Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-7C/239/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v spore žalobcu: B. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, A. E., zastúpený Mgr. Ing. Václavom Králom, hosťujúcim euroadvokátom so sídlom Mánesova 808/22, Hradec Králové, Česká republika, proti žalovaným: 1. M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. Z. - I.É. Č.. XXX , 2. A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. Z. - I. Č.. XXX, obaja zastúpení Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 638/56, Myjava v konaní o zaplatenie sumy 30.000 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaní 1) a 2) majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.05.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1,2 na zaplatenie sumy 30.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne z dlžnej sumy 30.000 Eur od 29.12.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania, titulom dlžnej sumy zo Zmluvy o peňažnej pôžičke.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o peňažnej pôžičke zo dňa 28.06.2012 poskytol žalovanému 1/ ako dlžníkovi a žalovanému 2/ ako spoludlžníkovi bezúročnú pôžičku - sumu vo výške 30.000,- Eur k rukám žalovaného 1/ s termínom vrátenia požičanej sumy najneskôr do 28.12.2014. Žalovaní dlžnú sumu žalobcovi neuhradili ani čiastočne, i napriek predchádzajúcim urgenciám, preto sa so svojím nárokom obrátil na súd.

3. Súd dňa 05.09.2016 vydal platobný rozkaz č.k. 7C/239/2016-17. Žalovaným 1,2 bol platobný rozkaz doručený dňa 10.10.2016. Žalovaní 1,2 dňa 20.10.2016 podali na tunajší súd voči platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením. V odpore zhodne uvádzajú, že namietajú celý nárok za neopodstatnený. Zmluva o pôžičke bola uzavretá, ale žalobca si nesplnil povinnosť vyplatiť sumu, nepreukázal príjmový doklad o prevzatí uvedenej sumy. Zmluva nebola vystavená vážne a išlo o simulovaný úkon, ktorým sa malo niečo zastrieť a prejav vôle nikdy nesmeroval k tomu, aby boli peniaze reálne vyplatené. Namietajú platnosť zmluvy o pôžičke, nakoľko zmluvu o pôžičke zo dňa 28.06.2012 nikdy nepodpísali, a preto neexistuje. Podpísali zmluvu o pôžičke zo dňa 15.12.2014. Taktiež namietajú spôsob uzavretia zmluvy, zmluva bola uzavretá pod psychickým nátlakom vyhodenia na ulicu, vzatia do väzby, v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobca sa k odporu písomne nevyjadril.

4. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením 7C/239/2016-29 zo dňa 27.10.2016 zrušil platobný rozkaz zo dňa 05.09.2016, číslo konania 7C/239/2016-17. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.11.2016.

5. Súd sa oboznámil so žalobou spolu s prílohami, odporom žalovaných 1,2 spolu s prílohami, výsluchom žalobcu a žalovaných 1,2 a výsluchom svedka N. M. na nariadených pojednávaniach a ďalším spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

6. Žalobca vypovedal, že O. C. k ním nastúpil asi v roku 2003, pracoval u nich až do skončenia asi do 2014. Neboli s ním nikdy nejaké problém, že by flákal robotu, spokojný s ním bol. Asi v roku 2009 sa spoznal s pani I., odsťahoval sa k nej bývať na slobodárku v A. E.. Asi po pol roku prišiel pán C. a požiadal žalobcu, či by im nemohol dať ubytovanie, nakoľko má voľnú chalupu na I. Z., či by tam mohli bývať, lebo M. (žalovaný 1) dostala výpoveď z ubytovne. Pomohli sme im odsťahovať veci a bývali tam na chalupe na I. Z.. Asi za dva roky alebo za rok aj niečo sa im vydávala dcéra, tuším v 2011, tá s nimi zo začiatku bývala a potom sa mala nasťahovať k manželovmu otcovi do U. alebo U.. Tam sa nejako nepohodli, bolo im treba zabezpečiť bývanie a chceli jej kúpiť nejaký byt pre ňu v Trenčíne. Tak mu to bolo referované. Asi začiatkom roku 2012 alebo v prvej tretine roku pán C. prišiel za žalobcom, či by mu nevedel požičať peniaze 30.000,- Eur, že potrebujú kúpiť nejaký jednoizbový byt v Trenčíne, lebo tam sa nepohodli s jeho bratom alebo otcom. Povedal mu, že toľko peňazí nemáme, pokiaľ sa mu to podarí, skúsi to zabezpečiť. O. C. mu povedal, že M. pani I. má peňazí dosť v švajčiarskej banke, ale má tam ročnú výpovednú lehotu, nemôže to čerpať, nakoľko by prišla o všetky úroky. Pokiaľ by som im požičal peniaze, tak by to bolo na ňu, lebo ona má čím ručiť, že peniaze istotne vrátia. Žalobca nemal toľko peňazí, tak oslovil jeho spoločníka, s ktorým sa pán C. pozná, ide o T. W.. On tieto peniaze požičal, nie všetky 20.000,- on a 10.000,- bolo od žalobcu a chcel, aby sa to uložilo na účet, ale na Slovensku nemal ani jeden z nich účet. Od pána W. si žalobca požičal 20.000,- eur, on ich doniesol dňa 28.06.2012 v deň, kedy ich odovzdali pani I.. Peniaze im odovzdali dňa 28.06.2012 pred podpísaním zmluvy, v jednej obálke bolo 20.000,- Eur a v druhej 10.000,- Eur, ani si to neprepočítali. Potom mal už žalobca pripravenú zmluvu, lebo boli dohodnutí, išli do jedálne na Javorinke a tam mu jeho žena E. Š. priniesla zmluvu aj zmenku, ktorú mu podpísali na Javorinke. Pri odovzdávaní bol prítomný pán W. a žalobcova žena, žalobca a obidvaja žalovaní pred kuchyňou. Žalobcova manželka následne išla na poschodie k nim do bytu zobrať pripravenú zmluvu a zmenku. T. W. odišiel a oni sme išli dovnútra. Pri podpísaní zmluvy v jedálni boli prítomní pani I., pán C., žalobca a jeho manželka E. Š., ktorá priniesla tú zmluvu a zmenku. Pani I. mala výpovednú lehotu v švajčiarskej banke jeden rok - pred koncom roku 2014, preto uzavreli zmluvu do konca roku 2014, ako je v zmluve uvedené, ale od bývalého kolegu sa dozvedel, že začiatkom novembra z jeho chalupy odváža nábytok pán C. s pani I. a že sa sťahujú. Preto ich požiadal, aby išli na Obecný úrad uznať podpisy za vlastné, čo aj urobili. Po desiatom decembri 2014 prišiel na I. Z. a pán C. tam bol a pýtal sa ho čo sa deje, on nechcel so žalobcom hovoriť, žalobca na neho zvýšil hlas a spýtal sa ho, kedy vráti peniaze a keď kričal, spoza budovy prišla pani I., ktorá bola schovaná, keď videla, že prichádzal, tak sa dohodli na uznaní podpisov na zmluve na 15.12.2014. Toho 15.12.2014 opäť došli na Javorinku a išli spolu na I. na Obecný úrad - žalobca, pán C. a pani I., uznať podpisy. Keď tam prišli, boli tam dve ženy, pani M. - tam pracuje dlhodobo, žalobca ju pozná od videnia, podpisy overovala druhá pracovníčka mladá pani - tú žalobca nepozná. Overili podpisy a každý išiel svojou cestou.

7. Žalovaný 1/ vypovedal, že čo sa týka toho, že mu dal žalobca peniaze do ruky, toto popiera, nikdy mu peniaze nedal, ani dvadsať tisíc, ani desať desaťtisíc, už tobôž nie za prítomnosti manželky alebo pána W., ktorého videl jedenkrát v živote a to ani v roku 2012 ani v roku 2014, tobôž nie za účelom kúpy bytu pre dcéru. Čo sa týka dcéry, za ňu sa pánovi žalobcovi musím poďakovať, nakoľko mala svadbu v jeho zariadení a odpustil mu zaplatenie prenájmu priestorov. Je pravda, že pán C. pracoval u žalobcu už dávno predtým ako sa zoznámili. Presťahovali sme sa na A. E., kde býval v podnájme a potom sa stala taká vec, že žalobca ponúkol, aby išli bývať na jeho chalupu na I. Z., súhlasil som a vo februári 2009 sa tam nasťahovali. Tu bývali do roku 2014 s tým, že platili mesačne 300,- Eur, doklad o platbe nemajú, nakoľko táto suma sa im strhávala najskôr len pánovi C., potom aj jemu, z výplaty. Tú sumu si brala pani Š. ako vedúca prevádzky, ostatné si brali my oproti podpisu. Všetko bolo v poriadku až do mesiacov október november 2014, s prácou boli spokojní. Zrazu pri inventúre za mesiac november 2014 mu bolo povedané, že má manko 23.000 Eur. Keďže povedal, že to nie je pravda, tak mu žalobca povedal, že mu to dokáže, že pôjde do basy. Následne boli aj s pánom C. zavolaní na Javorinku dňa 15.12.2014 s tým, že im bola predložená už vopred pripravená zmluva na podpis na sumu 30.000,- eur, k čomu pán Š. dodal, že 30.000,- Eur preto, že mu pán C. ešte dlhuje za nájom. Vzhľadom na to, že sa bál o svoj život a život svojich blízkych, tak zmluvu podpísal, nakoľko sa mu žalobca vyhrážal, že „uvidí“. Na toto nemá však svedkov, keďže tam boli prítomní iba oni traja, t.j. žalobca a žalovaní. Ešte chce podotknúť, že keď mu pán žalobca v roku 2012 dal tie peniaze ako tvrdí, (žalovaný opravil na „mal dať peniaze“),

prečo potom mu ich nestrhával z výplaty. Pracoval u neho do decembra 2014. K tomu účtu v švajčiarskej banke uvádza, že keby ho mal, tak si nepotrebuje požičať peniaze pre dcéru na kúpu bytu. V roku 2012 vraj údajne, keď mu žalobca požičal sumu 30.000,- Eur tak mal účty v Slovenskej sporiteľni, v Poštovej banke a vo VÚB, až potom ich zrušil. K skončeniu pracovného pomeru uvádza, že pán žalobca prišiel a povedal, že má manko a má vrátiť kľúče. Tak to tak aj spravil. Je pravda, že sa pán C. zmenil, keď sa zoznámili. Zistil, čo všetko pre žalobcu robí a to za polovicu mzdy. Keď žalobca uvádza, že má s pánom C. priateľský vzťah, tak prečo potom prišiel a povedal mu, odovzdaj kľúče a dal mu po papuli. Žalobca bol milý, keď ste pre neho pracovali a všetko vychádzalo. K bývalým pracovníkom, ktorí od neho odišli, sa správal tak, že niekoho zbil, na niekoho niečo našiel. Kto skončil pracovný pomer, každý ho okradol. Používal často vetu: Ja som Š., kto je viac. Aj pán C. ho upozornil na to, že keď nie je po jeho, býva prchký. Jeho neudrel, len povedal, že keby nebola žena, tak by mu dal facku. Vyhrážal sa mu, že ho dostane do basy. K podpísaniu zmluvy uvádza, že tam boli len oni traja, on, pán C. a žalobca. Pán žalobca sedel oproti, podal im zmluvu, povedal im, aby si ju prečítali a podpísali. Prvú zmluvu podpísali aj bianko zmenku, on potom odišiel, lebo tvrdil, že niečo zle podpísal, oni zostali sedieť s pánom C. sami, on sa vrátil s papiermi, bez podpisu žalovaného 1/ a tie bez prečítania podpísal. Na nič sa nepýtal. Ako dôvod uviedol, že spôsobil manko vo výške 22.000,- eur a zbytok je za nájom za pána C., zmluvu podpísal, aj keď si bol istý, že manko nespôsobil. Bála sa o seba, aj dcéru. Keby bol spôsobil manko, tak by nebol taký hlúpy a podpísal zmluvu. Keby to bol spôsobil, tak by to pán žalobca riešil úplne inak. Keď nedlží, nemusí platiť. Nevie, prečo mu zmluvu dal podpísať, asi potreboval peniaze.

8. Žalovaný 2/ vypovedal, že v živote nevidel 30.000,- Eur a ako pozná svedka W., ten by peniaze v živote nedal. Čo sa týka podpisu predmetnej zmluvy, to sa dozvedel až na mieste. Najprv nechcel podpísať, ale priateľka - žalovaná 1), mu povedala, že sa bojí, nech to podpíše. Vie, ako sa pán žalobca správal k svojim bývalým zamestnancom, obyčajne išli krvaví. Aj čo sa týka dátumov, pán žalobca to má trošku pomýlené, sťahovať sa išli 22.12.2014, starosta volal žalobcovi, že sa sťahujeme, žalobca prišiel na chalupu, dal mu jednu po hube, zobral kľúče, povedal, že pre ostatné veci mu má oznámiť, kedy si pre ne príde. A keď mu oznámil, že si pre veci príde, tak mu oznámil, že už tam nič nemá. Mal tam rebríky, práčky, gumy na auto, murárske náčinie, vodováhy, lopatky. Keď prišiel na podpis predmetnej zmluvy, tak mu žalobca povedal, že 22.000,- eur tvorí manko za žalovanú 1), ale bude to spolu 30.000,- eur, lebo mu zo začiatku neplatil nájom, takisto zostal dlžný aj počas jeho PN za nájom, ešte mu k tomu pripočítali 2.000,- eur za manko, ktoré vzniklo jeho kolegyni, ktorá odišla z práce. Tieto manká sa väčšinou vyskytli pred Vianocami a pred Veľkou nocou. Však mesiac predtým bola inventúra v poriadku (október). Potom prišla pani Š. a povedala, že je manko. Jemu sa toto stalo asi štyrikrát. Prvýkrát 2.000,- Sk, druhýkrát 400,- eur, tretíkrát 800,- eur, štvrtýkrát presne nevie, ale približne 80,- eur. Vtedy mu tieto manká odpísali z výplaty. Čo sa týka vzťahu k žalobcovi, ako odišli, tak nemá žiadny, teraz sa prvýkrát stretli. Jeho fyzicky napadol len jedenkrát, skôr to bol psychický nátlak. Prvýkrát tu na pojednávaní počul, že žiadal pôžičku pre dcéru žalovanej na kúpu bytu v Trenčíne. Keby mala priateľka - žalovaná 1) peniaze na účte v švajčiarskej banke, tak by nebývali v byte v podnájme. On ho o bývanie v chalupe nežiadal, pán Š. za ním prišiel a navrhol mu, že by to mohol obývať, pričom o nájme nebola reč. Žalovaný 2/ chalupu zveľadil, kompletne opravil kúpeľňu, okná, dvere a iné veci, pričom pán žalobca uviedol, že to spravil on a potom chalupu aj výhodne predal. Žiadne peniaze od žalobcu nedostali, k podpisu zmluvy sme boli donútení. Vyhrážal sa, že ich vyhodí z chalupy, viem, čoho je žalobca schopný. K samotnému podpísaniu zmluvy na Javorinke: „Prišli sme, boli sme tam len my traja, niekto bol v kuchyni, ale my sme tam boli samy. Prečítal som si to, podpísal, následne pán žalobca povedal, že pani I. tam podpísala niečo zle, išiel hore do bytu, priniesol ďalší papier - bianko zmenka, ktorú sme podpísali. Psychicky som to nevnímal a nepochopil. Bál som sa, že prídem o robotu, nakoľko sa mi žalobca vyhrážal „že si nikdy nenájdem robotu“.

9. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Teda právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nie je dovolený. Nedovolenosť je teda daná, ak a) obsah alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu, b) obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, c) sa právny úkon prieči dobrým mravom. Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie zložky. Z týchto

zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v § 39 Občianskeho zákonníka vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktorá je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom.

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o: a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov.

14. Zmluva o pôžičke uzavretá podľa § 657 Občianskeho zákonníka má reálnu a nie konsenzuálnu povahu a jej vznik predpokladá nielen dohodu zmluvných strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, tzn. tradíciou. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

15. Zmluva o pôžičke je upravená v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka. Jej podstata spočíva v tom, že na základe nej, prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí, na voľné nakladanie, resp. spotrebovanie. Ďalším charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je, že má reálnu (nielen konsenzuálnu) povahu. Na vznik záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, t.z. že bez reálneho odovzdania veci dlžníkovi, nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky. Pôžička teda predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Veriteľ môže s úspechom uplatniť návrhom vrátenie pôžičky, ak vie svoj nárok preukázať. Dôkazné bremeno spočíva na žalujúcom veriteľovi (aktori incubat probátio). V spore o vrátenie požičanej sumy, má teda veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že tento dlžník nezaplatil dlh riadne a včas. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno, teda zaviazanie dlžníka na plnenie súdom, závisí od úspechu dokazovania. Na druhej strane, dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu celkom, alebo sčasti, prípadne, že navrhovateľom tvrdený právny dôvod na ním požadované plnenie neexistoval, spočíva výlučne na dlžníkovi.

16. Tak ako to vyplýva už z vyššie uvedeného, v spore o vrátenie požičanej peňažnej sumy, veriteľ môže s úspechom uplatniť návrhom vrátenie pôžičky, ak vie svoj nárok preukázať. Dôkazné bremeno spočíva na žalujúcom veriteľovi (aktori incubat probátio). V spore o vrátenie požičanej sumy, má teda veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že tento dlžník nezaplatil dlh riadne a včas. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno, teda zaviazanie dlžníka na plnenie súdom, závisí od úspechu dokazovania. Žalobca v uvedenom smere v konaní nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovení § 132 ods. 1, § 185 CSP. V sporových konaniach ako je tomu aj v danej veci, sa nesplnenie dôkaznej povinnosti prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre stranu sporu, ktorá svoje dôkazné bremeno neuniesla. Dôkazné bremeno je procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť závisí od strán sporu, ktorí tým vymedzujú predmet dokazovania, teda to, čo má byť preukázané. Na preukázanie skutočností, ohľadom ktorých má strana sporu dôkazné bremeno slúži dôkaz, teda dôkazný prostriedok realizovaný v procese dokazovania. Vymedzenie okruhu skutočností, ktoré musí strana sporu uviesť a následne preukázať závisí od hypotézy hmotnoprávnej normy upravujúcej sporný vzťah medzi stranami sporu. Táto norma zároveň určuje rozsah dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena. Takto potom v sporovom konaní o vrátenie pôžičky bolo na žalobcovi ako veriteľovi, aby preukázal, že reálne poskytol finančné prostriedky, ktoré sú predmetom zmluvy o pôžičke. Svoje tvrdenie, že peňažné prostriedky žalovaným odovzdal ničím nepreukázal. Tvrdil, že odovzdanie peňažnej sumy 30.000 Eur vyplýva priamo zo zmluvy o pôžičke a to z

čl. I. prvej vety: „Veriteľ B. Š. poskytol, na žiadosť dlžníka dlžníkovi M. I., na základe tejto zmluvy o pôžičke zo dňa 28.06.2012 pôžičku vo výške 30.000,-Eur.“, a to použitím slova „poskytol“ v minulom čase. V zmluve sa však nenachádza formulácia, podľa ktorej by žalovaní 1,2 svojím podpisom zároveň potvrdili aj prevzatie peňažnej sumy. Žalobca nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom, že by k odovzdaniu predmetnej sumy 30.000 Eur došlo. Účasť svedkov, ktorých výsluch pôvodne žalobca navrhol (pani Š. a pán W.), a ktorí mali túto skutočnosť na pojednávaní potvrdiť (podľa tvrdenia žalobcu mali byť títo svedkovia prítomní dňa 28.06.2012 pri fyzickom odovzdaní peňažnej pôžičky 30.000 Eur žalovaným) nezabezpečil, a uviedol, že na ich výpovedi ďalej netrvá. Preto súd na pojednávaní upustil od ich výsluchu. Za tohto stavu žalobcom uvádzané skutočnosti o odovzdaní peňažnej sumy 30.000 Eur zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení.

17. Podľa názoru súdu, medzi stranami sporu, teda žalobcom ako veriteľom a žalovanými 1,2 ako dlžníkmi nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej malo byť poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcu žalovaným 1,2 v celkovej sume 30.000,- Eur v dôsledku čoho na strane žalovaných 1,2 nevznikla povinnosť predmet pôžičky vrátiť žalobcovi. Sporné medzi stranami bolo to, kedy došlo k podpisu predmetnej zmluvy o pôžičke. Žalobca tvrdí, že k podpisu zmluvy došlo dňa 28.06.2012, a to tak, že pri odovzdávaní peňažnej čiastky 30.000 Eur mal byť prítomný pán W.Š. a manželka žalobcu pani E. Š., žalobca a obidvaja žalovaní. E. Š. následne mala ísť na poschodie do bytu zobrať pripravenú zmluvu a zmenku. T. W. mal následne odísť a pri podpísaní zmluvy v jedálni mali byť prítomní žalovaní 1,2, žalobca a jeho manželka pani E. Š.. Žalovaní 1,2 zhodne uvádzajú, že k podpisu zmluvy o pôžičke došlo dňa 15.12.2014, a prítomní mali byť iba strany sporu, t.j. žalobca a obaja žalovaní. Súd je názoru, že zmluva bola podpísaná dňa 15.12.2014, k čomu svedčí aj výpoveď svedka pani N. M., účtovníčky na Obecnom úrade I., nakoľko k overeniu podpisov na zmluve došlo dňa 15.12.2014. 18. Tento skutkový a právny záver súdu bol preukázaný aj tým, že žalobca do skončenia dokazovania nepreukázal pôvod peňazí, ktoré mal reálne požičať žalovaným. Žalobca na pojednávaní tvrdil, že on toľko peňazí (30.000 Eur) nemal, tak oslovil svojho spoločníka pána T. W., ktorý peniaze mal a mal mu požičať 20.000 Eur (osobne ich mal doniesť dňa 28.06.2012) a zostávajúcich 10.000 Eur bolo od žalobcu. Prítomnosť pána W.Q. na pojednávaní nezabezpečil, i keď išlo o svedka, ktorý bol navrhnutý žalobcom a žalobca sa zaviazal zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní. Odôvodnil to skutočnosťou, že pán W. je dlhodobo v Rusku, avšak na jeho výpovedi ďalej netrval. Súd upustil od jeho výsluchu. 19. Právny vzťah zo zmluvy o pôžičke, upravený v ustanoveniach § 657 a 658 Občianskeho zákonníka vzniká dohodou zmluvných strán, na základe ktorej jedna strana prenecháva druhej vec určené podľa druhu, najmä peniaze a druhá strana vráti po určitom čase veci toho istého druhu. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré ako rozhodné musia byť preukázané, ako aj to kto je nositeľom dôkazného bremena, vyplýva z hmotného práva, a to z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka. Žalujúci veriteľ má teda povinnosť preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke a na jej základe poskytnutie peňažnej sumy a žalovaný dlžník, ak sa chce úspešne brániť, musí preukázať zánik záväzku, a to buď splnením dlhu alebo iným spôsobom. 20. Na základe zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že zmluva pôžičke zo dňa 15.12.2014, bola uzatvorená fiktívne. Účelom tejto zmluvy bolo obchádzanie zákona. Žalobca nepreukázal podstatnú náležitosť zmluvy o pôžičke (odovzdanie predmetu pôžičky žalovaným 1,2), preto sa súd ďalej už podrobne nezaoberal ďalšími námietkami žalovaných 1,2. 21. Z takto vykonaného dokazovania proinštančný súd prijal záver, že medzi stranami sporu, teda žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1 ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako spoludlžníkom, nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, nakoľko na jej vznik je potrebné odovzdanie predmetu pôžičky, v tomto prípade sumy 30.000 Eur. Zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka je zmluvou reálnou a k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. V danom prípade zmluve chýba podstatná náležitosť podľa citovaného ustanovenia a to skutočné odovzdanie 30.000 Eur. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol, pretože právny nárok žalobcu sa odvíjal od právneho úkonu postihnutého absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal materiálnu stránku zmluvy o pôžičke a to reálne odovzdanie peňažných prostriedkov žalovanému 1 ako dlžníkovi. 22. Súd z hľadiska hmotného práva posúdil predmetný vzťah podľa § 657 Občianskeho zákonníka ako zmluvu o peňažnej pôžičke. Zmluva o pôžičke je „reálnou zmluvou“, nakoľko na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Súd na základe listinných dôkazov, výsluchov strán sporu ako aj svedka dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal odovzdanie peňažnej sumy 30.000 Eur žalovaným. V zmysle zákona ak strana sporu tvrdí určité

skutočnosti, ale tieto v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne. Podstatné pre vznik pôžičky je skutočnosť, či k odovzdaniu pôžičky došlo. Nakoľko túto skutočnosť žalobca nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno, a súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 23. Žalovaní 1, 2 mali v konaní plný úspech, keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto im súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania v súlade s § 255 ods. 1 v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.