Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csr-3-2017.pdf
PDF · 137.48 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csr/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobkyne D. S., narodená XX.XX.XXXX, bytom X., V. F., štátna občianka SR, proti žalovanému POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Z r u š u j e s a rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, spisová značka SRSAspA 03787/16 zo dňa 15.02.2017.
Žalobkyni s a p r i z n á v a od žalovaného náhrada trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté osobitným uznesením.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Lučenec súdny poplatok vo výške 331,50 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 03787/16 zo dňa 15.02.2017 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971.
2. Uviedla, že dňa 07.04.2017 jej bol doručený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, sp. zn. SRSAspA 03787/16 zo dňa 15.02.2017 vo veci žalobcu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti nej ako žalovanej. V zmysle vyššie uvedeného rozsudku ju súd zaviazal zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 417,91 Eur s prísl., pričom súd konanie v časti nároku žalovaného vo výške 293,47 Eur zastavil, nakoľko uhradila po podaní žaloby sumu v celkovej výške 293,47 Eur. Ostatnú časť mala súdu uhradiť v mesačných splátkach vo výške 40,00 Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalovaného s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci. Uvedený rozsudok považuje za nezákonný, pretože rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi ňou a žalovaným dňa 07.05.2014 považuje za neplatnú. Medzi ňou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 614603449 dňa 07.05.2014, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver 400,--Eur, ktorý sa zaviazala žalovanému vrátiť spolu s úrokom vo výške 39,15 % ročne a poplatkom za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 235,40 Eur, v mesačných splátkach vo výške 66,00 Eur, sumu celkom vo výške 792,--Eur do 08.05.2015. Z dlžnej sumy uhradila žalovanému sumu
801,87 Eur. Úroková sadzba z predmetného úveru bola vo výške 39,15 % ročne a RPMN bola vo výške 98,00 %. Žalovaný žiada uhradiť úrok z úveru vo výške 39,15 % až do 03.09.2015 a súčasne aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Priznaním nároku na zaplatenie úroku z omeškania z úroku z úveru dochádza ku kumulácii úrokov. Namieta preto nárok žalovaného na zaplatenie úroku z úveru a z úroku z omeškania ako aj zmluvnej pokuty. Rozhodcovský rozsudok ju zaviazal tiež k úhrade trov mediačného konania vo výške 114,44 Eur, pričom tohto mediačného konania sa nezúčastnila, ani k takémuto konaniu nedala súhlas. Pokiaľ sa so žalovaným vopred nedohodla na mediačnom konaní, a ani sa takého konania nezúčastnila, je nelogické, aby znášala trovy s takýmto konaním spojené. 3. Predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považuje podľa § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Má za to, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podáva podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. i), l) zákona č. 355/2014 Zb. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že medzi stranami sporu je sporné zachovanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 06.06.2017, pričom rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 15.02.2017. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení tvrdí, že jej bol doručený rozhodcovský rozsudok dňa 07.04.2017, avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nepodložila. Má za to, že žalobkyňa účelovo bez uvedenia dostatočného dôkazného prostriedku uvádza deň 07.04.2017 ako deň doručenia rozhodcovského rozsudku s úmyslom, že stihla zákonnú lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom túto svoju zákonnú povinnosť nepreukázala.
5. Žalobkyňa sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom poukazuje na nesprávne vyhodnotenie spotrebiteľskej zmluvy a nárokov, ktoré boli z nej priznané. Žalovaný poukázal na § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014, "Ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1.januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne: na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015." Žalobkyňa bola vyzvaná na oznámenie výberu rozhodcovského súdu, čo však neoznámila, a preto žalovaný si dovolil vybrať rozhodcovský súd v zmysle § 73 ods. 8. Oznámenie o výbere bolo 28.12.2015 doručené žalobcovi.
6. V zmysle rozhodcovskej zmluvy článku II - predmet zmluvy v bode 1 sa uvádza: sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len "rozhodcovský súd") alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Opäť poukázal na mylné tvrdenie žalobou, kde uvádza, že nebola možnosť sa podrobiť všeobecnému súdu, avšak žalobkyňa by mala čítať celé znenia Rozhodcovskej zmluvy a nie iba polovičné, nakoľko vo svojej žalobe uvádza, že jej bola predložená len jediná možnosť, a to ktorú uvádza Rozhodcovská zmluva v písm. a) ale Rozhodcovská zmluva pokračuje ďalej kde uvádza, že zmluvné strany sa majú možnosť obrátiť aj podľa písm. b) na všeobecný súd. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a žalovaný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Námietku voči právomoci súdu je možné podať aj v čase keď žalovanému je doručená výzva na žalobnú odpoveď. V predmetnom prípade, žalobná odpoveď doručená nebola. Keby žalobkyňa tento pocit nadobudla mala možnosť v lehote 10 dní odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, bez toho aby bola dotknutá platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo opäť naznačuje skutočnosti, že ich vzájomná podmienenosť je vylúčená. Na odstúpenie, a to aj bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní odkazuje čl.
II. ods. 3 Rozhodcovskej zmluvy. Ak by túto lehotu žalobkyňa nestihla, mala možnosť dovolávať sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo výberu rozhodcu priamo v rozhodcovskom konaní, o čom bola poučená vo výzve na žalobnú odpoveď, avšak napriek svojej nespokojnosti ostala nečinnou v konaní. Podľa tvrdení rozhodcovského súdu žalobná odpoveď doručená súdu nikdy nebola.
7. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi žalobkyňou a žalovaným je tzv. NEVÝHRADNOU rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobkyni, aby spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Prijatie žalobcovej argumentácie by znamenalo pre žalovaného len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre žalovaného (a teda aj každého dodávateľa). Pritom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ OZ v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Toto ustanovenie naviac vôbec (ako to už vyplýva aj z vyššie citovanej odbornej literatúry) neobmedzuje dodávateľa (ten sa môže obrátiť na rozhodcovský orgán v rámci výhradnej doložky, t. j. je možné dohodnúť sa, že rozhodcovská doložka alebo zmluva je pre neho výhradná alebo môže ho zaväzovať len nevýhradná doložka, t. j. bude sa môcť podobne ako spotrebiteľ rozhodnúť, či sa so svojimi nárokmi obráti na súd alebo na rozhodcovský orgán). Medzi žalobkyňou a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň žalovaný poukazuje, že žalobkyňa svojím podpisom zo dňa 07.05.2014 vyhlásila, že s uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlasuje, že bola pred uzatvorením zmluvy osobitne poučená o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa svojím podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle súhlasila s uzavretím Rozhodcovskej zmluvy, a preto tvrdenia žalobkyne, že nemala vedomosť o Rozhodcovskej zmluve sú mylné a nedôvodné a v tomto smere znáša dôkazné bremeno, ktoré ničím nepodložila. Má za to, že žalovaný si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, zákonom o spotrebiteľských úveroch a nakoniec aj Občianskym zákonníkom, nakoľko predmetná Rozhodcovská zmluva je uzatvorená písomne individuálne na samostatnom liste papiera oddelená od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobcovi je daná možnosť využitia riešenia sporov buď formou rozhodcovských súdov alebo všeobecných súdov, okrem toho bola žalobkyňa vyzvaná dňa 03.11.2015 o výbere rozhodcovského súdu alebo možnosti odmietnutia rozhodcovského konania avšak svojím nekonaním dala podľa zákona možnosť výberu rozhodcovského súdu žalovanému.
8. Dňa 07.05.2014 uzatvoril žalovaný s dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 614603449, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 400,--Eur, zvýšený o príslušný poplatok 392,--Eur, teda spolu zaplatiť čiastku 792,--Eur. Žalovaný si individuálne dohodol podmienky Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s tým, že s odbornou starostlivosťou, ktorú vykonal na základe vyplnenia formuláru o overení klienta boli dojednané podmienky poskytnutia úveru a k tomu dohodnutá výška úveru na základe posúdenej bonity klienta. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 614603449 na prednej strane je uvedené nasledovné: "Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 792,--Eur, ak nie je dohodnuté inak do 08.05.2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 08.05.2015." Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 792,-- Eur s termínom splatnosti dňa 08.05.2015. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 07.05.2014 s predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 66,-- Eur, vždy k 08.kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 08.06.2014.
9. Každá vyššie uvedená splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka.
10. Žalobca v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 302301461 a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úvere. Ak teda žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znášajú v tomto smere dôkazné bremeno a musia preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Čo sa týka poplatok za poskytnutie úver. ten nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne
- vyššie oproti bankám. Žalobca uvádza, že poplatok za poskytnutie úveru je úžerný a táto skutočnosť je podľa nich zrejmá už na prvý pohľad. Z toho logicky vyplýva, že žalobcovia, resp. dlžník si musel byt' vedomý príslušného poplatku už pri samom podpise zmluvy. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Tvrdenia žalobkyne týkajúce sa absencií informácií o RPMN sú nedôvodné. Vzhľadom na skutočnosť že, žalobkyňa dňa 07.05.2014 svojím podpisom potvrdila prevzatie formuláru Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a skutočnosť, že sa s tlačivom oboznámila, rovnako dňa 07.05.2014 svojím podpisom bola informovaná o RPMN na samostatnom tlačive, a preto považuje tvrdenia žalobkyne, týkajúce sa absencií RPMN a Štandardných Európskych informácií o spotrebiteľskom úvere za nedôvodné. Má za to že žalovaný si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch.
11. Náklady žalovaného nie sú len náklady súvisiace s uzavretím zmluvy na vopred určenom tlačive. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uzatvára zmluvy o úvere s klientmi prostredníctvom mandatárov a v prevažnej miere na adrese trvalého alebo prechodného bydliska klienta a za klientom mandatár žalovaného cestuje minimálne dvakrát (spísanie žiadosti o úvere a po jej schválení opätovná návšteva klienta spojená so spísaním zmluvy a vyplatením finančných prostriedkov zo zmluvy o úvere), žalovaný má s vypracovaním a samotným uzatvorením zmluvy o úvere aj iné náklady. Tieto náklady pozostávajú najmä z provízie mandatára, jeho cestovných a iných prevádzkových nákladov, vrátane nákladov na pohonné hmoty a služby mobilného operátora, ako aj náklady na právne služby a ďalšie náklady spojené s administratívou spojenou s vypracovaním a uzatvorením zmluvy o úvere. Klientom žalovaného je teda v súvislosti poskytnutím úveru poskytnutý absolútny servis a práve náklady na tento servis sa odrážajú v hodnote nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou. Žalovaný je zároveň toho názoru, že príslušný poplatok, ktorý predstavuje náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou nevylučuje nárokovateľnosť splnenia takéhoto záväzku a dojednanie takejto platby ako záväzku nad rámec podstatných náležitostí zmluvy o úvere zákonu neodporuje.
12. Súd vykonal dokazovanie prečítaním Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, rozhodcovskej zmluvy, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, sp. zn. SRSAspA 03787/16 zo dňa 15.02.2017, podstatného obsahu pripojeného spisu rozhodcovského súdu sp. zn. SRSAspA 03787/16 (č. l. 18 až 41 spisu), spisu Mediačného centra zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. MK01046/15 a zistil nasledovný skutkový stav:
13. Žalobkyňa ako dlžník so žalovaným ako veriteľom uzatvorila dňa 07.05.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver 400,--Eur s celkovými nákladmi spotrebiteľa vo výške 392,--Eur, spolu 792,--Eur, úroku 39,15 % ročne, administratívneho poplatku 235,40 Eur, RPMN 98 %, priemernej hodnoty RPMN 44,79 % so splatnosťou do 08.05.2015. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru (č. l. 21 spisu) z článku 4 vyplýva, spotrebiteľ sa zaviazal, že v prípade zmeny adresy trvalého alebo prechodného bydliska, túto skutočnosť bez zbytočného odkladu písomne oznámi veriteľovi. Z článku 10 Všeobecných podmienok vyplýva, že veriteľ a spotrebiteľ prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich zo zmluvy, a to za pomoci mediátora. Za týmto účelom sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktorý vzniknú
zo zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, búdu riešené pred Mediačným centrom registrovanom na Ministerstva spravodlivosti SR, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava.
14. Medzi stranami sporu dňa 07.05.2014 bola uzatvorená Rozhodcovská zmluva podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Z článku 2 rozhodcovskej zmluvy bola voľba žalujúcej zmluvnej strany podať žalobu pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Taktiež z článku 2 zmluvy vyplývala možnosť odstúpiť od tejto zmluvy aj bez udania dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy.
15. Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 03787/16 má súd preukázané, že dňa 08.02.2016 žalovaný ako žalobca doručil súdu návrh na začatie rozhodcovského konania, kde požadoval, aby bola žalovaná v tomto konaní v postavení žalobkyne zaviazaná na zaplatenie úroku vo výške 39,15 % ročne, špecifikovaného z jednotlivých splátok, nesplateného poplatku 128,--Eur, 5 % ročného úroku z omeškania, zmluvnej pokuty 33,--Eur, trov mediačného konania 159,57 Eur a poplatku za upomienku 10,--Eur, a taktiež trov rozhodcovského konania. Listom zo dňa 03.11.2015 žalovaný vyzval žalobkyňu k označeniu rozhodcovského súdu. Následne žalovaný žalobkyni oznámil výber Stáleho rozhodcovského súdu. Uznesením Stáleho rozhodcovského súdu bola vyzvaná žalobkyňa na žalobnú odpoveď (č. l. 30 spisu), ktorú prevzala 11.11.2016. Žalobkyňa doručila Stálemu rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď dňa 01.12.2016, v ktorej uviedla, že s návrhom na vydanie rozhodcovského rozsudku nesúhlasí, z dlžnej sumy uhradila 749,40 Eur a ďalej uvádzala skutočnosti, ktoré uviedla aj v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
16. Stály rozhodcovský súd zriadený pre Asociáciu pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971 dňa 15.02.2017 žalovanú zaviazal na zaplatenie trov mediačného konania vo výške 114,44 Eur, poplatku za upomienku 10,--Eur, trov rozhodcovského konania 117,37 Eur, pričom jej umožnil tieto trovy splácať v splátkach vo výške 40,--Eur mesačne a konanie v časti nároku žalobcu 293,47 Eur zastavil. V odôvodnení rozhodcovský súd konštatuje, že bola podaná žaloba zo strany žalovaného, že zo strany žalobkyni mu bola doručená písomná odpoveď. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu vyhodnotil ako absolútny obchod z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere, s tým že zmluva o úvere obsahuje podstatné údaje vyžadované zákonom, úrok vyhodnotil za primeraný, použil ustanovenia § 52, § 53 Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 544, § 415, § 420 a § 442 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku mal súd ďalej preukázané, že na základe vykonaného dokazovania považoval Stály rozhodcovský súd žalobu za dôvodnú, pričom poukázal na to, že žalovaná v tomto konaní v postavení žalobkyne uhradila žalobcovi po podaní žaloby sumu 293,47 Eur, čím splatila časť nároku a v tejto časti konanie zastavil. Taktiež, že umožnil žalovanej uloženú povinnosť splácať v splátkach. Ďalej v rozsudku rozhodcovského súdu je uvedené, že žalobcovi priznal ako úspešnému účastníkovi trovy konania, a to spotrebiteľského rozhodcovského konania vo výške 25,07 Eur s DPH a trovy právneho zastúpenia 35,85 Eur za dva úkony právnej pomoci a 2 x režijný paušál po 10,30 Eur s DPH v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni 05.04.2017 (č. l. 41 spisu).
17. Zo spisu Slovenskej rozhodcovskej, a. s. Mediačné centrum (č. l. 69 až 77 spisu) má súd preukázané, že dňa 11.05.2015 podal žalovaný návrh na začatie mediačného konania voči žalobkyni ako žalovanej na zaplatenie sumy 634,57 Eur, ktorá suma pozostáva z úveru a príslušného poplatku ku dňu vyhotovenia návrhu na začatie mediačného konania 475,--Eur a z trov mediačného konania 159,57 Eur. Dňa 12.05.2015 Slovenská rozhodcovská, a. s. vyzvala žalobkyňu ako žalovanú, aby sa vyjadrila k návrhu na začatie konania. Odpoveď na výzvu sa však vrátila ako adresát je neznámy. Dňa 30.06.2015 mediátor S.. N. N.Á. urobil písomné vyhlásenia o skončení mediácie v súlade s článkom XXII ods. 2 Rokovacieho poriadku Mediačného centra s tým, že došlo k ukončeniu mediačného konania na základe skutočnosti, že odporcovi sa nepodarilo doručiť výzvu Mediačného centra na vyjadrenie sa k návrhu na začatie mediačného konania.
18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002, účinný k 07.05.2014 (uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
19. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002, účinný k 07.05.2014(uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
20. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014, účinný k 08.02.2016 (začatie rozhodcovského konania), účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014, účinný k 08.02.2016 (začatie rozhodcovského konania), súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
22. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014, účinný k 08.02.2016 (začatie rozhodcovského konania), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
23. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014, účinný k 08.02.2016 (začatie rozhodcovského konania), rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
24. Podľa § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014, účinný k 08.02.2016 (začatie rozhodcovského konania), ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc
nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015.
25. Podľa § 37 ods. 2, 3, 4, 5 zákona č. 335/2014, účinný k 08.02.2016 (začatie rozhodcovského konania), účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania nemá na náhradu trov právo. Trovy konania, ktoré je povinný znášať spotrebiteľ, nesmú byť neprimerané; primeranosť sa posudzuje najmä s ohľadom na istinu uplatňovaného nároku. Poplatok za spotrebiteľské rozhodcovské konanie priznaný úspešnému účastníkovi v rámci trov konania nesmie prevýšiť výšku poplatku, ktorý možno vyrubiť v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.
26. Podľa § 39 ods. 2 veta prvá zákona č. 335/2014, účinný k 08.02.2016 (začatie rozhodcovského konania), stály rozhodcovský súd musí v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas spotrebiteľského rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov okrem prípadu určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
27. Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 335/2014, účinný k 08.02.2016 (začatie rozhodcovského konania), Stály rozhodcovský súd v odôvodnení uvedie najmä, z čoho odvodzoval svoju právomoc, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil vrátane toho, ktoré právne predpisy použil; stály rozhodcovský súd uvedie osobitne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré pri rozhodovaní použil. Stály rozhodcovský súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
28. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 335/2014, účinný k 08.02.2016 (začatie rozhodcovského konania), ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
29. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobkyni je dôvodná.
30. Keďže medzi stranami sporu bola sporná skutočnosť, či žalobkyňa podala žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, súd sa zaoberal najprv touto spornou skutočnosťou. Z listinného dôkazu, a to z doručenky o prevzatí rozsudku rozhodcovského súdu č. l. 41 spisu má súd preukázané, že žalobkyňa prevzala sporný rozsudok dňa 05.04.2017 a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala dňa 06.06.2017, takže v lehote troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku, tak ako predpokladá ustanovenie § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. V tomto smere je preto námietka žalovaného nedôvodná.
31. V prvom rade súd posúdil Rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 07.05.2014, a to podľa zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý bol účinný v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 73 zákona č. 335/2014 Z. z.
32. Rozhodcovská zmluva má povahu osobitnej zmluvy s obsahovými náležitosťami, ktoré predmetnú zmluvu vo vzťahu k účastníkom tejto zmluvy, ako aj predmetu rozhodcovského konania dostatočne identifikujú a v článku 2, 3 predmetnej zmluvy zrozumiteľným spôsobom vysvetľujú podstatu rozhodcovského konania.
33. Tvrdenia žalobkyne ohľadom rozhodcovskej zmluvy, ktorou poukazuje, že sa jedná o zmluvu formulárovú, vopred pripravenú, sú síce pravdivé, ale všeobecne v negociačnom procese vždy jedna zo zmluvných strán navrhuje, resp. pripravuje znenie zmluvy, pričom druhá zmluvná strana, ako tomu bolo aj v tomto konaní, má možnosť predmetný návrh prijať, resp. zmluvu odmietnuť. Žalobkyňa mala možnosť výberu a nebola ničím nútená, podpis rozhodcovskej zmluvy nebol podmienený podpisom iných dokladov, napr. poskytnutím úveru, vyplatením peňažných prostriedkov. Zo samotného znenia zmluvy, ktorá nie je obsahovo obšírna vyplýva právo žalobkyne jednak na výber rozhodcovského súdu, ako aj možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným posúdil ako platnú, štandardnú, neobsahujúcu žiadnu neprijateľnú podmienku a uzatvorenú v súlade s § 3, § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 07.05.2014.
34. Na základe skutočnosti, keďže súd stanovil, že rozhodcovská zmluva je platná, vznikla právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť o spore medzi stranami sporu.
35. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, z ktorého výrokovej časti má súd preukázané, že rozhodcovský súd rozhodoval len o trovách mediácie, poplatku za upomienku a trovách rozhodcovského konania. Taktiež rozhodol o zastavení konania vo výške 293,47 Eur. I napriek tejto skutočnosti žalobkyňa mylne uvádza, že ju rozhodcovský súd zaviazal na zaplatenie sumy 417,91 Eur s príslušenstvom. Z výroku rozhodcovského rozsudku, ktorým je súd viazaný vyplýva, že nerozhodoval o zaviazaní žalobkyni na zaplatenie úveru z titulu uzatvorenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 614603449 zo dňa 07.05.2014, nakoľko v tejto časti bolo konanie zastavené čo do sumy 293,47 Eur. Rozhodcovský rozsudok rozhodoval čo sa týka zaviazania žalobkyne len o upomienke a trovách mediačného a rozhodcovského konania. Predmetom preskúmavania súdom, preto ostal len tento výrok rozhodcovského rozsudku.
36. Možnosť mediačného konania vyplývala pre žalobkyňu ako dlžníka zo Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru (č. l. 21 spisu), a to z článku 10. Súd si vyžiadal spis Slovenskej rozhodcovskej, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, z ktorého má preukázané, že žalovaný podal návrh na začatie mediačného konania dňa 11.05.2015 a mediačné konanie skončilo písomným vyhlásením mediátora o skončení mediácie dňa 30.06.2015, z dôvodu že žalobkyni sa nepodarilo doručiť výzvu Mediačného centra na vyjadrenie sa k návrhu na začatie mediačného konania. Taktiež z návrhu žalovaného na mediáciu je zrejmé, že uhrádza poplatok za mediačné konanie 59,75 Eur bankovým prevodom na účet Mediačného centra. Mediátor nerozhodol o žiadnych trovách mediácie. I napriek priznania rozhodcovským súdom žalobcovi trov mediačného konania vo výške 114,44 Eur, tieto žiadnym spôsobom v odôvodnení rozsudku nie sú uvedené. Súd má za to, že Stály rozhodcovský súd v časti trov mediácie nepostupoval podľa § 40 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z. z., z ktorého je zrejmé, že má dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vôbec nezdôvodnil výrok, ktorým žalobkyňu zaviazal na trovy mediácie vo výške 114,44 Eur.
37. Rozhodcovský rozsudok zaviazal žalobkyňu ďalej aj na zaplatenie upomienky vo výške 10,--Eur, pričom na strane 3 rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, tretí odsek zvrchu, rozhodcovský súd len uvádza, že priznal žalobcovi nárok na poplatok za upomienku, zmluvnú pokutu, trovy mediačného konania a úrok z omeškania v súlade so žalobným návrhom. V tejto časti je rozsudok rozhodcovského súdu nepreskúmateľný, nakoľko ako je zrejmé žiadne úroky z omeškania ani zmluvná pokuta nebola priznaná rozhodcovským rozsudkom, a taktiež čo sa týka poplatku za upomienku, tento vôbec v odôvodnení rozsudku ani čo sa týka dôvodnosti, ani výšky nie je zdôvodnený. Aj v tejto časti čo sa týka
zaviazania žalobkyni na zmluvnú pokutu mal súd za to, že odôvodnenie rozsudku rozhodcovského súdu je nepreskúmateľné a nepresvedčivé, v rozpore s § 40 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z. z.
38. Rozhodcovským rozsudkom bola žalobkyňa taktiež zaviazaná na zaplatenie trov rozhodcovského konania vo výške 117,37 Eur, ktoré sú odôvodnené na strane 5 rozhodcovského rozsudku, posledný odsek pred poučením s tým, že žalobca ako procesne úspešný účastník má právo na trovy rozhodcovského konania voči žalovanému ako procesne neúspešnému účastníkovi. Preskúmaním odôvodnenia trov rozhodcovského konania súd dospel k záveru, že rozhodcovský súd postupoval pri ich odôvodnení a priznaní v rozpore s § 37 zákona č. 335/2014 Z. z., nakoľko ani neposúdil, či u žalobkyni v postavení žalovanej v rozhodcovskom konaní nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z.
39. Posledný výrok rozhodcovského rozsudku je, že konanie v časti nároku žalobcu vo výške 293,47 Eur zastavuje, pričom tento je zdôvodnený na strane 5 rozsudku v prvom odseku s tým, že žalovaná uhradila žalobcovi po podaní žaloby sumu 293,47 Eur. Listinný dôkaz o tom, či v takejto výške uhradila po začatí rozhodcovského konania žalobkyňa nejakú sumu žalovanému sa však v spise rozhodcovského súdu nenachádza.
40. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd mal za to, že je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. i/ zákona č. 335/2014 Z. z. a žalobe žalobkyni vyhovel. Súd mal za to, že rozhodnutím rozhodcovského súdu boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu na ochranu práva spotrebiteľa, a to konkrétne zákon č. 335/2014 Z. z., a toto porušenie malo vplyv na výsledok rozhodnutia súdu.
41. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Súd žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal plnú náhradu trov konania, z dôvodu že žalobkyňa bola úspešná v konaní v plnom rozsahu.
44. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 331,50 Eur v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení noviel podľa položky 3 písm. c/, nakoľko žalobca bol osobne oslobodený od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení noviel, preto poplatková povinnosť prešla na neúspešného žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.