Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1350-2000.pdf
PDF · 70.63 KB
Case nature
Subarea
0Er/1350/2000
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV vo veci exekúcie oprávnenej: Mestská časť Bratislava - Petržalka, Kutlíkova 17, Bratislava, zast.: JUDr. Milan Guťan, advokát, Vavilovova 2, Bratislava proti povinnému: N. I. - G., V.. H. X, H. pre pohľadávku vo výške 546,74 EUR (16.471,- Sk) istiny a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Oľga Reháková so sídlom v Exekútorskom úrade Kominárska (budova DOPRAVOPROJEKT a.s.), Bratislava nástupca súdneho exekútora JUDr. Jána Jonatu, v zmysle poverenia zo dňa 02. 10. 2000 takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
III. Oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením č. k. Er/1350/200-16, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.12.2015, tunajší súd vyhlásil exekúciu za neprístupnú z dôvodu, že povinný zomrel pred začatím exekučného konania. 2. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 3. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení k 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 4. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. 5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 6. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) až m) je prípustné odvolanie. 7. Vzhľadom na to, že bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú nadobudlo právoplatnosť, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) zastavil. 8. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 9. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). 11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 12. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 13. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 14. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. 15. Podľa § 243j Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017. 16. Súdny exekútor je v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 predložiť vec súdu ihneď po tom, ako zistí, že existujú dôvody na zastavenie exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor bol v zmysle predmetného ustanovenia povinný predložiť vec súdu na rozhodnutie o zastavení exekúcie ihneď po zistení skutočnosti týkajúcej sa úmrtia povinného, nakoľko tento zomrel pred začatím exekučného konania, dňa 30.10.1993. Exekučné konanie tak začalo voči účastníkovi, ktorý v čase jeho začatia nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, a preto je uvedené konanie od začiatku neprípustné. 17. Nakoľko súdny exekútor takto nepostupoval a súdu vec ihneď po zistení skutočností, ktoré majú za následok neprípustnosť exekúcie a jej následné zastavenie, súd má za to, že nie je možné vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o priznanie trov exekúcie, ktoré si súdny exekútor vyčíslil v podaní doručenom súdu dňa 24.08.2012. Súd má za to, že súdny exekútor v exekučnom konaní nepostupoval v súlade s príslušným ustanovením zákona a nepredložil vec súdu ihneď po tom, ako nastali dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, a preto má súd za to, že existujú dôvody na postup súdu v súlade s § 243j Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného rozhodol súd tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. 18. V súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd poukazuje na nižšie uvedené rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých táto možnosť rozhodnutia vyplýva. 19. Nepriznaním odmeny súdnemu exekútorovi nedošlo k porušeniu ústavných práv exekútora zaručených čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na zákaz vyžadovania nútenej práce podľa čl. 4 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže za majetok (v zmysle Dohovoru) je možné považovať len existujúci majetok, prípadne legitímnu nádej na jeho získanie, pričom nárok na odmenu exekútora v prípade zastavenia exekúcie vzniká až vtedy, ak mu je priznaná všeobecným súdom, ktorý je jediný povolaný o výške odmeny exekútora rozhodnúť. (Rovnako aj II. ÚS 202/08, IV. ÚS 65/08). Za nútenú prácu je možné považovať aj prácu vykonávanú osobou proti jej vôli. Exekútorská činnosť je pritom vykonávaná so súhlasom exekútora. (Uznesenie Ústavného súdu. IV. ÚS 236/08) 20. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ÚS 83/2008) 21. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C. s. p. tak, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému, ktorý v čase začatia konania nemal spôsobilosť byť účastníkom konania zavinil zastavenie exekučného konania a povinný nemá nárok na náhradu trov exekučného konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. Proti výroku I. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu, a to písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363 a § 364 C. s. p.)