Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_1T-142-2012.pdf
PDF · 76.46 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/142/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému G. G. pre zločin vydieračského únosu v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 186 odsek 1 Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní dňa 03. októbra 2017 predseda senátu JUDr. Imrich Hlavička a prísediaci Mária Svrčeková a RNDr. Alžbeta Szabóová, takto
rozhodol:
Obžalovaný
G. G., nar. XX.X.XXXX v W. Z., trvale bytom S. - O., Z. cesta XXX/X, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS N. v inej trestnej veci,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 8. októbra 2010 v čase okolo 21.30 hod. v G. na C. ulici č. X v priestoroch podniku V. - night club spoločne fyzicky napadol s ďalšími dvoma osobami H. B. tým spôsobom, že ho bezdôvodne začali udierať rukami do rôznych častí tela, po čom v dôsledku týchto fyzických útokov H. B. spadol na zem, kde ho všetci traja spoločne s ďalším doposiaľ nezisteným páchateľom naďalej bili a kopali do celého tela, pričom od neho požadovali vyrovnanie jeho predchádzajúcej dlžoby voči obžalovanému G. G., následne ho obžalovaný G. G., s ďalšími dvoma osobami spoločne odvliekli na parkovisko pred podnikom V. - night club, kde ho všetci traja opätovne fyzicky napadli, po čom spoločne naložili H. B. proti jeho vôli do batožinového priestoru tam pristaveného osobného motorového vozidla bližšie nezistenej značky a evidenčného čísla, s ktorým ho následne zaviezli až pred klub Y. v G., kde ho po vytiahnutí z batožinového priestoru obžalovaný G. G. udrel umelohmotným puzdrom od výstražného trojuholníka do spánkovej oblasti v pravej časti hlavy a súčasne ho fyzicky napadli aj s ďalšími dvoma osobami, čím svojím konaním spôsobili H. B. rôzne zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti 10 až 14 dní,
t e d a
spoločným konaním sa zmocnil iného proti jeho vôli a tým mu bránil užívať osobnú slobodu a hrozbou na zdraví si od neho vynucoval poskytnutie plnenia majetkovej povahy, spoločným konaním sa dopustil fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
č í m s p á c h a l
zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
Podľa § 44 Tr. zák. súd u obžalovaného G. G., nar. XX.X.XXXX, upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 7T/180/2015 zo dňa 19.4.2016, právoplatný vo vzťahu k výroku o vine a treste dňa 19.4.2016, považuje na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného H. B., nar. X.X.XXXX v G., trvale bytom G., W. XX/XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre podal na súd obžalobu aj na obvineného G. G. pre zločin vydieračského únosu v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 186 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno d/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Pôvodne bola obžaloba podaná proti G. G., T. R. a Y. R.. Na hlavnom pojednávaní dňa 18.09.2017 po zmene v osobe predsedu senátu G. G. súhlasil so smenou v osobe predsedu senátu a obžalovaní T. R. a Y. R. nesúhlasili, preto v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaných T. R. a Y. R. bola vylúčená na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp.zn. 2T/95/2017.
Na hlavnom pojednávaní dňa 18.09.2017 obž. G. G. urobili vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 odsek 1 písmeno b/ Tr. por., že sa cíti byť vinný zo skutku, tak ako sa uvádzal v obžalobe. Súd vyhlásenie prijal a dokazovanie v rozsahu priznaného skutku na hlavnom pojednávaní nevykonal.
Súd preto vykonal dôkazy súvisiace s trestom ako aj s výrokom o náhrade škody.
Súd sa oboznámil na hlavnom pojednávaní okrem iného aj s rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 7T/180/2015, s lustráciami v ZVJS, registri STA, s odpisom z registra trestov Generálnej prokuratúry, v ktorom má obžalovaný doposiaľ 2 (dva) záznamy, pričom pri prvom zázname odsúdenie vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 3T/44/1993 sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný G. G. pred spáchaním skutku viedol riadny život v zmysle § 36 písmeno j/ Trestného zákona, ku skutku sa priznal a úprimne ho oľutoval, súd vzal do úvahy túto poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l/ Trestného zákona, zároveň súd bral do úvahy aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť a to, že učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o tom, že sa cíti byť vinný, čím sa nemuselo vykonávať dokazovanie ohľadne viny, a preto súd aplikoval aj ustanovenie § 36 písm. n/ Trestného zákona. Súd umožnil obžalovanému učiniť vyhlásenie na základe tej skutočnosti, že bolo konanie pred sudom vedené bez jeho prítomnosti a po vypátraní jeho pobytu na hlavnom pojednávaní sa ku skutku priznal. V danom prípade súd zistil priťažujúcu okolnosť, a to tú skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov § 37 písmeno h/ Trestného zákona. Obžalovaný mal prevahu poľahčujúcich okolností k priťažujúcim v pomere 3 ku 1.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú funkcia represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pokiaľ ide o druh a výšku trestu základná trestná sadzba pre zločin vydieračského únosu podľa ustanovenia § 186 odsek 1 Tr. zák. je 7 (sedem) rokov až 12 (dvanásť) rokov a za prečin výtržníctva podľa ustanovenia § 364 odsek 2 Tr. zák. je 6 (šesť) mesiacov až 3 (tri) roky. V danom prípade by prichádzal do úvahy súhrnný trest s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaný predmetný trestný čin spáchal skôr, ako bol Okresným súdom Trnava vyhlásený odsudzujúci rozsudok vo veci sp. zn.
7T/180/2015. Obžalovaný ešte doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Súd v danom prípade pri výraznej prevahe poľahčujúcich okolností a tak isto s poukazom aj na dĺžku konania, t.j. skutok bol spáchaný dňa 08.10.2010 by aplikoval ustanovenia týkajúce sa mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby pre zločin vydieračského únosu čo v danom prípade je podľa ustanovenia § 39 odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona trest odňatia slobody nie kratší ako dva roky. Súd nadobudol presvedčenie, že obžalovaný úprimne oľutoval skutok, ktorý spáchal a uložený trest považoval za dostatočný.
S prihliadnutím na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa súd upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 7T/180/2015 zo dňa 19.04.2016 právoplatný dňa 19.04.2016 podmienečný trest vo výmere 3 (tri) roky s probačným dohľadom v 5 ročnej skúšobnej dobe považoval za dostatočný. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného H. B., nar. X.X.XXXX v G., trvale bytom G., W. XX/XX, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože k ustáleniu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, najmä s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaný sa vyjadril, že on sa už s poškodeným vyrovnal. Poškodený sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a na posledné predvolania na hlavné pojednávania sa nedostavil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately plynie lehota samostatne. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok.