Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-78-2014.pdf
PDF · 76.98 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/78/2014
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v spore žalobkyne CETELEM SLOVENSKO, a. s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, právne zastúpenej JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7, so žalovanou U. L., B.. X. XX. XXXX, O. X. B., L. X, T., U. G. B., v spore o zaplatenie 1.001,61 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Okresný súd Kežmarok nemá právomoc konať.
II. Konanie zastavuje.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
IV. Štát n e m á právo na náhradu trov konania.
V. Vracia žalobkyni súdny poplatok vo výške 60,00 eur a na jeho vrátenie upravuje Slovenskú poštu, a. s. Thurzová 1, Košice.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd 27.1.2014 sa žalobkyňa domáhala na žalovanej zaplatenia 1 001,61 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že žalobkyňa na základe návrhu žalovanej z 12.12.2012 a návrhu zo dňa 13.12.2012 poskytla žalovanej spotrebiteľské úvery na nákup spotrebného tovaru, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach. Túto povinnosť si však žalovaná riadne a včas nesplnila. Žalobou sa žalobkyňa domáha splnenia povinností, ktoré žalovanej vyplývajú zo zmlúv, spolu s ich príslušenstvom.
2. Žalobkyňa v žalobe žalovanú označila (okrem iného) adresou trvalého pobytu, a to L. XXXX/X, W.. Súdu sa v rámci prípravy pojednávania žalobu nepodarilo žalovanej doručiť na túto adresu označenú žalobkyňou v žalobe. Podľa relácie poštového doručovateľa žalovaná na tejto adrese je neznáma. Lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky súd zistil, že žalovaná od 7.11.2012 (a až doposiaľ) je prihlásená na adrese trvalého pobytu v B. U. G. U. T. L. A..
3. Podľa § 3 zákona č.160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2017 (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. Právomoc súdu na konanie je teda podmienkou civilného súdneho konania, ktorej nedostatok vždy predstavuje neodstrániteľnú vadu konania s následkom, ktorým je zastavenie konania.
4. Z obsahu spisu vyplýva, že v spore ide o občianskoprávnu vec, ktorej stranami sú subjekty, ktoré majú adresu trvalého pobytu v rôznych členských štátov Európskej únie, pričom žalovaná má nepochybne v spore postavenie spotrebiteľa. Spor začal doručením žaloby na tunajší súd 27.1.2014. Vychádzajúc z uvedených skutočností a čl. 66 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, známe pod názvom Bruselu Ia, na predmetný spor je potrebné aplikovať Nariadenie rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, známe pod názvom Brusel I, z 22. decembra 2000 (ďalej len „Brusel I“) ako právnu úpravu účinnú v čase začatia tohto konania.
5. Pravidlá na určenie právomoci v prípade spotrebiteľských zmlúv upravujú články 15 - 17 nariadenia Brusel I. Podľa čl. 15 bod 1. písm. b) Brusel I vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru. Podľa čl. 16 ods. 2 Bruselu I druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Podľa čl. 59 ods. 1 Bruselu I na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Podľa čl. 59 ods. 2 Bruselu I ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.
6. Rozhodným pre posúdenie právomoci súdu konať v predmetnom spore je teda vyriešenie otázky, kde má žalovaná ako spotrebiteľ svoje bydlisko. Keďže definícia pojmu bydlisko je ponechaná jednotlivým vnútroštátnym úpravám, je táto obsiahnutá v ustanoveniach jednotlivých členských štátov Európskej únie. Právny poriadok Slovenskej republiky pojem bydlisko nedefinuje, preto je pri jeho vymedzení potrebné vychádzať z príslušnej judikatúry, v zmysle ktorej bydliskom sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Súd len poznamenáva, že pojmy bydlisko a trvalý pobyt ako registrovaný právny stav nie je možné stotožňovať, pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 4 Cdo 40/2014 a pod). Vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Brusel I sa súd oboznámil aj s právnou úpravou upravujúcou pojem bydlisko v nemeckom práve. Vychádzajúc z ust. § 7 Nemeckého zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch) sú zastáva názor, že definícia tohto pojmu v nemeckom práve je obdobná definícii bydliska podľa slovenskej judikatúry.
7. Súd za účelom zistenia bydliska žalovanej vykonal dokazovanie dožiadaním príslušného nemeckého súdu o výsluch žalovanej k otázke, kde sa skutočne trvalo zdržuje . Zo zápisnice z neverejného zasadnutia dožiadaného C. U. T., B., súd zistil, že žalovaná pred sudkyňou tohto súdu dňa 16.6.2016 ako adresu svojho bydliska uviedla L. X, T., a prehlásila, že P. T. sa dlhodobo aj skutočne zdržiava a má v úmysle tam ostať natrvalo.
8. Podľa cit. čl. 16 ods. 2 Bruselu I druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Z výpovede žalovanej pred dožiadaným súdom v NSR bez pochybnosti vyplýva, že žalovaná nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, ale na území iného členského štátu Európskej únie, a to NSR. Preto súd vyslovil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil. Súd len dodáva, že v spore neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali splneniu podmienok pre založenie výlučnej právomoci súdu SR dohodou podľa čl. 23 Bruselu I, ani pre založenie právomoci súdu SR zúčastnením sa konania podľa čl. 24 Bruselu I, nakoľko žalovaná sa nezúčastnila konania, nevyjadrila sa ani k žalobe.
9. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 155 ods. 1 Civilného sporového poriadku každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Podľa § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
10. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je súd povinný prihliadať na procesnú zodpovednosť strán na zastavení konania a stranu, ktorá svojím konaním zastavenie konania zapríčinila, zaviazať na náhradu trov konania protistrane. Súd zastáva názor, že zavinenie na zastavení konania v predmetnom spore nemožno pričítať žiadnej zo strán. Preto vyslovil, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva.
11. V súvislosti s dožiadaním o výsluch žalovanej súdom v NSR tunajší súd pribral do konania prekladateľku za účelom preloženia písomností vyhotovených dožiadaným súdom z nemeckého jazyka do slovenského jazyka. S prekladateľskou činnosťou súviseli trovy, ktoré v zásade podľa cit. ust. § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku znáša štát. Preto súd vyslovil, že štátu nemá právo na náhradu týchto trov konania.
12. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch orgány, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
13. V prejednávanom spore súd konanie zastavil pre nedostatok právomoci súdu na konanie. Preto súčasne s rozhodnutím o zastavení konania súd v súlade s citovanou právnou úpravou rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku zaplateného žalobkyňou za podanú žalobu v celej jeho výške 60 eur. Na vrátenie tohto súdneho poplatku súd upravil prevádzkovateľa poplatkového systému Slovenskú poštu a.s. Thurzova 1, Košice.
Poučenie:
Proti výrokom I. - IV. uznesenia možno podať odvolanie, a to písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) a písm. m) Civilného sporového poriadku.
Proti výroku V. uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.