Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Pc-2-2017.pdf
PDF · 85.25 KB
Case nature
Area
Subarea
29Pc/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Evelyn Neglia, v právnej veci navrhovateľa: I. S., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.. W.. Q. I., prechodne bytom U.. S. X, I., proti odporkyni: K. S., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, I., o výživné pre manžela, t a k t o
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 02.05.2017 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil povinnému platiť výživné (ďalej tiež len „manželka“), platiť výživné navrhovateľovi počnúc dňom 01.06.2017, v sume 15 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzavrel manželstvo dňa 18.01.1997, z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, Q. K.. XX.XX.XXXX, Q. K.. XX.XX.XXXX a plnoletý syn I. K.. XX.XX.XXXX, mesačný príjem navrhovateľa je vo výške 100 eur na základe dohody o vykonaní práce. S odporkyňou nežijú v spoločnej domácnosti 5 rokov, manželka mu na jeho výživu neprispieva, navrhovateľ na základe právoplatného rozhodnutia súdu pravidelne posiela výživné na svoje maloleté deti.
2. Odporkyňa k návrhu navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení vyjadrila svoj nesúhlas s podaným návrhom. Uviedla, že od 01.01.2013 sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti, od tohto obdobia je odporkyňa samoživiteľkou dvoch maloletých detí (Q. K.. XX.XX.XXXX, Q. K.. XX.XX.XXXX). Obe maloleté deti jej boli zverené do osobnej starostlivosti, a navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 65 eur na maloletú Q. a sumou 55 eur na maloletého Q.Y.. Túto vyživovaciu povinnosť si manžel voči maloletým deťom riadne neplnil, a preto bola odporkyňa nútená sa domáhať výživného prostredníctvom exekúcie. Odporkyňa bola od 08.03.2016 dlhodobo práceneschopná a od 07.03.2017 jej sociálna poisťovňa priznala plný invalidný dôchodok vo výške 270 eur, ktorý je jej jediným príjmom spolu s rodinnými prídavkami na deti a s nepravidelným výživným na maloleté deti zo strany manžela. V spoločnej domácnosti, ktorú má prenajatú a za ktorú platí 492 eur mesačne (nájom 480 eur + internet 12 eur) bývajú s ňou dve maloleté deti a plnoletý syn I., K.. XX.XX.XXXX, ktorý jej nepravidelne prispieva na domácnosť a stravu sumou 250 eur mesačne od 01.03.2017, odkedy je syn zamestnaný na riadny pracovný pomer.
3. Súd vo veci pojednával a rozhodol dňa 04.10.2017 bez prítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania, vypočul odporkyňu, oboznámil sa obsahom spisu. Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2013, manžel žije so svojou novou partnerkou a maloletou dcérou v podnájme. Odporkyňa doposiaľ nepodávala návrh na rozvod manželstva z finančných dôvodov, nakoľko nemala finančné
prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Ďalej uviedla, že manžel si neplní dobrovoľne ani vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom určenú súdom a výživné musí byť vymáhané exekútorom. Navrhovateľka poukázala na to, že manžel je zdravotne úplne v poriadku, zvládal by aj dva pracovné pomery, avšak nechce sa zamestnať, z dôvodu, že má pôžičky a aby mu na mzdu nesiahal exekútor, tak sa radšej nezamestná. V r. 2015 dobrovoľne ukončil pracovný pomer dohodou a odvtedy pracoval brigádnicky, umýval vchody.
4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisového materiálu a to návrh navrhovateľa zo dňa 28.04.2017, vyjadrenie odporkyne zo dňa 05.06.2017, nájomná zmluva uzavretá medzi V. Q. a odporkyňou, rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 27P/84/2014-57 zo dňa 16.02.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/31/2015-83 zo dňa 20.05.2015, sobášny list, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch FO - I. S. (základ dane 336,89 eur), Prehľad vymožených súm súdnym exekútorom JUDr. Dagmar Kováčovou, oznámenie o výplate dôchodku zo sociálnej poisťovne (invalidný dôchodok odporkyne vo výške 294,20 eur) dokladmi o platbách nájmu (492 eur), potvrdenie o poberaní prídavkoch na deti (vo výške 47,04 eur).
5. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
6. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
10. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov. Zásadne trvá počas celého manželstva, bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú, alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená okrem princípu solidarity aj ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Podľa ust. § 19 Zákona o rodine majú manželia široko koncipovanú povinnosť starať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov o uspokojovanie potrieb rodiny.
12. Určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi prichádza do úvahy nielen keď na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy, ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň. Manželia sú povinný navzájom si pomáhať, starať sa spoločne o deti, starať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom. Ak životná úroveň jedného z manželov je nižšia, ako životná úroveň druhého manžela, alebo ak druhý manžel neprispieva na výživu manžela tak, aby životná úroveň manželov bola zásadne rovnaká, možno sa domáhať určenia výživného súdom. Dokazovaním je potrebné zistiť, či a z akého dôvodu
niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné, majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov, zohľadniť starostlivosť o domácnosti a starostlivosť o deti, výkon ktorých činností je postavený na roveň finančnému zabezpečovaniu potrieb rodiny.
13. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Preto je potrebné nárok manžela posudzovať v kontexte ustanovení § 18 a § 19 Zákona o rodine, ktoré určujú práva a povinnosti manželov. Treba zohľadniť dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť a o výchovu detí, neplnenie povinností manželmi vyplývajúcimi z ustanovení § 18 a § 19 Zákona o rodine, postoj každého z manželov k manželstvu a jeho účasť na zabezpečovaní potrieb spoločnej rodiny i domácnosti. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 18.01.1997, z ktorého manželstva pochádzajú dve maloleté deti, Q. K.. XX.XX.XXXX, Q. K.. XX.XX.XXXX a plnoletý syn I. K.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ v januári 2013 opustil spoločnú domácnosť, doposiaľ návrh na rozvod manželstva nebol podaný, podľa vyjadrenia odporkyne, nemohla si dovoliť zaplatiť súdny poplatok za podanie návrhu na rozvod ich manželstva. Rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 24CoP/31/2015-83 zo dňa 20.05.2015 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu na maloletú Q. mesačne sumou 55 eur a na maloletého Q. sumou 45 eur mesačne. Navrhovateľ si túto súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom dobrovoľne neplní, a preto bola odporkyňa nútená obrátiť sa na súdneho exekútora za účelom vymoženia výživného.
15. Predpokladom existencie vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi je existencia ich spoločného manželstva. Jedným zo základných princípov manželstva muža a ženy je ich rovnosť v právach a povinnostiach v manželstve (čl. 1 základných zásad, § 18 Zákona o rodine). Tento princíp sa okrem iného potom prejavuje i v zákonnej úprave vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi - požiadavkou na jej plnenie v takom rozsahu, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká (§ 71 ods.1 Zákona o rodine). V konaní o manželské výživné súd skôr, ako pristúpi k posúdeniu výšky uplatneného nároku z hľadísk spoločného ustanovenia § 75 v spojení s ust. § 71 ods.1 Zákona o rodine, musí sa najskôr vysporiadať s otázkou existencie základu nároku. Hmotnoprávnym základom nároku na manželské výživné je zistenie, že jeden z manželov svoju vyživovaciu povinnosť voči druhému, vyplývajúcu z ust. § 71 ods.1 Zákona o rodine neplní a životná úroveň každého z manželov je tak rozdielna. Takéto právo oprávneného manžela je ďalej obmedzené a závislé na zistených schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch povinného manžela a tiež požiadavkou jeho súladu s dobrými mravmi. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd v zmysle ust. § 71 ods.1 Zákona o rodine prihliadne i na starostlivosť každého z manželov o (spoločnú) domácnosť.
16. Výsledky vykonaného dokazovania v konaní dostatočne preukazujú pomery účastníkov pre potreby posúdenia existencie základu uplatneného nároku podľa § 71 Zákona o rodine. Navrhovateľ v konaní vykonaným dokazovaním nepreukázal a v rozhodnej dobe vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto veci ani súd inak nezistil existenciu žiadnych takých vážnych prekážok (najmä zdravotných alebo iných osobnostných), objektívne brániacich navrhovateľovi získať prácou a vlastným úsilím príjem na zabezpečenie vlastnej nevyhnutnej výživy. Na druhej strane a predovšetkým ani súdom zistené pomery odporkyne, nenasvedčujú (§ 75 ods.1 Zákona o rodine) o možnosti plniť navrhovateľovi príspevok na výživu čo i v minimálnej navrhovanej výške 15 eur. Ďalej súd poukazuje na to, že okrem nemožnosti priznať výživné na manžela z finančných a sociálnych dôvodov, priznanie takéhoto nároku by bolo v rozpore aj s dobrými mravmi, a to s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ si dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom a toto výživné musí byť vymáhané súdnym exekútorom. V tejto súvislosti súd apeluje na navrhovateľa, aby výživné na svoje maloleté deti platil dobrovoľne do rúk matky, a nezaťažoval tak svoju aj tak ťažkú finančnú situáciu zbytočnými trovami za výkon exekúcie.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu, pretože nezistil dôvody na aplikáciu ustanovenia § 55 Civilného mimosporového poriadku, keď účastníkom v predmetnom konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní jeho doručenia na Okresnom súde Trnava v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.