Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-126-2016.pdf
PDF · 79.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1T/126/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudca JUDr. Juraj Fujerik v trestnej veci obžalovanej Z.É. C., pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. októbra 2017 takto
rozhodol:
Obžalovaná
Z. C. , rod. O., nar. XX.X.XXXX v O. - A. A., trvale bytom ul. C. Č.. XXX/XX, I., okr. Kežmarok, konateľka spoločnosti B. E. W., s.r.o. I.,
u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e
ako konateľka, štatutárny orgán a zodpovedná osoba za podnikateľský subjekt B. E. W., s.r.o., IČO : XXXXXXXX, so sídlom I. XX, I., okr. Kežmarok za obdobie od mesiaca 06/2014 do mesiaca 10/2015 podľa mesačných výkazov poistného, zrazila svojim 7 zamestnancom poistné na nemocenské poistenie a príspevok na starobné a dôchodkové sporenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti podľa § 141 ods. 2 zákona NR SR č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení a následne takto zrazené poistné neodviedla na účet Sociálnej poisťovne pobočka ul. 1. Mája č. 4053, Poprad za uvedené obdobie v sume 5.899,55 €, čím takto spôsobila pre Sociálnu poisťovňu, pobočka Poprad, so sídlom ul. 1. Mája č. 4053, Poprad škodu v sume 5.899,55 €,
t e d a
vo väčšom rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie, ktoré zrazila a vybrala podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,
č í m s p á c h a l a
zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 277 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 / desať / mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovanú na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 12.10.2016 obžalobu pod sp. zn. Pv 212/16/7703-15 na Z. C. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.10.2017 vyhlásila, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, pričom toto svojej vyhlásenie odôvodnila tým, že to, čo je uvedené v obžalobe je pravda, hoci ona do firemných veci v skutočnosti nezasahovala, pretože všetko mal na starosti jej manžel. Preto súd v zmysle § 257 ods. 4 Trestného poriadku povolil obžalovanej vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Nakoľko obžalovaná následne na všetky otázky položené súdom v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku odpovedala „áno“, súd po súhlasnom stanovisku prokurátora jej vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko toto vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise. Na tomto hlavnom pojednávaní bolo preto podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonané dokazovanie súvisiace len s výrokom o treste a náhrade škody, a to prečítaním listinných dôkazov.
U obžalovanej je potrebné skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku posúdiť ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákon, pretože obžalovaná o väčšom rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie, ktoré zrazila a vybrala podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe alebo inému majetkový prospech. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaná takto konala formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, nakoľko vedela, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená.
Súd u obžalovanej nezistil ani jednu poľahčujúcu a ani jednu priťažujúcu okolnosť. Vyhlásenie obžalovanej, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe sa v zmysle § 257 ods. 4 Trestného poriadku považuje za priznanie spáchania skutku, o čom súd obžalovanú poučil, avšak obžalovaná svoj čin neoľutovala. Priznanie k spáchaniu trestného činu ako aj úprimná ľútosť obžalovanej sú kumulatívne podmienky potrebné na aplikáciu poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní svoj skutok neoľutovala a jej ľútosť v prípravnom konaní bola len vo vzťahu k situácii, do ktorej toto jej konanie dospelo, pričom vždy poukazovala na objektívne zložitú ekonomickú situáciu firmy pôsobiacej v regióne so zlou sociálno - ekonomickou situáciou. Preto súd pri rozhodovaní o výške trestu vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v § 277 ods. 2 Trestného zákona (od 3 rokov až do 8 rokov) bez úpravy tejto sadzby v zmysle § 38 Trestného zákona, pričom v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona súd musel obžalovanej uložiť trest odňatia slobody.
K osobe obžalovanej súd zistil, že táto doposiaľ nebola priestupkovo postihnutá, pričom z miesta bydliska je hodnotená všeobecne, bez záznamu o problémoch obžalovanej vo sfére občianskeho spolunažívania v mieste trvalého bydliska. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ jedenkrát súdne trestaná, a to rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6 T 4/2014 zo dňa 24.02.2014. Obžalovaná bola týmto rozsudkom uznaná za vinnú z pokračujúceho zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a tiež z pokračujúceho prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, za čo jej bol súdom uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2014. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaná sa skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku dopustila v skúšobnej dobe vyššie uvedeného podmienečného odsúdenia. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona nemôže výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložiť na skúšobnú dobu a teda trest ukladaný týmto rozsudkom musí mať formu nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.
V súlade so zásadou individualizácie trestu Trestný zákon v § 39 ods. 1 umožňuje vo výnimočných prípadoch uložiť aj trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona. Súd v prejednávanej trestnej veci zohľadnil špecifické okolnosti prípadu, kedy obžalovaná, ako konateľka spoločnosti B. E. W., s.r.o. bola vo vzťahu k Sociálnej poisťovni zodpovedná za odvádzanie daní a poistného, čo napokon ani nespochybňovala, avšak na strane druhej súd zohľadnil tú skutočnosť, že sa pri praktickom výkone podnikania v plnom rozsahu spoľahla na svojho manžela. Súd rovnako zvýrazňuje aj osobu obžalovanej, ktorá viedla bezúhonný život a jej trestná činnosť či už v prejednávanej trestnej veci alebo v rámci predchádzajúceho odsúdenia je spojená s jej podnikaním. Nejedná sa teda o osobu, u ktorej by bolo možné považovať dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby troch rokov za primeranú z hľadiska naplnenia účelu trestu, najmä ak súd musí vziať do úvahy skutočnosť, že je nutné z vyššie uvedených dôvodov uložiť trest odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme. Aj bez snahy súdu o prejudikovanie trestnej veci vedenej pod sp. zn. 6 T 4/2014 je zrejmé, že obžalovaná zločin neodvedenia dane poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona spáchala v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia rozsudkom sp. zn. 6T 4/2014 zo dňa 24.02.2014, čo indikuje potrebu neskoršieho vyslovenia neosvedčenia sa v skúšobnej dobe a následný výkon trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov. Uloženie trestu odňatia slobody v prejednávanej veci hoci aj na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby spolu s doposiaľ nepremeneným podmienečným trestom v trvaní dvoch rokov pri jeho predpokladanej premene, by predstavovalo neprimeranú formu trestnej represie nezodpovedajúcej následkom trestného činu, forme zavinenia, pohnútky obžalovanej, ktorá sa snažila zabezpečiť chod spoločnosti aj v ťažkom ekonomickom prostredí druhotnej platobnej neschopnosti, vedúc jej snahou o zachovanie výroby a zamestnanosti v regióne s jednou s najvyšších mier nezamestnanosti v rámci celej Slovenskej republiky. Obžalovaná nie je v žiadnom prípade osobou, ktorú by bolo možné považovať za osobu sociálne alebo kriminálne narušenú, práve naopak, táto jej trestná činnosť je výnimočného charakteru a je spojená s nevydareným podnikaním, ktoré viedlo až k jej osobnému bankrotu. Náprava obžalovanej, ak vôbec možno v jej prípade hovoriť o kriminogénnom narušení osobnosti, je mimoriadne priaznivá a uplatnenie zákonom predvídaných trestných sadzieb v kombinácii s nepodmienečnou formou trestu odňatia slobody by boli v rozpore s represívnou, ale aj ochrannou funkciou trestu tak, ako ju poňal zákonodarca do Trestného zákona. Súd v tomto prípade zvýrazňuje aspekt individuálnej a generálnej prevencie, ktorá je tiež imanentnou súčasťou trestu a tiež účel trestu vo forme morálneho odsúdenia páchateľa. Prísnosť trestu ako súčasť zásady spravodlivosti musí byť v korelácii s osobou obžalovanej a mierou následkov, ktoré trestná činnosť vyvolala vo sfére tých spoločenských vzťahov, ktoré má Trestný zákon chrániť. Preto súd v prípade tejto obžalovanej pristúpil k aplikácii mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a poukazujúc na vyššie uvedené dôvody mal za to, že trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne bude postačujúcim na naplnenie vyššie deklarovaných funkcií trestu.
Nakoľko obžalovaná nebola doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, súd ju v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Súd napriek uplatnenému nároku na náhradu škody o škode nerozhodoval, nakoľko táto bola uplatnená verejnoprávnym subjektom vo sfére podliehajúcej osobitným správnym konaniam, v ktorých sa právne účinným spôsobom rozhodne o výške daňovej a odvodovej povinnosti obžalovanej v kontexte jej osobného bankrotu.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.