Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-1T/126/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudca JUDr. Juraj Fujerik v trestnej veci obžalovanej Z.É. C., pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. októbra 2017 takto

rozhodol:

Obžalovaná

Z. C. , rod. O., nar. XX.X.XXXX v O. - A. A., trvale bytom ul. C. Č.. XXX/XX, I., okr. Kežmarok, konateľka spoločnosti B. E. W., s.r.o. I.,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

ako konateľka, štatutárny orgán a zodpovedná osoba za podnikateľský subjekt B. E. W., s.r.o., IČO : XXXXXXXX, so sídlom I. XX, I., okr. Kežmarok za obdobie od mesiaca 06/2014 do mesiaca 10/2015 podľa mesačných výkazov poistného, zrazila svojim 7 zamestnancom poistné na nemocenské poistenie a príspevok na starobné a dôchodkové sporenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti podľa § 141 ods. 2 zákona NR SR č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení a následne takto zrazené poistné neodviedla na účet Sociálnej poisťovne pobočka ul. 1. Mája č. 4053, Poprad za uvedené obdobie v sume 5.899,55 €, čím takto spôsobila pre Sociálnu poisťovňu, pobočka Poprad, so sídlom ul. 1. Mája č. 4053, Poprad škodu v sume 5.899,55 €,

t e d a

vo väčšom rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie, ktoré zrazila a vybrala podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,

č í m s p á c h a l a

zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 277 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 / desať / mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovanú na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 12.10.2016 obžalobu pod sp. zn. Pv 212/16/7703-15 na Z. C. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.10.2017 vyhlásila, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, pričom toto svojej vyhlásenie odôvodnila tým, že to, čo je uvedené v obžalobe je pravda, hoci ona do firemných veci v skutočnosti nezasahovala, pretože všetko mal na starosti jej manžel. Preto súd v zmysle § 257 ods. 4 Trestného poriadku povolil obžalovanej vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Nakoľko obžalovaná následne na všetky otázky položené súdom v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku odpovedala „áno“, súd po súhlasnom stanovisku prokurátora jej vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko toto vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise. Na tomto hlavnom pojednávaní bolo preto podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonané dokazovanie súvisiace len s výrokom o treste a náhrade škody, a to prečítaním listinných dôkazov.

U obžalovanej je potrebné skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku posúdiť ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákon, pretože obžalovaná o väčšom rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie, ktoré zrazila a vybrala podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe alebo inému majetkový prospech. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaná takto konala formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, nakoľko vedela, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená.

Súd u obžalovanej nezistil ani jednu poľahčujúcu a ani jednu priťažujúcu okolnosť. Vyhlásenie obžalovanej, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe sa v zmysle § 257 ods. 4 Trestného poriadku považuje za priznanie spáchania skutku, o čom súd obžalovanú poučil, avšak obžalovaná svoj čin neoľutovala. Priznanie k spáchaniu trestného činu ako aj úprimná ľútosť obžalovanej sú kumulatívne podmienky potrebné na aplikáciu poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní svoj skutok neoľutovala a jej ľútosť v prípravnom konaní bola len vo vzťahu k situácii, do ktorej toto jej konanie dospelo, pričom vždy poukazovala na objektívne zložitú ekonomickú situáciu firmy pôsobiacej v regióne so zlou sociálno - ekonomickou situáciou. Preto súd pri rozhodovaní o výške trestu vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v § 277 ods. 2 Trestného zákona (od 3 rokov až do 8 rokov) bez úpravy tejto sadzby v zmysle § 38 Trestného zákona, pričom v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona súd musel obžalovanej uložiť trest odňatia slobody.

K osobe obžalovanej súd zistil, že táto doposiaľ nebola priestupkovo postihnutá, pričom z miesta bydliska je hodnotená všeobecne, bez záznamu o problémoch obžalovanej vo sfére občianskeho spolunažívania v mieste trvalého bydliska. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ jedenkrát súdne trestaná, a to rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6 T 4/2014 zo dňa 24.02.2014. Obžalovaná bola týmto rozsudkom uznaná za vinnú z pokračujúceho zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a tiež z pokračujúceho prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, za čo jej bol súdom uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2014. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaná sa skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku dopustila v skúšobnej dobe vyššie uvedeného podmienečného odsúdenia. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona nemôže výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložiť na skúšobnú dobu a teda trest ukladaný týmto rozsudkom musí mať formu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

V súlade so zásadou individualizácie trestu v § 39 ods. 1 umožňuje vo výnimočných prípadoch uložiť aj trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona. Súd v prejednávanej trestnej veci zohľadnil špecifické okolnosti prípadu, kedy obžalovaná, ako konateľka spoločnosti B. E. W., s.r.o. bola vo vzťahu k Sociálnej poisťovni zodpovedná za odvádzanie daní a poistného, čo napokon ani nespochybňovala, avšak na strane druhej súd zohľadnil tú skutočnosť, že sa pri praktickom výkone podnikania v plnom rozsahu spoľahla na svojho manžela. Súd rovnako zvýrazňuje aj osobu obžalovanej, ktorá viedla bezúhonný život a jej trestná činnosť či už v prejednávanej trestnej veci alebo v rámci predchádzajúceho odsúdenia je spojená s jej podnikaním. Nejedná sa teda o osobu, u ktorej by bolo možné považovať dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby troch rokov za primeranú z hľadiska naplnenia účelu trestu, najmä ak súd musí vziať do úvahy skutočnosť, že je nutné z vyššie uvedených dôvodov uložiť trest odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme. Aj bez snahy súdu o prejudikovanie trestnej veci vedenej pod sp. zn. 6 T 4/2014 je zrejmé, že obžalovaná zločin neodvedenia dane poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona spáchala v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia rozsudkom sp. zn. 6T 4/2014 zo dňa 24.02.2014, čo indikuje potrebu neskoršieho vyslovenia neosvedčenia sa v skúšobnej dobe a následný výkon trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov. Uloženie trestu odňatia slobody v prejednávanej veci hoci aj na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby spolu s doposiaľ nepremeneným podmienečným trestom v trvaní dvoch rokov pri jeho predpokladanej premene, by predstavovalo neprimeranú formu trestnej represie nezodpovedajúcej následkom trestného činu, forme zavinenia, pohnútky obžalovanej, ktorá sa snažila zabezpečiť chod spoločnosti aj v ťažkom ekonomickom prostredí druhotnej platobnej neschopnosti, vedúc jej snahou o zachovanie výroby a zamestnanosti v regióne s jednou s najvyšších mier nezamestnanosti v rámci celej Slovenskej republiky. Obžalovaná nie je v žiadnom prípade osobou, ktorú by bolo možné považovať za osobu sociálne alebo kriminálne narušenú, práve naopak, táto jej trestná činnosť je výnimočného charakteru a je spojená s nevydareným podnikaním, ktoré viedlo až k jej osobnému bankrotu. Náprava obžalovanej, ak vôbec možno v jej prípade hovoriť o kriminogénnom narušení osobnosti, je mimoriadne priaznivá a uplatnenie zákonom predvídaných trestných sadzieb v kombinácii s nepodmienečnou formou trestu odňatia slobody by boli v rozpore s represívnou, ale aj ochrannou funkciou trestu tak, ako ju poňal zákonodarca do Trestného zákona. Súd v tomto prípade zvýrazňuje aspekt individuálnej a generálnej prevencie, ktorá je tiež imanentnou súčasťou trestu a tiež účel trestu vo forme morálneho odsúdenia páchateľa. Prísnosť trestu ako súčasť zásady spravodlivosti musí byť v korelácii s osobou obžalovanej a mierou následkov, ktoré trestná činnosť vyvolala vo sfére tých spoločenských vzťahov, ktoré má chrániť. Preto súd v prípade tejto obžalovanej pristúpil k aplikácii mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a poukazujúc na vyššie uvedené dôvody mal za to, že trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne bude postačujúcim na naplnenie vyššie deklarovaných funkcií trestu.

Nakoľko obžalovaná nebola doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, súd ju v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Súd napriek uplatnenému nároku na náhradu škody o škode nerozhodoval, nakoľko táto bola uplatnená verejnoprávnym subjektom vo sfére podliehajúcej osobitným správnym konaniam, v ktorých sa právne účinným spôsobom rozhodne o výške daňovej a odvodovej povinnosti obžalovanej v kontexte jej osobného bankrotu.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.