Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4C-96-2016.pdf
PDF · 124.38 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/96/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci žalobcu P.. H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX P., zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, takto
rozhodol:
Súd určuje, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.06.2010, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, je bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 14.04.2016 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.06.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXXXXXX z 21.06.2010, ktorý je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský úver podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a ďalej aplikovať naň ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako i smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že v súlade so závermi rozsudku Súdneho dvora EU vo veci Oceano Grupo Editorial SA súd z úradnej moci musí preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu, poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vychádzajúc z obsahu predmetnej zmluvy konštatoval, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX túto náležitosť neobsahuje. Uviedol, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia totiž v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Poukázal, že v predmetnej zmluve toto rozlíšenie absentuje, zmluva obsahuje len výšku mesačnej splátky bez špecifikácie. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.06.2010 považoval podľa § 11 ods. 1 písm. a / zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov. Rovnako v zmluve chýba aj riadny a úplný údaj o RPMN, pretože pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, čo však nebolo dodržané. Pri naliehavom právnom záujme
poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 224/2008). Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm. c) O.s.p., umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty; ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka)“. Na základe vyššie uvedených skutočností s tým, že pri rozhodovaní v konkrétnom prípade uplatneného práva na poskytnutie ochrany spotrebiteľovi je potrebné mať vždy na zreteli základné interpretačné pravidlo, a to ochrana slabšej strany, navrhol, aby súd určil že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.06.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.10.2016, uviedol, že samotná úverová zmluva obsahuje v dolnej polovici úpravu v znení. „Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s Úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., že sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočné určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.“ Na to ďalej nadväzuje úprava v samotných úverových zmluvných podmienkach podľa znenia Hlavy 5 § 1 úverových zmluvných podmienok: „Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadne úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky, ak z úverovej zmluvy nevyplýva inak.“ Priamo v úverovej zmluve je uvedená výška splátky 47,23 eur, dátum splatnosti pod bodom 46. K zákonnému pojmu termín splatnosti je potrebné uplatňovať ust. § 122 Občianskeho zákonníka pre počítanie času. Žalovaný zastáva názor, že hodnota RPMN v úverovej zmluve je vypočítaná správne a podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, postupoval s odbornou starostlivosťou a poskytol pravdivé informácie o výške RPMN a klient mal možnosť porovnať si úverový produkt s inými úvermi. Podľa žalovaného žaloba žalobcu je neprípustnou určovacou žalobou, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nevyrieši a len vedie k nárastu počtu žalôb, žalobca na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 13.02.2017 uviedol, že úverová zmluva musí vždy obsahovať splátkový kalendár, a to už pri uzatvorení zmluvy a nie neskoršie po uzatvorení zmluvy na výzvu spotrebiteľa. Žalobca nemal možnosť sa pri uzatváraní zmluvy oboznámiť so všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného, nemal na to dostatok priestoru a času a všeobecné obchodné podmienky nie sú žalobcom ani podpísané. Určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, môže byť právnym základom pre stanovenie, koľko žalobca žalovanému skutočne dlží a do času, kým nebude súdom určené, že úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný bude od žalobcu požadovať stále plnenie aj s úrokmi a poplatkami až do zaplatenia celej sumy. Žaloba na plnenie pri danom skutkovom stave nemá prednosť pred určovacou žalobou.
4. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 28.09.2017 (doplnené písomne dňa 29.09.2017) poukázal na položenú prejudiciálnu otázku pod č. C-42/2015 vo veci Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíroová na Súdny dvor EÚ a rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C 42/15 a aj na to, že na to, aby úver bol bezúročný a bez poplatkov, sa vyžaduje podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zák.č. 129/2010 Z.z. kumulatívne splnenie podmienok nedodržania písomnej formy a absencie zákonných náležitostí vzhľadom na spojku „a“.
5. Súd nariadil pojednávanie na deň 29.09.2017, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaný mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, pričom podaním doručeným súdu dňa 28.09.2017 sa
ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a súhlasil, aby súd pojednával aj v jeho neprítomnosti. Žalobca v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrval na svojej argumentácii v spore, ako ich uviedol v žalobe a v replike.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z obsahu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.06.2010 vyplýva, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi poskytnúť úver 1.950 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 18,81 %, RPMN v rozmedzí od 22,2 % do 22,9 %, priemernou hodnotou RPMN 18,59 %, celkovými nákladmi spotrebiteľa 1.737,60 eur a lehotou splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru. Predmetný úver bol žalobcovi poskytnutý bankovým prevodom. Žalobca sa zaviazal úver splatiť v 84 mesačných splátkach po 47,23 eur. Listom zo dňa 19.10.2015 doručeným spol. SD Pharma, S.r.o. žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu, aby vykonával zo mzdy žalobcu zrážky vo výške 94,46 eur, nakoľko z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX žalovaný eviduje dlh vo výške 167,74 eur. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy t.j. ku dňu 21.06.2010.
8. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona, (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
9. Súd sa najskôr vysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, pričom dospel k záveru, že naliehavý právny záujem je daný. Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou. K naplneniu tejto zvýšenej ochrany môže dôjsť iba vtedy, ak spotrebiteľovi bude umožnený reálny prístup na súd, a to so zvýšenou ingerenciou súdu tak, ako tomu nasvedčuje právna úprava ukladajúca súdom zohľadniť niektoré skutočnosti z úradnej povinnosti. Súd dospel k záveru, že v zásade bude daný naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bude mať za následok zmenu práv a povinností, alebo postavenie žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch. V prejednávanej veci bude mať výrok súdu vplyv na postavenie žalobcu, nakoľko bude vyriešená otázka, aký je jeho skutočný dlh, či žalovanému je alebo nie je povinný vrátiť okrem istiny aj úroky a poplatky, ktoré od neho žalovaný požaduje. Naliehavosť právneho záujmu podľa súdu treba v každej veci posudzovať osobitne. Súd má za to, že v danej veci je naliehavosť právneho záujmu na podaní určovacej žaloby potrebné posudzovať v závislosti od charakteru sporu ako sporu spotrebiteľského tak, aby bola zvýšená ochrana slabšej strany sporu, teda spotrebiteľa. Rozhodnutie súdu o určení, že daný úverový vzťah medzi stranami sporu je vzťahom bezúročným a bezpoplatkovým, síce nevyrieši automaticky i nárok žalobcu na vrátenie ním poskytnutého plnenia, ktorým sa žalovaný bezdôvodne obohatil (ak žalobca už úver splatil a úverovú istinu preplatil), resp. nárok žalovaného ako veriteľa na vrátenie dlžného zostatku úveru (ak úver ešte nebol splatený), a teda nevyrieši spornosť všetkých vzťahov medzi stranami sporu, no podľa názoru súdu nemožno zamietnuť poskytnutie ochrany súdom žalobcovi len z tohto dôvodu. Súd preto žalobu meritórne prejednal.
10. Okresný súd predmetnú úverovú zmluvu o úvere zo dňa 21.06.2010 právne posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy uzavretej dňa 21.06.2010 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi stranami sporu túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností obchodné podmienky, či cenník, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti.
11. V danom prípade je tak nepochybné, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. V prípade spotrebiteľských zmlúv súd musí ex offo skúmať, či zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú všetky náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom následkom absencie niektorých zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje tieto náležitosti:
- podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
12. V súvislosti s náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd konštatuje, že v zmluve sa uvádza iba toľko, že žalobca je povinný zaplatiť 84 mesačných splátok po 47,23 eur. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva
(ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Preto nemôže stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková suma splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov, ale mala by byť v nej oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a v úverovej zmluve bola uvedená iba úhrnná suma splátky (47,23 eur), a teda požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená nie je. Uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100% z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť dlžníkom uhradené splátky započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom.
13. S tým súvisí i nedostatočné vymedzenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona, a to uvedenia termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve sa uvádza len toľko, že lehota splatnosti je 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15.dňa v poslednom mesiaci. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo termíny jednotlivých splátok odpočtom počtu dní a mesiacov od uzavretia zmluvy a počet splátok, nemožno podľa názoru súdu za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však uzavretá zmluva neobsahovala. Naviac aj zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť presne uvedený termín, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru a nie je možné nahradiť uvedenú náležitosť zmätočným odpočtom termínov splatnosti 1. až 84. splátky tak, že sa sám spotrebiteľ musí dopátrať k termínu, na ktorý pripadá konečná splatnosť.
14. Okrem toho zmluva neobsahovala ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona: ročnú percentuálnu mieru nákladov . V zmluve je uvedené RPMN v rozmedzí od 22,2 % do 22,9 %, pričom v poznámke pod čiarou sa uvádza, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a presnú výšku RPMN žalovaný oznámi žalobcovi po poskytnutí úveru. Súd je toho názoru, že už pri samotnom uzatvorení zmluvy musí byť dlžníkovi presne zrejmé, aká je výška RPMN pre ním využitý úver a musí byť stanovená presná hodnota RPMN tak, aby si mohol porovnať priemernú RPMN a RPMN vyplývajúcu zo zmluvy za účelom svojho rozhodnutia, či využije služby veriteľa alebo iného poskytovateľa úverov. Nie je prípustné, aby žalobcovi ako dlžníkovi akákoľvek náležitosť zmluvy, ktorú zákon vyžaduje, aby bola známa už pri uzatvorení zmluvu a ktorá má vplyv na jeho rozhodnutie uzavrieť či neuzavrieť zmluvu, bola oznámená až dodatočne, po uzatvorení zmluvy. V takomto prípade sa žalobca - spotrebiteľ dozvedá podstatnú náležitosť, ktorá mala byť zakotvená v zmluve, až po uzatvorení zmluvy a potom nemá viac možnosť ani prípadne prehodnotiť svoje rozhodnutie uzatvoriť alebo neuzatvoriť zmluvu. V konaní nebolo preukázané či vôbec, kedy a akým spôsobom žalobcovi uvedenú presnú hodnotu RPMN žalovaný oznámil. Naviac, ani zákon č. 129/2010 Z.z. vo svojich ustanoveniach nepripúšťa, aby bola RPMN určená v zmluve rozmedzím, ale vyžaduje sa celkom jednoznačné uvedenie presnej hodnoty, čo v danom prípade nebolo splnené, a preto súd konštatuje nedostatok tejto náležitosti.
15. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie uvedenej náležitosti za bezúročný a bez poplatkov.
16. Čo sa týka námietok žalovaného, súd ich vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ žalovaný poukazoval na tú skutočnosť, že zákon vyžadoval kumulatívne splnenie nedostatku písomnej formy spotrebiteľského úveru a súčasnej absencie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) - k), r) a y) a § 10 ods. 1 súd sa s jeho tvrdeniami nestotožnil. Je absolútne nelogické, aby zákonodarca v § 9 zákona č. 129/2010Z.z. vyžadoval kumulatívne splnenie oboch podmienok, teda písomnej formy a absencie tam
uvedených náležitostí, keď už v § 9 ods. 1 veta prvá sa uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Bez písomnej formy by sa zákonom predpísané náležitosti pravdepodobne ani len nedali preskúmať, či boli určené alebo nie. Súd ďalej poukazuje na to, že zákonodarca nakoniec nie celkom vhodné použitie spojky „a“ v § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v ďalších novelizáciách odstránil. Rovnako tak súd nemohol (hoci to žalovaný žiadal) vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a v zmysle ktorého, nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala rozčlenenie splátok v podobe amortizačnej tabuľky na istinu, úroky či iné poplatky. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. a pred jeho platnosťou aj zákonom č. 258/2001 Z.z. prijatým za účelom implementácie tejto smernice v SR), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon o spotrebiteľských úveroch vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem a rovnako tak eurokonformným výkladom nemožno porušiť ústavný princíp právnej istoty. To znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto svetle vykladať zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu contra legem. Súčasne, ak by aj súd v tejto veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v predmetom rozsudku Súdneho dvora, má za to, že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného princípu právnej istoty a nedôvodného odklonu od ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj s poukazom na č.l 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. I napriek uvedenému, keby aj absencia náležitosti - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a konečnej splatnosti nemala spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, neuvedenie riadnej a určitej hodnoty RPMN by aj tak spôsobilo bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, a to aj podľa výkladu rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, pretože tento v bode 69, 70 a 72 prakticky konštatoval to, že porušenie takej povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera nákladov, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej náležitosti, ktorá svojou povahou môže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Čiže aj keby súd povedal, že splátka nemusí byť rozčlenená na istinu, úroky a poplatky a že konečná splatnosť nemusí byť určená dátumom, stále by bol úver bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve chýba riadne a určito stanovená RPMN, absencia ktorého aj vo svetle predmetného rozsudku Súdneho dvora EÚ bezúročnosť a bez poplatkovsť úveru spôsobuje.
17. Aktom, ktorým by boli dojednané náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nie sú podľa názoru súdu ani obchodné (úverové) podmienky. Preto tvrdenie žalovaného ohľadne obsahu podstatných náležitostí zmluvy v previazaných komponentoch (obchodných podmienkach) považoval súd za právne bezvýznamné. Obchodné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru; nesmú však slúžiť k tomu, aby v nich boli obsiahnuté dojednania predstavujúce podstatné náležitosti alebo dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné.
18. Vzhľadom na uvedené, z dôvodu absencie vyššie konštatovaných zákonných náležitostí sa úver poskytnutý na základe zmluvy č. 40060670285000 zo dňa 21.06.2010 považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto žalobe ako dôvodnej vyhovel. 19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto voči žalovanému ako plne neúspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.