Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-90-2017.pdf
PDF · 92.23 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/90/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598, právne zastúpený: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom č. XXX, XXX XX Z., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 23558/16, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 209,16 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 1Er/62/2017-12 zo dňa 23. februára 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 1Er/62/2017-12 zo dňa 23. februára 2017 potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie založil na ustanovení § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v nadväznosti na ustanovenia §§ 52, 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5 a § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“). Súd prvej inštancie skúmal, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal právomoc prejednať a rozhodnúť danú vec. Dospel k záveru, že vo veci nebola daná právomoc rozhodcovského súdu pre vydanie exekučného titulu. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bol vzťahom spotrebiteľským v zmysle § 52 OZ, pretože oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinná pri uzatváraní zmluvy vystupovala v postavení spotrebiteľa. Z toho dôvodu súd pristúpil k posúdeniu, či rozhodcovská doložka (správne má byť rozhodcovská zmluva) nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V tomto prípade rozhodcovská zmluva dávala žalobcovi na výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, pričom podanie žaloby na všeobecnom súde sa považovalo za rozväzovaciu podmienku ku vzťahu k rozhodcovskej zmluve, avšak aj takto koncipovaná rozhodcovská zmluva tvorila neprijateľnú zmluvnú podmienku. Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľom bolo podľa názoru súdu treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy nie je zmluvným dojednaní, a to ani sama o sebe, a ani vo vzťahu k zmluve o úvere, ktorej sa týka, ale naopak sama rozhodcovská zmluva pozostáva z jednotlivých zmluvných dojednaní, ktoré ju ako osobitnú zmluvu tvoria. Zmluvné dojednania rozhodcovskej zmluvy boli vopred naformulované, pričom pokiaľ ide samotný predmet rozhodcovskej zmluvy, dlžník nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť nielen výber rozhodcovského súdu, ale nemal ani možnosť akokoľvek modifikovať obsah rozhodcovskej zmluvy pokiaľ išlo o okruh vzájomných sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd medzi účastníkmi konania
rozhodnúť, a to z hľadiska vecného rozsahu. Súd prvej inštancie tak mal za preukázané, že povinný ako dlžník pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy nemal možnosť ovplyniť okruh otázok, na ktorom sa môžu účastníci rozhodcovskej zmluvy v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní dohodnúť, pričom podstatu, resp. obsah rozhodcovskej zmluvy tvorí práve úprava týchto otázok, pričom forma rozhodcovskej zmluvy nebola rozhodujúca. Keďže obsah rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy podľa názoru súdu nevyplýva, že povinná s ňou bola riadne oboznámený, ďalej že by jej uzatvorenie nebolo podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, a že by povinná mala možnosť od nej odstúpiť. Pritom spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy v takejto podobe vykazuje charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. Oprávnený podal voči uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), pretože súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK“). Podľa názoru odvolateľa v rámci prieskumu exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa musí v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. V tomto smere oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. ÚS 5/2000, uverejnený pod č. 18/2000. Ďalej namietol, že súd prvej inštancie ukrátil účastníkov exekučného konania o práva priznané ZRK, a to právo na prejednanie veci pred príslušným súdom, keďže sa oprávnený mohol vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Tým došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. Odvolateľ zároveň namietal podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie v otázke súdom vyhodnotenej neexistencie platnej rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvorili rozhodcovskú zmluvu v súlade s § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolacím návrhom oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Odvolanie oprávneného bolo doručené povinnej na vyjadrenie. Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnuté uznesenia okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody:
5. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník uzatvorili dňa 19.07.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a na samostatnom dokumente rozhodcovskú zmluvu zo dňa 19.07.2013. Dňa 18.12.2016 bola za účasti splnomocneného právneho zástupcu oprávneného spísaná zápisnica pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD., obsahom ktorej je návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podal dňa 13.02.2017 na súde prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 zo dňa 09.03.2016, pod sp. zn. SRSAspA 05385/15. Uvedený exekučný titul nadobudol podľa vyznačenej doložky právoplatnosť dňa 04.07.2016 a vykonateľnosť dňa 01.09.2016. Súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu spisu napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 9a ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
9. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
10. Poznámka 4ead) k ustanoveniu § 44 ods. 3 Exekučného poriadku znie: zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom do 31.05.2014 (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 2 a 3 OZ (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom do 31.05.2014 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
14. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. V danej veci nie je sporné, že vzťah vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľským právnym vzťahom. Táto skutočnosť nebola ani predmetom námietok odvolateľa v odvolaní. Exekučný titul, ktorého výkonu sa oprávnený domáha cestou súdneho exekútora, bol vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, čo vyplýva aj zo záhlavia exekučného titulu, kde je táto skutočnosť výslovne uvedená.
16. Z ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je povinný skúmať, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej aj „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“). Tento zákon nadobudol účinnosť odo dňa 01.01.2015. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona už spotrebiteľské spory môžu byť rozhodované len pred všeobecným súdom alebo zriadeným spotrebiteľským rozhodcovským súdom na základe platne uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy sú upravené v § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí zároveň spĺňať podmienky ustanovené právnymi predpismi (§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku).
17. Súdny dvor EU v rozhodnutí vo veci C-76/2010 zo dňa 16.11.2010 uviedol, že vnútroštátny súd je povinný aj vo fáze výkonu rozhodnutia aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere so spotrebiteľom. Súd prvej inštancie správne posúdil, že uzavretá rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Právne významnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 53 ods. 5 OZ je, že uvedená rozhodcovská zmluva mala rovnako ako zmluva o úvere formulárový charakter. Spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej spotrebiteľskej zmluvy ovplyvniť, bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere a spotrebiteľ nebol poučený o tom, že uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere. Spornosť o vyvážení nerovnomerného právneho vzťahu je daná priamym určením rozhodcovského súdu v predtlačenej rozhodcovskej zmluve. Je zjavné, že ten bol vybratý veriteľom, ktorý rozhodcovskú zmluvu spotrebiteľovi vypracovanú predložil. Spotrebiteľ si nemohol v zmysle zmluvnej autonómie vybrať alebo navrhnúť iný rozhodcovský súd, ktorý by prípadný spor zo zmluvy o úvere prejednal a rozhodol.
18. Pokiaľ bol spotrebiteľ (povinný) oprávnený obrátiť sa v prípade sporu na všeobecný súd, odvolací súd uvádza, že oprávnený ako veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovskom súde zmaril naplnenie článku 2 ods. 2 rozhodcovskej zmluvy. V zmysle rovnakého ustanovenia rozhodcovskej zmluvy je totiž uvedené, že vyššie uvedené sa neuplatní, ak bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Po podaní žaloby na rozhodcovský súd už spotrebiteľ/dlžník nemal možnosť obrátiť sa so svojim prípadným nárokom na všeobecný súd, čím fakticky a právne došlo k zmareniu možnosti podať návrh začatie konania pred nezávislým a nestranným všeobecným súdom garantovaným článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Takto formulovaná a uzavretá rozhodcovská zmluva jasne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ núti spotrebiteľa, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takéto zmluvné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.
19. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 3 CSP poukazuje na to, že zrejme odvolateľ opomenul prihliadnuť na skutočnosť, že súd prvej inštancie ustanovenie § 45 ZRK pri rozhodovaní vôbec neaplikoval. Námietka týkajúca sa uvedeného ustanovenia zákona s danou vecou zjavne nesúvisí. Ďalej odvolateľ namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k právnym dôvodom, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva na prejednanie veci. Ani táto námietka odvolateľa nemá právne opodstatnenie. Oprávnený mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým vo veci rozhodujúcim otázkam podaním odvolania, čo aj využil. Aj podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nedostatok pri uplatňovaní niektorých záruk spravodlivého súdneho konania, napr. na súde prvého stupňa, môže byť korigovaný konaním na druhostupňovom súde (Le Compte, Van Leuven a De Meyere v. Belgicko zo dňa 23. júna 1981, Adolf v. Rakúsko zo dňa 26. marca 1982, Feldbrugge v. Holandsko zo dňa 29. mája 1986; porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 1/2013 zo 16. januára 2013).
20. Odvolací súd záverom konštatuje, že právomoc rozhodcovského súdu v danej veci bola založená neplatnou rozhodcovskou zmluvou a z toho dôvodu je v rozpore so zákonom aj rozhodcovský rozsudok, ktorý bol na základe takejto rozhodcovskej zmluvy vydaný. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť. Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom bez právomoci má charakter "rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)