Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/70/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. októbra 2017 prejednal odvolania obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske v trestnej veci obžalovaného

Y. I.,

nar. XX.XX.XXXX v X., U. XXX, t.č. bytom Y., B. J. XXX/XX, J. P.,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/64/2016-382 zo dňa 3.4.2017 a takto

rozhodol:

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný pri nezmenenom výroku o vine o d- s u d z u j e podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej Y. I., nar. X.X.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 5 (päť) metrov.

Výroky o vine a uloženom ochrannom protialkoholickom liečení zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Obžalovaný Y. I. bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/64/2016-382 zo dňa 3.4.2017 uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zákona v spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Tr. zák., pretože dňa 02.04.2016 v čase okolo 13,50 hod. v obci U. v mieste trvalého bydliska v kuchyni rodinného domu s popisným č. XXX sa pod vplyvom alkoholu opakovane vyhrážal zabitím svojej manželke Y. I. so slovami "Zaškrtím ťa, uberiem ti kyslík, dôjde k tragédii", pričom držal v pravej ruke kuchynský nôž, ktorým smeroval na poškodenú, následne poškodená pred obžalovaným ušla na dvor rodinného domu, pričom uvedeným konaním obžalovaný Y. I. vzbudil u poškodenej Y. I., nar. XX.XX.XXXX dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

Bol za to odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 200 eur. Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená peňažná suma pripadá štátu. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadli odvolaním tak obžalovaný, ako aj prokurátor. Prokurátor v písomných dôvodoch uviedol, že odvolanie podáva čo do výroku o treste a prepadnutia veci, ktoré výroky považuje za nezákonné a peňažný trest za neprimeraný vzhľadom k charakteru trestnej činnosti a uložený v rozpore so zásadami na ukladanie trestov. Obžalovaný sa skutku dopustil so zbraňou, navyše voči chránenej osobe, voči svojej manželke, a pod vplyvom alkoholu. Takéhoto konania voči nej sa dopustil aj v minulosti. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že u obžalovaného bol zistený abúzus alkoholu s vývojom závislosti, preto mu bolo znalcom navrhnuté aj protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Symbolický súdom mu uložený peňažný trest nemôže v žiadnom prípade pôsobiť na obžalovaného, aby v budúcnosti viedol riadny život. V uvedenej trestnej veci bol obvinený navyše vzatý do väzby, pričom bol z nej prepustený až krajským súdom, za uloženia probačného dohľadu a obmedzení a povinností, najmä bývania mimo spoločnej domácnosti s poškodenou. Uložený trest voči ostatným členom spoločnosti nepredstavuje ani prvok generálnej prevencie, a nemôže ani vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Kritériá individuálnej a generálnej prevencie bude u obžalovaného spĺňať jedine trest podmienečne odložený, tento bude zároveň aj dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Preto žiada rozsudok zrušiť čo do výroku o treste, uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, a uložiť mu zároveň aj trest prepadnutia veci - kuchynského noža.

Obžalovaný svoje odvolanie zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Z písomných dôvodov vyplynulo, že orgány činné v trestnom konaní ani súd nezabezpečili takú dôkaznú situáciu, ktorá by ho umožnila uznať obžalovaného za vinného. Obžalovaný opakovane skutok popiera. Zo znaleckého posudku vyplynula vierohodnosť jeho výpovedí, pričom hodnovernosť výpovede poškodenej je značne podľa znaleckého posudku oslabená. Z dokazovania nevyplynulo, že by obžalovaný pravidelne užíval alkohol, a protiprávneho konania sa dopúšťal v stave opilosti. V čase skutku bol pod vplyvom alkoholu len nepatrne, držal nôž v ruke z dôvodu, že si pripravoval jedlo. Išlo o verbálny konflikt medzi manželmi, vzťahy medzi ktorými nie sú dobré, avšak nedosiahlo to intenzitu trestného činu. Výpoveď svedka Y. I. je absolútne nedôveryhodná, pretože vzťahy medzi ním a obžalovaným nie sú dobré, a preto sa snaží svedok pomôcť poškodenej. Je to podporené aj znaleckým skúmaním, z ktorého vyplynulo, že práve poškodená bola vyvolávateľom konfliktov. Jej motívom bol dlhodobý zlý vzťah s obžalovaným a zabezpečenie si výlučného práva užívania spoločného rodinného domu. Obžalovanému navrhla síce poškodená vysporiadanie majetku, avšak za nereálnu sumu. Obžalovaný je osobou vyššieho veku, s vážnymi zdravotnými problémami. Poškodená je konfliktnou osobou, navyše u nej neboli ani znaleckým skúmaním zistené známky post traumatickej stresovej poruchy, ktorá by sa vplyvom dlhodobého správania obžalovaného voči nej mala preukázať. V štruktúre osobnosti obžalovaného nebola znalcom zistená žiadna psychopatológia, ani nízky prah pre uvoľnenie agresie, či násilia. Skutok nevykazuje znaky trestného činu, pričom aj priestupkové konania voči obžalovanému skončili ohľadom poškodenej ako zastavené, čo svedčí v prospech obžalovaného. Žiada preto, aby krajský súd zrušil rozsudok, a buď sám vo veci rozhodol a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, alebo vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Poškodená sa k odvolaniu obžalovaného vyjadrila viacerými podaniami, v ktorých namietala, že trest uložený obžalovanému považuje za neprimerane mierny, nebude na neho pôsobiť preventívne, ani ho

pozitívne viesť, aby viedol riadny život a nepožíval alkoholické nápoje. Namietala, že u obžalovaného stále dochádza k požívaniu alkoholu, o čom sú svedkovia. Má za to, že podobné situácie ako sa stala sa môžu zopakovať. Uvádzala ďalej okolnosti kedy a za prítomnosti akých svedkov obžalovaný požíval v obci alkohol, zaslala aj fotodokumentáciu.

Obžalovaný v písomnom podaní označil tvrdenie poškodenej za klamstvá a nepravdy uvádzané ňou s účelom dostať ho do kriminálu, ako sa mu sama mala o tom aj vyjadriť. Svoje tvrdenia doložil aj správou probačnej a mediačnej úradníčky, ktorá v nej uviedla, že dodržuje probačný dohľad a nebolo u neho zistené požívanie alkoholu. Taktiež doložil správu zo zariadenia, v ktorom momentálne žije, že u neho nebolo zistené požívania alkoholu pri návrate z vychádzky.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach žiadala odvolaniu podriadeného prokurátora vyhovieť, a odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný navrhol zamietnuť odvolanie prokurátora a svojmu odvolaniu navrhol vyhovieť. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods. 1 Tr. por., a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov o vine rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na základe takéhoto preskúmania napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, odvolanie prokurátora dôvodné je. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

K odvolaniu obžalovaného krajský súd uvádza: Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, vrátane ním vykonanej previerky výpovede na mieste činu s fotodokumentáciou, a tieto aj správne vyhodnotil a správne ustálil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa, a s odvolacími námietkami obžalovaného sa nestotožnil.

Zo spisového materiálu vyplynul dlhodobo konfliktný vzťah medzi obžalovaným a poškodenou, ktorú skutočnosť ani obžalovaný nenamietal. Dôkazy zabezpečené v trestnom konaní preukazovali, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák., § 139 ods. 1 písm. c),e) Tr. zák. v spojení s § 127 ods.3,4 Tr.zák.

Obava poškodenej z konania obžalovaného vyplynula z toho, že v dôsledku skutku obžalovaného ušla z domu a volala políciu. S poukazom na ostatné vo veci vykonané dôkazy, či už znalecké dokazovanie ohľadom duševného stavu obžalovaného, alebo zápisnicu o vydaní veci, zápisu o dychovej skúške na alkohol obžalovaného, priestupkových spisov, odvolací súd nemal dôvod na základe takejto dôkaznej situácie spochybňovať, či sa skutok stal. Aj nepriamy svedok Y. I. dosvedčuje poškodenou prezentované okolnosti skutku.

Dôkazy súd vyhodnocuje tak jednotlivo, i v celom ich súhrne. Preto námietkam obžalovaného o nevine, resp. chýbajúcich dôkazoch o vine, zo strany obžalovaného, odvolací súd prisvedčiť nemohol.

Pokiaľ obžalovaný namietal vierohodnosť tvrdení poškodenej, z dôvodu viacerých nepresností, k tomu odvolací súd poznamenáva, že poškodená v podstatných skutkových okolnostiach prípadu vypovedala ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní zhodne. Drobné nepresnosti, netýkajúce sa však podstatných okolností skutku, v jej výpovediach ohľadom skutočností po skutku môžu byť spôsobené jednak rozrušením z poškodeného , či jej vysokým vekom, ale aj plynutím času od skutku. Jej výpovede tak prvostupňový súd, ako aj odvolací súd zhodnotil komplexne, a nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by výpoveď poškodenej znevierohodňovali. Nemožno opomenúť, že bola riadne poučená tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní o povinnosti vypovedať pravdu, aj o následkoch krivej výpovede. Navyše znalec z odboru psychológia všeobecnú vierohodnosť jej výpovedí považoval za zachovanú.

Obžalovaný v ďalšom namietal, že u poškodenej nebola zistená post traumatická stresová porucha. Táto skutočnosť však nie je podstatnou na naplnenie znakov trestného činu obžalovanému kladeného za vinu. Podstatnou okolnosťou je, že poškodená nielen v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že konanie obžalovaného v nej vzbudilo obavu o zdravie a život.

Podporný dôkaz je výpoveď svedka Y. I., ktorému poškodená povedala o tom, že sa jej mal obžalovaný vyhrážať. K námietkam obžalovaného ohľadom jeho nevierohodnosti, krajský súd uvádza, že dôkazná situácia jednoznačne postačovala na rozhodnutie vo veci samej, pričom dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, a to aj z hľadiska posúdenia vierohodnosti výpovede poškodenej a svedka. Svedkyňa a poškodená, či svedok Y. I. boli v prípravnom konaní riadne poučení k akému skutku budú vypočutí, a rovnako boli poučení o uvedenom aj na hlavnom pojednávaní, preto sú námietky obžalovaného ohľadne výpovede poškodenej a svedka irelevantné. Navyše ich výpovede boli vykonané kontradiktórnym spôsobom za prítomnosti obhajcu obžalovaného, a korešpondovali aj s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi.

Obžalovaný je podľa znaleckého posudku jednoznačne závislý od alkoholu, znalec mu navrhol aj uložiť liečenie, preto nemôže obstáť argument obžalovaného spočívajúci v tom, že z ničoho nevyplýva, že by pravidelne užíval alkohol, a pod jeho vplyvom mal konflikty s poškodenou. Toto vyplynulo nielen zo znaleckého dokazovania, ale aj z priestupkových konaní, ktoré hoci boli voči obžalovanému v štyroch prípadoch zastavené, preukazujú jeho konfliktné chovanie voči poškodenej. Znalec z odboru psychiatria navyše u obžalovaného skonštatoval, že pod vplyvom požitého alkoholu sa u neho mohli prejaviť sklony ku zvýšenej agresivite a poruchám správania, avšak do stavu prostej alkoholovej opojenosti sa obžalovaný dostáva sám, z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením. Vzhľadom k početným priestupkovým konaniam vedeným proti obžalovanému si bol a je si vedomý svojho chovania pod vplyvom alkoholu, napriek tomu nemá záujem svoju závislosť liečiť, a z konfliktného chovania pritom obviňuje iba poškodenú, pričom svoju závislosť absolútne bagatelizuje. Aj znalec z odboru psychológie pripustil, že obžalovaný bol v stave ebriety impulzívnejší, čo sa mohlo prejaviť v neschopnosti si veci dostatočne premyslieť, konal teda skratovo. Vychádzajúc z uvedeného nemal preto ani odvolací súd o vine obžalovaného žiadne pochybnosti, a v tomto smere nepovažoval jeho odvolanie za dôvodné.

K odvolaniu prokurátora krajský súd uvádza: Odvolací súd zistil pochybenie súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému, ako to v odvolaní správne napadol prokurátor. Symbolický prevýchovný peňažný trest uložený mu vo výmere 200,- Eur, sa aj krajskému súdu javí byť hoci s náhradným trestom odňatia slobody a uloženým protialkoholickým liečením ambulantnou formou, trestom nedostatočným k prevýchove páchateľa, a k zabráneniu mu v ďalšom obdobnom konaní voči poškodenej, čím nezodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie, či ustanoveniam § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

Odvolaciemu súdu je síce zrejmé, že u obžalovaného ide o osobu netrestanú, avšak zároveň aj osobu, ktorá už bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu práve voči poškodenej. Ani konanie pred priestupkovým orgánom, v ktorom mu bola uložená peňažná pokuta ho neprevychovalo, nepoučilo, a ani neviedlo k jeho náprave a neodradilo ho ani od ďalšieho obdobného konania voči nej. Je teda zrejmé, že účel prevýchovný u neho nesplní ani peňažný trest. Preto dospel k záveru, že je potrebné prevýchovným trestom odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov / na dolnej hranici trestnej sadzby/, hoc podmienečne odloženým na skúšobnú dobu 1 rok /taktiež na dolnej hranici sadzby uvedenej v zákone/, za určenia povinností a obmedzení na neho do budúcna pôsobiť. Až takýto trest sa javí byť primeraným a dostatočným k tomu, aby bol splnený jeho účel, ktorým je náprava a prevýchova obžalovaného. Navyše je celkom zrejmé, že prvotným a najzávažnejším problémom obžalovaného je jeho závislosť na alkohole, a z nej prameniace konfliktné spolužitie s poškodenou. Preto najdôležitejším v jeho prípade je práve uloženie mu obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a zákaze priblíženia sa k poškodenej.

Za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou, tak ako to navrhol aj znalec, ktorý výrok prvostupňového súdu zostal týmto rozhodnutím nedotknutý, sa takýto trest javí byť aj dostatočným na ochranu spoločnosti a taktiež poškodenej.

Ohľadom prokurátorom namietaného neuloženie trestu prepadnutia veci - kuchynského noža, je potrebné uviesť, že správne prvostupňový súd postupoval, ak ho neuložil, pretože z dokazovania

vyplynulo, že je tento v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Zároveň nejde v prípade noža o vec povahy všeobecnej nebezpečnosti. Táto nebude ani vrátená obžalovanému.

S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné, a toto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon sťažnosť nepripúšťa.