Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_4T-39-2014.pdf
PDF · 107.25 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/39/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 03. októbra 2017 takto
rozhodol:
Obžalovaní
1/ A. K., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom G., G. XX/XX,
2/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX v S. J., trvale bytom trvalo bytom G. XXX, adresa na doručovanie písomností: G., G. XX/XX,
sa uznávajú za vinných, že
v čase medzi 21:00 hod. až 22:00 hod. dňa 05.05.2011 po tom, ako po predchádzajúcej dohode prišli k domu číslo 10 na Ul. Šulekovej, v Hlohovci, časť Šulekovo, a bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom oznámili oprávneným užívateľom tohto domu a k nemu priľahlých priestorov M. K. a A. K. ich zámer vstúpiť do tohto domu alebo priestorov, ktoré k nemu patria, ako aj dôvod tohto vstupu, rozrazili presne neustáleným spôsobom zatvorenú vstupnú drevenú bránu vedúcu do priestorov zastrešeného nádvoria pri tomto dome, následne bez súhlasu oprávnených užívateľov prešli obaja cez takto otvorenú bránu priamo na nádvorie, kde A. K. z vlastného rozhodnutia so slovami „Kde je brána a výfuky?“ udrel bejzbalovou palicou, nečakajúc na akúkoľvek odpoveď, tam sa nachádzajúceho maloletého U. K., nar. XX.XX.XXXX, jedenkrát do ľavej ruky a jedenkrát na členok ľavej nohy, čím maloletému U. K., nar. XX.XX.XXXX, spôsobil zlomeninu 5. záprstnej kosti ľavej ruky a pomliaždenie dolnej časti predklonenia vľavo vyžadujúce dobu liečenia v trvaní najmenej 4 týždne, pričom následne z miesta činu odišli,
teda
1/ obžalovaný A. K.
- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
2/ obžalovaný Z. K.
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
čím spáchali
1/ obžalovaný A. K.
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 127 ods. 1 Tr. zák.,
- prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,
2/ obžalovaný Z. K.
- prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
a odsudzujú sa:
1/ Obžalovaný A. K.
podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na úhrnný peňažný trest vo výmere 400,00 € (slovom: štyristo eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
2/ Obžalovaný Z. K.
podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. a s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 200,00 € (slovom: dvesto eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný 1/ A. K. povinný nahradiť poškodenému U. K., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom G. - K., K. XX/XX, škodu vo výške XXX,XX €, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku).
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 03.06.2014 na Okresný súd Trnava obžalobu na A. K. a Z. K. pre skutok právne posúdený ako prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., a u X K. aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 127 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že
v čase medzi 21:00 hod. až 22:00 hod. dňa 05.05.2011 po tom, ako po predchádzajúcej dohode prišli k domu číslo 10 na Ul. Šulekovej, v Hlohovci, časť Šulekovo, a bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom oznámili oprávneným užívateľom tohto domu a k nemu priľahlých priestorov M. K. a A.K. ich zámer vstúpiť do tohto domu alebo priestorov, ktoré k nemu patria, ako aj dôvod tohto vstupu, rozrazili presne neustáleným spôsobom zatvorenú vstupnú drevenú bránu vedúcu do priestorov zastrešeného nádvoria pri tomto dome, následne bez súhlasu oprávnených užívateľov prešli obaja cez takto otvorenú bránu priamo na nádvorie, kde D.K.dor z vlastného rozhodnutia so slovami „Kde je brána a výfuky?“ udrel bejzbalovou palicou, nečakajúc na akúkoľvek odpoveď, tam sa nachádzajúceho maloletého XX K., nar. XX.XX.XXXX, jedenkrát do ľavej ruky a jedenkrát na členok ľavej nohy, čím maloletému U. K., nar. XX.XX.XXXX, spôsobil zlomeninu 5. záprstnej kosti ľavej ruky a pomliaždenie dolnej časti predklonenia vľavo vyžadujúce dobu liečenia v trvaní najmenej 30 dní, pričom následne z miesta činu odišli.
V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch obžalovaných U.K. a Z. K., poškodených IZ.aM.ga, K. K. a A. K., a svedkov J. K. a Z. K., boli tiež prečítané výpovede svedkov S. F., A. A., P. A. a O. T., bol prečítaný znalecký posudok č. XX/XXXX znalca A.. W. D., PhD., ako aj boli oboznámené listinné dôkazy zo spisu.
*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***
Obžalovaný A. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa cíti byť nevinný, ale to, čo sa stalo, ho mrzí. Jeho otec mal v Šulekove garáž, kde sa opravovali autá a párkrát poškodených zahliadol, ako idú z tej garáže a videl, ako odtiaľ odnášajú veci. Poškodený K. odtiaľ vyskakoval a tohto sa išiel spýtať, prečo kradnú veci. V ten večer išli okolo na aute a videli, ako sa poškodený K. usmieva a uškŕňa, preto išiel za ním, aby mu tie veci vrátil. To, ako sa správal, ho naštvalo. Stretol ho pred domom, ktorý je uvedený v obžalobe, a povedal mu, že chce tie veci naspäť. Poškodený K. mu odpovedal, že čo sa stará, že to nie je jeho vec a začal mu nadávať. Zľakol sa, že chce proti nemu vytiahnuť nejaký nožík, myslel si, že ho vyťahuje z vrecka, a preto ho vtedy iba odsotil, aby ho nebuchol. Po sotení poškodený K. zostal stáť, len sa oprel chrbtom o múr. Potom poškodený K. začal vykrikovať, na čo z domu vybehlo asi 15 ľudí, na čo odtiaľ odišli preč. Z domu vtedy vybehla aj nejaká žena a kričala, že zavolá policajtov. Ako odišli preč autom, tak po 10-15 minútach ich zastavila hliadka polície. Za poškodeným K. išiel iba na chodník pred dom, nevstupoval do domu. Poškodený K. tam vtedy stál s nejakým mužom. Nemal pri sebe žiadnu bejzbalovú pálku a na poškodenom si nevšimol žiadne zranenia. Spoluobžalovaný Z. K. vtedy stál len za ním, nič nerobil. S poškodeným nikdy iný konflikt nemal.
Obžalovaný Z. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že spoluobžalovaný A. K. mal garáž so svojím otcom, do ktorej chodili tí chlapci kradnúť. V tom čase boli v aute pred domom, na chodníku, kde spoluobžalovaný do jedného z nich sotil, bol to poškodený K., ktorý vtedy nič nehovoril, nič nerobil. Nevedel, či poškodený vtedy aj spadol na zem. Sotil doňho preto, lebo sa vyľakali ľudí, ktorí potom vyšli na ulicu, doslova vybehli na ulicu, následne na to odišli z miesta. Dôvod toho, že išli k tomu domu, bolo to, že kradli. Do domu nevstupovali. Keď prišli k tomu domu, boli tam 2-3 ľudia, presne si nepamätal. Ku konfliktu došlo večer, okolo 20:00 hod. alebo 20:30 hod. Nemali so sebou žiadne predmety, ani bejzbalovú pálku.
Poškodený U. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaných pozná zo Šulekova, mali tam firmu s autami. Uviedol, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe. Bol vtedy u kamaráta Z. K. u neho na dvore, chcel ísť odtiaľ domov a v tom momente prišli obaja obžalovaní. Brána bola zatvorená, brána vyletela, v tom čase odchádzal už domov, bol skoro pri tej bráne, obaja obžalovaní následne vstúpili cez ňu, v tom čase z dvora utiekol Z. K., a bol napadnutý obžalovaným A. K. s bejzbalovou palicou, s ktorou ho udrel. Keby sa neobránil s rukou, tak by ho trafil aj do hlavy. Dal tam svoju ruku, teda ho udrel do nej. Bola tam aj sedačka, na ktorú následne spadol a znovu ho udrel po ľavej nohe, do členka. Potom z domu na dvor vyšli M. K. a A. K.. F. A. K. celú dobu kričal: „kde sú tie výfuky?“. On mu na to povedal, že to nebol on, že sa pomýlili, mysleli si, že ich zobral on. Jeho na dvore vtedy zbadali prvého. Obaja obžalovaní si potom uvedomili, že spravili chybu a obžalovaný A. K. mu povedal: „prepáč, ja som sa pomýlil“ a následne odišli. Mal zlomenú ruku, chodil do školy, nemohol písať. Liečil sa niečo vyše mesiaca. Tušil, že brána bola zamknutá, bola drevená, ale pevná. Bola to brána do ulice. Do momentu, kedy obžalovaní odišli, boli stále na dvore domu. Tušil, že druhý obžalovaný sa volal S.. V. istotne spoznal. Svojej matke vtedy nepovedal pravdu o svojich zraneniach, bol pubertiak, len jej povedal, že spadol. Na hlavnom pojednávaní zotrval na uplatnenom nároku na náhradu škody, ktorý bol prečítaný.
Poškodená A. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaných pozná len tak, že mali v K. pri mäsiarstve autodielňu. Vedela, resp. počula, ako obžalovaní tlačili a kopali do brány a vtlačili sa s bejzbalkou na dvor. Brána bola zamknutá. V tom čase bola ona vo vnútri a len zrazu som počula veľký krik a buchot a videla na dvore U. K.. E. tam bol obžalovaný A. K. a hneď za ním išiel obžalovaný Z.. Nevedela, kto držal bejzbalku. Pamätala si to, že sa potom ospravedlňovali, že sa pomýlili, konkrétne sa ospravedlnili jej takto: „teta, nehnevajte sa, my sme sa pomýlili“. Ona im škaredo vulgárne vynadala. Na dvore boli ona, bývalý muž M. K., U. K., obaja obžalovaní a syn Z.. Obžalovaní vtedy napadli iba U. K.. Ona volala policajtov, že ich napadli, na čo obžalovaní nasadli do toho istého auta a odišli. Na dvore videla iba ako niektorý z obžalovaných šľahol U. K. po nohe, ten začal vtedy vrieskať, že ho to bolí. Dvor i dom patrili vtedy jej a M. K.. Obžalovaní nemali súhlas, aby vtedy mohli vstúpiť na ich pozemok. Z. U. K. sa potom sťažoval na členok, na bolesti ruky a nohy, potom išiel k lekárovi, mal zlomenú ruku a udretý členok.
Poškodený M. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že oboch obžalovaných predtým nevidel. Vedel, že obžalovaný A. K. mal u nich autodielňu alebo opravovňu áut. Vedel, že tam vtedy obžalovaní vbehli dovnútra, búchali na bránu, počul krik, vybehol von, aby zistil, čo sa dialo, a videl, že obžalovaný A. K. mal v ruke bejzbolovú pálku, ale nevidel, že by niekoho udrel, resp. že by ju použil. Obžalovaný A. K. kričal: „kde sú tie kolesá?“. On sa ho potom pýtal, že kto mu ich ukradol a že či vie kam vbehol. Zavolal všetky deti von, ukázal mu deti a pýtal sa, či to boli oni. On mu povedal, že nie. Potom hovoril manželke, nech zavolá policajtov, nech to riešia. Obžalovaný A. K. tam bol sám a ten druhý tušil že sedel v aute, ale nevidel dobre, bola tma. Nevedel, či sa dostal na dvor aj ten druhý, to nevidel. Keď povedal manželke, aby zavolala políciu, tak obžalovaní nasadli do auta a utiekli preč. A potom prišla polícia, že u nich nič nenašli, resp. nenašli bejzbalku. Útočili vtedy asi na poškodeného U. K., ktorý sa sťažoval na uderenú ruku a nohu. Brána na dvor bola zatvorená na haspru, na zámok nezamykal, brána sa však nedala otvoriť voľnou rukou. Nevidel ako tú bránu otvorili, resp. videl iba to, že sú na dvore. Vlastníkom domu je on a manželka. Obžalovaní nemali súhlas na to, aby mohli vstúpiť vtedy na dvor. Ohľadom poškodeného U. K. vedel, že bol u lekára a mal zaviazanú nohu aj ruku. Na dvore bol vtedy Z. K. - jeho syn, poškodený U. K., jeho manželka A. K. a ostatné jeho deti boli vtedy veľmi malé. Na dvor prišiel po manželke, po tom, čo počul, že tam bol krik ohľadom tých kolies a poškodený U. K. tam vtedy na dvore hovoril, že ho udrel obžalovaný A. K. a držal si ruku. Bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde uviedol, že po ňom vyšli z kuchyne aj jeho žena a syn Z., pričom svedok sa vyjadril k rozporu vo výpovediach tak, že si to nepamätá a možno to aj tak bolo.
Svedkyňa J. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o skutku sa iba dopočula. Prišiel za ňou najskôr domov jej syn U. K., ktorý jej povedal, že spadol na kočiar. Povedala mu, aby išiel k lekárovi. Potom stretla aj Z. K. a pýtala sa ho, čo sa stalo v ich dvore, kde jej syn povedal, že sa mu to stalo. Z. K. jej povedal, že ho takí dvaja napadli a zbili ho s palicou. Išlo o obžalovaných, ktorí majú v K. opravovňu áut, no a niekto im niečo ukradol a oni si mysleli, že to bol jej syn, ale boli to iní chlapci. A začali ho vtedy biť. Následne mala vyjsť z domu A. K. a povedať im, že on to neukradol, oni ho však bili ďalej a ona následne zavolala policajtov. Syn jej povedal, že ho mali biť železnou palicou, že ho bolí ruka, nevedela ktorá ruka to bola a potom z tej istej strany, ako ho bolela ruka, ho bolela aj noha - členok. To mu spôsobili obžalovaní. Syn išiel k lekárovi a liečil sa, mal potom sadru.
Svedok Z. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že spolu s U. K. vtedy vychádzali od nich z dvora von na ulicu a v tom obžalovaný A. K. vykopol bránu, začal kričať, že im ukradli bránu a nejaké výfuky a hneď začal biť U. K. bejzbalkou, ktorú zreteľne videl. Vtedy boli na dvore len on s U. K.. Ten druhý útočník zostal stáť vonku pred bránou a až následne vošiel na dvor, kde sa obaja ospravedlnili za to, čo sa stalo. Potom obaja utiekli, lebo na nich zavolali jeho rodičia policajtov.
Z prečítaných výpovedí svedkov S. F., A. A., P. A. a O. T. nevyplynuli žiadne podstatné skutočnosti. S. O. T. vypovedal ohľadom skutočností, ktoré mali nastať v skoršom čase, ako sa stal skutok uvedený v obžalobe.
Z prečítaného znaleckého posudku č. 55/2012 znalca MUDr. W. D., PhD., vyplynulo, že poškodený U. K. utrpel dňa 05.05.2011 zranenia, a to zlomeninu 5. záprstnej kosti ľavej ruky a pomliaždenie dolnej časti predklonenia vľavo. Obe zranenia boli vyhodnotené ako ľahké a spôsobené opakovaným násilím strednej intenzity, ktoré pôsobilo zľava - doprava na ľavú ruku a ľavé predkolenie poškodeného. Predmetom násilia bol tupý predmet. Zranenia mohli vzniknúť tak, ako to uvádzal poškodený vo výpovedi. Doba liečby je minimálne 4 týždne. Bodové ohodnotenie zranení bolo 55 bodov, t.j. 818,95 €.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tieto listinné dôkazy: zápisnica o obhliadke miesta činu (č.l. 109) s fotodokumentáciou (č.l. 112-116), lekárske správy (č.l. 117-118) a výpis z listu vlastníctva (č.l. 133-134).
Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo aj nasledovné:
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou vyplynulo, že v prípade brány na dome č. 10 na ulici K. išlo o dvojkrídlovú bránu o rozmeroch 2,2 x 1,5 m, zaberajúcu celý priestor určený pre vstup na dvor. Namiesto kľučky na bráne bola z vonkajšej strany dverí tzv. guľa, ktorá bola upevnená na 4 klincoch. V zámku - FABke bol ulomený kľúč, pričom zámok bol upevnený vo vrchnej časti 1 klincom.
Na väčšej časti brány bola zvnútra tzv. haspra, ktorá sa skladala z 2 drôtov o priemere 5 mm. Na dvore bol aj gauč (sedačka).
Z výpisu z listu vlastníctva č. 2375 v k. ú. K. (zo dňa 29.06.2011) vyplynulo, že dom so súpisným číslom 10 bol v bezpodielovom spoluvlastníctve poškodených M. a A. K..
*** Výrok o vine ***
V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe s jeho miernou modifikáciou, avšak pri zachovaní jeho totožnosti (čo do dĺžky trvania liečby zranení poškodeného), stal a že tento skutok spáchali obžalovaní A. K. a Z. K..
Obžalovaní sa počas hlavného pojednávania bránili tým, že na dvor domu nevstupovali, nikoho nenapadli, nemali pri sebe žiadnu bejzbalovú pálku a do poškodeného U. K. len obžalovaný A. K. sotil.
Prezentovaná obrana obžalovaných bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaných.
Všetci poškodení i svedkovia popisovali okolnosti incidentu zo dňa 05.05.2011 v zhode s podanou obžalobou, pričom ich výpovede boli logické, nadväzovali na seba a boli aj vnútorne nerozporuplné, pričom presvedčili súd o verzii popisovanej v obžalobe. Zároveň neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k záveru, že svedkovia vypovedali k veci krivo. Bolo nanajvýš zrejmé, že obžalovaní sa v daný čas „pomýlili“ čo do stotožnenia osôb, ktoré im mali ukradnúť nejaké veci a pri ich hľadaní vstúpili popisovaným spôsobom bez oprávnenia na dvor rodinného domu, kde sa v tom čase nachádzal poškodený U. K. a svedok Z. K., a neskôr sa na dvor dostavili aj poškodení M. K. a A. K.. Omyl obžalovaných v predmete útoku však nemal žiaden vplyv na ich trestnú zodpovednosť. Súd preto verzii obžalovaných o priebehu skutku neuveril. Na tom nezmenilo nič ani to, že bejzbalová palica sa u obžalovaných ani nikde inde po skutku nenašla. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný A. K. pred skutkom poznal poškodeného U. K., súd tiež ustálil, že mal vedomosť v čase útoku na neho o jeho veku, resp. že tento je ešte mladistvý.
Z rozboru skutkovej podstaty trestného činu - prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vyplýva, že objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Trestný zákon vymedzuje ublíženie na zdraví ako poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na krátky čas (najmenej 7 dní) sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pod pojmom „inému“ treba rozumieť individuálne určitú osobu alebo individuálne určité osoby odlišné od páchateľa. Ide o úmyselný trestný čin, pri ktorom sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa chránenou osobou rozumie aj dieťa, ktorým sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 127 ods. 1 Tr. zák.). Mladistvým bol v čase spáchania skutku práve poškodený U. K..
Z rozboru skutkovej podstaty trestného činu - prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. vyplýva, že objektom tohto trestného činu je domová sloboda zaručená Ústavou SR. V zmysle § 122 ods. 5 Tr. zák. je trestný čin spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté. Vniknutím je nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do domu alebo do bytu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody. Zo subjektívnej stránky musí ísť o úmysel. Prekážkou, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, sú najmä zamknuté dvere, plot, zábradlie, mreže, ale aj okno prístupné iba pomocou rebríka (v zmysle tejto definície súd vyhodnotil aj dvojkrídlové dvere na predmetnom dome, cez ktoré sa obžalovaní dostali na jeho dvor, najmä s poukazom na výpoveď poškodeného M. K. a fotodokumentáciu z obhliadky miesta činu).
Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaní A. K. a Z. K. spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, pričom tiež obžalovaný A. K. inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati, a preto ich súd uznal za vinných tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, keď boli naplnené všetky znaky skutkových podstát uvedených trestných činov.
Obaja obžalovaní konali vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chceli spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania (výpovedí poškodených a svedkov).
Na strane oboch obžalovaných neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce ich trestnú zodpovednosť (§ 22 a § 23 Tr. zák.).
*** Výroky o trestoch ***
V súvislosti s výrokmi o treste boli na hlavnom pojednávaní oboznámené nasledovné listinné dôkazy: lustrácie na oboch obžalovaných (č.l. 338-352).
Z oboznámených správ o povesti obžalovaných vyplynulo, že sa pred spáchaním skutku nedopustili žiadneho priestupku (majú evidované len viaceré priestupky spáchané po skutku na úseku cestnej premávky) ani trestného činu, nemajú záznam v registri trestov a nevedie sa voči nim iné trestné konanie. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný Z. K. sa od spáchania skutku stal SZČO s tým, že mu sú určované pravidelne vymeriavacie základy na poistné.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol aj na to, akou mierou konanie každého obžalovaného prispelo k spáchaniu trestného činu. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného A. K. jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/ Tr. zák. - viedol pred spáchaním trestných činov riadny život) a jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. h/ Tr. zák. - spáchal viac trestných činov) a u obžalovaného Z. K. naopak jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/ Tr. zák. - viedol pred spáchaním trestných činov riadny život) a žiadnu priťažujúcu okolnosť, dospel k záveru, že obžalovanému A. K. postačuje uložiť „alternatívny“ úhrnný peňažný trest vo výmere 400,00 € (štyristo eur) a obžalovanému Z. Špirkovi postačuje naopak uložiť „alternatívny“ peňažný trest vo výmere XXX,XX € (dvesto eur), v prípade oboch s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok v prípade ich úmyselného zmarenia. Tieto (primárne) tresty súd považoval za primerané vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu, s tým, že vzhľadom na povahu spáchaných trestných činov (a to, že väčší následok spôsobil zraneniami poškodeného obžalovaný A. K.), trestnú bezúhonnosť obžalovaných, ktorí neboli pred ich spáchaním ani len postihovaní za priestupky, dĺžku trestného konania (najmä po podaní obžaloby) a možnosti nápravy obžalovaných, nemal za potrebné ukladať im trest odňatia slobody. Takto uložené tresty podľa názoru súdu istotne splnia svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.
Súd zároveň ani nezistil splnenie podmienok na uloženie ďalšieho (sekundárneho) trestu obžalovaným či ochranného opatrenia.
*** Výrok o náhrade škody ***
S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody, keď nárok na náhradu škody si v predmetnej veci riadne a včas uplatnil poškodený U. K., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom G. - K., K. XX/XX, škodu vo výške 818,95 €. Pokiaľ ide o nárok poškodeného, z dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní nevyplynuli žiadne pochybnosti o opodstatnenosti tohto uplatneného nároku, a preto mu súd jeho uplatnený nárok priznal v plnom rozsahu podľa § 287 ods. 1 Tr. por. s tým, že povinnosť nahradiť škodu uložil súd obžalovanému A. Šandorovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, čím určil vykonateľnosť tohto výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V Trnave dňa 03. októbra 2017