Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/138/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. W. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach dieťa rodičov X. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L. W. Y. XX zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Krivej 23 a M. W. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v L. XXX zastúpeného JUDr. Kristínou Malou Piovarčíovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej 20 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 14.6.2021 č. k. -334 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch I., II., VI., VII. a VIII.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Zveruje maloletú X. W., nar. X.X.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka aj otec budú oprávnení a povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú X. striedavo, v týždňových intervaloch. Maloletá X. bude v osobnej starostlivosti matky od nedele od 17:00 hod. každého párneho kalendárneho týždňa do nedele do 17:00 hod. nasledujúceho, teda nepárneho kalendárneho týždňa. V osobnej starostlivosti otca bude maloletá X. od nedele od 17:00 hod. každého nepárneho kalendárneho týždňa do nasledujúcej nedele do 17:00 hod. párneho kalendárneho týždňa, a to počnúc právoplatnosťou tohto výroku.

II. Rodičia si budú preberať a odovzdávať maloleté dieťa vždy v nedeľu o 17:00 hod., v mieste bydliska matky. Každý z rodičov je povinný v určenom čase prevziať a odovzdať maloletú do starostlivosti druhého rodiča.

III. Počas vianočných sviatkov bude maloletá X. v starostlivosti otca v párnom roku od 24.12. od 10:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod., v nepárnom roku od 25.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod. a v starostlivosti matky bude maloletá v párnom roku od 25.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod. a v nepárnom roku od 24.12. od 10:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod. Počas veľkonočných sviatkov bude maloletá X. v starostlivosti otca v nepárnom roku od Zeleného štvrtka od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17:00 hod. a v starostlivosti matky v párnom roku od Zeleného štvrtka od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17:00 hod.

Počas jarných prázdnin bude maloletá X. v starostlivosti otca v párnom roku od piatku pred začiatkom prázdnin od 17:00 hod. do piatku prázdninového týždňa do 17:00 hod., v starostlivosti matky bude v

nepárnom roku od piatku pred začiatkom prázdnin od 17:00 hod. do piatku prázdninového týždňa do 17:00 hod.

Počas letných prázdnin bude maloletá X. v starostlivosti otca každý rok od 1.7. od 10:00 hod. do 15.7. do 19:00 hod., od 1.8. od 10:00 hod. do 15.8. do 19:00 hod., v starostlivosti matky bude maloletá X. každý rok od 15.7. od 19:00 hod. do 1.8. do 10:00 hod , od 15.8. od 19:00 hod. do 31.8. do 19:00 hod.

Počas jesenných prázdnin bude maloletá X. v nepárnom roku v starostlivosti otca od 1.dňa prázdnin od 10:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 10:00 hod. a v párnom roku bude v starostlivosti matky od 1. dňa prázdnin od 10:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 10:00 hod.

IV. Obaja rodičia budú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

V. Trvalé bydlisko maloletého dieťaťa bude bydlisko matky - L. W. Y. č. XX.

VI. Rodinné prídavky na maloletú X. si bude uplatňovať matka, daňový bonus si bude uplatňovať otec.

VII. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej X. za obdobie od 3.1.2019 do právoplatnosti výroku o zverení maloletej X. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sumou 120 EUR mesačne, po nadobudnutí právoplatnosti výroku o zverení maloletej X. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sumou 60 EUR mesačne, vždy do 15.dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky mal. dieťaťa.

VIII. Dlžné výživné na maloletú X. za obdobie od 3.1.2019 do 14.6.2021 spolu v sume 623,07 EUR je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od doručenia rozsudku.

IX. Zamieta návrh otca na predbežnú vykonateľnosť výroku rozsudku o zverení maloletej X. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

X. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku proti výrokom I., II., VI., VII., VIII. podala v zákonnej lehote z dôvodov uvedených v a odvolanie matka a navrhla, aby odvolací súd rozsudok v častiach napadnutých odvolaním s poukazom na ust. zmenil tak, že zverí mal. X. W. do osobnej starostlivosti matky, určí výživné za obdobie od 3.1.2019 do budúcna v sume 250 Eur mesačne a adekvátne k tomu dlžné výživné, upraví styk otca s maloletou tak, ako žiadala v podanom návrhu. V odvolaní uviedla, že trvá na dôvodoch uvádzaných súdu prvej inštancie, pre ktoré nesúhlasila s nariadením striedavej osobnej starostlivosti. Súd nepostupoval správne, ak tieto vyhodnotil ako nedôvodné a napriek jej nesúhlasu maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zveril. Striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletej, ktorá má 6 rokov a od 1.9. nastupuje do prvého ročníka základnej školy, pričom jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch pre ňu bude znamenať značný zásah do jej bežného režimu v tak rozhodnom období ako je nástup na povinnú školskú dochádzku. Z odôvodnenia nie je zrejmé na základe akých skutočností súd dospel k záveru, že sa ich vzájomné vzťahy stabilizovali. Otec ju naďalej nerešpektuje, v komunikácii s ňou si presadzuje len svoje potreby, v minulosti k nej správal násilne a v nadmernej miere konzumoval alkoholické nápoje, čo bolo aj dôvodom ukončenia ich partnerského vzťahu. Komunikácia s otcom naďalej je problematická, komunikujú len prostredníctvom sms, otca si v telefóne zablokovala, kvôli častému vyhrážaniu sa z jeho strany. Otec v čase keď je dieťa u neho neumožňuje jej hovoriť s dieťaťom, kým ona uvedené otcovi bez problémov umožňuje. Oblečenie a hračky, ktoré otec dieťaťu zakúpil necháva vo svojej domácnosti, odmieta umožniť dieťaťu, aby si ich zobralo so sebou, v prítomnosti dieťaťa sa o nej a rodine vyjadruje znevažujúco, dieťa po návrate od otca hovorí, že sú zlí. Uvedené skutočnosti boli na súde prvej inštancie známe. Sám súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že medzi rodičmi pretrváva určitá miera napätia a nezhody, avšak aj napriek nim dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť je forma starostlivosti, ktorá je v danom prípade vhodná. Nesúhlasí so závermi súdu a poukazuje na judikatúru súdov, v zmysle ktorej je predpokladom pre úspešné fungovanie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti rodičov ich schopnosť sa dohodnúť. Uvedené v danom prípade žiaľ z dôvodu správania sa otca maloletej dlhodobo absentuje, otec maloletej jej neprejavuje žiadny rešpekt, v rámci súdneho konania síce budí zdanie, že je a stále bol starostlivým otcom, avšak opak je pravdou.

O maloletú sa nikdy nevedel riadne postarať. V minulosti sa často stávalo, že sa opil a zanedbal starostlivosť. Z uvedeného dôvodu má obavu, že toto jeho správanie sa môže zopakovať. Požaduje od nej, aby sa v maximálnej miere prispôsobila jeho potrebám a režimu na tie ich ohľad nikdy nebral a ani v súčasnosti neberie. Nezrovnalostiam medzi rodičmi tak dochádza k situáciách, kedy sa odmieta podvoliť vôli a predstavám otca. V takom prípade ju verbálne napáda. Maloletá navyše v komunikácii s kolíznou opatrovníčkou neprejavila súhlas s jej zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Jej vyjadrenie, že má ocka rada a chce byť s ním nie je možné interpretovať ako jej súhlas so zverením do striedavej starostlivosti v týždenných intervaloch. Iný názor maloletého dieťaťa zisťovaný nebol. Keďže podáva odvolanie proti výroku rozsudku týkajúceho sa zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, tak odvolaním napáda aj súvisiace výroky rozsudku týkajúce sa preberania maloletej, poberania rodinných prídavkov a daňového bonusu. Taktiež nesúhlasí so záverom súdu o určení vyživovacej povinnosti v sume 120 eur mesačne do právoplatnosti výroku rozsudku o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a v sume 60 eur mesačne po jeho právoplatnosti. Má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať vyššou sumou výživného, a to v požadovanej sume 250 Eur a v prípade potvrdenia výroku rozsudku o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti v sume 125 Eur. Poukazuje na ustálený príjem otca na 1000 Eur mesačne pričom nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, jeho výdavky tvoria sumu maximálne 700 Eur. Otcovi takto z príjmu ostáva suma cca 300 Eur. Suma výživného priznaná súdom prvej inštancie nezohľadňuje potreby maloletej a možností a schopností otca a predstavuje porušenie zásady, že maloletá sa má právo podieľať na životnej úrovni oboch rodičov. Vo vzťahu k dlžnému výživnému namieta, že uvedené súd nesprávne vyhodnotil a dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď náklady predložené otcom vyhodnotil ako vecné plnenia pre maloletú, ktoré je potrebné započítať na dlžné výživné. Trvá na tom, že príležitostné plnenia zo strany otca v čase realizácie styku, bežné darčeky pre maloletú, ktoré podľa matky nesmerovali k uspokojeniu odôvodnených potrieb maloletej. Ako také ich preto nie je možné započítať na bežné výživné. Navyše predmetné veci nikdy nevidela, maloletá ich nikdy domov nedoniesla a má pochybnosti o ich existencii. V ďalšom započítal na dlžné výživné aj náklady na lieky a hygienické potreby, ktoré mala údajne maloletá spotrebovať v jeho domácnosti v čase realizácie styku. Opäť uvedené považuje za nezákonné a nejedná sa o nevyhnutné výdavky, ktoré by mali byť zohľadňované pri určení výšky dlžného výživného. Čo sa týka nákladov na lieky, súd sa dostatočne nevysporiadal s jej námietkou, že otec maloletej nikdy nezabezpečoval starostlivosť u nich v čase kedy bola chorá. V takom prípade sa s otcom dohodla na náhradnom termíne realizácie styku. Ak maloletá potrebovala vitamíny, či užívala lieky tak ich jej dala so sebou, otec nemal dôvod lieky pre maloletú nakupovať.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch považuje za spravodlivý a v súlade s najlepším záujmom maloletej, a preto ho navrhuje potvrdiť. Trvá na všetkých skutočnostiach uvedených vo svojich písomných podaniach, ako aj ústnych prednesoch, ktoré z dôvodu duplicity v tomto odvolaní nebude uvádzať. Matka dieťa vníma ako aspekt svojho života, s ktorým môže neobmedzene disponovať podľa svojich individuálnych predstáv o tom, čo je pre neho dobré a správne. Matka dlhodobo neuznáva jeho rolu a dôležitosť v živote maloletého dieťaťa, čo nie je prejavom rodičovskej vyspelosti. Na strane maloletej neexistuje žiadny dôvod, ktorý svojou závažnosťou vyvoláva potrebu zamedziť prirodzenému rovnocennému kontaktu s ním. Všetky výhrady matky plynú z jej kategorického odmietania striedavej starostlivosti ako takej, a to bez jediného relevantného, rozumného a hlavne preukázaného dôvodu, ktorý by svojou závažnosťou ohrozoval ďalší zdravý vývoj maloletej. Motív jej konania vidí v tom, že matka nedokáže povýšiť záujem a blaho dcéry nad svoje sebecké záujmy, ako aj v tom, že má záujem o určenie výživného, ktoré by v prípade zverenia dieťaťa do jej starostlivosti bolo vyššie ako pri striedavej starostlivosti. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že jeho motívom rozhodne nie je zbavenie sa plnenia vyživovacej povinnosti, čo je zrejmé aj z toho, že dlhodobo zabezpečuje potreby maloletej nakupovaním vecných plnení, ako aj platením výživného súdom určenej výške. Nemožno súhlasiť s tvrdením matky, že striedavá starostlivosť v týždennom intervale striedania v spojení s nástupom maloletej do prvého ročníka základnej školy bude znamenať značný zásah do bežného režimu dieťaťa. S dcérou sa stretáva v párny týždeň od štvrtka od 15:00 do nedele do 17:00 a v nepárny týždeň vo štvrtok od 15:00 do 19:00. Z toho je zrejmé, že s dieťaťom v priebehu 14 dní bude 3 poobedia v pracovnom týždni, počas ktorých je potrebné sa pripraviť na vyučovanie. V prípade striedavej starostlivosti by to bolo 5 poobedí v priebehu 14 dní, teda len o 2 poobedia viac. V žiadnom prípade teda nemožno hovoriť o akomkoľvek zásahu do režimu dieťaťa. Pokiaľ by matka konala skutočne v súlade s najlepším záujmom maloletej nepodala by odvolanie a mala by záujem na tom, aby sa maloletá v škole riadne adaptovala, aby spolu riadne komunikovali a kooperovali. Naproti tomu v snahe o uspokojenie

situácie a riadnom nástupe dieťaťa do školy dal matke súhlas na zápis maloletej do Základnej školy v L. W. Y., aj keď s tým výslovne nesúhlasil. Napriek tomuto jeho kroku smerujúcemu k zmiereniu, matka svoj postoj nezmenila. Súhlasil aj s tým, že bude dieťa odovzdávať a preberať v mieste bydliska matky, a to aj počas realizácie striedavky, len aby matke vyšiel v ústrety a nekomplikoval situáciu s dopravou dieťaťa k nemu. Rovnako vyšiel matke v ústrety aj počas letných prázdnin, kedy chcel mať maloletú 10 dní. Pritom v lete fungovali v striedaní si dcéry v týždňových intervaloch, dokázali sa na tom dohodnúť. Maloletá bola šťastná a spokojná, vyhovovalo jej to. Matka v ďalšom namieta absenciu súhlasu dieťaťa so striedavou starostlivosťou. Právny poriadok však nevyžaduje súhlas dieťaťa, ale realizáciu participačných práv dieťaťa. Maloletá sa veku primeraným spôsobom vyjadrila pred kolíznym opatrovníkom, čím došlo k naplneniu týchto práv garantovaným medzinárodnou i vnútroštátnou právnou úpravou. Tvrdenia matky o tom, že ju nerešpektuje, správa sa k nej násilne a nadmerne pil sú výmyslami, ktorými ho opäť len účelovo znevažuje a dehonestuje. Svoje tvrdenia ničím nepreukázala a ani nemá čim preukázať. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli ani tvrdenia matky, že sa o dieťa nevie riadne postarať. Súdne konanie trvalo dva a pol roka, čo je dosť dlho na to, aby sa prejavila akákoľvek závada v jeho starostlivosti o maloletú. Matka svojimi lživými tvrdeniami v odvolaní opäť len potvrdzuje, že jeho rolu v živote dieťaťa neuznáva. Matka je vo svojich tvrdeniach schopná zájsť do úplne nepravdivých a absurdných tvrdení, ktoré vôbec nereflektujú na priebeh konania, vykonané dokazovanie, rady odborníkov, a v neposlednom rade absolútne neberie do úvahy skutočné potreby dcéry, ktorá potrebuje pre svoj zdravý vývoj oboch rodičov s tým, že obaja sú rodičovsky spôsobilí a na strane dieťaťa neexistujú okolností vylučujúce striedavú osobnú starostlivosť. Absencia komunikácie medzi nimi, ako aj nesúhlas jedného z rodičov s touto formou starostlivosti sa súd prvej inštancie podrobne vyjadril a s týmto názorom sa stotožňuje. S matkou komunikujú v dostatočnom rozsahu na to, aby potreby dieťaťa boli zabezpečené, čo vyplynulo aj z dokazovania tým, že maloletá sa má dobre, je veselým a bezstarostným dievčatkom, ktoré má rado oboch svojich rodičov a s každým z nich chce tráviť čas. Verí však, že do budúcna sa ich komunikácia bude len zlepšovať. Matkou uvádzaná judikatúra podmieňujúca úspešné fungovanie striedavky, schopnosťou rodičov dohodnúť sa je dávno prekonaná. V opačnom prípade by postačovalo, aby jeden z rodičov vedome bojkotoval komunikáciu a kooperáciu s druhým rodičom, čím by vylúčil možnosť tejto formy starostlivosti. Celkovo je v odvolaní matky uvedených množstvo tvrdení vo vágnom tóne, ktoré bližšie nevysvetlila a nijako nedala do súvisu s konkrétnym vo veci vykonaných dôkazom. Matka skrátka principiálne odmieta striedavú starostlivosť, ale bez jedného relevantného a konkrétneho dôvodu, okrem jej výslovného nesúhlasu. Táto forma starostlivosti je pre ňu neakceptovateľná. Nie je ochotná v záujme dieťaťa na sebe ani pracovať. K matke nepociťuje negatívne emócie ako ona k nemu, dieťa nevyužíva na boj s matkou, preto ho tieto tvrdenia doslova šokujú. Len chce, aby ho akceptovala ako rodiča dcéry, s ktorým bude musieť v jej záujme ešte dlho kooperovať. K odvolacím námietkam matky vo vzťahu k výrokom o výživnom uviedol, že určené výživné zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, ako aj odôvodneným potrebám maloletej. Maloletá má 6 rokov, nastúpila do základnej školy, je zdravá a nemá finančne náročné koníčky, zároveň je nepochybné, že výživné sa bude do budúcna zvyšovať. Súd rovnako správne rozhodol o započítaní materiálnych plnení na dlžné výživné, v tomto smere vykonal podrobné dokazovanie. Rozhodne nešlo o príležitostné plnenia nepatrnej hodnoty a s vyjadrením matky je opäť zrejmé, že dehonestuje aj všetky plnenia, ktoré dieťaťu poskytoval a vyhodnocuje ich ako nedôvodné prípadne nepotrebné. Nie je pravdou, že sa o maloletú nestaral, kým bola chorá, opak vyplynul z vykonaného dokazovania. O dcéru sa staral aj v tomto smere, že jej kupoval potrebné doplnky výživy, či lieky. Odvolanie matky má za cieľ najmä predlžiť konanie, neuvedomujúc si, že tým škodí jedine X..

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil. Je toho názoru, že súd v konaní vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré v priebehu aj aktualizoval a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Námietky matky najmä voči rozhodnutiu súdu o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch a následne k určeniu výšky výživného a dlžného výživného zo strany otca maloletej, chápe ako subjektívny názor matky, ktorý bol počas konania nemenný, podmienený konfliktnosťou vzájomného vzťahu rodičov a nevydareného partnerského vzťahu, čo bolo v priebehu konania preukázané. V záujme predchádzania nepriaznivých vplyvov na maloletú poskytoval rodičom psychologické poradenstvo a pomoc, ktorej sa rodičia zúčastňovali na Referáte poradensko-psychologických služieb, úradu ako aj v Centre pre deti a rodiny DRaK v Prešove, kde boli rodičia dostatočne vedení k zlepšeniu vzájomnej komunikácie a urovnaniu ich nezhôd, ktoré by v budúcnosti mali negatívny vplyv na zdravý psychický a sociálny vývin maloletej. Navrhol zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov na základe vykonaného dokazovania v konaní, osobného pozorovania a komunikácie s maloletou v oboch domácnostiach rodičov, ako aj správy

od psychologičky maloletej Mgr. L. I., ktorú rodičia s maloletou navštevujú. Psychologička aktuálne skonštatovala, že maloletá má k rodičom pozitívny vzťah, v prítomnosti oboch pôsobila spontánne bez známok zvýšenej úzkosti, alebo napätia a preto tiež apelovala na rodičov, že ich pretrvávajúci konflikt môže u maloletej viesť k zvýšenej záťaži a môže prehĺbiť jej neurotizáciu.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie III., IV., V., IX. a X. odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ust. ).

7. Podľa ust. , na konania podľa tohto zákona sa použijú ust. , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa a , odvolací sú rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ust. Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práva a povinností k maloletému dieťaťu, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové v právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

10. Právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), tomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa) a v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatné posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú alebo právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov a len ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa môže byť daná napríklad jeho zdravotným stavom, psychickým alebo fyzickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča). Ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča.

11. V kontexte vyššie uvedeného je nepopierateľné, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o dieťa najviac zodpovedá naplneniu práva dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, ako aj právu rodičov podieľať sa na výchove svojho dieťaťa. Posúdenie vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a okolností vylučujúcich jej realizáciu je vždy individuálne a vychádza z pomerov v konkrétnej rodine.

12. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností zjavne z uvedenej právnej úpravy vychádzal, správne ju interpretoval a zo správnych skutkových záverov vyvodil i správne právne závery, preto nie je dôvodná odvolacia námietka matky, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že obidvaja rodičia sú spôsobilí svoje dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a aspoň jeden z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti súhlasí. Pokiaľ ide o ďalšie hmotnoprávne podmienky striedavej starostlivosti, a to že takáto starostlivosť je v záujme dieťaťa a takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa, vyplývajú jednak z vôle dieťaťa, ktoré verbalizuje svoj pozitívny vzťah k obom rodičom, a preto je na mieste, aby boli dieťaťu vytvorené vhodné podmienky na rovnocenný pomer zabezpečovania starostlivosti zo strany oboch rodičov, ktorú starostlivosť je možné zabezpečiť práve striedavou osobnou starostlivosťou, ktorá sa najviac približuje svojim charakterom k starostlivosti zabezpečovanej oboma rodičmi súčasne počas ich spolužitia. Pokiaľ ide o námietku matky vo vzťahu k nesprávnemu vyhodnoteniu vôle maloletej, je potrebné uviesť, že kolízny opatrovník otázkami primeranými veku dieťaťa zisťoval jeho názor vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloletá rešpektuje vôľu rodičov a z jej prejavu je možné vyvodiť, že má pozitívny vzťah k obom rodičom, rada sa zdržiava v domácnosti matky ako aj v domácnosti otca. Uvedené vyplýva aj zo správy psychologičky Mgr. L. I., ktorá však zároveň rodičov upozornila, že pretrvávajúci konflikt medzi nimi u maloletej vedie k zvýšenej záťaži a môže prehĺbiť jej neurotizáciu. Z argumentácie matky v priebehu konania vyplýva jej výrazné subjektívne vnímanie vykonaného dokazovania a záverov z neho vyplývajúcich, ktoré nie sú v súlade s jej presvedčením o nevhodnosti akejkoľvek širšej participácie otca na výchove a starostlivosti o dieťa, pričom rovnako tak vníma aj prejavenú vôľu maloletého dieťaťa. Vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne významné skutočnosti, ktoré by diskvalifikovali niektorého z rodičov zo starostlivosti o dieťa a ani údajné nedostatočné rodičovské zručnosti, v tomto prípade otca, namietané matkou, čo je v tomto prípade prirodzené, nakoľko otec nemal dlhšiu dobu možnosť participovať na starostlivosti o maloleté dieťa a to ani plnohodnotným stykom, ktorá situácia sa zmenila až nariadením neodkladného opatrenia. Na tomto mieste je potrebné dodať, že každý rodič má určitú ideálnu predstavu o tom, čo je pre jeho dieťa vhodné a čo nie, avšak základom rodičovskej zrelosti je schopnosť akceptovať aj druhého rodiča pri výchove dieťaťa, s čím súvisí aj prijatie jeho výchovných postupov, ktoré len tým, že sú odlišné neznamenajú žiadne ohrozenie dieťaťa. Matka taktiež namieta nedostatok konštruktívnej komunikácie medzi rodičmi ako dôvod, pre ktorý nie je možné realizovať striedavú osobnú starostlivosť, pričom paradoxne sama akúkoľvek komunikáciu s otcom odmieta, dokonca odovzdávanie dieťaťa na styk s otcom realizujú starí rodičia. Nedostatok komunikácie medzi rodičmi však zásadne právna prax ani najvyšších súdnych autorít nepovažuje za kontraindikáciu pre striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, má byť práve stimulom na jej zlepšenie. Striedavá osobná starostlivosť o dieťa núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil, inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zvereniu dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča.

13. K odvolacej námietke matky ohľadom nesprávneho vysporiadania sa s prejavenou vôľou maloletého dieťaťa odvolací súd ešte dodáva, že súd prvej inštancie citlivo zvážil dosah výpovede maloletého dieťaťa pred kolíznym opatrovníkom s ohľadom na jeho vek, rozumovú, ale i emocionálnu vyspelosť a následne správne prijal a vyhodnotil názor maloletého dieťaťa ako relevantný pre posúdenie, že je v jeho záujme zverenie do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že stabilita zásadných názorov maloletého dieťaťa a jeho vôle sa ešte len formuje, mení sa v závislosti od aktuálnych vonkajších vplyvov a krátkodobých subjektívnych pocitov, resp. môže podliehať zmene v závislosti od týchto faktorov, preto na strane oboch rodičov vzniká potreba citlivo vnímať postoje a potreby dieťaťa, ktoré vzhľadom na svoj vek dokáže navonok prezentovať.

14. Odvolací súd sa stotožnil aj s intervalom striedania starostlivosti oboch rodičov, a to v rozsahu jedného týždňa, ktorý zohľadňuje vek dieťaťa a jeho aktuálne potreby s tým, že súdna prax ustálila,

že pre deti v útlom veku je vhodné striedanie v priebehu niekoľkých dní, pričom u detí po nástupe do školy ide spravidla o týždňový interval a s pribúdajúcim vekom sa môže tento interval rozširovať na dvojtýždňový až mesačný, podľa aktuálnych potrieb dieťaťa, ako aj možností rodičov. Týždňový interval u detí v školskom veku je vhodný práve s poukazom na plnenie školských povinností, ktoré súvisle zabezpečuje v každom týždni jeden z rodičov a následne s týmto rodičom môže tráviť i oddychovú časť týždňa, kedy sa súčasne pripravuje aj na starostlivosť, ktorá mu bude poskytovaná nasledujúci týždeň druhým rodičom. Možno tiež skonštatovať, že v súdnej praxi je práve týždňový interval najčastejším intervalom striedania starostlivosti rodičov o dieťa. Odvolací súd sa stotožnil aj so súvisiacim výrokom o odovzdávaní a preberaní dieťaťa ( výrok II. ), ktorý je vecne správny a zákonný a nakoľko matka voči tomuto výroku žiadne odvolacie argumenty nevzniesla, odvolací súd nepovažoval za potrebné sa ním bližšie zaoberať, poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v plnosti stotožňuje.

15. Pokiaľ matka v odvolaní argumentuje súdnymi rozhodnutiami vydanými v iných konaniach, je potrebné zdôrazniť, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej pojednávanej veci, nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je preto založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady.

16. Matka podala odvolanie aj proti výroku o výživnom a dlžnom výživnom ( výrok VII. a VIII. ). V odvolacej argumentácii proti výroku o určení výživného poukazuje na schopnosti a možnosti otca prispievať na dieťaťa v sume 250 eur a 125 eur mesačne s prihliadnutím na jeho príjem 1.000 eur mesačne. Výdavky otca sú vo výške 700 eur mesačne, pričom mu ostane 300 eur mesačne. Suma priznaného výživného nezohľadňuje potreby maloletého dieťaťa a možnosti, schopnosti otca.

17. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v tomto prejednávanom prípade určenie výšky vyživovacej povinnosti otca za obdobie do zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti zodpovedá zákonným kritériám určenia výživného vyplývajúcim zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku. Zákonnými kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sú na jednej strane odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Rodičia si takto plnia vyživovaciu povinnosť k deťom, a teda uspokojujú ich odôvodnené potreby nie v rovnakom rozsahu, ale pomerne v rozsahu zodpovedajúcom možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom toho - ktorého z rodičov, ako aj pomeru rodičov na zabezpečovaní osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. V tomto konkrétnom prípade súd prvej inštancie správne vychádzal z ustáleného príjmu povinného rodiča s poukazom na jeho výdaje a životnú úroveň, v období keď v prevažnej miere zabezpečovala starostlivosť o dieťa matka s príjmom 570 eur mesačne. Zároveň je potrebné uviesť, že aj otec sa podieľal na uspokojovaní potrieb maloletej. Odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že výživné v rozsahu 120 € mesačne za uvedené obdobie zodpovedá jednak odôvodneným potrebám maloletej ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. V konečnom dôsledku matka v konaní nepreukázala žiadne nadštandardné potreby dieťaťa, ktoré by odôvodňovali určenie vyššieho výživného. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím o určení výživného pre maloletú v rozsahu 60 Eur mesačne na dorovnanie životnej úrovne dieťaťa počas intervalu striedavej starostlivosti u matky vzhľadom na rozdielne príjmové a majetkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že už zo samotného charakteru striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o dieťa vyplýva, že každý z rodičov si plní svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu v rozsahu svojich možností, schopností a majetkových pomerov v čase, kedy zabezpečuje starostlivosť o dieťa. Dieťa takto participuje aj na majetkových pomeroch toho - ktorého z rodičov a na jeho životnej úrovni. Výnimočne v prípade, ak sú príjmové či majetkové pomery rodičov výrazne odlišné, je možné tomu z rodičov, ktorého pomery sú lepšie, určiť vyživovaciu povinnosť, ktorú bude plniť na dieťa k rukám druhého z rodičov, a to za účelom dorovnania životnej úrovne dieťaťa aj počas intervalov starostlivosti o dieťa tým z rodičov, ktorý má podstatne nižšie príjmy či majetkové pomery. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov k dieťaťu neznamená mechanickú rovnosť, to znamená, že dieťaťu nemusia byť poskytované úplne rovnaké podmienky u oboch rodičov, a teda určenie výživného na dorovnanie životnej úrovne dieťaťa nemá za cieľ dorovnať životnú úroveň druhého rodiča. V týchto intenciách je preto následne potrebné i uvažovať o tom, či je potrebné zabezpečiť participáciu dieťaťa na životnej úrovni lepšie situovaného rodiča aj počas starostlivosti zabezpečovanej druhým rodičom. Rozsah dokazovania

týkajúci sa možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov je takto v prípade striedavej starostlivosti oboch rodičov primerane znížený, majúci skôr informatívny charakter na rozdiel od situácie, kedy je dieťa zverené do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, kedy zákonná úprava vychádza akoby z premisy, že druhý rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, bude mať tendenciu vyhnúť sa v čo najväčšej miere plneniu vyživovacej povinnosti, pričom pri takejto forme starostlivosti je vždy potrebné prihliadať aj na pomer zabezpečovania starostlivosti o dieťa tým - ktorým z rodičov, ktorý je vždy vo výraznom nepomere, nakoľko druhý rodič sa s dieťaťom stýka len v obmedzenej miere. Z preskúmavaného spisu nevyplýva, že by sa otec snažil vyhnúť vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu formou jeho zverenia do striedavej starostlivosti, naopak, na výživu dieťaťa pravidelne prispieval. V ďalšom je potrebné uviesť, že pokiaľ obaja rodičia zabezpečujú starostlivosť o dieťa (formou striedavej starostlivosti), mali by mať i rovnaké právo participovať na výhodách poskytovaných štátom ( napadnutý výrok VI. rozsudku ), kedy si daňový bonus uplatňuje otec a rodinné prídavky matka.

18. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku VIII. o dlžnom výživnom. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že otec maloletej X. zabezpečoval počas zhodnocovaného obdobia pre určenie dlžného výživného rôzne vecné plnenia, ktorými boli osobné veci pre maloletú, v prevažnej miere sa jednalo o oblečenie a hračky, lieky či vitamíny. Matka uvedené výdaje navrhla nezohľadniť a nezapočítať, pretože išlo o výdaje vynakladané v čase realizácie styku otca s maloletou. Z otcom predloženého rozpisu vyplývajú rôzne plnenia finančné i naturálne, ktoré súd preskúmal a vo vzťahu k dlžnému výživnému zohľadnil potreby pre maloletú osobného charakteru ako oblečenie, obuv, vlasové doplnky, športové potreby, hračky, lieky, vitamíny a nezapočítal výdaje na podujatia a výlety.

19. Pokiaľ ide o ustálenie dlžného výživného, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri jeho vyčíslení musí súd vziať do úvahy všetky plnenia, o ktorých bude mať preukázané, že ich povinný poskytol oprávnenému v posudzovanom období, pričom môže ísť o plnenie naturálne alebo peňažné za predpokladu, že tieto plnenia boli spôsobilé uspokojiť odôvodnené potreby oprávneného, v rámci posúdenia ktorého je potrebné vychádzať z účelu výživného, ktorým je zabezpečenie jednak výživy oprávneného vo vlastnom zmysle slova, ako aj bývania, ošatenia, hygieny, školskej dochádzky, zdravotného stavu, záujmovej či športovej činnosti a podobne. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade, ak je rodičovi určená vyživovacia povinnosť rozhodnutím súdu, nevzniká mu žiadna ďalšia povinnosť uhrádzať akékoľvek ďalšie potreby dieťaťa, nakoľko rodič oprávnený poberať výživné pre maloleté dieťa zverené mu do starostlivosti je povinný spolu so svojím podielom na výživnom z určeného výživného hradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa v rámci limitov daných možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

20. Pri naturálnych plneniach musí súd tiež zvážiť, či nešlo iba o príležitostné plnenia v dobe styku, alebo či nešlo o bežné dary alebo iné podobné plnenia, ktoré nie je možné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti (porovnaj ER 44/1966). Pri peňažných plneniach, ktoré boli poukázané oprávnenému alebo osobe oprávnenej preberať za oprávnené dieťa výživné, je uvedená úvaha súdu nadbytočná, pretože povinný nemôže ovplyvniť využitie poskytnutých finančných prostriedkov oprávneným.

21. Plnenie otca v rozhodnom období súd prvej inštancie vyhodnotil ako plnenia, ktoré spĺňajú charakter výživného a boli nimi uspokojované odôvodnené potreby dieťaťa. Odvolací súd dodáva, že v prevažnej miere išlo o naturálne plnenia otca slúžiace na zabezpečenie odôvodnených potrieb primeraných predškolskému veku dieťaťa a boli vynaložené v čase, keď otec zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. Navyše je potrebné podotknúť, že z dôvodu pretrvávajúceho konfliktu medzi rodičmi, otec veci osobnej potreby pre maloleté dieťa nechal v jeho domácnosti z dôvodu, že matka potreby kúpené otcom pre dieťa vyhodila alebo s ich kúpou nesúhlasila. Na základe vyššie uvedeného aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku o určení dlžného výživného, s odôvodnením ktorého sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

22. Vzhľadom k tomu, že matka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o zastupovaní a spravovaní jeho majetku, uplatňovaní rodinných prídavkov matkou a daňového bonusu otcom, ako aj o určení výživného, dlžného výživného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., VI., VII., VIII. ako vecne správne potvrdil podľa ,

podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).