Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Csp-22-2017.pdf
PDF · 105.01 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna č. 48, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna č. 48, proti žalovanému: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., A. H. N. č. XXX/X, o zaplatenie 240,77 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 74,42 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 8,42 eura od 20.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 9,36 eura od 20.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 9,36 eura od 21.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 9,36 eura od 21.05.2014 do zaplatenia, vo výške 8,15% ročne zo sumy 9,36 eura od 21.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 9,36 eura od 21.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 9,36 eura od 21.08.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05% ročne zo sumy 9,36 eura od 21.09.2014 do zaplatenia a zo sumy 0,48 eura od 21.10.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n a v a.
odôvodnenie:
1.Právny predchodca žalobcu žalobou podanou na Okresný súd Prievidza dňa 13.02.2017 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 240,77 eur s úrokom z omeškania 8,25% ročne od 20.04.2014 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. So žalovaným uzavrel dňa 16.01.2012 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu 561,60 eura. Pôžičku mal splácať v 60 mesačných splátkach po 9,36 eura, pričom uhradil len 225,58 eura. Žalovaný bol vyzvaný listom zo dňa 26.02.2014 k úhrade dlžných splátok a zároveň bol upozornený na možnosť vyhlásenia splatnosti úveru. Žalobca dňa 19.04.2014 úver zosplatnil.
2. Súd v priebehu konania uznesením zo dňa 12.07.2017 č. k. 13Csp/22/2017-31 rozhodol o pripustení, aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil nový žalobca, a to Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO 35 831 154.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Súd preto prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 16.01.2012, Všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 26.02.2014, doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím hárkom, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 13.07.2017, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
5. Dňa 16.01.2012 bola uzavretá medzi Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok a žalovaným zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXX, ktorou bola žalovanému poskytnutá pôžička 300,- eur, s dohodnutou splátkou 9,36 eur, ročnou úrokovou sadzbou 32,03%, celkovými nákladmi spotrebiteľa 261,60 eura, RPMN 32,03%, celkovou sumou pôžičky 561,60 eur, počtom splátok 60 a priemernou hodnotou RPMN 45,65 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli určené 261,60 eur a termín konečnej splatnosti január 2017.
6. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil splátky v sume 9,36 eura v mesiacoch február 2012 do decembra 2013, následne splátky vynechal a ďalšie úhrady boli v sume 9,36 eura dňa 26.05.2014, v sume 9,36 eura dňa 24.06.2014. Celkovo zaplatil sumu 225,58 eura.
7. Z predžalobnej upomienky zo dňa 26.02.2014 vyplýva, že veriteľ vyzýval žalovaného k zaplateniu nedoplatku na splátkach 356,62 eura bezodkladne s tým, že ak do 06.04.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci december 2013 bude spoločnosť oprávnená úver zosplatniť. Žalovanému bola upomienka doručená dňa 06.03.2014.
8. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.07.2017 vyplýva, že predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej poukázal na aktuálny právny názor vyjadrení v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Bíróová.
9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 2 písm. g/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
12. Podľa § 2 písm. h/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 2 písm. l/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
14. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
15. Podľa § 9 ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia;
16. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
17. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
21. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. ábr. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
23. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a zhodnotiac vykonané dôkazy s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Právny nástupca žalobcu ako nástupca pôvodného veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie 240,77 eura, ktorá suma má predstavovať sumu poskytnutej a nevrátenej pôžičky. Ide o nároky, ktoré mali vzniknúť zo zmluvy uzavretej dňa 16.01.2012 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Je nepochybné, že žalovaný konal pri uzavretí a plnení zmluvy ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci výkonu podnikania, povolania, resp. zamestnania. Rovnako je nepochybné, že veriteľ konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktorou je i poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Keďže ide o nárok zo spotrebiteľského vzťahu, súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podrobil predloženú zmluvu o pôžičke podrobnej kontrole z hľadiska platnosti uzavretia zmluvy, jej náležitosti a nakoniec i uplatneného nároku. V zmluve je uvedený typ pôžičky, výška pôžičky, celkové náklady spotrebiteľa 261,60 eura, údaj o celkovej sumy pôžičky 561,60 eura, termín konečnej splatnosti pôžičky je uvedený ako 1/2017 a v
časti údajov o schválenej pôžičke absentuje akýkoľvek údaj o splatnosti jednotlivých mesačných splátok. Ročná úroková sadzba a RPMN je stanovená rovnako vo výške 32,03%.
24. Podľa názoru súdu údaj o celkovej sume pôžičke 561,60 eura je nepochybne nesprávny údaj, pretože pôžička, resp. spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý bol v sume 300,- eur a nie v sume 561,60 eura. Veriteľ nemôže do výšky úveru zahrnúť sumu, ktorá skutočne nebola poskytnutá ako úver a ktorá v skutočnosti tvorí náklady spojené s poskytnutím úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje , aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola osobitne určená výška úveru /§ 9 ods. 2 písm. g/ zákona/ a osobitne uvedená úroková sadzba a RPMN, ktoré zohľadňujú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Nesprávne uvedená výška úveru, výška úrokovej sadzby a RPMN nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ale spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 zákona, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom osobitného uvedenia výšky spotrebiteľského úveru ako maximálnej výšky alebo súčtu všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľských úveroch je práve pomôcť spotrebiteľovi sa reálne zorientovať, aká výška úveru sa mu poskytuje a tento údaj nie je možné stotožňovať s údajom o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na definíciu pojmu Celková suma pôžičky, ktorú má veriteľ zakomponovanú vo VOP v časti 1.Definície a výkladové pravidlá, podľa ktorej definície táto suma znamená súčet všetkých splátok dohodnutých medzi klientom a spoločnosťou v zmluve. Táto úprava je v zjavnom rozpore s § 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na čo viackrát upozornila a sankcionovala veriteľa Consumer Finance Holding a.s. aj Slovenská obchodná inšpekcia, napríklad aj v rozhodnutí SOI P /0436/07/11 zo dňa 15.03.2012 v časti hodnotenie VOP, definícia pojmu Celková suma pôžičky. Podľa SOI takáto definícia pojmov vytvára základ pre nekalú obchodnú praktiku, nakoľko z dôvodu rozporu s citovaným zákonným ustanovením sú tieto pojmy v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od účastníka konania ako veriteľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi. Podľa SOI takáto definícia pojmov Celková suma pôžičky, Splátka a Splátkový kalendár ako má veriteľ obsiahnuté vo VOP, vyvoláva totiž dojem, že spotrebiteľ je povinný splatiť účastníkovi na základe zmluvy o úvere len peňažnú sumu vo výške poskytnutej pôžičky bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, čo nezodpovedá skutočnosti. Obdobný právny názor je vyslovený aj v rozsudku NS SR 6Sžo 61/2014 zo dňa 26.8.2015.
25. Ďalej súd konštatuje, že zmluva neobsahuje ani správny údaj o výške počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a rovnako nie je jasne a určito stanovený aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. V zmluve sa nachádza údaj len o počte splátok 60, v základných parametroch úveru sa neuvádza žiadny údaj o splatnosti každej splátky. Tento uvádza veriteľ len vo Všeobecných obchodných podmienkach, a to v čl. 6.2., podľa ktorého pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári alebo v zmluve alebo v podmienkach alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V čl. 6.3. zase stanovuje, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. V tejto súvislosti je významné, či žalovaný ako dlžník v momente uzatvárania zmluvy bol informovaný o tomto povinnom údaji a ak áno akým spôsobom. Z predloženej zmluvy nevyplýva, či v čase uzavretia zmluvy boli vôbec k dispozícii VOP a je otázne, či text s drobným písmom by aj tak bol schopný prečítať práve pre to, že to bolo uvedené nečitateľným spôsobom. Podľa názoru súdu len samotné prehlásenie v časti VIII.Prehlásenie klienta, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, tieto prevzal a súhlasí s nimi, nemá k nimi žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, nemôže znamenať, že žalovaný sa skutočne s ich obsahom, ich významom a dôsledkami pre neho aj skutočne oboznámil a porozumel im. Takáto praktika veriteľa podľa názoru súdu oberá spotrebiteľa o oboznámenie a pochopenie tak podstatných náležitostí, ako je dátum kedy má zaplatiť prvú splátku, kedy má platiť následné splátky, ďalej aké sú sankcie v prípade, že sa omešká s jednou alebo viacerými splátkami a podobne. Nakoniec takouto praktikou sa neprípustne prenáša dôkazné bremeno na spotrebiteľa. Uvedené konštatoval napríklad aj KS v Prešove v rozsudku 4S/48/2014 zo dňa 13.11.2014, ktorým podporil záver a právny názor SOI Ústredného inšpektorátu SOI v Bratislave, podľa ktorého „aj keď je v zmluve uvedené, že spotrebiteľ prehlasuje, že pred uzavretím zmluvy bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol doručený a tento prevzal“, na túto zmluvnú podmienku nemožno prihliadať a správne postupovali správne orgány, keď ju posúdili ako neprijateľnú a konštatovali, že táto zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zakladá hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, lebo na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom formulára“. Súd sa s uvedeným názorom plne stotožňuje, pričom ešte dodáva, že ani odkaz na takéto samotné prehlásenie spotrebiteľa nepreukazuje dostatočne, že spotrebiteľ bol informovaný v čase pred uzatvorením zmluvy .
26. Vzhľadom k uvedenému súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov i z dôvodu absencie údaju o termínoch splatnosti splátok a taktiež termíne konečnej splatnosti, ktorý taktiež nie je stanovený určito a zrozumiteľne /§ 9 ods. 2 písm. k /. Pokiaľ v tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. Klára Bíroová, súd konštatuje, že z takejto poznámky žalobcu nie je zrejmé, na čo konkrétne chcel zástupca žalobcu poukázať. Súdu je známe uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, avšak s ohľadom na skutočnosti zistené v prejednávanej veci, je záver uvedeného rozhodnutia ESÚ neaplikovateľný. Z citovaného rozsudku vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V predmetnej veci súd odôvodňuje svoj právny záver o tom, že údaj o splatnosti jednotlivých splátok a o presnom termíne konečnej splatnosti nie je uvedený správne práve s poukazom na to, že žalovaného nemôžu zaväzovať VOP, s ktorými nemohol byť oboznámený. V základných údajoch zmluvy na jej prednej strane sa takéto informácie nenachádzajú.
27. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi úver bez úrokov a poplatkov v zmysle § 11 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
28. Žalobca uplatnil v podanej žalobe celý zosplatnený úver, čo vyplýva z jeho tvrdenia v žalobe, že ku dňu 19.04.2014 zosplatnil celý úver. Podľa názoru súdu k platnému zosplatneniu úveru nedošlo. Pre využitie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka sa možnosť zosplatniť dlh v prípade omeškania s jednotlivými splátkami predpokladá len pri existencii zákonnej alebo zmluvnej úpravy. V zmluve a ani v pripojených VPP sa údaj o možnosti veriteľa pristúpiť k vyhláseniu celej splatnosti úveru nenachádza. V čl. 12. Skončenie zmluvy sa predpokladá len vypovedanie zmluvy, možnosť odstúpenia od zmluvy, predčasné splatenie pôžičky dlžníkom. V tomto ustanovení VOP, ktoré súd považuje za nezáväzné pre žalovaného, nie je upravené právo veriteľa využiť predčasné zosplatnenie úveru, preto súd uzatvára, že predžalobnou upomienkou zo dňa 26.02.2014 k takému zosplatneniu nedošlo. Žalobca pritom iný úkon o zosplatnení súdu nepredložil. V predžalobnej upomienke uvádza veriteľ celkový nedoplatok 356,62 eura, pričom ide už o sumu po „zosplatnení“, pretože evidentne ku dňu 26.02.2014 žalovaný nemohol byť v omeškaní až z touto sumou z titulu jednotlivých neuhradených splátok, pretože úver pravidelne splácal do decembra 2013. Uvedené podporuje nakoniec i ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, ktoré navyše ukladá veriteľovi povinnosť pred využitím takéhoto práva ešte vyzvať spotrebiteľa na zaplatenie omeškaných splátok s upozornením možného zosplatnenia. Uvedené evidentne veriteľ nesplnil. Žalobcovi preto patrí len tá časť úverovej istiny, ktorá nie je premlčaná a ktorá je ku dňu rozhodovania súdu splatná jednotlivými mesačnými splátkami. Pre úplnosť súd ešte v tejto súvislosti uvádza, že predžalobnou upomienkou v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k inému spôsobu ukončenia zmluvy zo strany veriteľa, ako napr. výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, pretože z textu tejto upomienky uvedené vôbec nevyplýva, veriteľ nepoukazuje na takýto spôsob ukončenia zmluvy a jeho vôľu dať výpoveď alebo odstúpiť od zmluvy týmto úkonom nemožno vyvodiť pri použití akéhokoľvek výkladu.
29. Súd preto s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, s ohľadom aj ochranu spotrebiteľa posudzoval žalovaný nárok aj z pohľadu premlčania. Použitím § 100 ods. 1 , § 101 a § 103 OZ súd považoval za premlčané všetky splatné a neuhradené splátky, ktoré boli splatné ku dňu 13.02.2014, t.j. tri roky pred podaním žaloby. Žalovaný mal uhradiť splátky od 20.02.2012 a tieto mal uhrádzať vždy do 20.dňa v mesiaci. Splátky splatné za mesiac február 2012 až január 2014, ktoré uhradené neboli, sú premlčané a tieto žalobcovi súd nepriznáva. Súd vzhľadom k tomu, že posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov vychádzal z toho, že žalovaný mal zaplatiť len skutočne poskytnutú pôžičku 300,- eur. Splátky, ktoré mal poskytovať veriteľovi boli vo výške 9,36 eura a keďže mal povinnosť splácať len úverovú istinu a nie úroky, výška mesačnej splátky 9,36 eura musí byť započítaná len na splatenie úverovej istiny. Od samého počiatku nebol povinný žalovaný splácať iné nároky ako úverovú istinu, celá splátka bola účelovo určená len tento účel, pretože zo zmluvnej úpravy ako súd konštatuje vyššie nevyplýva iné a uvedené zodpovedá aj zákonnej úprave § 566 ods. 2 OZ.
30. Žalovaný bol preto povinný poskytnutú sumu 300,- eur splatiť pri výške mesačnej splátky 9,36 eur celkom v počte splátok 32,05 / 300 : 9,36 eur/. Tieto splátky mal splatiť počnúc februárom 2012 až do októbra 2014. Ide o 11 splátok v roku 2012, 12 splátok v roku 2013, 10 splátok roku 2014, t.j. spolu 32 splátok a 33. splátka bola len čiastočná do úplného vyrovnania istiny. Keďže súd rozhodoval v septembri 2017, boli všetky splátky už splatné. Ako súd uvádza vyššie prvých 24 splátok, ktoré neboli uhradené za mesiace od februára 2012 do 20.01.2014 považuje za premlčané, pričom ide o sumu približne 224,64 eur /24 x 9,36 eur/. V tomto rozsahu však žalovaný aj splátky uhradil, preto žalobcovi za toto obdobie neprináleží žiadna suma. Žalovanému preto prináleží len zvyšná časť úverovej istiny 74,42 eur, t.j. rozdiel medzi 300,- eur a zaplatenou sumou 225,58 eur. Súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a vo zvyšku žalobu zamietol.
31. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení patrí žalobcovi aj úrok z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok až do zaplatenia. Žalovaný bol povinný uvedenú sumu splácať v mesačných splátkach po 9,36 eur vždy k 20.dňu v mesiaci, preto sa dostáva do omeškania s každou jednou omeškanou splátkou od 21.dňa v mesiaca až do zaplatenia. Pri výške splátky 9,36 eur mal žalovaný zaplatiť sumu 74,42 eur splátkami od 20.04.2014 do zaplatenia tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Na prvú splátku súd započítal ešte platbu z úhrady žalovaného vo výške 0,94 eur, preto túto ponižuje na sumu 8,42 eur a následne bol žalovaný povinný platiť úrok z omeškania z jednotlivých splátok až do úplného zaplatenia.
32. Vo veci bol prevažne úspešný žalovaný, ktorý mal čistý úspech v konaní 38,18 % vzhľadom na pomer jeho úspechu a neúspechu v konaní. Žalovaný však trovy konania neuplatnil, resp. tieto mu nevznikli, preto súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku žalovaného na náhradu trov konania tak, že tieto mu nepriznal /§ 255 ods. 1 CSP/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok). Ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí (rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.