Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-312-2009.pdf
PDF · 103.96 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-5Er/312/2009
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávnenej - spoločnosti V., W..Y..R.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX O., V. XX, právne zastúpenej spoločnosťou U. W..Y..R.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX O., V. XX, proti povinnému X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Č.U., Z. XXX, predtým podnikajúcemu ako X. X., IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania XXX XX Č., Z. XXX, právne zastúpenému spoločnosťou C. &. V. W..Y..R.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX O., H. D. XX/B, o vymoženie 1 098,28 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú pod sp. zn EX 4385/09, ktorá sa začala na návrh oprávnenej spísaný vo forme zápisnice spísanej dňa 25.06.2009 na Exekútorskom úrade X.. Y. S., V.., so sídlom XXX XX O., G. XX, a na základe poverenia vydaného Okresným súdom Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/312/2009 dňa 06.08.2009 pod č. 5502015742, v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú .
II. Exekúciu vedenú pod sp. zn EX 4385/09, ktorá sa začala na návrh oprávnenej spísaný vo forme zápisnice spísanej dňa 25.06.2009 na Exekútorskom úrade X.. Y. S., V.., so sídlom XXX XX O., G. XX, a na základe poverenia vydaného Okresným súdom Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/312/2009 dňa 06.08.2009 pod č. 5502015742, z a s t a v u j e .
III. O trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 25.06.2009 spísala oprávnená na Exekútorskom úrade X.. Y. S., V.. návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice, ktorým sa domáha voči povinnému vymoženia pohľadávky na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 14156/08, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2009 a vykonateľným sa stal dňa 04.06.2009. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobkyni - oprávnenej sumu 1 198,30 € spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 1 190,33 € od 03.10.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 274,55 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. K vydaniu exekučného titulu došlo z dôvodu porušenia záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 5860789, uzavretej medzi oprávnenou a povinným dňa 25.06.2008 (ďalej len Zmluva), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky pre poskytnutie úveru (ďalej len Všeobecné podmienky). Rozhodcovský súd si právomoc odvodil od rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 17 Všeobecných podmienok.
2. Na základe návrhu oprávnenej súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 17.07.2009, doručenou súdu dňa 23.07.2009, požiadal súd o vydanie poverenia na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávnenej.
3. Okresný súd Čadca ako súd exekučný, poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora X.. Y. S., V.., so sídlom XXX XX O., G. XX, a to poverením č. 5502015742 zo dňa 06.08.2009.
4. Dňa 11.05.2015 bolo súdu doručené podanie povinného zo dňa 24.04.2015, ktorým žiadal, aby súd povolil odklad predmetnej exekúcie a zároveň žiadal, aby súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil (č. l. 20).
5. Uznesením č. k. 5Er/312/2009-26 z dňa 25.08.2009 súd povolil odklad exekúcie.
6. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 3CoE/248/2015 zo dňa 11.02.2016 vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
7. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu 25.09.2015), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo bez návrhu.
11. Podľa § 45 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
12. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
13. V exekučnom konaní je súd na základe citovaných ustanovení povinný z úradnej povinnosti skúmať, či exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia sú v súlade so zákonom. S poukazom na skutočnosť, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd postupoval podľa ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014), pričom skúmal rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v predmetnej veci.
14. Súd preskúmal predložené listiny a z ich obsahu a odôvodnenia rozhodcovského rozsudku zistil, že oprávnená s povinným uzatvorili dňa 25.06.2008 Zmluvu o úvere č. 5860789, na základe ktorej oprávnená poskytla povinnému úver vo výške 663,89 € (20 000,00 Sk). Povinný sa zaviazal oprávnenej vrátiť uvedenú sumu zvýšenú o 634,67 € (19 120,00 Sk), teda celkom sumu 1 298,65 € (39 120,00 Sk) v 12-tich mesačných splátkach po 108,21 € (3 260,00 Sk) počnúc dňom 28.07.2008. Keďže povinný si svoje povinnosti zo záväzkovoprávneho vzťahu riadne nesplnil, oprávnená zaslala povinnému predsporové upomienky vo vlastnom mene aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu a s upozornením na možnosť uplatnenia si dohodnutého úroku z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Pretože povinný aj napriek výzve svoj dlh nesplnil riadne, oprávnená sa obrátila na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. s návrhom, aby súd zaviazal povinného k zaplateniu sumy 1 198,30 € s príslušenstvom.
15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané
20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
22. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
24. Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako "Smernica"), na účely tejto smernice "nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
25. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
26. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
27. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpavajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
28. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
29. Podľa prílohy Smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
30. Smernica 93/13/EHS bola výslovne transponovaná do nášho právneho poriadku novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. účinnou od 1.4.2004 a na základe zásady nepriameho účinku je predmetná smernica záväzná aj pre Slovenskú republiku a je treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.
31. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationesproti Cristina Rodriguez Nogueira SL bod 52, vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica (93/13/ES) zabezpečuje, je namieste konštatovať, že článok 6 uvedenej smernice musí byť považovaný za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku.
32. Súd posúdil predmetnú Zmluvu podľa jej obsahu ako spotrebiteľskú zmluvu. Ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú je možné ako spotrebiteľskú zmluvu subsumovať pod ustanovenie 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, v zmysle ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ - dodávateľ zaväzuje spotrebiteľovi poskytnúť úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s poplatkom. Oprávnená ju uzatvárala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný mal postavenie spotrebiteľa, keďže úver nebol poskytnutý na podnikanie. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnená uzatvárala predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Súčasne sa jedná o typicky spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane na predtlačenom formulári uzatváral dodávateľ s veľkým počtom spotrebiteľov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy spolu so všeobecnými podmienkami boli pre spotrebiteľa vopred pripravené a spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka. Napriek definícii spotrebiteľskej zmluvy upravenej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorej len obmedzený okruh zmlúv možno považovať za spotrebiteľské zmluvy, tak aj zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľské zmluvy. Základnou črtou štandardných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Zmluva uzatvorená medzi oprávnenou a povinným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou Zmluvy boli tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Preskúmaním priložených listín súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere zo dňa 25.06.2008, má povahu spotrebiteľského úveru, na ktorú sa vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv uvedených v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z formy a obsahu Zmluvy je zrejmé, že predtlač bola pripravená oprávnenou, ktorá následne dopisovala do uvedenej predtlače konkrétne údaje, týkajúce sa
povinného, pričom povinný obsah tejto Zmluvy nemohol žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť a ani neovplyvnil.
33. Rovnako ako Zmluvu, súd preskúmal aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy a zistil, že v bode 17 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle predmetného ustanovenia všeobecných podmienok poskytnutia úveru „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo jej zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskom doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.”
34. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Je teda zrejmé, že sa jedná o značnú nerovnováhu, keďže sú obmedzené práva spotrebiteľa, resp. možnosť jeho obrany či voľby. V danom prípade Zmluva priznáva spotrebiteľovi malý okruh práv, nakoľko podľa rozhodcovskej doložky, ak podá dodávateľ žalobu na rozhodcovskom súde je založená právomoc rozhodcovského súdu, čiže spotrebiteľ po podaní žaloby dodávateľom už nemá možnosť podať žalobu na všeobecný súd. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nie je možné akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ, tak ako je to v predmetnej veci, keďže spotrebiteľ je slabší prvok v rámci záväzkového vzťahu a nie je mu jasný význam a dôsledky rozhodcovskej doložky. Význam rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikačný záväzok z pôvodnej zmluvy. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Podaním žaloby dodávateľa po vzniku sporu na rozhodcovský súd stratil spotrebiteľ právo podať žalobu na súd Slovenskej republiky (prakticky bola odobratá spotrebiteľovi možnosť voľby riešenia sporu resp. možnosť jeho obrany na všeobecnom súde). Vzhľadom na skutočnosť, že spor zo Zmluvy sa týkal neplnenia záväzku spotrebiteľom riadne a včas, žalobu logicky podával dodávateľ a ten mal možnosť výberu riešenia sporu a tým spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana sa musel podriadiť konaniu na rozhodcovskom súde, ktorý si podaním žaloby zvolil dodávateľ. Z uvedeného je zrejmé, že spotrebiteľ mal síce možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa a spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čiže konanie pred rozhodcom nie je v danom prípade výsledkom dohody účastníkov ale výsledkom jednostranného postupu jedného z účastníkov a to výlučne veriteľa.
35. Rozhodcovská doložka nebola s povinným individuálne dojednaná, nakoľko sa nachádzala vo Všeobecných podmienkach, s ktorými sa povinný mohol oboznámiť pred podpisom Zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovskú doložku spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom meniť vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, jedinou alternatívou bolo Zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať návrh a tým sa podrobiť všetkým Všeobecným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.
36. Vyššie spomenuté skutočnosti považuje tunajší súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Súd vychádzal z § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, keďže nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch sa neodvolateľne podrobiť rozhodcovskému konaniu. Tento postoj je aj v súlade s citovanou smernicou, najmä s čl. 3 bodu 1 tejto smernice, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
37. Úverová Zmluva, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku obsahuje neprijateľnú podmienku (v časti rozhodcovskej doložky). Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a smernice 93/13/EHS. Súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a je v rozpore príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, teda rozhodcovská doložka je absolútne neplatná, a tým rozhodca nemal právomoc na rozhodovanie sporu, čiže rozhodcovský súd nemal legitimitu vydať exekučný titul. Vychádzajúc z uvedeného rozhodca po preverení rozhodcovskej doložky nemohol v predmetnej veci konať a rozhodnúť, nakoľko nemal právomoc.
38. Právomoc rozhodcovského orgánu je základnou procesnou podmienkou. Rozhodcovský súd je oprávnený o svojej právomoci rozhodovať z vlastnej iniciatívy alebo na základe námietok účastníkov. Oprávnenie rozhodovať z vlastnej iniciatívy vyplýva z povinnosti rozhodcovského súdu preskúmať, či mu bol predložený spor, ktorý je zahrnutý v platnej a existujúcej zmluve (či je spor arbitrovateľný).
39. Z uvedeného je jasné, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, čo znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia. Vzhľadom na uvedené, preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
40. Podľa § 196 Exekučného poriadku prvej vety, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
41. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
42. O trovách exekúcie v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku súd nerozhodoval, nakoľko nemal ich vyčíslenie ku dňu rozhodovania k dispozícii a rozhodne o nich samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku. uznesenia je prípustné odvolanie.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.)..
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z.).
Proti výroku III. uznesenia nie je prípustné odvolanie.