Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-15C/63/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v spore žalobkyne: Z. L., Y.. X.X.XXXX, E. E. XXX, okr. Košice- okolie, zastúpená JUDr. Jurajom Uhrinom, advokátom, Hviezdoslavova 7, Košice, proti žalovaným: X/ L. R., Y.. X.X.XXXX, E. M. X, R., X/ J. R., Y.. X.XX.XXXX, Y. I. R.- P., obaja zastúpení JUDr. Mariannou Lechmanovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, o zaplatenie 17.625 € s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaní v l. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 9.825.- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.825.- € od 14.8.2014 do zaplatenia, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plnenia druhého z nich.

Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania nad 5 % ročne zo sumy 17.625.- € a o zaplatenie sumy 1.226,97 € z a s t a v u j e.

V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 11,48 %.

Štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v l. a 2. rade v plnej výške.

Žalovaní v l. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za žalobu vo výške 589,50 € na účet Okresného súdu Košice II, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu 1.4.2014, sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 17.220,97 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od termínu podania návrhu na začatie konania do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, pričom v petite uviedla :„odporcovia v l. a 2. rade sú povinní uhradiť navrhovateľom titulom náhrady spôsobenej škody“ uplatnenú sumu, avšak kumulovaná čiastka z jednotlivých 5 uplatnených nárokov predstavovala spolu sumu 16.219,84 €, teda išlo o spočítaciu chybu už v samotnej žalobe a nejasný a nepresný petit žaloby. Žalobu odôvodnila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu ust. § 420 a nasl. na tých skutkových tvrdeniach, že „dňa 17.6.2008 uzatvorila ako kupujúca so žalovaným v l. rade ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol 1-izbový byt zapísaný v EN katastrálneho úradu Košice na LV č. 13894, k. ú. Košice - Západ, ako byt č. 19 na 6. poschodí bytového domu Šafárikova č. 10, že premysleným a vopred pripraveným konaním odporcov sa títo aj po predaji predmetného bytu a registrácii kúpnej zmluvy z predmetného bytu aj napriek opakovaným výzvam „navrhovateľov“ nevysťahovali a rôznymi, aj právnymi kľučkami sa snažili tento byt užívať aj bez právneho dôvodu, že ešte dňa 16.9.2009 podali odporcovia (len žalovaný v 1. rade podal žalobu) návrh na určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu, ktoré konanie bolo vedené

na OS Košice II pod sp. zn. 43C/152/09 a ktoré konanie bolo ukončené rozsudkom KS v Košiciach, kedy súd dňa 13.3.2017 tento návrh ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľka s úmyslom ochrániť svoje vlastnícke práva k bytu podala na OS Košice II návrh na vypratanie odporcov z predmetného bytu, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 18C/31/09 a bolo ukončené rozsudkom zo dňa 15.1.2014 s tým, že súd určil odporcom povinnosť vypratať predmetný byt do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Lehotu na vypratanie síce Odporcovia dodržali, avšak v priebehu rokov, počas ktorých neoprávnene užívali predmetný byt, vytvorili celý rad nedoplatkov a dlhov a za tejto situácie spoločnosť SUBOP s r.o. podala návrh na výkon dobrovoľnej dražby bytu, ktorá bola zastavená po tom, čo sa navrhovatelia (nesprávne v texte žaloby uvádzaní viackrát navrhovatelia, aj keď žalobkyňa je jedinou žalujúcou stranou v konaní) zaviazali uhradiť a aj uhradili predmetný vzniknutý dlh. Dlhy odporcov spojené s neoprávneným užívaním predmetného bytu, si spoločenstvo vlastníkov bytov, zastúpené SUBOP s r.o. priebežne účtovalo a takto boli „navrhovatelia“ za týchto nútení v konečnom dôsledku uhradiť aj sumy: 1.000.- € dňa 25.10.2013, 1.560,82 € dňa 8.11.2013, 1.770.- € dňa 28.1.2014 a 62,05 € dňa 4.2.2014, spolu teda sumu 4.394,87 € (tu ide taktiež o spočítaciu chybu, lebo spolu to tvorí 4.392,87 €). Ďalej žalobkyňa argumentovala, že ako spoluvlastníčka predmetného bytu platila priebežne aj príslušnú daň z nehnuteľnosti za predmetný byt za roky 2008 - 2013 v celkovej výške 38,97 €. Pri podaní návrhu na registráciu kúpnej zmluvy viazla na príslušnom LV ťarcha vo výške 5.667.- Sk, t.j. 188.- €, pozostávajúca z nezaplateného nájmu bytu, ktorú sumu taktiež uhradili „navrhovatelia“. Ako ďalší nárok si uplatnila žalobkyňa sumu 10.600.- € za obdobie od 21.10.2008 do 31.1.2014, za ktoré jej patrí „náhrada určená priemernou výškou nájmu za obdobný byt“ po 200.- € /mesačne x 53 mesiacov (nesprávne spočítaný počet mesiacov). Ako posledný nárok si uplatnila „morálne odškodnenie“ vo výške 1.000.- € pre oboch spoluvlastníkov, ktoré podľa nej je v skutočne minimálnej výške s odôvodnením:“ že dlhoročným vyčerpávajúcim úsilím spojeným s riešením otázky, pre ktoré bola navrhovateľka a jej manžel postavení konaním odporcov vo vzťahu k predmetnému bytu.“ V závere žaloby uviedla: Právny zástupca „navrhovateľov“ vyzval odporcov listom zo dňa 21.3.2014 na dobrovoľnú úhradu žalovanej sumy, avšak títo na výzvu žiadnym spôsobom nereagovali. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila ako dôkazy iba doklady o úhradách nie všetkých vymáhaných súm, z toho niektoré v nečitateľnej kópii, do ktorých sumy dopísal jej právny zástupca.

2. Súd vyzval žalobkyňu na odstránenie vád jej podania, doručeného súdu 1.4.2014, uznesením z 18.8.2014. Na základe tejto výzvy súdu žalobkyňa podaním, doručeným 3.9.2014 súdu, opravila petit žaloby tak, že : odporcovia v l. a 2. rade sú povinní uhradiť navrhovateľke titulom náhrady spôsobenej škody sumu vo výške 17.220,97 € s prísl. a trovy konania (spočítaciu chybu ale neopravila).

3. Žalovaní v l. a 2. rade predložili súdu písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, žalobkyňa v 2. rade dňa 12.8.2014 s tým, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, keďže ona nebola vlastníkom bytu a s Tóthovcami od r. 2008 do r. 2014 nemala a nemá napísanú zmluvu o nájme a prenájme bytu na Šafárikovej 10. Potvrdila, že do 15.2.2014 bývali ešte na Šafárikovej 10 v Košiciach. Žalovaný v l. rade v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu 25.8.2014 uviedol, že nie je si vedomý, aby poškodil majetok - byt na Šafárikovej 10, ako sa domáha žalobkyňa. Nepoprel, že 17.6.2008 uzavrel s ňou kúpnu zmluvu o kúpe bytu na Šafárikovej 10 s tým, že mu pomôže vybaviť pôžičku 800.000.- Sk v Slovenskej sporiteľni, žalobkyňa sama vyhotovila kúpnu zmluvu a došlo k jej podpísaniu u notára. V ďalšej časti rozoberal pôžičku od SLSP, že sa „súdil o nevýhodnú kúpnu zmluvu bytu na Šafárikovej 10“ a odkedy im súd priklepol, že sa stali majitelia bytu v r. 2013, tak ten byt nevyužíval, len tam mal svoje osobné veci a vyberal si listové zásielky, pričom jeho manželka - žalovaná v 2. rade nikdy nebola vlastníčkou tohto bytu. Poukázal na to, že od 5.3.2009 žalobkyňa zrušila trvalé bydlisko na Šafárikovej 10, neuzavreli žiadnu dohodu o nájme alebo prenájme bytu, že nájom platil, aj dane za byt do r. 2010, že zo Šafárikovej sa odsťahoval až vo februári 2014, býva v podnájme a v dobe od 17.6.2008 do 15.2.2014 nebol dlžníkom SUBOP- u. Argumentoval ďalej tým, aký je príjem v rodine žalovaných, že žalovaná v 2. rade nepoberá žiaden príjem, je evidovaná na úrade práce od r. 2008, že žalobkyňa prišla k bytu veľmi lacno, podľa neho od začiatku to mala premyslené, ako na ňom zarobiť, bojovala o byt, ale v ňom nebýva a dala ho do prenájmu.

4. Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom sporových strán, predloženými a vyžiadanými listinnými dôkazmi, znaleckým dokazovaním, súd zistil tento skutkový stav:

5. Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 43C/152/2009 zo 16.6.2011 súd zistil, že medzi žalobkyňou, jej manželom Tomášom Tóthom ako žalovanými a žalovaným v l. rade ako žalobcom sa

viedlo súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k spornému 1-izbovému bytu č. 19 na Šafárikovej 10 v Košiciach, v ktorom žalovaný v l. rade tvrdil, že kúpna zmluva zo 17.7.2008 bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a že účinne odstúpil od tejto zmluvy, pričom súd žalobu zamietol, nakoľko jeho tvrdenia neboli preukázané. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom KS v Košiciach sp. zn. 11Co 315/2011 zo dňa 30.1.2013 a nadobudol právoplatnosť 13.3.2013 vo výroku o zamietnutí žaloby.

6. Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 18C/31/2009 zo dňa 15.1.2014 súd mal za preukázané, že žalovaným v l. a 2. rade súd uložil povinnosť vypratať predmetný 1-izbový byt na Šafárikovej 10 v Košiciach do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko napriek prevodu vlastníckych práv na žalobkyňu a jej manžela naďalej spoločne užívali predmetnú nehnuteľnosť aj po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený ku dňu 21.10.2008, bez súhlasu žalobkyne s manželom, dobrovoľne ho odmietli vypratať tvrdiac, že nedošlo k platnému prevodu vlastníckych práv k bytu na žalobkyňu s manželom. Skutočnosti sporné medzi stranami sporu boli vyriešené v právoplatne ukončenom konaní zn. 43C/150/09, preto v prejednávanej veci sa stalo nepochybným, že žalovaní v l. a 2. rade sa zdržiavajú v nehnuteľnosti žalobcov neoprávnene. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.5.2014.

7. V konaní teda bolo nesporné, že v období od 21.10.2008, kedy bol povolený vklad kúpnej zmluvy do KN k predmetnému bytu, až do 15.2.2014 užívali obaja žalovaní predmetný byt, aj keď na to už nemali právny dôvod, nakoľko žalovaný v l. rade už nebol vlastníkom tohto bytu a neuzavreli ani zmluvu o nájme, či podnájme tohto bytu so žalobkyňou, teda za nepochybné možno považovať, že predmetný byt užívali počas celého žalovaného obdobia neoprávnene.

8. Podaním, doručeným súdu 9.3.2015, žalovaný v l. rade oznámil súdu, že navrhuje zamietnuť nárok v časti náhrady škody 10.600.- € za 53 mesiacov po 200.- €, že žiadny list od právneho zástupcu s dátumom 21.3.2014 neobdŕžal, že majiteľka bytu ho mala vydeložovať na jeho náklady, čo neučinila a znova zopakoval, že s manželkou nemali žiadnu spísanú zmluvu o nájme a prenájme so žalobkyňou, uloženú v katastri. V ďalšej časti rozpísal, že jeho podlžnosť je v celkovej sume 1.923,55 € a od tej žiadal odpočítať 22,26 € za dane z nehnuteľnosti za roky 2008 až 2010, o čom predložil ako dôkazy potvrdenie o podaní daňového priznania za r. 2008, platobné výmery, aj peňažné poštové poukazy o jeho platbách Mestu Košice z r. 2008, 2009 a 2010 za byt na Šafárikovej 10 v Košiciach, aj poštové poukazy o platení nájmu v r. 2010 a 2011 SUBOP plus s.r.o., ďalej poštový peňažný poukaz o vrátení preplatku na byte v sume 460,49 € od SUBOP plus s.r.o. dňa 23.6.2009 a vyúčtovanie dodávky tepla a ostatných služieb za r. 2008 na jeho meno, aj doklady svedčiace o exekúciách na jeho meno.

9. Z výpovede žalobkyne pred súdom vyplynulo, že po uzavretí kúpnej zmluvy 17.7.2008 sa dohodli so žalovanými na tom, že po zavkladovaní zmluvy na katastri odídu z predmetného bytu, avšak od uzavretia kúpnej zmluvy až po vypratanie bytu vo februári 2014 po celý čas v byte bývali žalovaní v l. a 2. rade, prebiehali súdne spory a počas tohto obdobia, kedy v byte bývali, ona neplatila žiadne platby správcovi bytu, daň z nehnuteľnosti platila po celú dobu, odkedy bola vlastníčkou, spolu vo výške 38,97 € za 5 rokov ( r. 2008 a do r. 2013) a fyzicky začali užívať byt s manželom až 23. februára 2014. K jednotlivým uplatneným nárokom uviedla, že vyúčtovania v byte boli vyhotovené správcom raz ročne a ona tie sumy musela vyplácať, pretože hrozila dražba tohto bytu, keď žalovaní síce platili platby v byte, ale nárazovo a všetky finančné prostriedky im boli správcom vrátené po rozhodnutí súdom o vlastníckom práve k tomuto bytu. Sumu 188.- € vyplatila ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy, kedy na spoločenstve zostal dlh, ktorú musela vyplatiť, aby kataster prijal kúpnu zmluvu na registráciu, teda zaplatila nedoplatok za žalovaných vo výške 5.667.- Sk dňa 21.7.2008, rovnako zaplatila v ten deň sumu 100.- Sk SUBOPU plus s.r.o. za vyhlásenie pre kataster, že sú vyplatené nedoplatky na byte. Pokiaľ ide o vymáhanú sumu 10.600.- €, na jej odôvodnenie uviedla, že o túto prišla, lebo ak by predmetný byt dala do prenájmu, získala by nájomné 200.- € mesačne, aká bola priemerná výška nájomného v obdobných bytoch. Vymáhanie sumy 1.000.- € ako morálne odškodnenie zdôvodnila žalobkyňa len tým, že „je to za 5 a pol roka nervov a chodenia na súd,“ pričom jej právny zástupca dodal, že ide o morálnu ujmu žalobkyne spôsobenú pretrvávajúcimi problémami pri prevode predmetného bytu do jej vlastníctva, hlavne užívacieho práva k bytu, ktoré bolo stále spochybňované zo strany žalovaných. Žalobkyňa poukázala aj na to, že kúpila zrekonštruovaný byt, že všetky platby, ktoré žalovaní v byte platili, im SUBOP plus s.r.o. vrátilo, že v žalovanom období mali platiť už daň za tento byt žalovaní a nemali na základe čoho platiť platby v byte, pretože nemali na to titul. Pokiaľ ide o nárok na morálne odškodnenie, ten mienila žalobkyňa zdôvodniť bližšie písomne, avšak neučinila tak.

10. Z výpovede žalovaného v l. rade vyplynulo, že on bol vlastníkom predmetného bytu, jeho manželka nikdy nebola vlastníčkou tohto bytu, že predal byt manželov Tóthovým, ktorí sa stali vlastníkmi bytu a z toho dôvodu naďalej bývali žalovaní v tomto byte, že „sa viedli súdne pojednávania kvôli nevýhodnej kúpno-predajnej zmluve, kedy čakali na skončenie súdneho konania o určenie vlastníckeho práva a na to, že súd rozhodne, že majú vypratať byt, pričom nájom platili mesačne 75.- € správcovi SUBOP plus s.r.o. podľa pôvodného predpisu platieb v tomto byte. Potvrdil, že bývali s manželkou v tomto byte do 23.2.2014, ako uviedla žalobkyňa a že uvoľnili byt, až keď im bolo uložené súdom byt vypratať. Opätovne poukazoval na to, že nemal uzavretú žiadnu zmluvu o prenájme bytu so žalobkyňou (ako má v súčasnosti zavkladovanú nájomnú zmluvu), že žalobkyňa sa nebola prihlásiť na Meste Košice ako vlastníčka bytu a on platil naďalej daň z nehnuteľnosti. Potvrdil aj to, že Subop plus s.r.o. mu vrátil platby za byt na Šafárikovej 10 v sume 2.099,98 €, ktoré on poukazoval na účet domu, aj keď už nebol vlastníkom bytu, tiež potvrdil skutočnosť, že žalobkyni neplatili žiadne platby za byt po celú dobu užívania bytu, pretože nemali s ňou žiadnu ústnu, ani písomnú dohodu. Tvrdil, že platili za užívanie tohto bytu platby Subopu za celé obdobie. K zaplateniu súm 5.667.- Sk a 100.- Sk žalobkyňou dňa 21.7.2008 uviedol, že žalobkyňa musela za neho vyplatiť tieto dlhy, keď chcela vybaviť predmetný byt a založiť do katastra kúpnu zmluvu, na čom sa dohodli. Nevidel dôvod, prečo by mal platiť vymáhané sumy žalobkyni, keď sa nedohodli na tom, že bude požadovať nejaká nájomné, pričom neodišli z toho bytu z dôvodu, že nemali súdne rozhodnutie. Nesúhlasil ani s nárokom na morálne odškodnenie, pretože žalobkyňa prišla lacno k bytu, požadoval, aby predložila doklady od lekára o nejakých zdravotných komplikáciách kvôli neužívaniu bytu a aby zdokladovala, akú ujmu utrpela. Žalovaná v 2. rade len zopakovala v rámci výpovede tvrdenia, uvedené vo vyjadrení k žalobe z 12.8.2014.

11. Žalobkyňa kumulovala do žaloby viacero nárokov, pričom ich dôvodnosť súd posudzoval samostatne. Pokiaľ ide o prvý nárok na vrátenie vyplatených dlhov žalobkyňou spoločnosti SUBOP plus s.r.o. za žalovaných, zo správy od správcu predmetného bytu SUBOP plus s.r.o. so sídlom v Košiciach zo dňa 4.3.2015 vyplynulo, že „ v období po 21.10.2009 boli poukázané žalovanými na účet domu Šafárikova 10, Košice platby v celkovej sume 2.099,98 €, tie však boli správcom bytu vrátené žalovaným z dôvodu, že ich posielali bez právneho podkladu, prevodom bytu na nového vlastníka odstúpili od zmluvy o výkone správy, nebolo pre nich vykonávané vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia a správa o činnosti správcu za obdobie po 21.10.2009, kedy už neboli vlastníkmi bytu. Aj rozhodnutiami súdov sp. zn. 43C/152/2009, ako aj 11Co/315/2011 boli žalobkyňa s manželom potvrdení právoplatnými vlastníkmi bytu č. 19 na Šafárikovej 10 v Košiciach. Zároveň správca SUBOP plus s.r.o. oznámil súdu, že žalobkyňa po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu do KN k bytu č. 19 uhradila platby podľa vystaveného zálohového predpisu správcom vo výške 5.832,16 € (podľa prílohy č. 2). Rovnako v prílohe č. 3 vyčíslil platby poukázané po 21.10.2009 na účet domu Šafárikova 10 žalovanými v l. a 2. rade v celkovej výške 2.099,98 €. Ďalším podaním, doručeným súdu 6.3.2015, doplnil správca predmetného bytu jeho oznámenie v predchádzajúcom liste z 5.3.2015 tým, že SUBOP plus s.r.o. zaslal 25.11.2013 list „vrátenie platieb za byt“ žalovanému v l. rade a požiadal ho, aby ďalej neposielal žiadne platby na účet domu a vrátil žalovanému v l. rade ním zaslané finančné prostriedky šekovou poukážkou tak, ako ich aj zasielal žalovaný v l. rade správcovi. Zároveň oznámil, že prevodom bytu do vlastníctva žalobkyne a jej manžela zanikla zákonná aj zmluvná povinnosť pôvodného vlastníka bytu - žalovaného v l. rade a jeho manželky poukazovať mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a úhrady za služby spojené s užívaním bytu, preto žalobkyňa nemohla vykonávať platby za nich.

12. Súd požiadal správcu bytu SUBOP plus s.r.o. výzvou z 30.4.2015 o vysvetlenie platieb žalobkyňou vo výške 5.832,16 € podľa správy zo 4.3.2015 s tým, o aké platby sa jedná v prílohe č. 2, taktiež zaslať predpis platieb v predmetnom byte od októbra 2008 do januára 2014 vzhľadom na to, že vlastníkmi bytu sa stali manželia Tóthovcí od 21.10.2008 a nie od 21.10.2009, ako uvádzal správca bytu v jeho správe, rovnako aby sa vyjadril k preplatkom a nedoplatkom v tomto byte, v akej výške, v ktorom období a ako boli platené. Ďalšou výzvou vyžiadal od správcu bytu bližšie zdôvodnenie, za čo konkrétne uhradili žalobkyňa s manželom ako vlastníci jednotlivé platby oznámené správcom, na aký účel a za aké obdobie, t.j. aký dlh tým vyplatili (sumy 1.000.- €, 1.560,82 € a 2.170.- €, t.j. spolu 4.730,82 € podľa údajov správcu). Rovnako pokiaľ ide o nedoplatky v byte z ročných vyúčtovaní 2010, 2011, 2012 a 2013, ktoré správca uviedol, že boli zahrnuté do celkového dlhu a postupne uhradené vlastníkmi, nebolo zrejmé, kedy a aké sumy presne vyplatili žalobkyňa s manželom z týchto ročných vyúčtovaní v čase, keď v byte bývali žalovaní, tiež aby sa vyjadril správca k platbe Tóthovcov v sume 62,05 € dňa 4.2.2014, na aký účel bola vyplatená a ako bola zaúčtovaná správcom, ďalej k úhrade sumy 100.- Sk a 5.667.- Sk

žalobkyňou dňa 21.7.2008, podľa príjmových pokladničných dokladov z tohto dňa, ktoré boli predmetom konania. V odpovedi na výzvu súdu z 14.9.2015 správca podal vysvetlenie k požadovaným platbám, zároveň rozpísal preplatky z ročných vyúčtovaní 2008, 2009, a nedoplatky vyúčtovaní z r. 2010 až 2013, ako boli uhradené, pričom zdôraznil, že 29.1.2014 bola pripísaná platba 2.170.- € a nie 1.770.- €, akej sa domáhala žalobkyňa a predložila doklad aj súdu z OTP banky. Sumu 62,05 € zaplatenú Tóthovcami dňa 4.2.2014, zaúčtoval správca ako mesačnú platbu za marec 2015 (mesačný predpis sa uhrádza mesiac vopred). Úhrady z 21.7.2008 zaúčtoval správca do mesiacov apríl, máj a júl 2008, pričom k sume 100.- Sk uviedol, že „ sa vyberala za vystavenie potvrdenia pre kataster, tie peniaze prebrala pracovníčka, ktorá už nepracuje u správcu a preto nemohol potvrdiť, či túto sumu uhradila žalobkyňa,“ Zároveň správca bytu predložil súdu zálohové predpisy na výpočet úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu od novembra 2008 (už na meno Tomáš Tóth), aj mesačný predpis za r. 2008 až 2012 a rozpis mesačného predpisu platieb do fondu opráv a za služby od novembra 2008 až do februára 2014 s tým, že opätovne rozpísal zaúčtovanie platieb žalobkyňou s manželom vo výške 1.000.- € dňa 28.10.2013, ďalej sumy 1.560,82 € 11.11.2013 a 2.170.- € dňa 29.1.2014.

13. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne, týkajúci sa trhového nájomného, súd v rámci dokazovania oslovil viaceré realitné kancelárie (ďalej RK) s požiadavkou oznámiť výšku obvyklého mesačného nájomného za obdobný byt v Mestskej časti Košice - Západ ( bez balkóna, po rekonštrukcii) v období r. 2008 až 2013. RK AA Reality Slovakia oznámila 3.6.2015 súdu, že výška nájomného v tomto období sa pohybovala v rozmedzí od 240.- € do 280.- € mesačne (bez energií) s tým, že výšku ceny prenájmu bytu určuje majiteľ nehnuteľnosti. Aj RK VRK Real plus - Reality s.r.o. oznámila súdu 5.6.2015, že obvyklé mesačné nájomné (bez energií) za predmetnú nehnuteľnosť sa za obdobie 2008 - 2013 v danej lokalite pohybovalo v sume 290.- € (t.j. 8.736,54 Sk). RK Inforeal sa tiež vyjadrila 2013 dňa 24.2.2017 k cene nájmu nehnuteľnosti na základe údajov zo strany súdu, v období rokov 2008 až 2013 a to v rozmedzí od 270.- do 290.- € mesačne (bez energií). Podľa správy RK Atómia, doručenej súdu 21.2.2017, výška nájomného sa v požadovanom období pohybovala od 180.- do 200.- €. Súdu zaslala správu aj RK R-69 s.r.o. 22.2.2017 s tým, že vychádzajúc z výmery 27 m2 podlahovej plochy tohto bytu, bez médií a služieb spojených s bývaním, výška obvyklého mesačného nájomného (bez energií) v MČ Košice - Západ( bez balkóna a po rekonštrukcii) bola: r. 2008 - informatívne suma 200.- €, r. 2009 - suma 205.- €, r. 2010

- suma 210.- €, r. 2011 - suma 210.- €, r. 2012 - suma 220.- € a r. 2013 - suma 220.- €.

14. Na pojednávaní dňa 23.9.2015 žalovaný v l. rade najprv nesúhlasil s cenami oznámenými RK súdu ohľadne obvyklého mesačného nájomného v obdobnom byte z dôvodu, že má v prenájme väčší byt, má uzavretú aj zmluvu o nájme a tá suma za nájom sa pohybuje okolo 250.- €. Nesúhlasil s platením trhového nájomného žalobkyni, keďže nemal uzavretú s ňou žiadnu nájomnú zmluvu na tento byt a považoval ceny oznámené RK za vysoké. Navrhol, aby súd zisťoval obvyklé nájomné v tomto byte za žalované obdobie prostredníctvom znalca. V priebehu konania ale názor zmenil, keď nežiadal už nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie (trhového nájomného“, pretože nemá peniaze, pričom žiadal súd, aby vychádzal z ceny nájomného podľa správ predložených RK.

15. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom vyčíslenia skutočne spotrebovaných plnení, spojených s užívaním predmetného bytu, poskytnutých zo strany SUBOP plus s.r.o žalovaným a zaplatených žalobkyňou za žalované obdobie od 21.10.2008 do 31.1.2014. Ustanovený znalec Ing. Marián Smorada PhD. predložil súdu 20.7.2016 (čl. 235b) znalecký posudok č. 3/2016 (ďalej , v ktorom poznamenal v posudkovej časti (čl.239), že: .vzhľadom na režim preddavkových platieb, ktorému tieto platby podliehajú, je potrebné zohľadniť skutočný počet dní užívania bytu v období r. 2008 až 2014 pôvodnými vlastníkmi - žalovanými od 1.1.2008 do 20.10.2008 a od 21.10.2008, kedy prešlo vlastníctvo bytu na žalobkyňu, hoci pôvodní vlastníci byt naďalej užívali, teda povinnosť uhrádzať preddavky a následne prípadný nedoplatok pripadla novému vlastníkovi - žalobkyni, hoci byt neužívala. Poukázal na to, že po skončení zúčtovacieho obdobia (spravidla kalendárny rok) sa vyhotoví zúčtovanie, kde sa zisťuje skutočná spotreba a následne tá sa porovná s celkovou sumou preddavkov, ktoré boli za dané obdobie zaplatené, nakoľko ide v mesačných predpisoch o preddavky, je potrebné zohľadniť nedoplatky, resp. preplatky, ktoré v daných obdobiach vznikali. Vyčíslil teda skutočne spotrebované plnenia v jednotlivých rokoch na sumu 5.071,80 € (po zohľadnení preplatkov, resp. nedoplatkov), následne vykonal rozpis úhrad za skutočne spotrebované plnenia tak, že úhrada žalobkyňou za žalovaných bola v sume 4.730,82 €, nedoplatok 302,66 € vznikol za r. 2013, ten žalobkyňa uhradila až v priebehu r. 2014, t.j. v čase, kedy byt už nebol žalovanými užívaný, ďalšiu sumu uhradil žalovaný 46,30 € formou preplatku, ktorý vznikol za r. 2008 a vyúčtovaný bol až v r. 2009 a zvyšok je suma 7,98 €, ktorú uhradila žalobkyňa,

ale táto čiastka sa vzťahuje až k obdobiu, kedy predmetný byt už nebol užívaný žalovanými. Znalec tak vyčíslil skutočne spotrebované plnenia za obdobie od 21.10.2008 do 31.1.2014, t.j. bez obligatórnych platieb vlastníka bytu, spojené s užívaním bytu č. 19 na Šafárikovej 10 v Košiciach, poskytnuté zo strany SUBOP plus s r.o. žalovaným, ktoré boli uhrádzané žalobkyňou, vo výške 5.025,50 €.

16. Súd vykonával dokazovanie v konaní do 30.6.2016 v súlade s ustanovením vtedy platného § 120 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu, pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii, nakoľko by boli v tomto prípade v neprospech strany žalovanej (§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

17. V priebehu konania žalobkyňa prostredníctvom PZ na pojednávaní 1.3.2017 zmenila žalobu, keďže žiadala priznať vyššiu sumu (17.625.- €), ako v pôvodnej žalobe, pričom poukázala na správy realitných kancelárii o výške obvyklej sumy nájmu 200.- € mesačne za obdobný byt takejto rozlohy s tým, že žalované obdobie je 63 mesiacov po 200.- €, t.j. v čiastke 12.600.- €, ktorú pôvodne vyčíslila nesprávne za 53 mesiacov v sume 10.600.- €. V ďalšej časti sa vyjadrila k znaleckému posudku s tým, že ten vyhodnotil celkovú sumu poškodenia žalobkyne vo výške 5.025.- €, ku ktorej nemá žiadne námietky a žiadala súd priznať jej titulom náhrady spôsobenej škody sumu 17.625.- € (bez konkretizácie tejto čiastky), ako aj trovy konania. Žiadne návrhy na doplnenie dokazovania žalobkyňa nemala.

18. Žalovaný v l. rade k celej veci zaujal ten názor, že ničím nepoškodili predmetný byt, neoprávnene v ňom nebývali, lebo sa o tento byt v žalovanom období súdil. Poukázal na to, že žalobkyni predal byt za 17.000.- € a ona požaduje od neho ďalších 17.000.- €, takže nechápal, čo vlastne od nich žalobkyňa chce. Uznal, že čiastku, ktorú je dlžný za 2 roky, kedy neplatil nájom, zaplatí žalobkyni, ale formou mesačných splátok, pretože v hotovosti to nie je z jeho strany možné. K výške spotrebovaných plnení v byte, určenej v uviedol, že žalobkyňa mala dostať nejaké preplatky, ale nemal žiadne námietky k ZP. Vzhľadom k tomu, že na výzvu súdu neboli žalovaní schopní predniesť a označiť dôkazy na svoju obranu, súd im určil dodatočne lehotu na splnenie tejto povinnosti a predloženie návrhov na ich procesnú obranu. Žalovaní predložili prostredníctvom ich PZ, ktorú si zvolili na zastupovanie dňa 6.3.2017, písomné stanovisko, v ktorom sa vyjadrili k jednotlivým uplatneným nárokom žalobkyne. K nároku o úhradu sumy 10.600.- € vzniesli námietku premlčania, keďže žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok 1.4.2014, preto si môže uplatňovať maximálne 2 roky spätne, lebo nemali uzavretú žiadnu nájomná zmluvu, pričom v predmetnom byte v r. 2013 ani nepretržite nebývali. K morálnemu odškodneniu vo výške 1.000.- € uviedli, že v žalobe je žalobkyňou len Dorota Tóthová, preto žiadať morálne odškodnenie aj pre manžela, ktorý nie je stranou sporu, je neprípustné, pričom namietali, že morálne odškodnenie nie je ani právne odôvodnené a vzniesli námietku premlčania aj voči tomuto nároku. K platbe z nezaplateného nájmu vo výške 188.- € dňa 21.7.2008 rovnako vzniesli námietku premlčania, aj k platbe vo výške 38,97 €, ktorú si od nich žalobkyňa uplatňuje za obdobie rokov 2008 až 2012 za daň z nehnuteľnosti. K vzniknutým dlhom za užívanie bytu rovnako vzniesli námietku premlčania a zároveň uviedli, že platili pravidelne úhrady spojené s užívaním bytu, o čom predložili súdu dôkazy. Napokon k uplatnenej výške úroku z omeškania 8,5 % namietali jeho chýbajúce právne zdôvodnenie, keďže žalovaným žiadna predžalobná výzva doručená nebola. Vychádzajúc zo vznesenej námietky premlčania boli žalovaní toho názoru, že väčšia časť sumy požadovanej v tomto spore žalobkyni priznaná nebude a túto skutočnosť navrhli súdu zohľadniť aj pri určovaní trov právneho zastúpenia žalobkyni. V závere tohto stanovisko citovala PZ žalovaných ust. Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčania s dôrazom na to, že ak si žalobkyňa od žalobcov uplatňovala peňažné nároky až 1.4.2014, nie je možné, aby jej boli priznané nároky pred 31.3.2012. Súčasne žalovaní požiadali v prípade, že súd dospeje k názoru, aby platili akékoľvek finančné plnenie žalobkyni, o splátky po 100.- € mesačne z dôvodu, že jediným živiteľom rodiny je žalovaný v l. rade, žalovaná v 2. rade je po dobu 6 rokov bez akéhokoľvek príjmu a práce. Dňa 31.5.2017 predložili žalovaní súdu, v zastúpení ich PZ, doklady k žiadosti o splátky dlhu, ktorými preukazovali: platenie nájmu za byt v sume 280.- € mesačne, pravidelné mesačné splátky, uhrádzané za elektrinu, televíziu, telefón, cestovné, stravu, exekúciu a taktiež pravidelné mesačné úhrady pôžičiek u 8 rôznych subjektov.

19. Na základe zmeny žaloby na pojednávaní 1.3.2017, kedy sa domáhala žalobkyňa priznania vyššej sumy, ako v pôvodnej žalobe, túto zmenu žaloby súd pripustil uznesením zo dňa 3.5.2017, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 19.5.2017 (nový petit teda znel: žalovaní v l. a 2. rade sú povinní uhradiť žalobkyni sumu vo výške 17.625.- € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od termínu podania žaloby do zaplatenia a nahradiť žalobkyni trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku).

20. Pri skutkovom a právnom vymedzení uplatnených nárokov nebola žalobkyňa jednoznačná. Z obsahu žaloby je zrejmé, že uplatnenie sumy 17.220,97 € nezodpovedá výške v žalobe rozpísaných jednotlivých platieb a uplatnených nárokov ( po spočítaní išlo správne o uplatnenie sumy 16.219,84 €), všetky nároky zdôvodňovala žalobkyňa titulom náhrady škody. Právna kvalifikácia uvedená v žalobe nie je ale pre súd rozhodujúca. Preto nie je zmenou žaloby zmena právnej kvalifikácie, lebo právne posúdenie nároku patrí len súdu samému. Pri zmene žaloby na čiastku 17.625.- Sk túto bližšie nešpecifikovala, akým spôsobom výpočtu k nej dospela, až na výzvu súdu 8.9.2017 ozrejmila prostredníctvom PZ, čo tvorí ňou vymáhaná suma 17.625.- € a tú vymedzila ako náhradu trhového nájomného za 63 mesiacov po 200.- €, čo činí 12.600.- € , teda zmenila jeho výšku a druhý nárok ako náhradu plnení, ktoré platila žalobkyňa za žalovaných v predmetnom byte a ktorú vyčíslil znalec v vo výške 5.025.- €, t.j. zmenila výšku tohto nároku a uviedla úplne iné skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje uplatnený nárok. Až na pojednávaní 8.9.2017 žalobkyňa objasnila predmet sporu, keď jej PZ sa vyjadril, že „tie drobné sumy nežiada priznať (t.j. za 3 uplatnené nároky v žalobe o zaplatenie sumy 38,97 €, 188.- € a taktiež sumy 1.000.- € za morálne odškodnenie), čo súd posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby v tejto časti, t. zn. o zaplatenie sumy 1.226,97 €, pričom vzala späť aj žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania 8,5 % a upravila výšku sankčných úrokov na 5%, s ktorým čiastočným späťvzatím žalovaní vyjadrili súhlasili prostredníctvom ich PZ. Žalobkyňa rozhodne nesúhlasila so žiadnymi splátkami dlhu zo strany žalovaných s poukazom na to, že navrhovali žalovaným ukončenie tejto veci zmierom bez akýchkoľvek trov konania a je to len ich vinou, že prebieha toto súdne konanie.

21. Vzhľadom na to, že v občianskom súdnom konaní žalobca vymedzuje uplatnený nárok, a to nielen určením žalobného petitu, ale aj určením rozhodných skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo opiera, súd dospel k názoru, že prejavy PZ žalobkyne bolo potrebné považovať za zmenu žaloby a to z dôvodu, že žalobkyňa nielen požadovala priznať viac, ako v pôvodnej žalobe vyššiu sumu), ale aj na základe iného skutkového stavu, než ako ho uviedla v pôvodnej žalobe 19.3.2014. Súd sa so zmenou žaloby vyporiadal a o tejto otázke rozhodol, keďže k zmene žaloby skutočne došlo. Z toho pohľadu bolo potrebné posúdiť aj dva nároky, t.j. na zaplatenie sumy 12.600.- € a na zaplatenie sumy 5.025.- €, ktoré zostali predmetom sporu a následne aj otázku premlčania tohto nároku, vznesenú žalovanými v priebehu konania prostredníctvom PZ.

22. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a rozhodol na základe takto zisteného skutkového stavu (§215 C.s.p). Za preukázanú považoval súd skutočnosť, že žalobkyňa spolu s manželom uzavreli so žalovaným v l. rade kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli 1-izbový byt č. 19 na Šafárikovej 10 v Košiciach, v k. ú. Terasa, ktorej vklad bol povolený dňa 21.10.2008. Napriek prevodu vlastníckych práv k bytu na žalobkyňu s manželom naďalej žalovaný v l. rade spolu so svojou manželkou - žalovanou v 2. rade užívali predmetnú nehnuteľnosť, aj keď k jej užívaniu im nesvedčil žiaden právny titul a k užívaniu nemali ani súhlas žalobkyne s manželom, pričom dobrovoľne odmietli nehnuteľnosť vypratať, preto následne si žalobkyňa s manželom uplatnili úspešne na súde vypratanie bytu. Tieto skutočnosti súd považoval za preukázané z citovaných rozhodnutí súdov zn. 43C/153/2009 a 18C/31/2009 Okresného súdu Košice II, ktoré nadobudli právoplatnosť a z ktorých nepochybne vyplynulo aj to, že žalobkyňa s manželom sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu odo dňa registrácie kúpnej zmluvy Správou katastra Košice. Tieto skutočnosti napokon ani neboli medzi stranami sporné a teda ani skutočnosť, že v období od 21.10.2008 (povolenie vkladu kúpnej zmluvy), až do 15.2.2014 užívali žalovaní predmetný byt bez právneho dôvodu, čím bola aj preukázaná dôvodnosť žalovaného obdobia od 21.10.2008 do 31.1.2014, za ktoré si žalobkyňa uplatnila fakticky 2 nároky. Nespornou medzi stranami bola aj skutočnosť, že za celé rozhodné obdobie nemali strany uzavretú medzi sebou žiadnu zmluvu k užívaniu tohto bytu. Z uvedeného súd vyvodil, že na strane žalovaných vzniklo užívaním nehnuteľnosti patriacej žalobkyni s manželom bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu a toto bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že na strane žalovaných sa majetkový stav nezmenšil, hoci by k tomu za bežných okolností došlo a tým vznikla žalovaným povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie tomu, na úkor koho vzniklo.

23. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa týchto ustanovení zákona.

24. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa ust. § 107 ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

26. Podľa ust. § § 451 ods. 1,2 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa ust.§ 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

28. Podľa ust. § 458 ods.1 musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

29. Podľa ust.§ 517 ods. 1,2 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa ust.§ 563 ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

31. Podľa ust.§ 3 nar. vlády č.87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Predmetom konania je zaplatenie sumy 17.625 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a nejde o vzťah z nájmu bytu.

33. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. O plnenie bez právneho dôvodu sa jedná, ak právny dôvod od počiatku neexistoval. Bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníka vzniká aj užívaním jeho veci (bytu, nehnuteľnosti) bez právneho dôvodu. Neoprávnený užívateľ tak získava majetkový prospech, zodpovedajúci čiastke obvyklého nájomného. O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci, lebo žalovaní užívali byt patriaci žalobkyni v žalovanom období bez právneho dôvodu, v ktorom naviac využívali aj služby spojené s užívaním bytu bez toho, aby platili úhradu za ne, resp. platené úhrady im boli vrátené v celom rozsahu správcom bytu.

34. Žalovaní vzniesli námietku premlčania žalobou uplatnených oboch nárokov, ktorú bližšie neodôvodnili. Pre rozhodnutie v danej veci bolo preto potrebné v prvom rade posúdiť (ne)dôvodnosť tejto námietky. Ak sa totiž dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 . Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 . Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 .

35. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (v ods. 1) a objektívna (v ods. 2). Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a odlišný a na sebe nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie. Ich vzájomný vzťah je však vyjadrený tak, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia objektívnej

premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Začiatok je teda stanovený nezávisle od subjektívnej vedomosti oprávneného o vzniku bezdôvodného obohatenia. Naproti tomu pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa teda vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní bezdôvodného obohatenia dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti aj skôr. Inak povedané, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny okamih, keď sa oprávnený preukázateľne dozvie (teda nie, keď sa mohol dozvedieť) také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde.

36. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie a ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu, resp. podanie strany vo veci; zročnosť pohľadávky nastane deň po doručení tejto žaloby, resp. podania žalovanému (pozri s príslušnými úpravami rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/210/2005).

37. Pri posudzovaní výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal pri nároku na trhové nájomné z finančného ohodnotenia prospechu, ktorý vznikol užívateľovi, pričom majetkovým vyjadrení tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle na danom mieste a čase za užívanie veci, spravidla formou nájmu a ktorý by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy a teda dôvodne sa táto náhrada porovnáva s obvyklou hladinou nájomného. Súd vychádzal v danom prípade zo správ RK, ktoré v konaní oslovil za účelom oznámenia výšky obvyklého mesačného nájomného (bez energií) za byt o rozlohe 27 m2 v Mestskej časti Košice - Západ, bez balkóna, po rekonštrukcii, v období rokov 2008 až 2013, pričom spriemeroval výšku oznámenej ceny nájmu zo všetkých doručených správ RK, tak ako s tým v priebehu konania súhlasili strany sporu. Priemerná výška nájomného sa tak pohybovala v sume 246.- €, z ktorej ceny súd aj vychádzal pri posudzovaní prvého uplatneného nároku žalobkyne, teda požadovaná suma 200 € mesačne žalobkyňou nebola neprimeraná k obvyklému nájomnému v tom čase.

38. Určenie bezdôvodného obohatenia, jeho výšku, aj nárok upravuje Občiansky zákonník v § 451 a nasl. V danom prípade išlo o užívanie bytu bez právneho dôvodu, pričom ak by žalovaní užívali akýkoľvek iný byt, hoci iného vlastníka, ako neoprávnení užívatelia, boli by povinní platiť tržné nájomné, nie iba do výšky skutočne vynakladaných nákladov za konkrétny byt, lebo v tom prípade žalovaní by boli jednoznačne zvýhodnení ako neoprávnení užívatelia bytu oproti iným, riadnym užívateľom bytu, ktorí sú povinní platiť mesačne viac, ako sú iba skutočné náklady za užívaný byt. Nakoľko v konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaní užívali v posudzovanom období od 21.10.2008 do 31.1.2014 byt vlastnícky patriaci žalobkyni s manželom, títo nehnuteľnosť neužívali, resp. nemali možnosť užívať vzhľadom na stavebný charakter bytu, ak tam býval žalovaný s manželkou, tým žalobkyni ako jednej z bezpodielových spoluvlastníkov vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Za tejto situácie súd pri určení rozsahu bezdôvodného obohatenia vychádzal z obvyklého (trhového) nájomného, pretože obvyklým nájomným je nájomné poskytované inými nájomcami za rovnaké obdobie a rovnakej lokalite, t.j. mieste, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza a v čase, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Na základe takto ustáleného skutkového stavu ohľadne prvého nároku žalobkyne súd dospel k záveru, prihliadajúc z úradnej povinnosti aj na vznesenú námietku premlčania žalovanými, že za žalované obdobie (nepremlčané) sa žalovaní obohatili na úkor žalobkyne s manželom o čiastku 4.400.- €, t.j. za dobu 22 mesiacov po 200.- €, aj keď sudkyňa pri vyhlásení rozsudku nesprávne uviedla celkovú výšku priznanej sumy 9.825 € namiesto sumy 9.425 € , v ktorej počítala nesprávne nárok za tržné nájomné za 24 namiesto 22 mesiacov a tým vznikla čiastka 4.800.- €. (Túto spočítaciu chybu opraví súd dodatočne v opravnom uznesení). Celé žalované obdobie predstavuje v skutočnosti 63 mesiacov, aj keď mylne PZ žalobkyne vyčíslil toto obdobie v žalobe na 53 mesiacov a uplatnila si žalobkyňa takto aj nárok vo výške 10.600.- € (53 mesiacov x 200.- €/mesačne). Keďže žalobu podala na súd žalobkyňa 1.4.2014, nebolo možné vzhľadom na vznesenú námietku premlčania priznať jej tento peňažný nárok za obdobie pred 31.3.2012 a tak dôvodný a zákonu zodpovedajúci nepremlčaný nárok žalobkyne na tržné nájomné za obdobie od 1.4.2012 do 31.1.2014, tak ako si ho uplatnila, predstavuje čiastku 4.400.- €, t.j. 22 mesiacov x 200.- €/mesačne, teda výškou bezdôvodného obohatenia je suma, ktorú by žalovaní

zaplatili za užívanie - nájom rovnakého bytu s porovnateľným umiestnením v rozhodnej dobe, u každého prenajímateľa (bez ohľadu, či ide o občana - fyzickú osobu, alebo právnickú osobu). Z toho dôvodu súd považoval nárok žalobkyne za dôvodný a preukázaný v tomto rozsahu, nie v uplatnenej výške 12.600 € . Nad priznanú sumu 4.400.- € v prevyšujúcej časti tento nárok žalobkyne súd z dôvodu vznesenej námietky premlčania, na ktorú musel prihliadať z úradnej povinnosti, zamietol, keďže žalobkyňa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia neuplatnila v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe určenej v ust. § 107 v celom rozsahu, keďže za každý mesiac tohto obdobia užívania bytu zvlášť si mohla uplatniť tento svoj nárok, avšak plnenie bezdôvodného obohatenia za obdobie pred 31.3.2012, t.j. po uplynutí 2- ročnej premčacej subjektívnej lehoty, nebolo možné žalobkyni voči žalovaným už priznať pre premlčanie.

39. Pokiaľ ide o druhý uplatnený nárok vo výške 5.025.- €, ten žalobkyňa odvodila od znalcom vyčíslených, skutočne spotrebovaných plnení, ktoré poskytol správca bytu SUBOP plus s.r.o. pre žalovaných v rozhodnom období a ktoré zaplatila žalobkyňa. Pôvodne si v žalobe uplatnila čiastku 4.394,87 € (aj keď správne nárok činil po spočítaní 4.392,87 €) a zdôvodnila ju ako dlhy žalovaných spojené s neoprávneným užívaním predmetného bytu, ktoré spoločenstvo vlastníkov bytov zastúpené spoločnosťou SUBOP s.r.o. priebežne účtovalo a ktoré boli žalobkyňou s manželom uhradené. Zo záveru znalca Ing. Smoradu PhD. však jednoznačne vyplynulo, že v skutočnosti žalobkyňa v žalovanom období zaplatila sumu 5.025,50 € za skutočne spotrebované plnenia, spojené s užívaním bytu č. 19 na Šafárikovej č. 10 v Košiciach, poskytnuté zo strany SUBOP plus s.r.o. žalovaným v tomto období. Ako už bolo vyššie špecifikované, žalobkyňa uhradila podľa znalca za žalovaných sumu 4.730,82 € (1.000.- € + 1.560,82 € + 2.170.- €) a to v priebehu rokov 2013 a 2014, ďalej uhradila nedoplatok za r. 2013 vo výške 302,66 € v priebehu roku 2014, t.j. v čase, keď už byt nebol žalovanými užívaný, ale išlo o nedoplatok za obdobie užívania bytu žalovanými. Spolu uhradila 5.033,48 €, ktoré čiastky nemožno považovať za premlčané napriek vznesenej námietke premlčania, keďže ich realizovala žalobkyňa v období nepresahujúcom 2 roky pred podaním žaloby na súd, t.j. pred 31.3.2012, takže tieto si uplatnila v rámci subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehoty. Z tejto čiastky 5.033,48 € je však potrebné odpočítať sumu 7,98 €, ktorú uhradila žalobkyňa podľa znalca, ale vzťahuje sa už k obdobiu február 2014, kedy už žalovaní byt neužívali, a tak čiastka 5.025 €, je dôvodne vymáhaná. O túto čiastku, vyčíslenú znalcom, sa žalovaní nesporne bezdôvodne obohatili, nakoľko žalobkyňa vyplatila správcovi bytu za skutočne spotrebované plnenia (bez obligatórnych platieb vlastníka bytu), spojené s užívam predmetného bytu žalovanými , poskytnuté im zo strany SUBOP plus s.r.o. po dobu neoprávneného užívania tohto bytu. Žalovaní nielenže byt užívali nedôvodne, ale užívali aj plnenia za služby poskytované v tomto byte správcom. Strany sporu neuzavreli riadnu nájomnú zmluvu (neoprávnený užívateľ nemá záujem na takomto uzavretí a iný nájomca neprichádza do úvahy, pretože nie je možné ani fyzické odovzdanie bytu, predmetu nájmu do užívania, keďže tento užíva neoprávnená osoba). To však nevylučuje nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia proti neoprávnenému užívateľovi, navyše ak neoprávnený užívateľ byt nevypratá a ponechá si tam len svoje osobné veci.

40. Vychádzajúc z preukázaných skutočností, predložených prostriedkov procesného útoku a obrany, považoval súd nárok žalobkyne za preukázaný v rozsahu 9.425.- €, aj keď mylne kvôli spočítacej chybe (pri prvom nároku namiesto sumy 4.400.- € priznal jej 4.800.- € za tržné nájomné) vyhlásil rozsudok a priznal jej čiastku 9.825.- €. Súd už nevykonával ďalšie dôkazy, keďže navrhované stranami ani neboli a dospel k záveru, že uplatnené dva nároky žalobkyne v priznanej výške 9.425.- € boli dôvodné a preukázané. Námietku premlčania v zostávajúcej časti nárokov žalobkyne súd považoval za dôvodnú a nárokv v tejto časti zamietol ako premlčané.

41. V prejednávanom spore ide o solidárnu povahu dlhu žalovaných, kedy veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Solidarita žalovaných ako dlžníkov je tu založená právnym predpisom (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súdnym výrokom možno založiť solidárnu zodpovednosť iba tam, kde je podložená osobitným ustanovením, napr. v danom prípade uvedeným § 145 ods. 2 OZ, podľa ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Aj keď žalobkyňa neformulovala žalobný petit v tomto zmysle, súd svojim výrokom uložil povinnosť žalovaným spoločne a nerozdielne a na základe vyššie uvedeného zdôvodnenia zaviazal ich zaplatiť priznanú sumu 9.425.- € spolu s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy.

42. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala v konaní tvrdenie uvedené v žalobe, aby žalovaní boli vyzvaní listom z 21.3.2014 na dobrovoľnú úhradu žalovanej sumy, pričom žalovaní popreli doručenie

takejto výzvy. V danom prípade čas plnenia nevyplýval zo žiadneho rozhodnutia, ani nebol dohodnutý a preto za výzvu na plnenie možno považovať až doručenie žaloby žalovaným. Každý z nich prevzal žalobu v iný deň, žalovaný v l. rade 13.8.2014 a žalovaná v 2. rade 31.7.2014, preto vzhľadom na ich solidárnu zodpovednosť dostali sa do omeškania s plnením peňažného dlhu od 14.8.2014, t.j. dňom nasledujúcim po prevzatí žaloby posledným z nich, z toho dôvodu súd žalobu zamietol ako právne nedôvodnú aj v úroku z omeškania, požadovaného od 1.4.2014, teda od podania žaloby.

43. Súd uložil žalovaným dlhšiu ako 3 dňovú zákonnú lehotu na plnenie, a to lehotu 60 dní vzhľadom na celkovú výšku priznanej istiny a v snahe poskytnúť im reálnu možnosť a primeraný čas na zabezpečenie si finančných prostriedkov k vyplateniu žalobkyne. S poukazom na solidárnu zodpovednosť žalovaných zodpovedá tomu aj prvý výrok rozsudku v tom, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z nich.

44. Aj keď žalovaní požiadali súd o splátky dlhu po 100 € mesačne, súd tejto žiadosti nemohol vyhovieť ani s prihliadnutím na ich terajšiu finančnú situáciu v rodine (viaceré splátky dlhov, pravidelný príjem len u žalovaného v 1. rade, pričom žalovaná v 2. rade ani nezdôvodnila, ani nepreukázala, z akého dôvodu nie je zamestnaná už viac rokov). Pri splácaní dlhu po 100 € mesačne by takto žalovaní splácali peňažný dlh neadekvátne dlho (94 mesiacov), čo je nespravodlivé akceptovať voči oprávnenej žalobkyni.

45. Súd konanie zastavil v časti o zaplatenie úroku z omeškania nad 5 % ročne zo sumy 17.625.- € a o zaplatenie sumy 1.226,97 € postupom podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p., , nakoľko k tomuto procesnému úkonu žalobkyne došlo potom, ako sa začalo pojednávanie a s čiastočným späťvzatím žaloby žalovaní vyslovili súhlas (ust. § 146 ods. 1 C.s.p. )

46. O trovách konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods.2 C.s.p. podľa pomeru úspechu žalobkyne v konaní. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Vzhľadom na rozhodnutie súdu je zrejmé, že žalobkyňa bola úspešná len v časti nakoniec priznanej sumy 9.425 €, čo predstavuje 53,47 % z pôvodne uplatnenej sumy 17.625 €. Miera úspechu žalobkyne v spore po odpočítaní úspechu a neúspechu (53,47 % mínus 46,53 %) predstavuje 6,94 %. V uvedenom rozsahu tak súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p Súd poznamenáva, že pomer úspechu a neúspechu žalobkyne v konaní sa premietol do vyhlásenia rozsudku o priznaní jej nároku na náhradu trov konania v nesprávnej výške 11,48%, vychádzajúc z nesprávne priznanej výšky peňažného plnenia 9.825 € s prísl, z toho dôvodu bude tiež predmetom opravného uznesenia súdu.

48. Vzhľadom na to, že v konaní vznikli trovy štátu na znalečnom vo výške 822,88 €, súd priznal štátu náhradu týchto trov konania voči neúspešným žalovaným (v tomto nároku, ktorý posudzoval znalec), v zmysle ust. § § 259 a 260 C.s.p.

49. Nakoľko žalobkyňa bola súdom oslobodená od platenia súdneho poplatku, súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu žalovaným, v súlade s ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z.z. Rovnako výrok tohto rozsudku sa odvíjal od nesprávnej výšky priznanej sumy a tak povinnosť neúspešných žalovaných zaplatiť súdny poplatok za žalobu bude stanovená opraveným uznesením súdu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).