Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-344-2017.pdf
PDF · 107.51 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/344/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcu: J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, zastúpený: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, o zaplatenie 411,58 eura s príslušenstvom, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 16Csp/70/2017-27 zo dňa 23. marca 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovanému uložil zložiť do úschovy na Okresnom súde Trnava peňažnú sumu vo výške 450 eur do 7 dní od doručenia uznesenia pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia. Súd po právnej stránke uznesenie odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. b), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Skutkovo uznesenie odôvodnil tým, že v danom prípade súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobca preukázal a osvedčil danosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, potrebu neodkladnej úpravy pomerov, resp. obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobca k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Zo zmluvy je zrejmé, že táto neobsahuje konečnú splatnosť úveru, výška RPMN je nesprávna, zo zmluvy nevyplýva spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že obdobné zmluvy sú považované za bezúročné a bez poplatkov, v dôsledku čoho spotrebiteľ je povinný uhradiť istinu do výšky úveru, zmluva o zabezpečení splátok úveru bola vyhlásená za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku. Súd príkladmo uvádza rozhodnutia Krajského súdu Trenčín 6Co 523/14, Žilina 5Co 214/16, Trnava 23Co 65/15, Prešov 17Co 2/15, Košice 10Co 265/15, na ktoré sa odvoláva i žalobca. Je tiež známe, že napriek uvedeným rozhodnutiam po dobu svojej činnosti žalovaný používal neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku a nedostatky zmlúv neodstránil. Pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prihliadol na dôvody udávané žalobcom a s týmito sa stotožnil. Skutočnosť, že žalovaný prestal poskytovať pôžičky, je všeobecne známa, rovnako z činnosti súdu je zrejmé, že žalovaný má množstvo veriteľov (ktorým boli priznané pohľadávky) , je teda dôvodná obava, že žalovaný nebude v prípade úspechu žalobcu vlastniť žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu, a teda exekúcia bude ohrozená. Výška finančnej čiastky, ktorú má podľa tohto rozhodnutia žalovaný zložiť, nie je neprimeraná, ide o čiastku, s ktorou by žalovaný nemal disponovať, nebude vytvorený nenávratný stav (pre prípad neúspechu žalobcu v konaní vo veci samej). Sledovaný účel v danom prípade nie je možné ani účelné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.
2. Proti uzneseniu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný podľa § 355 ods. 2 CSP z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP); súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP); konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP); súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP); súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP) a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 strana 3 z 16. h) CSP). Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že návrh žalobcu neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 327 CSP, ako napríklad skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, neobsahuje opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, neobsahuje zdôvodnenie, prečo nie je možné vydať zabezpečovacie opatrenie a žalobca nepripojil listiny, na ktoré sa odvoláva v návrhu. Návrh je v celom rozsahu neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný. Nariadené neodkladné opatrenie (vychádzajúce z návrhu žalobcu) vo výroku obsahuje: "pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia", žalovaný si však nevie predstaviť, akého konkrétneho budúceho výkonu a akého konkrétneho rozhodnutia sa má táto úschova týkať. Nariadené neodkladné opatrenie je tiež nevykonateľné aj z toho dôvodu, že neurčuje akým spôsobom má žalovaný zložiť peniaze do súdnej úschovy v tak krátkom čase. Žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáhal vydania bezdôvodného obohatenia na tom právnom základe, že údajne v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 570042550 uzavretej medzi stranami zo dňa 11.11. 2013 chýbajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), i). j), l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, údajne predmetná zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a má údajne aj iné nedostatky, ktoré sú podrobne rozobraté v žalobe vo veci samej a teda podľa názoru žalobcu mal byť spotrebiteľský úver považovaný podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca v návrhu navrhoval, aby súd nariadil žalovanému neodkladné opatrenie pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu ku žalobcovi spočívajúce v povinnosti zložiť do úschovy na súde sumu 450 eur. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že vydané neodkladné opatrenie je tak všeobecné, že z jeho odôvodnenia nie je ani zrejmé ako súd dospel k názoru, že budúca exekúcia o vymoženie tejto sumy by bola ohrozená, bez bližšieho preskúmania skutkového stavu.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.4.2017 a vysvetlil nesprávnosť tvrdení žalobcu a zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.11.2013 považuje za platnú a uzavretú v súlade so zákonom. Napadnuté uznesenie je arbitrárne, pretože súd v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedol, z akého predbežne zisteného skutkového stavu veci vychádzal, ani ako právne posúdil splnenie základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru žalovaného nie je daná obava, že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená, pretože žalovaný je dcérskou spoločnosťou britskej spoločnosti International Personal Finance Investments Limited pôsobiacou v 13-tich štátoch, riadiacou sa nadštandardnými etickými kódexmi, ktorá svoju históriu odvodzuje ešte z roku 1880. Pre žalovaného je preto zachovanie dobrej povesti prioritné. Žalovaný neukončil svoju podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky, pričom v predmete podnikania má viacero činností. Pokiaľ ide o jednu zo zapísaných činností a to činnosť poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov, na výkon tejto činnosti má žalovaný naďalej povolenie udelené Národnou bankou Slovenska (NBS). Žalovaný sa v nadväznosti na posledné zmeny legislatívy v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov rozhodol dočasne, z opatrnosti neuzatvárať nové zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Uvedené však nemožno interpretovať tak, že by žalovaný ďalej nevykonával danú činnosť, pretože naďalej si plní všetky svoje povinnosti vyplývajúce z doposiaľ uzavretých zmlúv o spotrebiteľských úveroch, ako aj ostatné svoje povinnosti pre neho vyplývajúce z príslušných právnych predpisov. K zrušeniu žalovaného by mohlo platne dôjsť iba s predchádzajúcim súhlasom NBS udeleným podľa § 20d ods. 1 písm. c) 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný nie je zrušený a ani o udelenie predchádzajúceho súhlasu s jeho zrušením nikdy ani len nepožiadal NBS. Žalobcovi by sa v rámci likvidácie žalovaného (keby vôbec došlo v budúcnosti k zrušeniu žalovaného) muselo poskytnúť zodpovedajúce zabezpečenie. Podľa § 75 ods. 3 a 4 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ObZ) spoločníkom žalovaného nemožno poskytnúť plnenie z dôvodov ich nároku na podiel na likvidačnom zostatku skôr, než sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov žalovaného, pričom ak je pohľadávka sporná, môže sa rozdeliť likvidačný zostatok, len ak sa veriteľovi poskytlo zodpovedajúce zabezpečenie. Žalobca sám uvádza niektoré časti majetku žalovaného, ktorý je značný (bod 1 napadnutého uznesenia). Žalovaný má pritom aj iný majetok ako tvrdí žalobca. Ak žalobca sám
uvádza niektoré zložky majetku žalovaného, ktoré sú značné, potom je to v rozpore s jeho údajnou obavou, že by jeho prípadná exekúcia (navyše čisto hypotetická) mohla byť ohrozená. Žalovaný si všetky svoje prípadné záväzky plní v lehote ich splatnosti, pričom ide o záväzky z bežnej podnikateľskej činnosti žalovaného. Žalobca svoju obavu odôvodňuje celkom nespôsobilým argumentom a to údajným postupovaním pohľadávok žalovaného voči svojim klientom na iné subjekty (bod 1 napadnutého uznesenia). Žalovaný v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti postupuje aj niektoré svoje inak nevymožiteľné pohľadávky. Takéto postúpenie pohľadávok je osobitne prísne regulované aj § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný pritom postupuje v súlade s príslušnými právnymi predpismi a vždy iba tak, aby tým zvýšil hodnotu svojho majetku. Takýmto postupom si zabezpečí dostatok likvidných prostriedkov aj z takých pohľadávok voči svojim klientom, ktoré sú inak prakticky nevymožiteľné. Teda za odplatu za postúpenie pohľadávok reálne zvýši hodnotu svojho majetku, nie zníži ako sa mylne domnieva žalobca. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, ktoré špecifikoval.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu 22.6.2017. Vo vyjadrení uviedol, že postup prvoinštančného súdu pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia bol správny a súd na základe opísaných skutočností a predložených dôkazov zistil a mal za dostatočne preukázanú potrebu vydania neodkladného opatrenia v tejto veci. Pri neodkladnom opatrení (obdobne ako tomu bolo v prípade predbežných opatrení), nie je potrebné vykonať také rozsiahle dokazovanie, ako tomu je v prípade konania vo veci samej; v opačnom prípade by tým bol zmarený účel samotného neodkladného opatrenia. V tomto prípade nastalo splnenie zákonnej podmienky, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pretože žalovaný nemá žiadny majetok, na ktorý by žalobca mohol efektívne zriadiť záložné právo a v dôsledku ktorého by bol sledovaný účel dosiahnutý; jediným majetkom žalovaného sú finančné prostriedky (ktorých uloženie do súdnej úschovy žalobca navrhol) a neurčité pohľadávky žalovaného voči neurčitým klientom. V súvislosti so skutkovým stavom je potrebné konštatovať, že len vo veľmi malom počte prípadov je vôbec možné potrebu vydania neodkladného opatrenia preukázať dôslednejšie, ako tomu je práve v tomto prípade, keďže dôležitou časťou dôkazov svedčiacich o existencii potreby vydania neodkladného opatrenia sú priamo verejné vyhlásenia a verejne uskutočnené kroky samotného žalovaného.
5. Skutočnosť, že žalovaný je dcérskou spoločnosťou zahraničného subjektu je pre posúdenie tejto veci absolútne irelevantné, ide o dva samostatné podnikateľské subjekty, pričom spoločník spoločnosti zodpovedá za záväzky spoločnosti len do výšky nesplateného vkladu na základnom imaní, v tomto prípade je teda zodpovednosť matky žalovaného nulová. To, že žalovaný má v predmete podnikania zapísané aj iné činnosti je opäť pre posúdenie tejto veci úplne bezvýznamné. Žalovaného hlavným predmetom činnosti je poskytovanie pôžičiek, týmto jediným druhom podnikateľskej činnosti sa vyznačuje celá jeho činnosť a z tejto podnikateľskej činnosti dosahuje takmer všetky svoje príjmy; aj zo samotnej výročnej správy žalovaného vyplýva, že spoločnosť sa zameriava najmä na poskytovanie relatívne malých, nezaistených pôžičiek do sumy 2.300 eur jednotlivcom na maximálne obdobie sto týždňov. Rovnako existencia povolenia NBS nemá absolútne žiadny vplyv na to, že žalovaný reálne prestal poskytovať pôžičky a samotný žalovaný vyhlásil, že na území Slovenska ukončuje túto činnosť. Žalobca poukázal (opakovane) aj na vyhlásenie umiestnené na oficiálnej webovej stránke žalovaného podľa ktorého od 22.2.2017 ruší spoločnosť Provident Financial sieť svojich obchodných zástupcov a takisto ruší všetky svoje pobočky. Od uvedeného dátumu sa má kontaktovať centrála spoločnosti. Existujúce úvery sa majú splácať prostredníctvom účtu, ktorého číslo dostala zmluvná strana poštou. Na oficiálnej webovej stránke žalovaného je uvedené, že od 18.12.2015 sa vzhľadom k legislatívnym zmenám týkajúcich sa poskytovania spotrebiteľských úverov pozastavilo poskytovanie nových úverov. Po dôkladnom posúdení dopadu zmien na podnikanie sa žalovaný rozhodol ukončiť poskytovanie úverov do domácnosti prostredníctvom siete obchodných zástupcov na Slovensku a neponúkať ďalej ani úver na účet. Žalovaný v roku 2016 neposkytol žiadne úvery v dôsledku legislatívnych zmien v decembri 2015... Žalovaný prestal od 18.12.2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. Rovnako argument o tom, že k zrušeniu žalovaného by mohlo prísť iba so súhlasom NBS je zmätočný a nie je zrejmé, čo sa tým žalovaný vôbec pokúša preukázať. Ak by sa pristúpilo na takúto argumentáciu, potom nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné nikdy, ak je na zrušenie právnickej osoby potrebný súhlas štátneho orgánu, čo sa však vzťahuje na všetky právnické osoby (keďže na ich zrušenie je potrebný súhlas napríklad daňového úradu a obchodného registra). Pri zrušení spoločnosti ide o splnenie určitých podmienok
ku ktorým žalovaný smeruje, ukončenie podnikania, prevod majetku, ukončenie zmluvných vzťahov, atď. Argument žalovaného o tom, že žalobcovi by sa muselo podľa Obchodného zákonníka poskytnúť zabezpečenie pri likvidácii je zavádzajúce. Spoločníkom obchodnej spoločnosti nič nebráni, aby si rozdelili podiel na akýchkoľvek ziskoch dosiahnutých v rámci spoločnosti ešte pred vstupom do likvidácie; rovnako je možné všetky prostriedky z obchodnej spoločnosti dostať desiatkami iných spôsobov. Už aj samotné konanie žalovaného zodpovedá tomu, že takto žalovaný aj postupuje, keďže sa zbavuje všetkého majetku, ukončuje spoluprácu so zamestnancami a obchodnými partnermi. Ak by mali dlžníci veriteľov čakať na zabezpečenie v rámci likvidácie veriteľov (ako to navrhuje žalovaný), potom by nikdy žiadny z dlžníkov uspokojený reálne nebol. Žalovaný sa pokúša poukázať na argument žalobcu o značnom majetku žalovaného. Zároveň ale účelovo opomína skutočnosť, že tento majetok je tvorený finančnými prostriedkami žalovaného a pohľadávkami voči jeho klientom (teda tou časťou pohľadávok, ktorú ešte žalovaný nestihol previesť na tretie osoby). V oboch prípadoch je pritom zrejmé, že tento majetok sa zásadným spôsobom znižuje a potvrdzujú to aj účtovné dokumenty týkajúce sa žalovaného. Z výročnej správy spoločností Provident Financial s.r.o. za rok 2016 vyplýva, že vlastné imanie žalovaného je na úrovni (mínus) - 16.205.010 eura (teda žalovaný má záporné vlastné imanie presahujúce 16 miliónov eur). Žalobca tiež poukázal na údaj, neuhradená strata minulých rokov s hodnotou (mínus) - 44.884.893 eura. Žalovaný by vzhľadom na niektoré finančné ukazovatele dokonca mohol spĺňať zákonné podmienky na povinnosť vyhlásenia konkurzu.
6. Žalobca preukázal všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré vyžaduje platná právna úprava a argumenty žalovaného sú len všeobecnými tvrdeniami, bez opory v skutkovom stave (dokonca v rozpore so skutkovým stavom a v rozpore predchádzajúcimi verejnými vyhláseniami samotného žalovaného). Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán použité v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie, ktorým by malo byť uložené žalovanému zložiť istinu 450 eur do úschovy súdu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu v exekúcii, ktorej sa domáha v konaní vo veci samej.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.
12. Neodkladné opatrenie má v danom prípade slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv žalobcu a je možné ho nariadiť len v prípade, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že na súde prvej inštancie je vedené konanie vo veci samej, ktorým sa žalobca domáha zaplatenia sumy 411,58 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 411,58 eura od 23.1.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uvedený nárok si uplatňuje titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ a ktorý má byť preplatkom pri plnení žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570042550 uzatvorenej dňa 11.11.2013, pretože žalobca úver považuje za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu náležitostí zmluvy.
14. Žalobca odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia ohrozením exekúcie, pretože žalovaný sa zbavuje majetku, končí na Slovensku s podnikateľkou činnosťou a žalobcovi hrozí, že v prípade, ak jeho žalobe vo veci samej súd vyhovie, nebude v exekúcii úspešný.
15. Žalobca síce osvedčil existenciu úverového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, avšak podľa názoru odvolacieho súdu nebol naplnený predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia a to konkrétne nevyhnutnosť neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu a dôvodnosť obavy žalobcu, že v prípade úspechu žalobcu vo veci samej bude exekúcia ohrozená, preto sa odvolací súd nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že bolo potrebné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Ako už súd hore uviedol, neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, že žalovaný končí svoju podnikateľskú činnosť na slovenskom trhu, postupuje svoje pohľadávky voči dlžníkom a zbavuje sa svojho majetku, majetok žalovaného tvoria len pohľadávky voči tretím osobám, má množstvo splatných pohľadávok, ktoré odmieta uhrádzať, nemá dostatok majetku, naopak má množstvo nesplatených dlhov, žalobca osvedčuje informáciami na rôznych internetových stránkach vrátane internetovej stránky žalovaného. Žalobca zároveň poukazuje na rozhodnutia iných súdov v podobných veciach, v ktorých súdy návrhu žalobcov vyhoveli. Žalovaný tvrdenia poprel a tvrdí presný opak, že s podnikaním nekončí, postupovanie pohľadávok neznamená zbavovanie sa majetku ale jeho zhodnocovanie, žalovaný má dostatok majetku, zároveň svoje tvrdenia osvedčuje. Žalovaný popiera nárok žalobcu vo veci samej, tvrdí, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný od neho prevzal akúkoľvek sumu peňazí, na ktorej by sa neboli dohodli. Žalovaný dostáva od žalobcu len také sumy, ktoré boli dohodnuté. Žalovaný tiež poukazuje na rozhodnutia súdov, ktoré v podobných veciach návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia zamietli a pripája rozsudky súdov vo veci samej, v ktorých boli podobné žaloby zamietnuté.
16. V takejto dôkaznej situácii (keď žalovaný všetky tvrdenia žalobcu poprel, vyargumentoval a osvedčil svoje tvrdenia), nebolo možné návrhu žalobcu vyhovieť. Nemožno považovať za osvedčené, že žalovaný reálne vykonáva úkony smerujúce k znižovaniu hodnoty svojho majetku a že prestáva vykonávať podnikateľskú činnosť. Postupovanie pohľadávok nemožno považovať vo všeobecnosti za konanie smerujúce k znižovaniu majetku. Žalobca do spisu založil oznámenie o postúpení pohľadávok žalobcu (č.l.25), ale so začiernenými podstatnými údajmi (za akú sumu predal akú výšku pohľadávky), t.j. nie je možné objektívne vyhodnotiť konanie žalobcu v súlade s názorom žalobcu. Navyše podľa názoru odvolacieho súdu ide o odbornú otázku výlučne ekonomického charakteru a bolo by vhodné, ak by bola podložená odborným posudkom s prihliadnutím ku všetkým relevantným veličinám majúcim vplyv na posúdenie, či postupovanie pohľadávok v konkrétnom prípade je, alebo nie je konaním smerujúcim k zmenšovaniu majetku osoby, ktorá pohľadávky postupuje, pretože aj argumenty žalovaného, že nejde o konanie s následkom zmenšovania majetku žalovaného sú logické. Z predložených listinných dôkazov žalobcu (článkov a informácií na internete) nevyplýva, že by žalovaný mienil ukončiť podnikanie na Slovensku, ale vyplýva, že prestal poskytovať nové úvery. Z informácií v obchodnom registri je tiež možné zistiť, že žalovaný má v obchodnom registri zapísaných viacero predmetov podnikania, okrem poskytovania úverov. Informácie v článkoch a vyjadreniach žalovaného sú navyše viac ako rok staré, sú z obdobia februára 2016, čo znamená, že nemôže navyše existovať naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi.
17. S prihliadnutím k vyššie uvedenej argumentácii odvolací súd napadnuté uznesenie s použitím § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
18. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).
19. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).