Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-384-2014.pdf
PDF · 114.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/391/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Oľgou Tatranskou, v spore žalobcu: BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: R. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. F. XXX, XXX XX F., o zaplatenie 461,17 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 45,50 eur spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 14 eur od 18.06.2011 až do zaplatenia, s 9,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 17,50 eur od 18.07.2011 až do zaplatenia a s 9,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 14 eur od 18.08.2011 až do zaplatenia , a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.
IV. Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, IČO: 42343828, p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,26%.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 09.06.2014 žalobu na tunajší súd, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 461,17 eur, spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 14 eur od 18.06.2011 až do zaplatenia, s 9,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 17,50 eur od 18.07.2011 až do zaplatenia, s 9,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 14 eur od 18.08.2011 až do zaplatenia a s 9,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 415,67 eur od 18.09.2011 až do zaplatenia a na náhradu trov konania v sume 27,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a v sume 94,44 eur titulom trov právneho zastúpenia.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
4. Podľa ustanovenia § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Po zistení, že v tomto spotrebiteľskom spore jeho hodnota neprevyšuje sumu 1000 eur, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporené, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
6. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
7. Spoločnosť Slovak Telekom, a. s., právny predchodca žalobcu, uzavrela dňa 29.03.2010 so žalovaným Zmluvu o pripojení (ďalej len „Zmluva“). Predmetom tejto Zmluvy bola okrem iného povinnosť žalovaného odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú sumu. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu žalovanému vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti žalovaný postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť poskytnutie zvoleného programu služieb.
8. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby prostredníctvom faktúr a to faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 415,67 eur splatnej dňa 17.09.2011, faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 17,50 eur splatnej dňa 17.07.2011, faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 14 eur splatnej dňa 17.08.2011 a faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 14 eur splatnej dňa 17.06.2011. Žalovaný do dnešného dňa neuhradil ani jednu z týchto faktúr.
9. Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu, nadobudol žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013.
10. Podľa ustanovenia § 43 zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis. Účastník môže odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak mu podnik a) oznámi zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred a účastník tieto zmeny neakceptuje, neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred, alebo ho neinformoval najmenej jeden mesiac vopred o jeho práve odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa, kedy bol podnik podľa § 42 ods. 3 písm. e) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/610/20101123.html> povinný oznámiť účastníkovi podstatnú zmenu zmluvných podmienok, opakovane ani po reklamácii neposkytuje verejnú službu podľa zmluvy o pripojení alebo ju poskytuje s podstatnými vadami, opakovane neodstráni reklamovanú závadu verejnej služby v určenom čase. Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení. Účastník môže vypovedať zmluvu o pripojení uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Podnik môže vypovedať zmluvu o pripojení, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o pripojení z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o pripojení, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným
zriadením. Výpovedná lehota je upravená vo všeobecných podmienkach a je rovnaká pre obe zmluvné strany.
11. Podľa ustanovenia § 42 zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o pripojení, ak 1. jej poskytovanie na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/610/20101123.html>, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu najmä preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku, alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí so všeobecnými podmienkami. d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach, 3. porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka iných ako v druhom bode. Účastník má právo na a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify, c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil, d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak o to účastník požiada, e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania služby, f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom. Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) predkladať účastníkovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, c) poskytnúť na žiadosť účastníka, ak je to technicky možné, službu identifikácie zlomyseľného, obťažujúceho a výhražného volania (ďalej len „zlomyseľné volanie“), d) pri uzatvorení zmluvy o pripojení získavať a overovať údaje všetkých účastníkov, ak sa s poskytnutím služby pridelilo telefónne číslo vrátane účastníkov používajúcich predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu § 55 ods. 1 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/610/20101123.html>, e) oznámiť účastníkovi podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje, najmenej jeden mesiac vopred. Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. Podnik nesmie prerušiť alebo obmedziť poskytovanie univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a), b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/610/20101123.html>, d) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/610/20101123.html> a f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/610/20101123.html>, ak je účastník v omeškaní so záväzkami z iných zmluvných vzťahov s podnikom. Počas krízovej situácie a mimoriadnej situácie zabezpečuje nevyhnutné opatrenia na prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa tohto zákona štatutárny orgán podniku podľa osobitných predpisov o bezpečnosti a o civilnej ochrane. Podnik poskytujúci verejnú sieť, verejnú službu alebo verejnú sieť a verejnú službu je povinný v rozsahu nevyhnutnom na zdolávanie krízovej situácie a mimoriadnej udalosti poskytovať prednostne verejnú službu pre účastníkov zaradených do prednostných núdzových plánov; rozsah zaraďovania účastníkov do prednostných núdzových plánov, rozsah a spôsob prednostného poskytovania verejnej služby ustanoví vláda nariadením, b) zabezpečovať prednostnú prevádzku verejných telefónnych automatov vrátane tiesňových volaní na postihnutom území. Účastníkom zaradeným do prednostných núdzových plánov je orgán štátnej správy a samosprávy, ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, záchranných zložiek, subjektu hospodárskej mobilizácie a účastníci, ktorých postavenie a význam v systéme zabezpečenia za krízových situácií a mimoriadnych situácií je nezastupiteľný (ďalej
len „zaradený účastník”). Prednostné núdzové plány sú súhrn technických a organizačných opatrení, ktoré umožňujú zaradeným účastníkom poskytovať verejnú službu aj v prípade obmedzení vzniknutých v sieti. Podnik má právo počas krízovej situácie a mimoriadnej situácie obmedziť poskytovanie verejnej služby účastníkom, ktorí nie sú zaradení v prednostných núdzových plánoch v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie poskytovania prednostnej verejnej služby pre účastníkov zaradených do prednostných núdzových plánov.
12. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a predložených listinných dôkazov súd žalobu v rozsahu sumy 45,50 eur titulom dlžoby na cene poskytnutých služieb uznal za dôvodnú a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie v súdom určenej lehote.
13. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení, úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., pričom podľa ustanovenia § 3 tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako zákonom ustanovená úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. 1,25%, resp. 1,50%.
14. Žalobca sa domáhal zákonného úroku z omeškania v sadzbe platnej k prvému dňu omeškania s úhradou každej z faktúr s t.j. dňom, nasledujúcim po dni splatnosti každej faktúry osobitne, preto súd o počiatku plynutia úroku z omeškania rozhodol v zmysle žaloby.
15. Žalobca predložil tiež v rámci žaloby faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2011, splatnú dňa 17.09.2011 na sumu 415,67 eur, ktorou bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta. Žiaden iný obsah z tejto faktúry nevyplýva.
16. Podľa ustanovenia § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
17. Podľa ustanovenia § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
18. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
19. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
20. Podľa ustanovenia § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
21. Podľa ustanovenia § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
22. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v citovaných ustanoveniach alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
23. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
24. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
25. V danom prípade žalobca pri uplatňovaní zmluvnej pokuty predložil súdu Zmluvu o pripojení. Odkaz na sumu zmluvnej pokuty sa nachádza v Zmluve.
26. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
27. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
28. Podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa ustanovenia § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
29. Vo vzťahu k úkonu, ktorým si žalobca zmluvnú pokutu uplatnil, súd udáva, že za každých okolností je vždy treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil, vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje a teda nemožno zistiť, za čo, teda za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej) si ju žalobca účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. XXXXXXXXXX (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho úkonu, ktorým bola žalovaná vyzvaná na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon podľa ustanovenia § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR 26 Cdo/4836/2007 zo dňa 20.1.2009, podľa ktorého - Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným způsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je jasné, co je předmětem smlouvy, není- li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani u třetích osob.
30. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
31. Aj podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón cvamino: Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom: Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Súd má vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami slovenských súdov, čo je napokon podporené tiež judikatúrou ESD (viď aj rozsudok C-618/10) . Žalobca nepreukázal, že by zmluvná pokuta bola uzavretá individuálne a prejav, akým bola zmluvná pokuta voči žalovanému uplatnená faktúrou č. XXXXXXXXXX je pre jej neurčitosť neplatným právnym úkonom, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
32. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Nakoľko bol žalobca v konaní pomerne neúspešný a žalovanému trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
33. Podaním zo dňa 31.10.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.11.2014 Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828 (ďalej len „združenie“) oznámilo, že vstupuje do konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 17C/384/2014, v právnej veci BL Telecom collection, s. r. o. c/a žalovaný spotrebiteľ, ako vedľajší účastník na podporu žalovaného a požiadalo o doručenie žaloby, jej príloh a prípadných rozhodnutí, ktoré už boli vo veci vydané. Zároveň bola súdu doručená plná moc udelená združením advokátke, JUDr. Monike Marjanovič zo dňa 20.02.2014, na zastupovanie združenia pred Okresným súdom Košice - okolie. Dňa 25.11.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie združenia k podanej žalobe, v ktorom vedľajší účastník okrem iného uviedol, že do konania vstúpil ako vedľajší účastník na strane žalovaného len čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty v sume 415,67 eur, pričom navrhol, aby súd zamietol žalobu v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty v sume 415,67 eur z dôvodu jej neprijateľnosti.
34. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
35. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
36. V čase vstupu združenia bol účinný Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), ktorý upravoval inštitút vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitného zákona (§ 93 ods. 2 OSP) a tento vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 OSP). O takýto prípad išlo aj v prejednávanom spore, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania za účinnosti OSP. Napriek tomu, že združenie vo svojom podaní zo dňa 24.11.2014 uviedlo, že vstupuje do konania len v časti zmluvnej pokuty, OSP takýto postup nepripúšťalo. Vedľajší účastník mohol vstúpiť len do konania ako celku, z uvedeného dôvodu možno vstup do konania považovať len za vstup do celého konania, nie iba do jeho časti. V priebehu konania však došlo k zmene právnej úpravy a v čase vyhlásenia rozsudku, teda v čase účinnosti nového procesného kódexu, už inštitút vedľajšieho účastníctva neexistoval. CSP síce upravuje inštitút intervenienta resp. osobitného subjektu, avšak ustanovenia týkajúce sa týchto procesných inštitútov nemožno aplikovať na daný spor a na právne postavenie Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“.
37. Podľa ustanovenia § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
38. Ako už súd uviedol, o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na ich náhradu, nakoľko má súd za to, že žalobca bol v konaní pomerne neúspešný a žalovanému žiadne trovy nevznikli. Keďže združenie vstúpilo do konania na strane žalovaného, teda protistrany, ktorá mala vo veci úspech v sume 415,67 eur (90,13%) a neúspech v sume 45,50 eur (9,87%), súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozhodnutia a združeniu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,26% (90,13% - 9,87%), ktoré v tomto prípade pozostávajú z trov právneho zastúpenia. O výške náhrady trov konania bude v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.