch na daniach či poistnom nedoložil žiaden dôkaz. Hovorí iba o verejne dostupných informáciách, avšak nepoukazuje na akýkoľvek verejný zdroj, z ktorého takéto informácie čerpal. Tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde. Pokiaľ žalobca poukazuje na majetkovú

situáciu obchodných spoločností MINON, s.r.o. a Paradiso Plaza, s.r.o., tieto právnické osoby majú vlastnú právnu subjektivitu a ich prípadný krach sa nijako nedotýka žalovaného majetku. Nakoľko tu nie sú žiadne právne významné odvolacie dôvody, žalovaný navrhoval odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdiť.

5. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení konania a o vrátení súdneho poplatku, odvolaním napadnuté nebolo a preto v týchto výrokoch je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

7. Podľa § 257 CSP, súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca zobral pred otvorením pojednávania dňa 01.12.2016 svoj žalobný návrh v celom rozsahu späť, nakoľko mal za to, že je vysoko nepravdepodobné, aby sa žalobca bez ohľadu na rozhodnutie súdu vo veci samej, niekedy domohol vrátenia poskytnutej pôžičky od žalovaného, na základe čoho súd prvej inštancie podľa § 145 ods. 1 konanie zastavil a rozhodol o trovách konania za použitia § 256 ods. 1 CSP.

9. Ustanovenie § 256 ods. 1 vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Pri rozhodovaní o trovách konania je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ale aj žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, alebo splnení toho čoho sa domáhal potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu zavinenia, ktorá predstavuje sankčnú náhradu trov konania, správne konštatoval, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania. Rovnako odvolací súd v danom prípade nezistil splnenie zákonných podmienok na aplikáciu vyššie citovaného § 257 CSP, a to vzhľadom k neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko žalobcom uvádzané dôvody vedúce k späťvzatiu návrhu na vydanie platobného rozkazu ani podľa odvolacieho súdu nezbavujú žalobcu procesnej zodpovednosti na zastavení konania.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .