Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/32/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu Západoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO 36 361 518, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. so sídlom Vodná 3, Košice, IČO 36 730 564 proti žalovanej D. X., bytom v H. Z.d N., X. XXXX/X, štátnej občianky Slovenskej republiky, o zaplatenie 437,25 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 437,25 Eur, s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 28.05.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zostávajúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 72,2 %, o konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal zaplatenia 437,25 Eur, s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 2.5.2014 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 18.2.2014 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. 4216689101 poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že žalovaná neoprávnene odoberala elektrickú energiu bez platne uzavretej zmluvy o združenej dodávke elektriny určeným meradlom, v dôsledku porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy. Protokol o zistení neoprávneného odberu konštatoval, že odberné miesto bez platnej zmluvy bolo vypnuté, chýbala montážna plomba na svorkovnici elektromera a došlo k svojvoľnému pripojenie. Pre vylúčenie pochybností bola k zistenému skutkovému stavu vyhotovená fotodokumentácia. Žalobca poukázal na to, že ten, kto elektrinu odoberal neoprávnene je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, pričom jeho zodpovednosť je objektívna bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení. Dôsledky neoprávneného odberu znáša odberateľ bez toho, aby bolo potrebné skúmať nie len jeho zavinenie, ale aj zisťovať, kto skutočne meracie zariadenie poškodil. Uvedenú skutočnosť považoval žalobca za neoprávnený odber v zmysle § 46 zákona č. 251/2012 Z. z., pričom mal za to, že ten, kto neoprávnene elektrinu odoberá, je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ktorá neoprávneným odberom vznikla a ktorá sa vypočítava v zmysle vyhlášky č. 292/2012 Z. z. V dôsledku neoprávneného odberu bola žalobcovi spôsobená škoda, v tomto prípade v celkovej výške 437,25 Eur, ktorú žalobca vyfakturoval faktúrou č. 9914020333, splatnou 1.5.2014. Žalovaná dlžnú sumu doteraz neuhradila.

2. Žaloba bola pôvodne podaná proti žalovanému Z.i. Súd vydal dňa 8. 3. 2016 platobný rozkaz č. k. 21C/32/2016-17, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podal

pôvodný žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že spoločnosť K. Business, s.r.o. kde je konateľom, ako kupujúci, odkúpil od pôvodnej vlastníčky D. X. byt č. 2, nachádzajúci sa v dome súp. č. XXXX na parc. č. XXX v H. Z. nad N., vedený na LV č. XXXX. Príslušná správa katastra rozhodnutím v konaní N ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.8.2013 rozhodla o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech spoločnosti K. C., s.r.o. Nový majiteľ prevzal od pôvodnej vlastníčky D. X. byt dňa 26.8.2013, bol spísaný preberajúci protokol, z ktorého okrem iného vyplýva aj to, že na merači spotreby elektriny č.XXZZSXXXXXXXXXXX je stav s hodnotou 18924. Od tohto dňa v predmetnom byte nikto nebýval. Pôvodný žalovaný následne požiadal žalobcu o uzatvorenie novej zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy, zmluva bola podpísaná 5.3.2014. zároveň pôvodnému žalovanému bola doručená vyúčtovacia faktúra žalobcu č. XXXXXXXXXX, z obsahu ktorej vyplýva, že od 11.3.2014 je počiatočný stav elektromeru 18924. Pôvodný žalovaný bol teda toho názoru, že jasne preukázal, že do 26.8.2013 byt obývala pôvodná vlastníčka D. X. a táto osoba bola subjektom, ktorý spôsobil odber elektriny do stavu zisteného na merači v hodnote 18924 kWh. Z toho dôvodu pôvodný žalovaný aj napriek zasielaným upomienkam a pokusom o zmier žalovanú sumu neuhradil, naopak reagoval listom zo dňa 8.9.2014, kedy žalobcovi situáciu vysvetlil.

3. Z listinných dôkazov predložených žalobcom a pôvodným žalovaným bolo zistené, že dňa 18.2.2014 bol spísaný protokol č. 002631 o zistení neoprávneného odberu, na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX, konkrétne v odbernom mieste spoločnosti K. C., s.r.o., na odborárskej ulici č. X v H. Z. nad N.. Na elektromere č. XXXXXXX bol zistený stav 18924 kWh. Neoprávnený odber bol popísaný tak, že ide o odberné miesto bez platnej zmluvy, chýba montážna plomba a odber bol svojvoľne pripojený a došlo k nemu v období od 20.8.2013 do 18.2.2014. Žalobca vypočítal škodu spôsobenú neoprávneným odberom na sumu 437,25 eur, pôvodný stav elektromera bol 12.180 kWh, počas neoprávneného odberu bola spotrebovaná elektrina 2.229 kWh, v hodnote 360,55 eur. Náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu boli 36,64 eur, DPH z nákupnej ceny elektriny oblo 40,06 eur. Žalobca opakovanými výzvami na úhradu tejto škody vyzýval pôvodného žalovaného Z. na základe vystavenej faktúry č. 9914020333, splatnej 1.5.2014, a to listami zo dňa 28.5.2014, 19.8.2014, 23.9.2014.

4. Pokiaľ ide o tvrdenia pôvodného žalovaného Z. S., tieto preukázal listinnými dôkazmi, vrátane preberacieho protokolu spísaného s D. X., jeho tvrdenia navyše v priebehu konania neboli stranami spochybnené. Stav merača pri preberaní bytu dňa 26.8.2013 bol 18924 kWh, žiadateľ MB. dňa 26.2.2014 žiadal o uzavretie zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy.

5. Vzhľadom k tvrdeniam pôvodného žalovaného žalobca navrhol, aby súd pripustil zámenu strany sporu tak, že namiesto žalovaného vstúpi nová žalovaná D. X.. Tomuto návrhu súd rozhodnutím zo dňa 3.11.2016 č.k. 21C/32/2016-44 vyhovel, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.7.2017

6. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Vzhľadom k tomu, že sa nepodarilo zistiť pobyt žalovanej, žaloba jej bola doručená formou vyvesenia na úradnej tabuli súdu a zverejnenia na webovej stránke súdu, a to dňa 12.5.2017, žaloba sa považovala za doručenú 15. dňom zverejnenia o podanej žalobe, teda dňom 27.5.2017.

7. Podľa § 46 ods. 1, 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,

d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

8. Podľa § 1 ods. 1, 2, 7 vyhl. MH SR č. 292/2012 Z. z. škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.1) K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

9. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, keď mal preukázané, že na odbernom mieste č. 3864942 došlo k odberu elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke elektriny žalovanou, v období od 20. 8. 2013 do 18. 2. 2014. Posledný deň obdobia neoprávneného odberu žalobca stanovil dňom vykonania kontroly odberného miesta, z preberacieho protokolu, predloženého pôvodným žalovaným, zo dňa 26. 8. 2013 bol odčítaný na merači rovnaký stav ako pri kontrole odberného miesta, teda 18924 kWh. Tvrdenie žalobcu a pôvodného žalovaného boli doložené listinnými dôkazmi, o ktorých nebol dôvod pochybovať a neboli zo strany žalovanej ničím spochybnené, súd ich teda nepovažoval za sporné. Napokon aj žalobca sám reagoval na vzniknutú situáciu návrhom na zmenu strany žalovanej. Bolo teda možné ustáliť, že do odovzdania bytu, teda do 26. 8. 2013 bol byt, teda odberné miesto, v užívaní žalovanej, a ak v tomto období došlo k neoprávnenému odberu, nesie zaň zodpovednosť práve žalovaná a nie nový majiteľ bytu, keďže pri preberaní bytu bol zistený rovnaký stav merača ako pri kontrole odberného miesta. V konkrétnej veci zodpovednosť za škodu v prípade neoprávneného odberu elektriny, teda odberu elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke elektriny je druhom objektívnej zodpovednosti, zodpovednosti za výsledok, bez zreteľa na zavinenie, ktoré sa nevyžaduje. Subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú dodávateľovi elektriny neoprávneným odberom elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, teda žalovaná ako odberateľka, ktorá zodpovedá za to, že odoberala elektrinu bez uzavretej zmluvy o dodávke elektriny. Žalobcovi bola neoprávneným odberom elektriny spôsobená škoda vo výške 437,25 Eur tak, ako bola

vypočítaná vo výpočte škody zákonným postupom a vznikol mu nárok na jej náhradu podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z. z.. Z uvedeného dôvodu súd žalobe v celom rozsahu v časti istiny vyhovel.

12. Dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry by bola žalovaná v omeškaní, to sa však nestalo, pretože predmetnú faktúru aj ďalšie upomienky a pokusy o zmier doručoval žalobca pôvodnému žalovanému Z. S.. Žalovaná sa tak mohla dostať do omeškania prvý deň po tom, ako ju o plnenie žalobca požiadal, ako vyplýva z § 563 Občianskeho zákonníka. V danej veci by takýmto dňom bol deň nasledujúci po doručení žaloby. Žalobkyni bola doručená žaloba postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, 15. Dňom po zverejnení príslušného oznámenia bola žaloba žalovanej doručená, týmto dňom bol 27. 5. 2017, žalovaná sa preto do omeškania dostala 28. 5. 2017. Z uvedené dôvodu má navrhovateľ nárok aj na zákonné úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne z fakturovanej sumy od 28. 5. 2017, od tohto dňa boli žalobcovi aj úroky z omeškania priznané a v zostávajúcej časti nároku na úroky z omeškania bola žaloba zamietnutá.

13. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa pomeru úspechu strán vo veci. Žalobcovi bola žaloba zamietnutá v časti o zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 2.5.2014 do 27.5.2017, čo predstavuje v žiadanej sadzbe 70,56 Eur, spolu s istinou bol nárok žalobcu 507,81 Eur. Vychádzajúc zo sumy 507,81 Eur bol žalobca po čiastočnom zamietnutí žaloby úspešný v rozsahu 86,10 % a žalovaná v rozsahu 13,90 %, preto bola náhrada trov konania žalobcovi priznaná v rozsahu 72,20 % (86,10 - 13,90).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Pokiaľ si žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.