Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_25Pc-3-2017.pdf
PDF · 74.7 KB
Case nature
Area
Subarea
25Pc/3/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v konaní manželov navrhovateľky: U. Š., narodená dňa XX.T. XXXX, trvale bytom L. XX, X., štátny občan Slovenskej republiky, právne zast.: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava proti manželovi, ktorý návrh nepodal: G. Š., narodený dňa XX.H. XXXX , trvale bytom L. XX, X., štátny občan Slovenskej republiky o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo manželov G. Š., narodeného dňa XX.H. XXXX a U. Š., rodenej P., narodenej dňa XX.T. XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Obvodného národného výboru Bratislava I, zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.04.2017 domáhala rozvodu manželstva. V návrhu na rozvod manželstva uviedla, že manželstvo uzatvorila dňa 29.09.1984 a ide u oboch účastníkov o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko manželov sa nachádza v okrese Bratislava I, teda v obvode Okresného súdu Bratislava I. Manželstvo uzavrela navrhovateľka s manželom na základe citovej náklonnosti, ktoré aj dlhú dobu pretrvávala. Spolužitie s manželom bolo v podstate dobré a obaja manželia sa starali o zabezpečenie rodiny a výchovu detí. Jediným vážnym problémom spolužitia bola tá okolnosť, že manžel neustále vyhľadával známosti s inými ženami. Navrhovateľka sa snažila vplývať na manžela, aby svoj spôsob života zmenil, ale bezúspešne. Postupom času začala navrhovateľka k manželovi strácať citový vzťah a z jej strany prichádzalo k čoraz väčšiemu odcudzovaniu. Tento stav vyústil do úplného prerušenia manželského spolužitia pred piatimi rokmi. Navrhovateľka uviedla, že s manželom prestala spoločne hospodáriť a intímne sa stýkať, hoci naďalej žili v spoločnom byte. Pretože v manželstve medzi účastníkmi neprišlo k žiadnym zmenám a manželský zväzok je len čisto formálny, navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Navrhovateľka dospela k záveru, že nie je predpoklad nápravy hlboko narušených manželských vzťahov , k manželovi necíti žiadne citové puto a jej vzťahy s manželov sú tak rozvrátené, že manželstvo si neplní a ani v budúcnosti plniť nebude, svoj spoločenský účel.
2. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal sa k návrhu navrhovateľky vyjadril písomne a uviedol, že okolnosti uvedené v návrhu na rozvod manželstva zodpovedajú skutočnosti a že s rozvodom manželstva súhlasí.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky , oboznámením sa s listinnými dôkazmi - sobášny list zo dňa 29.09.1984 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 29.09.1984. Obaja manželia sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a u oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve plnoleté deti. Manželia mali posledné spoločné bydlisko v X., L. XX teda v okrese Bratislava I, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu s poukazom na ustanovenie § 92 Civilného mimosporového poriadku.
5. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo zo vzájomnej náklonnosti a lásky. V manželstve účastníkov boli od počiatku problémy s mimomanželskými vzťahmi manžela. Navrhovateľka sa však predovšetkým kvôli spoločným deťom, ktoré sa v manželstve narodili, snažila manželstvo zachovať a to aj preto, že k udržaniu manželského zväzku bola vždy vychovávaná. V dôsledku manželových nevier však zo strany navrhovateľky dochádzalo k postupnému ochladzovaniu citových vzťahov k manželovi a k vzájomnému odcudzovaniu. Pred viac ako rokom sa navrhovateľka od svojho manžela odsťahovala, manželia spoločne nehospodária, ani sa intímne nestýkajú. Manželstvo účastníkov sa rozpadlo. Príčinnou rozpadu manželského spolužitia boli mimomanželské vzťahy manžela. Manželské spolužitie prestalo exitovať a každý z manželov žije svoj vlastný život a manželia žijú vo formálnom zväzku.
6. Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
7. V zmysle ustálenej judikatúry (R IV-1966 s. 377-378) rozvod manželstva je spoločensky odôvodnený práve vtedy, ak vzťahy medzi manželmi sú rozvrátené že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Vlastný význam ustanovenia § 22 Zákona o rodine pre úvahu súdu o event. existencii podmienok pre rozvod manželstva je daný úzkou vnútornou súvislosťou ustanovenia § 22 s nasledujúcim ustanovením § 23. Táto úzka vnútorná súvislosť citovaných ustanovení hlavne vyžaduje by z ustanovenia § 22 súd vychádzal ako z výkladového vodidla pri skúmaní existencie objektívneho dôvodu pre rozvod manželstva (t.j. pri skúmaní otázky či vzťahy medzi manželmi sú tak rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel).
Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Pre rozvod manželstva musia byť splnené všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené pre rozvod: a) vážnosť rozvratu vzťahov, b) trvalosť rozvratu, c) skutočnosť, že pre existenciu vážneho narušenia a trvalého rozvratu manželstvo nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, d) od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia
Účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií, a to biologickej - reprodukčnej, výchovnej, funkcie vzájomnej pomoci spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, a napokon hospodárskej.
Príčinami manželského rozvratu môžu byť v podstate všetky okolnosti( bez ohľadu na to, či sú okolnosťami subjektívneho alebo objektívneho charakteru) spôsobilé rozvrátiť vzájomné vzťahy medzi manželmi do tej miery, že manželstvo nemôže plniť svoj účel; stávajú sa nimi vtedy,
keď skutočne vyvolajú vo vzťahoch medzi manželmi taký stav, ktorý je objektívnym dôvodom rozvodu manželstva. Obvykle je vážny rozvrat procesom prebiehajúcim pod vplyvom súbežného alebo postupného pôsobenia viacerých príčin. (R-IV/1966- s. 389-392)
8. Súd v danej veci, z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva účastníkov. V konaní bolo bezpečne preukázané, predovšetkým zo zhodných tvrdení účastníkov konania, že rozvrat v manželstve je hlboký a trvalý, navrhovateľka vyjadrila presvedčenie svoje manželstvo rozviesť, keď už nemá záujem zotrvať v takomto zväzku. Manžel s rozvodom manželstva súhlasil a potvrdil formálnosť manželského zväzku účastníkov.
9. Z vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne preukázané a odporcom potvrdené, že vzťah medzi manželmi je dlhodobo trvale a vážne rozvrátený, manželstvo je nefunkčné, čo bolo spôsobené predovšetkým okolnosťami závislými na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva, konkrétne okolnosťami súvisiacimi s mimomanželskými vzťahmi manžela. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že povinnosť manželov byť si verní je odrazom zásady monogamie manželstva, ktorá je jedným z pilierov chápania tohto právneho vzťahu a nevera je nespochybniteľným porušením manželských povinností, keď táto narušuje intimitu manželského vzťahu, čo má priamy vplyv na dôveru medzi manželmi, a teda aj ďalšie trvanie manželstva. Súd dospel k záveru, že rozvrat manželstva bol výsledkom straty citovej náklonnosti navrhovateľky voči manželovi, ako dôsledok správania sa manžela a jeho ľahkovážneho postoju ku manželskému spolužitiu, vyjadrenému manželskými neverami. Navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a podľa zhodného tvrdenia účastníkov manželské spolužitie nie je možné obnoviť. Súd mal potom za dostatočne preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovná úloha z objektívnych dôvodov zanikla (deti narodené z manželstva sú plnoleté), v dôsledku čoho sa rozvod stal východiskom zo vzniknutej situácie. Pretože od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
10. Súd o trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania nakoľko Civilný sporový poriadok v prípade konania o rozvod manželstva neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).