Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cpr/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: B. X., nar. X.X.XXXX, bytom W., O. XXX/X, zastúpeného JUDr. Romanom Henčelom, advokátom v Prievidzi, G. Švéniho 8, proti žalovanému: ContiTech Vibration Control Slovakia s.r.o., so sídlom v Dolných Vesteniciach, Gumárenská 395/19, IČO: 36 322 792, zastúpeného JUDr. Alenou Pečenkárovou, advokátkou v Pažiti č. 188, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd štátu p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100%.

III. Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému pôvodne domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.4.2016, ktoré mu bolo dané zo strany žalovaného, je neplatné. Súčasne sa domáhal aj zaplatenia náhrady mzdy vo výške 775,32 eur za obdobie od 20.5.2016 do dňa, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci. V priebehu konania žalobu zmenil tak, že sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25.4.2016, ktoré mu bolo dané zo strany žalovaného, je neplatné a zároveň sa domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady mzdy vo výške 775,32 eur za obdobie od 23.5.2016 do dňa, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci. Žalobu zdôvodnil tým, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2014, v zmysle ktorej mal vykonávať dohodnutý druh práce špecifikovaný v bode 3 pracovnej zmluvy. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2014. Keďže prácu s vedomím zamestnávateľa vykonával aj po tomto termíne, pracovný pomer sa zmenil na pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú. Dňa 25.4.2016 mu žalovaný oznámil, že s ním končí pracovný pomer okamžite z dôvodu údajného hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Zo strany žalovaného mu však nebola doručená žiadna písomnosť, ktorá by tieto skutočnosti obsahovala, a táto písomnosť mu nebola doručená doposiaľ. Z obsahu potvrdenia o zamestnaní zistil, že pracovný pomer s ním bol skončený podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V konaní žalobca uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné z dôvodu, že podľa č. 92 Kolektívnej zmluvy nemožno považovať za neplnenie povinností, ak zamestnanec odmietne vykonávať prácu, o ktorej sa dôvodne domnieva, že bezprostredne ohrozuje život a zdravie jeho alebo zamestnancov, alebo je v rozpore s platnými predpismi a ak o tom informoval svojho nadriadeného. Poukázal na to, že v čase skončenia pracovného pomeru nemal žiaden relevantný výstup o tom, že práca, ktorú mal vykonávať, neohrozuje jeho zdravie. Podľa jeho názoru nebolo preukázané, že by hrubým spôsobom porušil pracovnú disciplínu a uviedol, že vykonávať prácu odmietli rovnako aj iní zamestnanci a len s ním bol pracovný pomer skončený okamžite. Podľa žalobcu až na porade dňa 25.4.2016 bol oboznámený s tým, že pri obsluhe dvoch lisov nedochádza k ohrozeniu jeho života a zdravia a zo strany žalovaného mu

nebola daná možnosť zmeniť správanie, keďže v rovnaký deň s ním bol okamžite skončený pracovný pomer. V danom prípade teda žalovaný nepreukázal, že by sa dopustil hrubého porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko nie každé porušenie pracovnej disciplíny možno kvalifikovať ako hrubé.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom považoval za platné. Uviedol, že žalobca si spočiatku plnil svoje pracovné povinnosti riadne, a to až do októbra 2015, kedy prvýkrát porušil svoje pracovné povinnosti, o čom bol spísaný záznam, ktorý si žalobca odmietol prevziať. Následne žalobca začal porušovať pracovnú disciplínu tým, že neustále odmietal vykonávať práce, ktoré mu zamestnávateľ dával a ktoré neboli v rozpore so všeobecne záväznými predpismi a boli v súlade s jeho pracovným zaradením, t.j. týkali sa pracovnej činnosti gumár lisovanie, obsluha. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by žalobca podľa pracovnej zmluvy mal obsluhovať len 1 lis, nakoľko v pracovnej zmluve má žalobca dohodnutý len druh práce a miesto výkonu práce, nie však počet strojných zariadení, ktoré má obsluhovať. Žalovaný uviedol, že žalobca trvale neakceptoval technologický predpis schválený zamestnávateľom a odmietal vykonávať obsluhovanie kombinácie dvoch lisov s nakladačom aj napriek tomu, že bol zamestnávateľom viackrát upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. Takéhoto porušenia pracovnej disciplíny sa dopustil v dňoch 30.3.2016, 3.4.2016, 5.4.2016 a 21.4.2016, t.j. v priebehu polroka sa dopustil 5-krát porušenia pracovnej disciplíny. Každé porušenie s ním bolo prerokované, bola mu daná možnosť vyjadrenia a nápravy správania. Sústavné a reťazové porušovanie pracovnej disciplíny žalobcom malo veľmi zlý vplyv na ostatných jeho spolupracovníkov a nebol u neho predpoklad, že by svoje správanie prehodnotil a začal si plniť svoje pracovné povinnosti tak, ako mu určoval a pracovný poriadok CTVC Slovakia s.r.o.. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný pristúpil k rozviazaniu pracovného pomeru so žalobcom jednostranne. Žalobca odmietal akékoľvek vyjadrenia a prevzatie zápisov z porušenia pracovnej disciplíny. Pred skončením pracovného pomeru žalovaný požiadal o prerokovanie návrhu na okamžité skončenie pracovného pomeru aj príslušný DV ECHOZ SR, odborový výbor túto žiadosť dňa 22.4.2016 prerokoval a dal súhlas k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom. Žalovaný uviedol, že žalobca si odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu bolo doručované na pracovisku za prítomnosti p. V. U. a Ing. S. dňa 25.4.2016. V súvislosti s tvrdením žalobcu o tom, že žalobca nemal vedomosť o tom, že práca, ktorú má vykonávať, neohrozuje jeho zdravie, žalovaný uviedol, že žalobca bol o tejto skutočnosti poučený, a to už skôr ako dňa 25.4.2016, keď sa v októbri 2015 vykonávali na pracovisku žalobcu prvé merania. Poukázal na to, že k dispozícii má pracovnú zdravotnú službu (ďalej „PZS“), od ktorej má protokoly o meraní záťaže na pracovisku zo dňa 8.10.2015 a o výsledkoch týchto meraní bol žalobca informovaný aj na predchádzajúcich poradách. Žalovaný ďalej uviedol, že pracovný pomer skončil aj s ďalšími zamestnancami, títo však boli v skúšobnej dobe, ale dôvod skončenia pracovného pomeru bol rovnaký, ako u žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ sa žalobca domnieval, že zaradením na predmetnú prácu dochádza k ohrozeniu jeho zdravia už v čase, keď bol upozorňovaný na porušenie pracovnej disciplíny, mohol to už vtedy uviesť, avšak neurobil to. Prípad žalobcu riešil aj odborový zväz, ktorý sa snažil dosiahnuť so žalobcom zmier, ale bezvýsledne.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkov O. O., Q. V., Y. X., Bc. B. E., Ing. Q. Q., Ing. V. S., Y. S., Y. W., oboznámením obsahu výpisu z obchodného registra žalovaného, pracovnej zmluvy žalobcu so žalovaným zo dňa 1.7.2014, potvrdenia o uzavretí pracovného pomeru na dobu neurčitú, potvrdenia o zamestnaní žalobcu, oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 16.5.2016 a vyjadrenia žalovaného k tomuto oznámeniu, doplnenia žaloby zo dňa 27.6.2016, výplatných pások žalobcu za obdobie január až marec 2016, vyjadrenia žalovaného zo dňa 19.7.2016, 5.6.2017, upozornení na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 2.11.2015, 30.3.2016, 4.4.2016, 6.4.2016, 22.4.2016, žiadosti o prerokovanie návrhu na okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14.4.2016, súhlasu Základnej odborovej organizácie ECHOZ odborového zväzu pri Vegum a.s. Dolné Vestenice zo dňa 22.4.2016, okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 22.4.2016, zápisu z návštevy žalobcu u žalovaného dňa 28.4.2016, stanoviska žalobcu zo dňa 25.7.2016, kolektívnej zmluvy na roky 2014-2017, sťažnosti na pracovné podmienky na ostrove VIT, oznámenia žalovaného zo dňa 18.1.2016, fotografie pracoviska u žalovaného, kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík vydanej PZS, vyhodnotenia nameraných časov cyklu, výkazu práce B. B. zo dňa 21.12.2016, potvrdenia o poberaní ošetrovného a materského príspevku žalobcom, rodného listu malol. S. X., stanoviska JUDr. P. zo dňa 13.6.2017, protokolu zaškolenia žalobcu, skončenia pracovného pomeru s Y. Q. zo dňa 7.4.2016, smernice - Kvalifikačného katalógu FT F26 g.DOC, pracovného poriadku žalovaného, karty zaškolenia zamestnanca, prezenčnej listiny zo stretnutia so zamestnancami SSC-VIT, vyjadrenia k vyhodnoteniu fyzickej záťaže na pracovisku Produkcia IV., hodnotenia fyzickej záťaže zo dňa 8.10.2015, zápisu zo

stretnutia so zamestnancami dňa 5.11.2015, zápisu zo dňa 20.1.2016, zápisu z porady zo dňa 2.3.2016, zápisu zo stretnutia so zamestnancami dňa 25.4.2016, prehlásenia žalobcu zo dňa 1.7.2014, vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.9.2017 a žalovaného zo dňa 26.9.2017, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Žalobca nastúpil do pracovného pomeru u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2014 na pozíciu „gumár v trojzmennej nepretržitej prevádzke obsluha strojného zariadenia pri lisovaní, kompletácii a ručné alebo strojové opracovanie výrobkov a ich kontrola - bližšie činnosti sú uvedené v smernici EPÚ FT XXXFXXg.DOC“. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2014 so skúšobnou dobou do 1.10.2014. Po uplynutí dohodnutej doby žalobca aj naďalej s vedomím žalovaného pokračoval v práci, v dôsledku čoho došlo k uzavretiu pracovného pomeru na dobu neurčitú, čo žalovaný potvrdil žalobcovi písomne dňa 6.2.2015. Dňa 2.11.2015 bolo žalobcovi vystavené upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, že dňa 28.10.2015 na 3. zmene si na výkaz práce žalobca vykázal prestoj

- výmena koláča v čase od 2.30 hod. do 2.45 hod., pričom zo záznamu zo stroja stroj v tomto čase lisoval a bol predčasne odstavený. Žalobca bol upozornený, že v prípade opätovného porušenia pracovnej disciplíny s ním bude rozviazaný pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. e) alebo § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca si toto upozornenie dňa 2.11.2015 odmietol prevziať. Následne boli v dňoch 30.3.2016, 4.4.2016, 6.4.2016 a 22.4.2016 vystavené upozornenia na závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcovi pre porušenie pracovných povinností vyplývajúcich zo Zákonníka práce (§ 81písm. a/), pracovného poriadku žalovaného - bodu 4.5.1. tým, že žalobca dňa 30.3.2016, 3.4.2016, 5.4.2016 a 21.4.2016 odmietol obsluhovať kombináciu dvoch lisov s nakladačom, čo je podľa bodu 4.5.3.4.1 pracovného poriadku považované za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. V upozornení zo dňa 22.4.2016 je uvedené, že ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny a v prípade žalobcu ide už o reťazovité závažné porušovanie pracovnej disciplíny. V každom upozornení na porušenie pracovnej disciplíny žalovaný žalobcu súčasne upozornil, že v prípade opätovného porušenia pracovnej disciplíny s ním bude rozviazaný pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. e) alebo § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Všetky uvedené upozornenia si žalobca odmietol prevziať.

5. Listom zo dňa 14.4.2016 žalovaný požiadal odborovú organizáciu (DV ECHOZ SR pri VEGUM a.s., Dolné Vestenice) o prerokovanie návrhu na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom pre závažné porušenie pracovnej disciplíny - sústavné odmietanie obsluhovať kombináciu dvoch lisov s nakladačom, hoci bol opakovane upozornený na závažné porušenie pracovnej disciplíny. Základná odborová organizácia ECHOZ listom zo dňa 22.4.2016 oznámila, že v uvedený deň prerokovala návrh žalovaného a dáva súhlas na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom.

6. Dňa 22.4.2015 žalovaný vypracoval okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, za ktoré sa v súlade s pracovným poriadkom žalovaného pokladá skutočnosť, že žalobca si, napriek opakovaným viacerým upozorneniam zamestnávateľa na závažné porušenie pracovnej disciplíny, sústavne neplnil svoje pracovné povinnosti, t.j. reťazovite odmietal obsluhovať kombináciu dvoch lisov s nakladačom, a to i napriek tomu, že na túto skutočnosť bol vopred upozornený. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol, že takéto porušovanie pracovnej disciplíny má veľmi zlý vplyv na ostatných spolupracovníkov. Z výpovedí žalobcu, ako aj svedkov Bc. B., Ing. Q. a Ing. V. bolo zistené, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný oznámil a doručoval žalobcovi dňa 25.4.2016 na pracovisku po ukončení porady, na ktorej sa žalobca zúčastnil, pričom žalobca odmietol písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru prevziať.

7. Zo zápisu zo dňa 28.4.2016 vyplýva, že žalobca sa v uvedený deň dostavil do areálu závodu žalovaného, informoval sa na vybavenie výstupných formalít, domáhal sa kópie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo dané k nahliadnutiu, žalobca sa domáhal vziať si dokument bez podpisu o prevzatí, čo mu umožnené nebolo. V súvislosti s tým slovne napadol p. E., snažil sa jej dokument z ruky vytrhnúť. Na hluk sa do kancelárie dostavili p. S. a p. Y., žalovaný bol upozornený, aby sa správal slušne, na čo svoj postoj zmenil, začal sa vyhrážať súdom. Z areálu žalovaného bol vyvedený.

8. Dňa 23.5.2016 bol žalovanému doručený list žalobcu zo dňa 16.5.2016, ktorým oznamoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, nakoľko mu nebolo doručené, a napriek jeho žiadosti mu nebolo dané ani k nahliadnutiu. Zároveň žalovanému oznámil, že trvá na tom, aby

ho ďalej zamestnával. Listom č. 21/AP/2016 žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne žalobcovi oznámil, že žalobca si je vedomý všetkých skutočností, ktoré žalovaného viedli k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, žalovaný na tomto skončení pracovného pomeru trvá a okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za platné.

9. Žalobca v konaní poukazoval na to, že v okamžitom skončení pracovného pomeru je dôvod skončenia pracovného pomeru vymedzený tak, že išlo zo strany žalobcu o opakované odmietnutie vykonávať prácu na dvoch lisoch súčasne a z priložených dokladov vyplýva, že sa jednalo o 5 prípadov v mesiaci apríl 2016, kedy žalobca odmietol vykonávať prácu súčasne na dvoch lisoch. V súvislosti s tým poukázal na znenie pracovnej zmluvy, kde podľa neho takýto výkon práce nebol dojednaný. Súčasne uviedol, že v bode 92 Kolektívnej zmluvy sa uvádza, že nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ak zamestnanec odmietne vykonávať prácu, o ktorej sa dôvodne domnieva, že bezprostredne ohrozuje život a zdravie jeho alebo zamestnancov, alebo je v rozpore s platnými predpismi, ak o tom informoval okamžite svojho nadriadeného. V súvislosti s tým poukázal na list z apríla 2016 adresovaný žalovanému, kde sa okrem iného uvádza, že zamestnanci sú pod vyhrážkami nútení vykonávať prácu, ktorá ohrozuje ich život a zdravie a toto považujú za porušenie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Žalovaný teda podľa neho nemal dôvod skončiť s ním pracovný pomer okamžite. Uviedol, že žalovaný v konaní predložil doklad, podľa ktorého bol až dňa 25.4.2016 informovaný o tom, že pri obsluhe dvoch lisov nedochádza k ohrozeniu jeho života a zdravia a k zmene jeho správania mu nebola daná možnosť, pretože v ten istý deň s ním bol pracovný pomer skončený okamžite. Žalovaný uviedol, že práca lisára spočíva v nakladaní kovových častí do formy, čo váži asi 5 - 6 kg, naloženú formu potom prenášal do lisu, prstami to vytlačil a musel skontrolovať, či všetko dobre zapadlo. Tento úkon, resp. „ťah“ mal urobiť za pracovnú zmenu 150-krát a popri tom aj doplniť gumovú zmes v lise, ak bolo treba, čo predstavovalo cca 25 kg. Keď mal obsluhovať dva lisy súčasne, bolo potrebné urobiť za pracovnú zmenu vyše 260 ťahov a hoci bol daný automat, ktorý za neho kovové súčasti do formy naložil, stále musel nosiť nakladače, ktoré vážili cca 6 kg. Podľa jeho názoru teda išlo o fyzicky namáhavú prácu. Žalobca v konaní uviedol, že majstrovi povedali, že túto prácu robiť nebudú, pretože to vplýva na ich zdravie. Z jeho výpovede vyplynulo, že upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny si nepreberal a nepodpisoval ich, pretože to nepovažoval za porušenie pracovnej disciplíny. Uviedol, že po tom, čo s ním žalovaný skončil pracovný pomer, nastúpil v rámci 7-dňovej ochrannej doby na materskú dovolenku, a to až do 12.11.2016 a v októbri 2016 sa zamestnal u súčasného zamestnávateľa.

10. Žalovaný argumentoval, že predtým, než uložil povinnosť zamestnancom obsluhovať dva lisy súčasne, zakúpil automat, ktorý zamestnancom pomáha tým, že namiesto nich vkladá do foriem kovové súčasti kompletného výrobku a úlohou zamestnanca je len vložiť formu do automatu, vizuálne skontrolovať, či kovové súčasti sú dobre uložené, a formu aj s kovovými časťami vybrať a vložiť do lisu. Zamestnancom tak odbudla povinnosť kovové komponenty manuálne do foriem vkladať. V súvislosti s tým vykonal normovanie práce, z ktorého vyšlo, že zamestnanci sú schopní vykonávať prácu na dvoch lisoch, pričom im zostáva zachovaná prestávka v práci v rozsahu 30 minút a majú aj 20 minút osobného voľna. Ako zamestnávateľ teda vytvoril zamestnancom pracovné podmienky, aby prácu na dvoch lisoch mohli vykonávať a z jeho strany vôbec nedochádza k porušovaniu bezpečnostných predpisov. Poukázal na to, že na pracovisku existuje zdravotná pracovná služba, ktorá posudzuje zdravotné riziká pri výkone jednotlivých prác. Táto vykonala aj merania záťaže na pracovisku dňa 8.10.2015 a o výsledku meraní bol žalobca informovaný aj na poradách, ktoré predchádzali porade dňa 25.4.2016. Žalovaný poukázal na to, že v súčasnosti prácu na dvoch lisov u neho bežne vykonávajú aj ženy, čo svedčí o tom, že nejde o namáhavú prácu. Uviedol tiež, že v čase, keď žalobca k nemu nastúpil, nebol ešte zakúpený automat na ukladanie kovových komponentov, a vtedy obsluhoval len jeden lis. V súvislosti so sťažnosťou zamestnancov uviedol, že celý problém spočíval v tom, že zamestnanci chceli byť viac finančne ohodnotení. Niektorí zo zamestnancov, ktorí sťažnosť podpísali, sa na pracovisko vrátili, obsluhujú dva lisy a bez problémov plnia normu. Žalovaný v konaní uviedol, že porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu musel posúdiť ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny, keďže žalobca viackrát pracovnú disciplínu porušil tým, že odmietol vykonať určenú prácu. Poukázal na to, že jeho pracovný poriadok považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny aj menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, pokiaľ k takémuto porušeniu došlo minimálne trikrát a zamestnanec bol písomne upozornený.

11. Z výpovedí svedkov O. O., Q. V. a Y. X., bývalých zamestnancov žalovaného, bolo zistené, že všetci pracovali aspoň určitý čas na pracovnej zmene spolu so žalovaným v pracovnom zaradení lisár.

Svedkovia uviedli, že práca na dvoch lisoch súčasne bola fyzicky dosť náročná a nebola ohodnotená; žiadali, aby dostali aspoň nejaké príplatky a túto prácu odmietali robiť. Svedok O. a V. uviedli, že keď zamestnanci odmietli prácu na dvoch lisoch súčasne, bolo im dané upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Svedok O. uviedol, že takéto upozornenie nepodpísal a ani ostatní to nepodpisovali. V súvislosti so sťažnosťou, ktorú zamestnanci dávali zamestnávateľovi, svedok O. uviedol, že bola podávaná z dôvodu, že išlo o prácu s veľkou fyzickou záťažou a museli robiť raz toľko ako predtým. Svedok V. v tejto súvislosti uviedol, že dôvodom sťažnosti bolo to, že došlo k zvýšeniu práce, ktorá nebola ohodnotená, a z dlhodobého hľadiska to podľa jeho názoru nebolo únosné ani po zdravotnej stránke. Svedok X. uviedol, že sťažnosť bola spísaná pre namáhavosť práce a to, že sú s ňou spojené zdravotné problémy. Uviedol, že podľa jeho názoru on dostal výpoveď preto, že túto prácu odmietol robiť a aby to slúžilo ako odstrašujúci príklad. Svedok O. uviedol, že upozornenia dostal možno tri a potom sa rozhodol sám odísť od žalovaného a počul o tom, že ešte asi dvaja zamestnanci dostali skončenie pracovného pomeru pre odmietanie práce na dvoch lisoch, okrem žalobcu. Svedok V. sa nevedel vyjadriť, či z tohto dôvodu bol skončený pracovný pomer aj s inými zamestnancami ako so žalobcom, mal vedomosť o tom, že nejakí ľudia prepustení boli a predpokladal, že to bolo pre tento dôvod.

12. Svedkyňa Bc. B. E., vedúca personálneho oddelenia žalovaného, vo výpovedi uviedla, že na žalobcu dostala od kolegov v októbri 2015 upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a potom jej boli doručené v ďalšom období aj ďalšie upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny. Vzhľadom k tomu, že išlo o opakované porušenia pracovnej disciplíny, v spolupráci s vedúcim segmentu a vedúcim výroby navrhovali skončenie pracovného pomeru so žalobcom pre sústavné porušovanie pracovnej disciplíny. Po obdržaní stanoviska odborovej organizácie okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručované žalobcovi na pracovnej porade s využitím ust. § 38 Zákonníka práce, teda doručovania písomností na pracovisku, a to za prítomnosti p. S. a p. Q.. Žalobcovi bolo vysvetlené, že ide o okamžité skončenie pracovného pomeru, tento si jeho písomné vyhotovenie pozrel aj prečítal, následne však odmietol podpísať jeho prevzatie s tým, že on má osobné voľno a svedkyňa mu nemá čo doručovať. Svedkyňa uviedla, že na porade bolo zamestnancom podávané vysvetlenie k práci na dvoch lisoch, nešlo však o prvú takú poradu, toto im bolo vysvetľované viackrát a až potom bolo zamestnancom dávané upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že okrem žalobcu bol skončený pracovný pomer ešte s p. X. a p. Q., žalobca bol až tretí; s ďalšími pracovný pomer nebol skončený, nakoľko nemali až toľko upozornení. Svedkyňa tiež uviedla, že ešte začiatkom januára 2016 prišla prvá sťažnosť zamestnancov v súvislosti s požiadavkou obsluhy dvoch lisov a v súvislosti s tým sa robila porada, kde bola situácia vysvetľovaná, boli robené snímky pracovného času a nastúpil normovač. Robili sa aj ďalšie porady.

13. Svedok Ing. Q. Q., vedúci výroby u žalovaného, vo výpovedi uviedol, že v súvislosti s odmietaním obsluhy dvoch lisov zamestnancami robili časovú snímku a bolo zistené, že pracovisko je vhodné a norma sa dá stihnúť. Na pracovisku sa pravidelne robia bezpečnostné previerky a majú tiež pracovnú zdravotnú službu, ktorá hodnotí záťaž na pracovisku. Uviedol, že situáciu zamestnancom vysvetľovali na stretnutí dňa 2.3.2016, boli oboznámení aj s časovou snímkou a dohodli sa, že počet cyklov na jeden stroj znížia na 136 cyklov. V súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru so žalobcom uviedol, že tento dostal 5 upozornení na porušenie pracovnej disciplíny, z čoho 4 boli pre odmietnutie obsluhy dvoch lisov. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručované na konci porady konanej za prítomnosti konateľov žalovaného. Keď žalobca videl, o aký dokument ide, vyjadril sa, že má pracovné voľno a nič si neprevezme.

14. Svedok Ing. V. S., vedúci produkčnej skupiny 3 a 4 u žalovaného, v konaní uviedol, že v roku 2015 žalovaný zakúpil zariadenie, ktoré nakladalo kovové dielce do šablón, čo predtým museli robiť zamestnanci ručne. Zároveň boli vykonané merania zdravotnej pracovnej služby a bezpečnostných technikov a potom bolo toto zariadenie zaradené do výroby. So zamestnancami mali viaceré stretnutia, kde ich oboznámili, že práca - obsluha dvoch lisov - vyhovuje z pohľadu bezpečnosti. Zamestnanci však túto prácu odmietali robiť, ale nakladacie zariadenie využívali pri práci s 1 lisom, v dôsledku čoho mali viac voľného času. Keď aj po vysvetľovaní situácia pretrvávala, rozhodli sa to riešiť tak, že dávali písomné upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny. Následne potom bol skončený pracovný pomer s p. X. a p. Q. v skúšobnej dobe a so žalobcom, ktorý mal najviac upozornení na porušenie pracovnej disciplíny, bol pracovný pomer skončený okamžite. Svedok potvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručované po skončení porady dňa 25.4.2016, žalobca si ho aj prečítal, ale

rozhodol sa tento doklad neprevziať, vyjadril sa, že to nepodpíše a on ani nie je v práci. Svedok uviedol, že žalobcovi boli povedané aj dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru.

15. Svedok Y. S., zmenový majster u žalovaného a priamy nadriadený žalobcu, vo výpovedi uviedol, že žalobca dostával upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny z dôvodu, že odmietal obsluhovať dva lisy a jedno upozornenie mal z dôvodu, že do výkazu o fonde pracovného času uviedol nepravdivé údaje. Zamestnanci spočiatku odmietali prácu na dvoch lisoch preto, že žiadali príplatok 2,- eurá na hodinu za obsluhu dvoch lisov a až po nejakej dobe, keď sa robili pohovory alebo porady, sa stanovisko zmenilo s tým, že sa začali sťažovať aj na ohrozenie zdravia. Medzitým sa však konali rôzne porady, kde sa riešilo to, čo zamestnancom vadilo a tieto veci sa odstraňovali. Svedok uviedol, že upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny žalobcovi odovzdával on za prítomnosti ďalšej osoby ako svedka. Žalobca uvádzal len to, že to nepodpíše. Z jeho pohľadu zamestnanci chceli dosiahnuť za obsluhu dvoch lisov príplatok 2,- eurá na hodinu, toto bolo ich záujmom. Svedok tiež uviedol, že v súčasnosti práca na dvoch lisoch prebieha bežne, nie sú s tým žiadne problémy, nevyskytli sa ani žiadne úrazy alebo ochorenia.

16. Z článku 92 Kolektívnej zmluvy na roky 2014 až 2017 vyplýva, že zamestnávateľ sa zaväzuje nepovažovať ako neplnenie povinností, ak zamestnanec odmietne vykonávať prácu, o ktorej sa dôvodne domnieva, že bezprostredne ohrozuje život a zdravie jeho alebo zamestnancov, alebo je v rozpore s platnými predpismi a ak o tom okamžite informoval svojho nadriadeného.

17. V sťažnosti interných zamestnancov žalovaného - ostrov VIT, ktorá bola žalovanému odoslaná dňa 7.4.2016, sa uvádza, že ich práca je náročná na zdravie, trpí im chrbtica, ruky, oči, v letnom období je to aj záťaž na srdce, ide o prácu v hluku a vdychovaní škodlivých výparov z výrobkov. Zo sťažnosti vyplýva, že podpísaní zamestnanci nie sú si vedomí toho, že porušujú pracovnú disciplínu, pretože si stále plnia pracovné povinnosti na jednom lise tak, ako doteraz pracovali. Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že zamestnanci sa sťažujú na to, že nemajú žiadne kompenzácie v súvislosti s hlukom, nadmerným používaním zraku, v súvislosti s teplom a tiež majú značne namáhané prsty a kĺby. Zamestnanci v sťažnosti okrem iného žiadali vysvetlenie, prečo sú susedné ostrovy zaradené vo vyšších kategóriách a majú kompenzácie. Sťažnosť je podpísaná aj žalobcom.

18. Zo smernice Kvalifikačný katalóg FT F26 g.DOC vyplýva popis pracovnej činnosti pracovného zaradenia gumár - lisovanie, obsluha montážnej linky, kde je uvedené okrem iného aj „obsluhovať výrobné stroje a výrobné formy podľa nariadenia“ a „kompletne ovláda obsluhu lisov pri technológii lisovania pretlačovania a vstrekovania, obsluhu montážnej linky, montáže“.

19. Z hodnotenia fyzickej záťaže platného od 8.10.2015 vyplýva, že cieľom hodnotenia bolo posúdenie fyzickej záťaže na pracovisku Produkcia IV. u zamestnanca zaradeného v profesii gumár - lisár, obsluha montážnych liniek pri obsluhe lisov LWB VFER 2700/100 a 2500/100 pri lisovaní výrobku č. 251-155 s tým, ž hodnotená zamestnankyňa počas výkonu činností obsluhovala dva lisy a za pracovnú zmenu vykonala cca 276 cyklov. Zo záveru hodnotenia vyplýva, že sledovaná činnosť z hľadiska hodnotenia celkovej a lokálnej svalovej záťaže nemá charakter dlhodobého, nadmerného, jednostranného zaťažovania horných končatín, neprekračuje prípustné limity a nie je predpoklad zvýšeného poškodenia zdravia v zmysle prílohy č. 1 vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z.z., rovnako z hľadiska pracovných polôh nie je predpoklad poškodenia zdravia. Z hľadiska manipulácie s bremenami sledovaná činnosť neprekračuje smerné hmotnostné hodnoty (maximálna hmotnosť bremena) pre ženy ani mužov vo všetkých vekových kategóriách, s výnimkou rolky s gumovou zmesou, ktorá prekračuje smerné hmotnostné hodnoty pre ženy vo vekovej kategórii 50 - 60 ročné. Z hľadiska energetického výdaja a zmenovej srdcovej frekvencie sledovaná činnosť neprekračovala dovolené hodnoty pre ženy.

20. Z vyhodnotenia nameraných časov cyklu pri obsluhe dvoch VITov Ing. Q. a kontrole p. O./V. vyplýva, že Ing. Q. so šablónami pracoval 1-krát a kontrola kovov mu trvala dlhšie, na oboch lisoch bolo vylisovaných 139 ťahov (2 x 139 x 36 = 10.008 ks brutto). Z výkazu práce B. B. zo dňa 21.12.2016 vyplýva, že uvedený zamestnanec vyrobil na každom lise 4.896 ks, odpad bol v prípade každého lisu 6 ks.

21. Z protokolu o zaškolení vyplýva, že v dňoch 23. - 27.11.2015 žalobca absolvoval školenie, obsahom ktorého bola inštrukcia zariadenia Pick & Place, TYP MTS 4496, z karty zaškolenia žalobcu vyplýva, že od 1.7.2014 do 30.11.2015 absolvoval viaceré školenia (vrátane vstupného, o BOZP, o pracovnom

poriadku a organizačnom poriadku žalovaného, na lisovanie VIT, lisovanie na vstrekolisoch VIT 7, ...). Zo zápisov z porád, predložených žalovaným, vyplýva, že dňa 20.1.2016 sa uskutočnila porada, na ktorej bolo konštatované, že odmietnutie obsluhy 1:2 je možné len z dôvodu BOZP, stroje však boli odovzdané v poriadku a odmietnutie práce je chápané ako porušenie pracovnej disciplíny. Podľa zápisu o týchto skutočnostiach bolo treba informovať zamestnancov. Zo zápisu z porady dňa 2.3.2016 vyplýva, že jej predmetom bol VIT 2:1 s tým, že porada začala pri VIToch. Zo zápisu vyplýva, že podľa zhodnotenia p. Q. nie je prekročený limit záťaže, ak šablóna mala do 6 kg. Na porade bola vysvetlená aj časová snímka p. W. s tým, že oproti časovej snímke bol výkon znížený o 3 ťahy, čo znamená + 10 minút voľného času. Dňa 25.4.2016 sa konalo stretnutie vedenia žalovaného so zamestnancami VIT, kde zamestnanci boli informovaní o investícii do zariadenia pick&place, optimalizácii zariadenia a ďalších investíciách, o hodnotení fyzickej záťaže zo dňa 8.10.2015 a 22.4.2016, kde merania nepreukázali prekročenie dovolených hodnôt u mužov a žien, bola im podrobne vysvetlená časová snímka obsluhy dvoch lisov VIT, zamestnanci boli tiež oboznámení o povinnostiach vyplývajúcich zo zákonníka práce a pracovného poriadku, ako aj o výsledku 8-hodinového testu obsluhy dvoch lisov p. Q..

22. Podľa pracovného poriadku žalovaného za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje okrem iného aj neplnenie, alebo bezdôvodné odmietnutie príkazov a stanovených úloh vedúcim zamestnancom a za závažné porušenie pracovnej disciplíny bude považované okrem iného opakované menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny v počte minimálne 3 písomných upozornení.

23. Žalobca si v konaní voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu mzdy vo výške 775,32 eur. Tento nárok si pôvodne uplatňoval od 20.5.2016 do dňa, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci. V priebehu konania požiadal o zmenu žaloby tak, že uvedenej náhrady sa domáha od 23.5.2016 do dňa, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci. Súd na pojednávaní dňa 2.10.2017 zmenu žaloby v tomto znení pripustil. Žalovaný podaním zo dňa 5.6.2017 oznámil, že voči výpočtu priemerného zárobku zo strany žalobcu nemá výhrady.

24. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza vyplýva, že žalobca poberal od 1.5.2016 do 12.11.2016 materské, od 18.5.2016 do 8.6.2016 bol zamestnancom International Quick Service Slovakia, s.r.o. a od 7.10.2016 je zamestnaný v spoločnosti Marius Pedersen, a.s..

25. Podľa § 68 ods. 1, 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

26. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

27. Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí; s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

28. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca sa v konaní (po úprave žaloby) domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu zo strany žalovaného zo dňa 25.4.2016 je neplatné. Súčasne si uplatnil aj nárok na zaplatenie náhrady mzdy vo výške 775,32 eur mesačne za obdobie od 23.5.2016 do času, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobcovi vznikol pracovný pomer u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2014. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, avšak po jej uplynutí žalobca s vedomím žalovaného naďalej pokračoval v práci a v dôsledku toho sa jeho pracovný pomer u žalovaného zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú. Listom zo dňa 22.4.2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 25.4.2016, žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t.j. z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že si, napriek opakovaným viacerým upozorneniam zamestnávateľa na závažné porušenie pracovnej disciplíny, sústavne neplnil svoje pracovné povinnosti, t.j. reťazovite odmietal obsluhovať kombináciu dvoch lisov s nakladačom, a to i napriek tomu, že na túto skutočnosť bol vopred upozornený.

29. Súd v prvom rade zisťoval, či žaloba bola podaná včas. Podľa § 77 Zákonníka práce možno žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením podať na súde najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalovanému doručené 25.4.2016, žalobca podal žalobu na súde dňa 16.6.2016. Z uvedeného je zrejmé, že žaloba bola podaná včas.

30. Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa žalobcu spočívala v tom, že žalovaný mu okamžité skončenie pracovného pomeru nedoručil. V konaní bolo zistené, že žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi doručoval dňa 25.4.2016 po skončení stretnutia vedenia žalovaného so zamestnancami. Žalobca bol oboznámený s tým, že žalovaný s ním okamžite končí pracovný pomer, žalobca si písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru aj prečítal, avšak jeho prevzatie odmietol podpísať s odôvodnením, že má osobné voľno a na pracovisku je len kvôli porade. Táto skutočnosť bola preukázaná výpoveďami svedkov Bc. E. Ing. S. a Ing. Q.. Snahu žalovaného o doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru vo svojej výpovedi potvrdil aj žalovaný. Na základe takto zistených skutočností je zrejmé, že žalovaný doručoval žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru v písomnom vyhotovení v súlade s ust. § 38 ods. 1 Zákonníka práce, t.j. na pracovisku a vzhľadom k tomu, že žalobca odmietol písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru prevziať, účinky doručenia nastali v zmysle ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce (t.j. odmietnutím prevzatia) dňa 25.4.2016. Okamžité skončenie pracovného pomeru teda žalobcovi doručené bolo.

31. Žalobca tiež namietal, že okamžité skončenie pracovného pomeru s ním je neplatné aj z dôvodu absencie hrubého porušenia pracovnej disciplíny s poukazom na čl. 92 Kolektívnej zmluvy na roky 2014 až 2017, podľa ktorého sa zamestnávateľ zaviazal nepovažovať ako neplnenie povinností, ak zamestnanec odmietne vykonávať prácu, o ktorej sa dôvodne domnieva, že bezprostredne ohrozuje život a zdravie jeho alebo zamestnancov, alebo je v rozpore s platnými predpismi a ak o tom okamžite informoval svojho nadriadeného. Žalobca pritom poukazoval na list viacerých zamestnancov (vrátane žalobcu) z apríla 2016 adresovaný žalovanému, kde sa okrem iného uvádza, že práca je náročná na zdravie, trpí im chrbtica, ruky, oči, v letnom období je to aj záťaž na srdce, ide o prácu v hluku a vdychovaní škodlivých výparov z výrobkov. V sťažnosti tiež uvádzali, že nemajú žiadne kompenzácie v súvislosti s hlukom, nadmerným používaním zraku, v súvislosti s teplom a tiež majú značne namáhané prsty a kĺby. Žiadali vysvetlenie, prečo sú susedné ostrovy zaradené vo vyšších kategóriách a majú kompenzácie. Súd v súvislosti s čl. 92 Kolektívnej zmluvy uvádza, že za porušenie pracovnej disciplíny podľa tohto ustanovenia nemožno považovať odmietnutie práce, o ktorej sa zamestnanec dôvodne domnieva, že bezprostredne ohrozuje život a zdravie jeho alebo zamestnancov. To znamená, že vykonanie zadanej práce by mohlo mať za následok smrť alebo okamžité - bezprostredné poškodenie zdravia. O takýto prípad však pri práci - obsluha dvoch lisov - nejde a žalobca sa ani nemohol domnievať, že vykonaním tejto práce bude bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. V konaní bolo preukázané, že na pracovisku bolo vykonané hodnotenie fyzickej záťaže, z ktorého vyplynulo, že táto práca neprekračuje stanovené limity z hľadiska celkovej a lokálnej svalovej záťaže, z hľadiska pracovných polôh nie je predpoklad poškodenia zdravia, z hľadiska energetického výdaja a zmenovej srdcovej frekvencie táto činnosť neprekračuje dovolené hodnoty pre ženy a aj z hľadiska manipulácie s bremenami neprekračuje smerné hmotnostné

hodnoty pre ženy ani mužov vo všetkých vekových kategóriách, s výnimkou rolky s gumovou zmesou, ktorá prekračuje smerné hmotnostné hodnoty pre ženy vo vekovej kategórii 50 - 60 ročné. Výsledky meraní sú zo dňa 8.10.2015 a v konaní bolo preukázané výpoveďami svedkov Ing. Q., Ing. S., S., že zamestnanci boli oboznámení s tým, že táto práca vyhovuje z pohľadu bezpečnosti a ochrany zdravia a toto vyplýva aj zo zápisu z porady zo dňa 2.3.2016. Aj svedkyňa E. uviedla, že zamestnancom bolo k tejto práci viackrát dané vysvetlenie a až následne žalovaný pristúpil k tomu, že zamestnancom dával písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca mal už v čase, keď mu po prvýkrát bolo dané upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny pre odmietnutie obsluhy kombinácie dvoch lisov s nakladačom (t.j 30.3.2016), vedomosť o tom, že vykonávanie obsluhy dvoch lisov nepredstavuje bezprostredné ohrozenie jeho života alebo zdravia. Pokiaľ túto prácu opakovane odmietal, nemal dôvod domnievať sa, že sa nedopúšťa porušenia pracovnej disciplíny. Jednou zo základných povinností zamestnanca totiž je podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu (§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce). Tvrdenie žalobcu, že podľa pracovnej zmluvy mal vykonávať prácu len na 1 lise, nie je správne. Zo znenia pracovnej zmluvy podľa názoru súdu takáto skutočnosť nevyplýva, a to aj v súvislosti so znením smernice - Kvalifikačného katalógu FT F26g.DOC, na ktorú pracovná zmluva odkazuje.

32. Pokiaľ teda žalobca odmietol vykonávať prácu podľa pokynov zamestnávateľa, dopúšťal sa tým porušenia pracovnej disciplíny, čo vyplýva aj z ustanovení pracovného poriadku žalovaného a ak k takémuto porušovaniu dochádzalo opakovane, čo v konaní bolo preukázané, bolo možné takéto konanie žalobcu hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré je možné okamžite skončiť pracovný pomer (čl. 4.5.3. písm. b) pracovného poriadku).

33. Súd nezistil nedostatky pri skončení pracovného pomeru zo strany žalovaného ani po formálnej stránke, keď bolo preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov. Okamžité skončenie pracovného pomeru tiež bolo urobené písomne a dôvod skončenia pracovného pomeru v ňom je uvedený tak, že je zrejmé, aké dôvody viedli žalovaného k rozviazaniu pracovného pomeru so žalobcom, t.j. dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol dostatočne konkretizovaný tak, že nevznikajú pochybnosti o dôvode skončenia pracovného pomeru.

34. Na základe všetkých uvedených skutočností, preto súd považoval okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobcom zo dňa 25.4.2016 za platné. V súvislosti s tým potom žalobcovi nevznikol voči žalovanému ani nárok na náhradu mzdy, ktorú si voči nemu uplatnil od 23.5.2016 do doby, kým mu žalovaný neumožní pokračovať v práci. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

35. V konaní vznikli štátu trovy v súvislosti s vyplatením svedočného svedkovi X.. Civilný sporový poriadok (CSP) neupravuje náhradu trov konania štátu, podľa čl. 4 ods. 2 však súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v prípade, že vec nemožno rozhodnúť na základe ustanovenia tohto zákona a nie je možné rozhodnúť ani podľa iného zákona, ktorý upravuje vec čo do obsahu a účelu, najbližšiu posudzovanej právnej veci. Na základe tohto ustanovenia súd považoval za spravodlivé usporiadanie procesných vzťahov v zmysle znenia § 148 ods. 1 predchádzajúcej procesnej normy (Občiansky súdny poriadok), ktorá túto problematiku upravovala a je s ňou spojená aj ustálená rozhodovacia prax. Súd preto v tomto prípade rozhodol o náhrade trov konania štátu podľa výsledku konania - t.j. náhradu trov konania priznal štátu v celom rozsahu voči neúspešnej sporovej strane - žalobcovi. Podľa § 262 ods. 1 súd rozhodol len o nároku na náhradu trov a o konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 .

36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“). Žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch vyhotoveniach na Okresný súd v Prievidzi. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.