Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/1350/2000

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV vo veci exekúcie oprávnenej: Mestská časť Bratislava - Petržalka, Kutlíkova 17, Bratislava, zast.: JUDr. Milan Guťan, advokát, Vavilovova 2, Bratislava proti povinnému: N. I. - G., V.. H. X, H. pre pohľadávku vo výške 546,74 EUR (16.471,- Sk) istiny a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Oľga Reháková so sídlom v Exekútorskom úrade Kominárska (budova DOPRAVOPROJEKT a.s.), Bratislava nástupca súdneho exekútora JUDr. Jána Jonatu, v zmysle poverenia zo dňa 02. 10. 2000 takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

III. Oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania.

odôvodnenie:

1. Uznesením č. k. Er/1350/200-16, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.12.2015, tunajší súd vyhlásil exekúciu za neprístupnú z dôvodu, že povinný zomrel pred začatím exekučného konania. 2. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 3. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení k 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 4. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. 5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 6. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) až m) je prípustné odvolanie. 7. Vzhľadom na to, že bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú nadobudlo právoplatnosť, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) zastavil. 8. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 9. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). 11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 12. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 13. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 14. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. 15. Podľa § 243j Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017. 16. Súdny exekútor je v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 predložiť vec súdu ihneď po tom, ako zistí, že existujú dôvody na zastavenie exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor bol v zmysle predmetného ustanovenia povinný predložiť vec súdu na rozhodnutie o zastavení exekúcie ihneď po zistení skutočnosti týkajúcej sa úmrtia povinného, nakoľko tento zomrel pred začatím exekučného konania, dňa 30.10.1993. Exekučné konanie tak začalo voči účastníkovi, ktorý v čase jeho začatia nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, a preto je uvedené konanie od začiatku neprípustné. 17. Nakoľko súdny exekútor takto nepostupoval a súdu vec ihneď po zistení skutočností, ktoré majú za následok neprípustnosť exekúcie a jej následné zastavenie, súd má za to, že nie je možné vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o priznanie trov exekúcie, ktoré si súdny exekútor vyčíslil v podaní doručenom súdu dňa 24.08.2012. Súd má za to, že súdny exekútor v exekučnom konaní nepostupoval v súlade s príslušným ustanovením zákona a nepredložil vec súdu ihneď po tom, ako nastali dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, a preto má súd za to, že existujú dôvody na postup súdu v súlade s § 243j Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného rozhodol súd tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. 18. V súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd poukazuje na nižšie uvedené rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých táto možnosť rozhodnutia vyplýva. 19. Nepriznaním odmeny súdnemu exekútorovi nedošlo k porušeniu ústavných práv exekútora zaručených čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na zákaz vyžadovania nútenej práce podľa čl. 4 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže za majetok (v zmysle Dohovoru) je možné považovať len existujúci majetok, prípadne legitímnu nádej na jeho získanie, pričom nárok na odmenu exekútora v prípade zastavenia exekúcie vzniká až vtedy, ak mu je priznaná všeobecným súdom, ktorý je jediný povolaný o výške odmeny exekútora rozhodnúť. (Rovnako aj II. ÚS 202/08, IV. ÚS 65/08). Za nútenú prácu je možné považovať aj prácu vykonávanú osobou proti jej vôli. Exekútorská činnosť je pritom vykonávaná so súhlasom exekútora. (Uznesenie Ústavného súdu. IV. ÚS 236/08) 20. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ÚS 83/2008) 21. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C. s. p. tak, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému, ktorý v čase začatia konania nemal spôsobilosť byť účastníkom konania zavinil zastavenie exekučného konania a povinný nemá nárok na náhradu trov exekučného konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. Proti výroku I. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu, a to písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363 a § 364 C. s. p.)