Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/245/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté deti:

P. K., nar. XX.XX.XXXX,

P. K., nar. XX.XX.XXXX a M. K., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom N. B. republiky XX/XX, A., t.č. bytom A. XXXX/XX, A., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny, Žilina, pracovisko Bytča, deti rodičov - matka: P. K., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. B. republiky XX/XX, A., t. č. bytom A. XXXX/XX, A. a otec: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., o určenie výživného na čas do rozvodu manželstva, takto

rozhodol:

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. P. sumou 70 €, mal. P. sumou 65 € a mal. M. sumou 65 €, všetko mesačne od 1.10.2016, do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.10.2016 do 30.9.2017 na mal. P. v sume 390 €, na mal. P. v sume 430 € a na mal. M. v sume 430 €, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 10 € na každé dieťa spolu s bežným výživným určeným po rozvode manželstva tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.

odôvodnenie:

1) Návrhom doručeným súdu 7.10.2016 sa navrhovateľka manželka domáhala rozvodu manželstva. Návrhom doručeným súdu dňa 11.10.2016 sa domáhala úpravy rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva k mal. deťom, a to zverenia mal. detí do jej starostlivosti a určenia výživného vo výške 250 € na mal. P., 150 € na mal. P. a 100 € na mal. M. počnúc 1.9.2016.

2) Otec s výškou výživného nesúhlasil s poukazom na svoj príjem.

3) Kolízny opatrovník odporučil výživné určiť vo výške 250 € spoločne na tri maloleté deti.

4) Uznesením zo dňa 2.10.2017 súd konanie o zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti matky zastavil, predmetom konania zostalo teda určenie výživného na mal. deti na čas do rozvodu manželstva.

5) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania vrátane mala. P. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

6) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

7) Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

8) Podľa § 62 Zákona o rodine, ods. 1 - 5

- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

10) Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

12) Súd mal v danej veci preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od októbra 2016, čím boli splnené zákonné podmienky pre úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým súdnou cestou. Nakoľko súd nezistil okolnosti hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživné, výživné určoval až od rozdelenia spoločnej domácnosti, teda i mesiaca, v ktorom matka návrh na určenie výživného podala.

13) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností. Je síce zrejmé, že deti majú zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič, ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, deťom dopraje vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.

14) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard, neznamená to, že by životný štandard detí nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného rodiča,

ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávnených detí nemá byť určené ani použité na plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o deti osobne stará; tento nemôže na výživnom mal. detí parazitovať.

15) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.

16) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby mal. detí. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne a účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa pochádza z nadštandardnej sociálnej vrstvy alebo žije v chudobných pomeroch (subštandard). Uvedené súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné dokazovať výdavky mal. detí nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna, a to z nasledovných dôvodov:

17) Na základe vlastnej praxe súd zistil, že aj keď každé dieťa je iné a má iné potreby, vo všeobecnosti sú ich potreby - v určitom veku a v sociálnej skupine - v celkovom vyčíslení približne rovnaké, rozdiely sú často len v jednotlivých položkách. Výnimku tvoria situácie, ak mal. deti majú výrazne zhoršený zdravotný stav, prípadne, ak sú veľmi talentované a venujú sa nejakej nákladnej športovej či umeleckej činnosti; v takom prípade je nutné podrobnejšie skúmanie, ktoré výdavky sú nevyhnutné na vynaloženie, prípadne zodpovedať otázku, či si dieťa vzhľadom na pomery rodičov môže takúto nákladnú činnosť dovoliť. V ostatných prípadoch pokiaľ niektoré dieťa má napr. vyššie nároky na stravu, je možné uvedený zvýšený náklad kompenzovať zníženými výdavkami na iné položky, ako sú napr. ošatenie, záujmy, kultúra a podobne. Veľmi veľa detí má dnes oslabenú imunitu, trpí alergiami, takže ide už o bežný zdravotný stav. Ďalšie výdavky na zdravotnú starostlivosť variujú, či už je to zubný strojček, okuliare, apod., a aj v týchto prípadoch je nutné potreby dieťaťa uhradiť len v primeranej výške, podľa pomerov rodičov. Podobne je tomu pri záujmovej, vzdelávacej a rekreačnej činnosti. V konečnom dôsledku aj oprávnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov, tie isté potreby dieťaťa môžu byť uspokojované v rôznych štandardoch (tričko sa dá kúpiť za 5 €, ale aj za 50 €), aj v niektorých prípadoch sa môže stať, ak nejde o nevyhnutnú potrebu, že sa neuspokojí vôbec.

18) V poslednom období sa tak dokazovanie pri určení výživného začína podobať podrobnej vyšetrovacej činnosti závažného trestného činu. Súd je v rámci svojej praxe konfrontovaný s predkladaním dôkazov (pokladničných dokladov) už aj o tých najbežnejších potrebách dieťaťa ako je strava, ošatenie, hygiena. Relevantnosť týchto dôkazov je limitovaná tým, že nedokazujú samy osebe, či boli použité priamo na potreby mal. dieťaťa a neboli povedzme použité pre iného člena domácnosti. Rovnako je často možné namietať ich účelnosť a primeranosť; ak životnej úrovni dieťaťa nezodpovedajú, súd ich i tak nemôže akceptovať. Často sa tiež stáva, že povinný rodič pred skončením konania alebo rozhodnutím vo veci platí len nevyhnutné výživné, alebo dokonca neplatí výživné vôbec, a teda druhý rodič môže plniť potreby maloletých detí len v obmedzenom rozsahu, teda nie v takej miere, ktorá zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa. V takých prípadoch teda rodič veci zakúpi, avšak reálne nemôže preukázať vyššie výdavky, pretože ich nedokázal vynaložiť; ak by len na takomto základe bolo určené výživné súdom, bolo by to nespravodlivé tak voči rodičovi, ktorý supluje vyživovaciu povinnosť druhého rodiča, ako aj voči dieťaťu samotnému. Súd teda nemôže určovať výživné len na základe predložených dôkazov, musí vychádzať z vlastnej praxe a svoje úvahy o oprávnených výdavkoch dieťaťa korigovať tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom účastníkov konania.

19) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 Zákona o rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymykajú zo všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.

20) V danej veci deti nežijú v štandardných sociálnych podmienkach, kde priemerná výška výdavkov na dieťa v ich veku dosahuje 250 € mesačne, nakoľko ich rodičia majú priemerný až podpriemerný príjem, nevlastnia žiaden majetok a navyše sú zadlžení z dôvodov uspokojovania bežných potrieb. Na základe praxe a dostupných verejných zdrojov súd oprávnené výdavky mal. P.a, ktorý navštevuje strednú školu, vyhodnotil vo výške 150 €, a mal. P. a mal. M., ktoré sú žiačkami základnej školy, vo výške 120 € mesačne, s prihliadnutím k tomu, že všetky deti sú zdravé.

21) Matka je zamestnaná ako opatrovateľka ako opatrovateľka v C.. Jej mesačný čistý príjem dosahuje 770 € mesačne; prácu vykonáva počas dvoch týždňov v mesiaci. Iný príjem matka nemá. Matka nie je vlastníkom žiadneho majetku, bytové potreby rodiny sú zabezpečené prostredníctvom nájmu za 400 € mesačne.

22) Otec má ukončené stredné odborné učilište banícke, najväčšiu pracovnú prax má ako zvárač. Uvedenú prácu vykonával aj v zahraničí, v Holandsku od 1.5.2015 do 8.2.2016. V tom čase dosahoval príjem 6 Eur brutto za hodinu a bol aj poberateľom cestovných náhrad. Pracovný pomer bol s ním ukončený dňa 8. 2. 2016 dohodou; pri hodnotení pracovnej morálky zamestnávateľ uviedol, že otec si v práci plnil svoje výkonové normy a bol pracovitý, avšak často používal alkohol po práci, čo spôsobovalo viackrát sa opakujúce bezdôvodné zameškania v práci, čo v konečnom dôsledku malo aj negatívny vplyv na plnenie si pracovných povinností.

23) Následne sa otec zamestnal v 03/2016 ako zvárač, poberal príjem 185 € a tento pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe. U tohto zamestnávateľa sa otec zamestnal aj v období 05/2016 - 08/2016 a dosiahol priemerný mesačný príjem 274 € s tým, že bol aj práceneschopný od 20.7.2016 do 15.8.2016; tento pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny (neospravedlnená absencia). Od 4.10.2016 otec pracuje ako pomocník na stavbe a záhrade na dobu určitú s dĺžkou pracovného času 10 hodín týždenne a hrubou mzdou 2,5 €/hod., v 01/2017 - 03/2017 dosiahol mesačný čistý príjem 93 € a od 04/2017 do 08/2017 v sume 281 €.

24) Otec sám uviedol, že uvedenú prácu zvárača už vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopný vykonávať; aj keď uvedený zdravotný stav nepreukázal potvrdením od lekára, súd vzhľadom na jeho odôvodnenie ako aj to, že matka nemala voči uvedenému tvrdeniu námietky, tento argument otca akceptoval. Súdu je zo všeobecnej skúsenosti známe, že pri zváraní sa vytvárajú splodiny, ktoré môžu poškodzovať zdravie pracovníka, pričom matka o problémov s tlakom u otca vedela aj z minulosti. Súd teda akceptoval, že otec aktuálne nie je schopný vykonávať prácu zvárača a vzhľadom na jeho vek nie je možné od neho ani spravodlivo požadovať, aby si takú alebo obdobnú prácu hľadal v zahraničí. Uvedené ho však nezbavuje naďalej povinnosti mal. deti živiť a nájsť si zamestnanie aj v inom príbuznom odbore. Súdu je známe, že v súčasnosti je veľký dopyt po pracovníkoch v automobilovom priemysle a vo výrobe, s čím je spojené aj všeobecné zvyšovanie pracovných miezd. Podľa názoru súdu otec však nevyvíja dostatočné úsilie nájsť si zamestnanie s adekvátnym príjmom, resp. vplyv na jeho pracovné návyky má aj jeho závislosť od alkoholu, ktorú súd považuje za preukázanú jednak tvrdeniami manželov ako aj potvrdeniami od zamestnávateľov; takáto okolnosť však nemôže ísť na vrub mal. detí a výživného, na ktoré sú odkázané.

25) Súd mal tiež za to, že potvrdenia o aktuálnom príjme, ktoré otec predložil, nekorešpondujúci s jeho skutočným, reálnym príjmom. Z tvrdenia otca totiž vyplynulo, že svojej priateľke prispieva na bývanie a stravu mesačne 250 až 300 €, pričom zároveň otec tvrdil aj preukázal, že na výživu maloletých detí uhrádza 100 € mesačne; taktiež poskytol mal. deťom niekoľko plnení mimo výživného (napríklad mal. M.e pri prvom svätom prijímaní vo výške 50 €, mal. P. na letný tábor 40-50 €). Aj v prípade, že by otec už nemal žiadne ďalšie náklady (napríklad na ošatenie, cestovné a podobne), ním tvrdené výdavky presahujú uvedené príjmy (príjem max. 280 €, výdavky minimálne 350 - 400 €), pričom uvedený rozdiel otec nebol schopný vysvetliť. Nie je pritom predpoklad, že by otec tento rozdiel mohol hradiť z nejakých úspor, nakoľko obaja účastníci konania potvrdili, že majú spoločné dlhy a exekúcie vo výške približne 8 tisíc eur. Na základe uvedené dospel súd k záveru, že oficiálny príjem otca je úmyselne znížený zrejme v snahe vyhnúť sa daňovému a odvodovému zaťaženiu, prípadne aj exekúciám, ktoré sú voči nemu vedené. Taktiež sám otec uviedol na návrh súdu, aby si našiel prácu v automobilovom priemysle, že aj tam by zarobil len 550 €. Preto súd predpokladá, že práve toto je jeho skutočný príjem, ktorý za prácu v priemere poberá.

26) Súd má za to, že vzhľadom na nedostatok praxe v inom odbore otec by mohol dosahovať príjem aspoň vo výške 80 % z priemerného príjmu v národnom hospodárstve, čomu zodpovedá 550 € (v roku 2016 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva v SR 912 € brutto, čomu zodpovedá čistý mesačný príjem 700 €). Súdu je takýto bežný príjem v tomto regióne známy z iných konaní.

27) Z uvedeného príjmu aj súd vyšiel pri určení výživného a celkový rozsah vyživovacej povinnosti otca pri troch deťoch určil vo výške 200 € mesačne, čo je cca 35 % z jeho potencionálneho príjmu. Uvedenú sumu súd primerane rozdelil medzi mal. deti, po 65 € na dievčatá a 70 € na mal. P..

28) Súd podčiarkuje, že takýto rozsah vyživovacej povinnosti možno od otca spravodlivo požadovať, keďže má vyživovaciu povinnosť k trom mal. deťom s tým, že naďalej mu zostane dostatočná suma na naplnenie jeho základných potrieb vrátane bytových potrieb s ohľadom na to, že nemá právo bývania v žiadnej nehnuteľnosti. Súd zdôrazňuje, že otec je povinný vyvinúť čo najvyššie úsilie za účelom hmotného zabezpečenia svojich mal. detí, pričom svojím doterajším spôsobom života a prístupom k pracovným povinnostiam tak dosiaľ nečinil. Pokiaľ otec požíva alkohol, prípadne je závislý od škodlivých činností (gamblerstvo), nie je možné tieto jeho závislosti a následky z nich plynúce prenášať na mal. deti. Pokiaľ by súd určil nižšie výživné, otca by to nijako nemotivovalo k zmene svojho spôsobu života, správania, nájdeniu si prípadne aj ďalšej brigádnickej činnosti, ktorú môže vykonávať v čase, keď záhradnícke práce nie sú možné (v prípade nepriaznivého počasia cez zimné obdobie a podobne). Ak by otec bol mal snahu, mohol si nájsť akúkoľvek aj jednoduchú prácu tak, aby zvýšil svoj príjem a maloletým mohol poskytnúť väčšie výživné. Ním ponúkané výživné 33 € na dieťa je celkom zjavne neprimerané potrebám mal. detí, ktoré sú vo vývoji, školopovinné, prípadne študujúce na strednej škole. Ťarchu vyživovacej povinnosti pritom nie je možné prenášať len na toho rodiča, s ktorým mal. detí žijú v spoločnej domácnosti, ktorý navyše zabezpečuje pre deti bytové potreby a vykonáva osobnú starostlivosť o ne.

29) Preto aj súdom určené výživné je v minimálnom rozsahu, akým by sa mal otec na potrebách detí podieľať a potrebám mal. detí by zodpovedalo aj vyššie výživné, avšak mal. deti musia kopírovať životnú úroveň svojich rodičov, ktorí nevlastnia žiaden majetok a bývanie si zabezpečujú nájomným spôsobom.

30) Otec je povinný uvedené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.

31) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

32) Celkové zročné výživné za obdobie od 1.10.2016 do 30.9.2017 činí: a. na mal. P. 840 € (12 mesiacov x 70 €), b. na mal. P. 780 € (12 mesiacov x 65 €) c. na mal. M. 780 € (12 mesiacov x 65 €) Otec na výživu detí uhradil 150 € v 10/2016, ktorá suma bola započítaná rovnomerne medzi deti, a odvtedy každý mesiac okrem 12/2016 sumu 100 € mesačne, ktorá podľa návrhu účastníkov bola rozdelená na mal. deti po 40 € na mal. P. a po 30 € na mal. P. a mal. M.. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.10.2016 do 30.9.2017 teda činí: a. na mal. P. 390 € (zaplatených 10 mesiacov x 40 € + 50 €), b. na mal. P. 430 € (zaplatených 10 mesiacov x 30 €+ 50 €) c. na mal. M. 430 € (zaplatených 10 mesiacov x 30 €+ 50 €) Vzhľadom na možnosti príjmu u otca a jeho majetkové pomery súd otca zaviazal uvedený nedoplatok splácať za podmienok uvedených v II. odseku výroku tohto rozsudku.

33) Matka a kolízny opatrovník sa vzdali práva odvolania voči rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:

- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 , t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.