Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19Pc-11-2017.pdf
PDF · 71.07 KB
Case nature
Area
Subarea
19Pc/11/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou v právnej veci žalobcu N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, T., právne zastúpený advokátkou JUDr. Luciou Danišovičovou, AK Drieňová 1/D, Bratislava, proti žalovanému K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, D., o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu rozhodol
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej určenú v sume 300,- € mesačne od 01.07.2017.
II. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. XC/XX/XXXX-XXX, zo dňa XX.XX.XXXX, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX, zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení výživného na žalovanú.
III. Súd nepriznáva žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 20.07.2017 sa domáhal žalobca vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére od 01.07.2017. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola určená otcovi vyživovacia povinnosť na plnoleté dieťa vo výške 300,- € mesačne, splatné vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám dcéry. V júni 2017 žalovaná úspešne ukončila štúdium na vysokej škole a podľa svojho vyjadrenia nadobudla schopnosť sama sa živiť, vyživovaciu povinnosť zo strany otca už nevyžaduje. Na základe skutočností, že žalovaná je podľa svojho prehlásenia schopná sama sa živiť uzatvorili strany tohto konania dohodu o zrušení vyživovacej povinnosti, ktorá je prílohou návrhu. Podľa nej sa vyživovacia povinnosť zrušuje ku dňu 01.07.2017. Písomným podaním doručeným súdu spolu so žalobou a prílohami žalobca súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a tento postup súdu aj navrhol. Náhradu trov konania nežiadal.
2. Žalovaná s návrhom na zrušenie výživného súhlasila, žiadala ho zrušiť od dňa 01.07.2017. Vo svojom písomnom vyjadrení k veci doručenom súdu dňa 20.09.2017 uviedla, že navrhuje súdu, aby rozhodol vec mimo pojednávania a pokiaľ by vo veci bolo nariadené pojednávanie, aby mohlo prebehnúť bez jej účasti z dôvodu, že je čerstvo zamestnaná, účasť na pojednávaní by jej narušila dochádzku, záleží jej na pracovnej morálke a zodpovednom plnení jej pracovných povinností. Náhradu trov konania nežiadala.
3. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, dohodou o ukončení vyživovacej povinnosti ku dňu 01.07.2017, rozsudkom Okresného súdu v Pezinku č. k. XC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom zistil tento stav vo veci:
4. Výška výživného na žalovanú bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu v Pezinku č. k. XC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na sumu 300,- € mesačne od XX.XX.XXXX. Žalovaná v tom čase študovala na Strednej súkromnej umeleckej škole, v maturitnom ročníku.
5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
6. Podľa § 78, ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
7. Podľa § 177 ods. 2, písm. b/ Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.
8. V konaní bolo preukázané, že žalovaná dovŕšila l8 rok svojho veku, je schopná sama sa živiť, po ukončení vysokoškolského štúdia v júni 2017 sa zamestnala. Keďže sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinností, súd v predmetnej veci zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody osobitného zreteľa. V danom prípade súd dospel k záveru, že rozhodnutím vo veci samej došlo k usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami, osobami blízkymi, preto nepriznal žiadnemu z účastníkov právo náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).