Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26Sa-13-2020.pdf
PDF · 168.13 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci žalobcu: C. L., nar. XX. C. XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX Y. F., štátny občan Slovenskej republiky, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP1-2020/023636-002 zo dňa 18. augusta 2020, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Okresný úrad Veľký Krtíš, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) Rozhodnutím č. OU-VK-OVVS-2020/000605-009 zo dňa 3. júna 2020 rozhodol, že „C. L., nar. XX. C. XXXX, trvale bytom Y. F. X/X, XXX XX Y. F. je vinný zo spáchania priestupku proti majetku poškodením cudzej veci podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 15. novembra 2019 v čase okolo 22,00 hod. vylial na auto značky K. H., ečv.: Y., ktorého majiteľkou je H. P., kedy toto bolo odparkované na ulici Z.. XX vo Y. F. oranžovú zmývateľnú farbu, ktorú zaťažil tehlou. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a 2 6 S a / 1 3 / 2 0 2 0 - 2 -
§ 50 ods. 2 zákona o priestupkoch sa mu za spáchaný priestupok ukladá pokuta vo výške 15,- EUR a podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch sa mu ukladá povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 EUR“ (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že priestupkové konanie proti C. L. (žalobcovi), ktorý bol obvinený zo spáchania priestupku proti majetku poškodením cudzej veci podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch začal na základe správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 13. decembra 2019. Vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktorom vypočul žalobcu a poškodenú H. P. a na ďalšom ústnom pojednávaní vypočul na návrh žalobcu svedkyňu - matku žalobcu H.. J. L.. Okrem uvedeného bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia aj priestupkový spis OO- PZ Veľký Krtíš. 3. Žalobca v konaní pred orgánom verejnej správy priznal, že dňa 15. novembra 2019 v čase okolo 22,00 hod. vylial na auto p. P. značky K. H. oranžovú zmývateľnú farbu v čase, keď bolo jej auto odparkované za bytovým domom na adrese Z.. XX vo Y. F., a to preto, že mal s p. P. nezhody. Poprel tvrdenie poškodenej, že by jej na aute vznikla škoda vo výške 150,- EUR, pretože si auto sama umyla a nemusela ho dať nikde opravovať. Auto je naďalej pojazdné. 4. Poškodená H. P. v konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy uviedla, že skutočnosť, že má auto obliate farbou zistila okolo polnoci dňa 15. novembra 2019. Farba bola v sáčku a zaťažená
tehlou. Bola rozliata po streche, po čelnom skle a na skle na strane vodiča, pričom farba zatiekla aj do vnútornej časti vozidla. Podozrievala žalobcu, pretože takéto incidenty sa opakovali aj predtým. Na druhý deň jej v servise vykonali odhad sumy potrebnej na opravu vo výške cca 150,- EUR. Na vykonanú opravu nemala peniaze, a preto si auto dala do poriadku svojpomocne, avšak doteraz nie je v pôvodnom stave ako pred vyliatím farby. Doplnila, že žalobca jej auto polial 3-krát, raz Y. a 2-krát K. H. a uviedla, že matka žalobcu, teda svedkyňa p. L.iny svojho syna (žalobcu) toleruje. Poškodená nevedela predložiť doklad o náhrade spôsobenej škody, a preto si ju neuplatnila. 5. Svedkyňa H.. J. L. uviedla, že videla žalobcu pripravovať do sáčku farbu, ktorú následne položil na auto značky K. H. poškodenej H. P. a zaťažil ju tehlou. Išlo o zmývateľnú interiérovú farbu. Svedkyňa to žalobcovi neprikázala urobiť, ale urobil to preto, že s poškodenou majú nezhody. Svedkyňa tiež videla, ako si poškodená auto čistila od farby. 6. Pri vydaní rozhodnutia vychádzal prvostupňový orgán verejnej správy z toho, že žalobca sa k spáchaniu skutku priznal a jeho konanie potvrdila aj ním navrhnutá svedkyňa H.. J. L.. O predmetnom skutku svedčila aj poškodená p. P.. Jednotlivé 2 6 S a / 1 3 / 2 0 2 0 - 3 -
vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo ale aj vo vzájomných súvislostiach a konštatoval, že bolo preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku, z ktorého bol obvinený, pričom citoval § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, podľa ktorého priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi, a preto žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku proti majetku poškodením cudzej veci tak, ako to bolo uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Citoval aj § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch, podľa ktorého za priestupok proti majetku možno uložiť pokutu do 331,- EUR a pri ukladaní sankcie zobral do úvahy skutočnosť, že žalobca bol naposledy riešený v priestupkovom konaní za spáchanie priestupku proti majetku v roku 2016, ako aj na to, že žalobca sa ku spáchaniu skutku priznal. Uložil mu sankciu - pokutu vo výške 15,- EUR, ktorú považoval za postačujúcu k jeho náprave. Rozhodnutie žalovaného 7. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. OU-BB-OOP1-2020/023636-002 zo dňa 18. augusta 2020 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). 8. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval priebeh prvostupňového administratívneho konania, obsah výroku prvostupňového rozhodnutia, obsah podaného odvolania, citoval § 32 ods. 1, § 34 ods. 4, 5, § 35 ods. 1, § 46 Správneho poriadku a § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a konštatoval, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Žalobca v podanom odvolaní prvostupňovému orgánu verejnej správy, ani žalovanému nepredložil nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na priebeh konania a rozhodnutie vo veci, preto sa žalovaný stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu verejnej správy a s obsahom jeho rozhodnutia. Po preskúmaní odvolania žalobcu, odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia a spisového materiálu v celom rozsahu, po vyhodnotení vykonaných dôkazov a priebehu prvostupňového konania dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi. 9. Žalovaný vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca do záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 13. decembra 2019 uviedol, že asi pred mesiacom vylial p. P. na auto farbu oranžovej farby, ktorý záznam vlastnoručne podpísal. Žalobca dňa 5. februára 2020 vypovedal pre prvostupňovým orgánom verejnej správy a uviedol, že p. P. vylial na predmetný automobil oranžovú farbu z dôvodu, že s ňou mal nezhody. Na druhý deň ju videl z okna, ako si auto svojpomocne umýva. Tiež uviedol, že p. P. hodil v roku 2018 do okna hlinu. Na ústnom pojednávaní dňa 4. marca 2020 okrem iného žalobca uviedol, že sa svojej predošlej výpovede pridržiava, súhlasil s vykonaným dokazovaním a nemal návrhy a pripomienky pred vydaním rozhodnutia. Poprel, že by H. P. vznikla škoda 150,- 2 6 S a / 1 3 / 2 0 2 0 - 4 -
EUR, pretože si auto sama umyla a nemusela si ho dať nikde opravovať. Svedkyňa H.. J. L. na ústnom pojednávaní dňa 4. marca 2020 uviedla, že videla ako si žalobca doma pripravoval farbu do sáčku, ktorú položil na strechu predmetného auta a zaťažil ju tehlou. Išlo o zmývateľnú interiérovú farbu. Žalobcovi uvedené svedkyňa neprikázala urobiť, ale spravil to preto, že s p. P. majú nezhody. Tiež videla, ako si p. P.istila svoje auto od farby. Svoju výpoveď svedkyňa vlastnoručne podpísala. Poškodená H. P. na ústnom pojednávaní dňa 5. februára 2020 uviedla, že v nočných hodinách dňa 15. novembra 2019 zistila, že má auto obliate oranžovou farbou, ktorá bola v sáčku a bola zaťažená tehlou. Farba bola rozliata po streche, po čelnom skle a skle na strane vodiča, tiež zatieklo do vnútornej časti vozidla. Podozrenie
padlo na žalobcu, pretože podobné incidenty sa opakovali aj v minulosti. Ráno navštívila autoservis, kde jej bol urobený odhad sumy na opravu vo výške 150,- EUR, na ktorú nemala peniaze, a preto si auto dala do poriadku svojpomocne. Doposiaľ však nie je v pôvodnom stave ako pred vyliatím farby. Doklad o náhrade spôsobenej škody nevedela predložiť, preto si náhradu škody neuplatňovala. Svoju výpoveď vlastnoručne podpísala. 10. Žalovaný po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatoval, že zvážil všetky okolnosti predmetného prípadu, všetky zadokumentované dôkazy, najmä vlastnoručne podpísané výpovede, predložené písomnosti a fotodokumentáciu a vykonané dokazovanie považoval za dostatočné s tým, že vo vzájomných súvislostiach vytvára pre správny orgán dostatočnú predstavu o skutkovom stave veci. Stotožnil sa so zvoleným postupom prvostupňového orgánu verejnej správy v rámci priestupkového konania aj so závermi, ku ktorým prvostupňový orgán verejnej správy dospel v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy zistil skutkový stav veci a rozhodol o vine žalobcu v súlade so zákonom, pričom dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie. Priestupok, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu spočíva v úmyselnom obliatí vozidla patriaceho H. P. oranžovou farbou s cieľom spôsobiť jej škodu, a to z toho dôvodu, že s ňou mal nezhody. Motivácia páchateľa je zrejmá, dôvod svojho protiprávneho konania ozrejmil sám žalobca a sám sa aj k spáchaniu priestupku priznal. O správnosti prvostupňového rozhodnutia a o jednoznačnom preukázaní skutku žalobcu C. L. nemal žalovaný žiadnu pochybnosť vzhľadom na riadne zabezpečené svedecké výpovede H. P. a H.. J. L. a priloženú fotodokumentáciu. 11. Žalovaný poukázal na § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého skutková podstata priestupku proti majetku obsahuje 4 skupiny znakov a to objekt, objektívnu stránku, subjekt a subjektívnu stránku, pričom tieto znaky musí kumulatívne obsahovať každá skutková podstata priestupku. Subjektívna stránka priestupku je determinovaná zavinením, ktoré môže mať formu nedbanlivosti alebo úmyslu. Keďže na spáchanie priestupku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch zákon vyžaduje úmyselné zavinenie, pre účely vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti je nevyhnutné v konaní preukázať úmyselné zavinenie, inak nemožno obvineného z priestupku uznať za takýto priestupok vinným. Vzhľadom na výsledky dokazovania žalovaný konštatoval, že nemá žiadnu pochybnosť o úmysle žalobcu 2 6 S a / 1 3 / 2 0 2 0 - 5 -
spôsobiť škodu na predmetnej veci s tým, že vývinové štádiá protiprávnej (priestupkovej) činnosti žalobcu sú zrejmé. Ide o myšlienku žalobcu spáchať priestupok, osvojenie si tejto myšlienky, prípravu na spáchanie predmetného priestupku, pokus a samotné dokonanie priestupku. Objektívna stránka priestupku spočíva v konaní, následku a príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom, pričom charakterizuje spôsob spáchania a jeho následok. 12. Žalovaný ďalej s poukazom na § 100 ods. 2 zákona o priestupkoch uviedol, že ak správny orgán rozhoduje o škode, za spoľahlivo zistenú považuje škodu, ktorá skutočne vznikla a je presne vyčíslená, o čom svedčí napr. faktúra za opravu, znalecký posudok, účtovný doklad, pokladničný blok a pod. Ide o skutočne vynaložené náklady, a nie ich odhad, o presnosti ktorého môžu vzniknúť pochybnosti. Konanie o náhrade škody v priestupkovom konaní nie je podstatou konania o priestupku a má význam vtedy, pokiaľ je možné rozhodnúť o náhrade škody bez zložitého dokazovania a ďalších súvisiacich úkonov. Vzhľadom k tomu, že relevantný doklad o spôsobenej škode nebol poškodenou H. P. do konania doložený a poškodená si nárok na náhradu škody neuplatnila (zápisnica z prejednania priestupku zo dňa 04. 03. 2020), a preto v administratívnom konaní nebolo o škode rozhodované. Žalovaný považoval tento postup prvostupňového orgánu verejnej správy za súladný so zákonom. Poškodená H. P. do zápisnice dňa 4. marca 2020 výslovne uviedla, že si náhradu spôsobenej škody neuplatňuje, a preto s ňou prvostupňový orgán verejnej správy ďalej ako s účastníčkou konania správne nekonal, rozhodnutie nedoručoval a ani ju vo svojom výroku neodkázal s nárokom na náhradu škody na súd. 13. Žalovaný sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, a síce, že poškodenej H. P.iadna škoda nevznikla, pretože si auto svojpomocne sama očistila a uviedol, že skutočnosť, že poškodená H. P. nepredložila žiadny doklad o spôsobenej škode neznamená, že jej nebola spôsobená žiadna škoda, resp., že táto je nulová. O tom, že k určitej škode došlo svedčí napr. priložený odhad výšky sumy potrebnej na opravu karosérie vypracovaný podnikateľským subjektom, ktorého predmet činnosti poskytuje záruku objektívnosti určenia škody, a preto žalovaný nemá dôvod ju spochybňovať. Napriek tomu, že tento doklad nebol v konaní o priestupku dostatočným podkladom pre ustálenie skutočnej výšky spôsobenej škody je nepochybné, že pri odstraňovaní farby z auta poškodenej H. P. určité náklady vznikli. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na definíciu škody podľa Občianskeho zákonníka, ktorá sa prejavuje buď ako skutočná škoda alebo ako ušlý zisk. Skutočnou škodou je v zmysle právnej teórie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení, strate, úbytku, či zničení
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, alebo aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo možné alebo účelné. Súčasťou skutočnej škody sú aj náklady spojené s odstraňovaním škodlivého následku, aj náklady nevyhnutné na zabezpečenie zistenia rozsahu škodu. Poškodenie alebo zničenie veci spočíva v konaní páchateľa, ktorý vec čiastočne alebo úplne znehodnotí, pričom podstatou poškodenia je zníženie hodnoty veci, ktorú tak nemožno užívať v plnom rozsahu a na všetky účely, na 2 6 S a / 1 3 / 2 0 2 0 - 6 -
ktoré bola určená alebo tak, ako pred neoprávneným zásahom. Ak má dôjsť k návratu do pôvodného stavu, je potrebná oprava alebo aj vynaloženie nákladov. 14. K odvolacej námietke žalobcu, že došlo k určitým zásahom do výpovede svedkyne H.. J. L. neprístojným správaním poškodenej H. P., ktorá zapisovateľku donútila zmeniť výpoveď svedkyne žalovaný konštatoval, že takáto skutočnosť z predloženej zápisnice o ústnom pojednávaní nevyplýva. Svedkyňa H.. J. L. svoju výpoveď na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísala v deň výsluchu, na poškodenú H. P. nemala žiadne otázky a k svojej výpovedi nechcela nič dodať. Z jej výpovede nevyplývajú formulácie, o ktorých žalobca tvrdil, že mali byť do jej výpovede dňa 4. marca 2020 pridané. Informácia o tom, že žalobca mal auto H. P. poliať 3-krát a to raz Y. a 2-krát predmetný K. H. je v zápisnici o ústnom pojednávaní uvedená ako súčasť výpovede H. P. a je ňou aj vlastnoručne podpísaná. Preto označil tvrdenia žalobcu za irelevantné. Žaloba 15. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. 16. Namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia pre ich nesprávny procesný postup, pretože žalovaný ho nepredvolal, ani nevypočul a ani mu nezaslal žiadnu písomnú výzvu na základe ktorej by mal možnosť sa k veci vyjadriť a vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. 17. Ďalej žalobca namietal, že potvrdením prvostupňového rozhodnutia bol porušený zákon, pretože nebol dostatočne zistený skutkový stav veci. Trval na tom, že bol nesprávne uznaný za vinného, nesprávne mu bola uložená pokuta a povinnosť nahradiť trovy konania, pretože H. P. auto nepoškodil, farba ktorú jej dal v sáčku na auto bola vodou zmývateľná, nenatiekla do auta, pani P. si auto sama umyla, teda jej žiadna škoda nevznikla. Poprel, že by auto pani P. nebolo v pôvodnom stave, motor funguje a môže na ňom jazdiť. 18. Žalobca ďalej namietal výšku škody vo výške 150,- EUR s tým, že faktúra vyhotovená majiteľom autoservisu pánom L., ktorý je známym pani P., je falošná, nepravdivá a účelová. Namietal nesprávny postup a nesprávny záver prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného o tom, že výška škody bola vyčíslená správne. Vyčíslenú škodu označil za krivé obvinenie svojej osoby, za čo by mala pani P. dostať pokutu. 19. Žalovaný nesúhlasil s hodnotením žalovaného, že jeho tvrdenie o neprístojnom správaní pani P., ktorá zapisovateľku prinútila zmeniť výpoveď jeho matky, svedkyne H.. J. L. tak, že auto pani P. bolo obliate 3-krát, je 2 6 S a / 1 3 / 2 0 2 0 - 7 -
irelevantné, pretože výpovede sa v žiadnom prípade nesmú meniť. Ako klamstvá bez dôkazov žalobca poprel tvrdenia pani P., že žije v neustálom strese, že môže aj v budúcnosti očakávať opätovné poškodenie svojho auta žalobcom a že jeho matka kryje jeho činy. 20. V ďalšej časti žaloby žalobca popísal správanie pani P., vyjadril svoj názor na jej osobu a uviedol, že ohovára celú jeho rodinu. Vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcu 21. Žalovaný zopakoval obsah prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného, obsah podanej správnej žaloby a po preskúmaní spisového materiálu, priebehu konania, vykonaného dokazovania, odvolania žalobcu a prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, je zákonné a dostatočne podložené vykonanými dôkazmi a preto navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 22. V plnej miere sa pridržiaval obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia a vo vzťahu k žalobným námietkam zdôraznil, že spáchanie priestupku, ktoré sa žalobcovi kladie za vinu, bolo preukázané vykonanými dôkazmi, najmä podanými vysvetleniami, výpoveďami a fotodokumentáciou, pričom žalobca sa k skutku aj sám priznal už v štádiu objasňovania priestupku, a preto považoval žalovaný žalobnú námietku nesprávneho zistenia skutkového stavu veci za účelovú. K žalobnej námietke týkajúcej sa nepredvolania a nevypočutia žalobcu v odvolacom konaní žalovaný uviedol, že odvolacie
konanie neznamená nové prejednanie veci, ale preskúmanie správnosti a zákonnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia. Ústne pojednávanie sa v zmysle § 74 zákona o priestupkoch obligatórne koná v prvostupňovom konaní. V podanom odvolaní žalobca neuviedol žiadne nové a pre konanie zásadné skutočnosti, preto nebolo potrebné doplniť dokazovanie ďalšou výpoveďou žalobcu. Žalovaný disponoval relevantnými a jednoznačnými dôkazmi, aby mohol vec náležite posúdiť. Žalobca aj vypočutí svedkovia vypovedali po poučení podľa § 35 Správneho poriadku a svoje výpovede vlastnoručne podpísali. Žalovaný podpísal aj poučenie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a preto by bolo ďalšie dokazovanie neúčelné, nadbytočné a nehospodárne. K žalobnej námietke týkajúcej sa výšky škody žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že išlo len o odhad škody nespochybňuje. H. P. si náhradu škody neuplatnila, a preto žalovaný o výške spôsobenej škody, ani o jej náhrade nerozhodoval. Žalovaný zdôraznil, že aj keď výška škody nebola spoľahlivo zistená, nemožno tvrdiť, že žiadna nevznikla, s čím sa žalovaný vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal. Rozsah poškodenia auta H. P.alobca nemôže objektívne hodnotiť, keďže to podľa vlastného vyjadrenia videl len z okna na poschodí. Tvrdeniu žalobcu, že pre krivé obvinenie by mala byť sankcionovaná H. P.alovaný uviedol, že táto mala v konaní postavenie poškodenej a jej výpoveď nevzbudila žiadne podozrenie z úmyselne nepravdivej výpovede, či nepravdivého obvinenia a žalobca voči nej neurobil žiadne oznámenie, a preto žiadny prípadný priestupok H. P. nebol predmetom konania. Vo vzťahu 2 6 S a / 1 3 / 2 0 2 0 - 8 -
k tvrdeniu žalobcu o manipulácii s výpoveďou svedkyne J. L. sa žalovaný pridržiaval obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia. Žalovaný doplnil výpis z evidencie priestupkov k osobe žalobcu zo dňa 22. apríla 2021, ktorým preukazoval, že žalobca od svojho konania neupustil, ale opätovne sa dopustil obdobného skutku. Replika žalobcu 23. Žalobca nevyužil svoje právo podať k vyjadreniu žalovaného repliku. Konanie na správnom súde 24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s § 107 ods. 1 písm. d) SSP a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Na pojednávanie sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu žalobca bez ospravedlnenia nedostavil, žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Pretože pri vyhlasovaní rozhodnutia nebol prítomný ani jeden účastník konania, ani verejnosť, správny súd rozsudok vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 23. mája 2022 po dobu 14 dní v zmysle § 137 ods. 3 SSP. Právny rámec 25. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujúc v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 28. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, 2 6 S a / 1 3 / 2 0 2 0 - 9 -
b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 29. Podľa § 1 Zákona o priestupkoch Orgány štátnej správy Slovenskej republiky a obce vedú občanov k tomu, aby dodržiavali zákony a ostatné právne predpisy a rešpektovali práva spoluobčanov; dbajú najmä o to, aby občania nesťažovali plnenie úloh štátnej správy a obcí a nenarúšali verejný poriadok a občianske spolunažívanie. 30. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 31. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o priestupkoch Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a/ chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo b/ vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. 32. Podľa § 50 ods. 1, ods. 2 Zákona o priestupkoch Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. (2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur. 33. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 34. Podľa § 51 Zákona o priestupkoch Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 35. Podľa § 67 ods. 1, ods. 2 Zákona o priestupkoch Priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§68 ods. 1). (2) Podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. 36. Podľa § 77 Zákona o priestupkoch Výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia 2 6 S a / 1 3 / 2 0 2 0 - 10 -
sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). 37. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o priestupkoch O priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. 38. Podľa § 3 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 39. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 40. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 41. Podľa § 47 ods. 1, ods. 3 Správneho poriadku Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 42. Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 2 6 S a / 1 3 / 2 0 2 0 - 11 -
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 43. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred narušením, či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupom správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia s rovnakými právami, aké má v konaní samotný žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti s výnimkou dôvodov uvedených v § 195 SSP, ktorých existenciu správny súd v danej veci nezistil. Súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti konkretizovať na daný prípad. Úlohou súdu je posúdiť, či správny orgán v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j., či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. 44. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Veľký Krtíš, odboru všeobecnej vnútornej správy č.: OU-VK-OVVS-2020/000605 zo dňa 03. júna 2020, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a uložil mu zaň pokutu podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 50 ods. 2 citovaného zákona. 45. V preskúmavanej veci nebolo podľa obsahu administratívneho spisu sporné, že dňa 15. novembra 2019 v čase okolo 22.00 hod. žalobca vylial na auto zn. K. H. evč.: Y., ktorého majiteľkou je H. P., oranžovú zmývateľnú farbu, ktorú zaťažil tehlou. Žalobca sa k tomuto skutku jednak priznal už v štádiu objasňovania priestupku dňa 13. 12. 2019 a aj vo svojej výpovedi pred prvostupňovým orgánom verejnej správy dňa 05. 02. 2020 a jednak bol uvedený skutok žalobcu preukázaný výpoveďou svedkyne H.. J. L., matky žalobcu a jeho následok výpoveďou poškodenej H. P. a fotodokumentáciou. Na základe vyjadrenia žalobcu bolo sporné, či a v akej výške došlo ku škode na majetku poškodenej H. P., a teda, či sa žalobca dopustil priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu. 46. Námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho procesného postupu, keď žalovaný žalobcu nepredvolal, nevypočul a ani mu nezaslal písomnú výzvu na vyjadrenie pred vydaním druhostupňového rozhodnutia (bod 16) bola nekonkrétna, a preto na jej základe nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Z § 191 ods. 1 písm. g) SSP vyplýva, že dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia je len podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, teda také, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. To znamená, že nie každé 2 6 S a / 1 3 / 2 0 2 0 - 12 -
procesné pochybenie odôvodňuje zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, pretože účelom jeho zrušenia nie je to, aby sa zopakoval proces predchádzajúci vydaniu rozhodnutí v administratívnom konaní bez toho, aby to mohlo ovplyvniť výsledok administratívneho konania. Žalobca neuviedol žiadnu konkrétnu vecnú argumentáciu, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že jeho nepredvolaním, nevypočutím a nezaslaním výzvy na písomné vyjadrenie po podaní jeho odvolania došlo k takej chybe v procesnom postupe žalovaného, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Preto takto formulovaná námietka neumožňovala správnemu súdu uskutočniť na jej základe prieskum zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto bola z hľadiska namietanej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nedôvodná. Správny súd pritom zdôrazňuje, že nie je oprávnený dôvody žaloby za žalobcu dopĺňať, vyhľadávať ich z obsahu administratívneho spisu alebo ich podľa obsahu administratívneho spisu konkretizovať na daný prípad, pretože tieto musia byť v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP jej obsahom. Bez konkrétnej, a teda preskúmateľnej žalobnej argumentácie je námietka nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho nesprávny procesný postup len vyjadrením nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím žalovaného (prvostupňového orgánu verejnej správy), a teda s jeho skutkovými a právnymi závermi. Nesúhlas s priebehom administratívneho konania však nemožno zamieňať s nezákonnosťou rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd uvádza, že z § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch vyplýva, že správny orgán vykonáva v konaní o priestupku ústne pojednávaní v I. stupni konania. To znamená, že ústne pojednávanie zákon predpokladá predovšetkým v rámci prvostupňového administratívneho konania, hoci vykonanie ústneho pojednávania nie je vylúčené ani v druhom stupni administratívneho konania, čo vyplýva z § 51 zákona o priestupkoch, podľa ktorého, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Z § 60a Správneho poriadku pritom vyplýva, že na konanie o odvolaní sa primerane vzťahujú ustanovenia I. až III. časti tohto zákona, teda aj ustanovenia o povinnosti správneho orgánu zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie v zmysle § 32, ustanovenia o práve účastníka konania navrhovať dôkazy a ich doplnenie v zmysle § 33, či ustanovenia o dôkazných prostriedkoch v zmysle § 34 cit. zákona. Primeranosť ich použitia vyplýva z § 59 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni, len ak je to nevyhnutné. Nevyhnutnosť doplnenia dokazovania napr. aj opakovaným výsluchom žalobcu, prípadne vykonaním iných dôkazov je daná odôvodneným tvrdením nových skutočností, prípadne navrhnutím nových dôkazov v podanom odvolaní/v odvolacom konaní, ktoré by mohli mať vplyv na vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu pritom správny súd zistil, že žalobca nemal v priebehu prvostupňového konania žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie, žiadne pripomienky k vykonanému dokazovaniu a s vykonaným dokazovaním súhlasil tak, ako to bolo zaznamenané v zápisnici o prejednaní priestupku zo dňa 4. marca 2020. Ani v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by vyžadovali ďalšie dokazovanie. Žalovaný ako druhostupňový orgán verejnej správy preskúmava zákonnosť prvostupňového rozhodnutia predovšetkým na základe dôkazov vykonaných v prvostupňovom 2 6 S a / 1 3 / 2 0 2 0 - 13 -
administratívnom konaní z toho hľadiska, či tieto boli vyhodnotené v súlade s ich obsahom, či bolo dokazovanie vykonané v dostatočnom rozsahu pre vydanie rozhodnutia a či pri hodnotení vykonaných dôkazov nedošlo k logickej chybe v úsudku prvostupňového orgánu verejnej správy a následne, či na základe takto úplne a správne zisteného skutkového stavu veci boli prijaté správne skutkové závery. Keďže žalobca podaným odvolaním žiadne nové dokazovanie nenavrhol, ani konkrétnou vecnou argumentáciou vyžadujúcou doplnenie dokazovania nespochybnil skutkové závery vyplývajúce z vykonaných dôkazov, nebol daný zákonný dôvod na nepredvolanie žalobcu na opätovný výsluch v odvolacom konaní, pretože taký postup nebol s ohľadom na už vykonané dokazovanie a obsah podaného odvolania nevyhnutný, ako to žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí správne konštatoval. K povinnosti správneho orgánu dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a spôsobu ich zistenia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s jeho § 60a a § 51 zákona o priestupkoch správny súd uvádza, že jeho účelom je oboznámenie účastníkov administratívneho konania s podkladmi rozhodnutia a spôsobom ich zistenia, ak došlo k doplneniu dokazovania v odvolacom konaní. V danej veci však v odvolacom konaní nebolo vykonávané žiadne dokazovanie, s výsledkami ktorého by bolo potrebné žalobcu oboznámiť. S dokazovaním vykonaným prvostupňovým orgánom verejnej správy bol žalobca oboznámený, nemal voči nemu žiadne námietky, pripomienky, ani návrhy na jeho doplnenie a s obsahom vykonaných dôkazov súhlasil, čo vyplynulo zo zápisnice o prejednaní priestupku so žalobcom zo dňa 04. 03. 2020. V priebehu prvostupňového konania mal žalobca opakovane možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, či podávať návrhy na
doplnenie dokazovania v rámci jeho účasti na prejednávaní priestupku dňa 05. 02. 2020 a dňa 04. 03. 2020, vo veci podal aj písomné vyjadrenie zo dňa 24. 01. 2020 a svoje právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, či navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov mohol uplatniť aj v podanom odvolaní. 47. Námietka nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatočne/nesprávne zistený skutkový stav veci (bod 17, 18), ktorý bol podkladom pre vydanie žalobou napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, s ktorým tvoria jeden celok, nebola dôvodná, pretože nemala oporu v obsahu vykonaných dôkazov a platnej právnej úprave, keď žalobca tvrdil, že svojím konaním nenaplnil skutkovú podstatu priestupku, z ktorého spáchania bol uznaný vinným, pretože auto H. P. nepoškodil. Argumentoval tým, že oranžová farba, ktorú v sáčku umiestnil na strechu jej auta a zaťažil tehlou, bola vodou zmývateľná, poškodená si ju svojpomocne z auta odstránila, farba do vnútra auta nenatiekla, auto je naďalej pojazdné, teda H. P. nespôsobil žiadnu škodu. Pritom tvrdil, že odhad výšky spôsobenej škody, ktorý vypracoval majiteľ autoservisu p. L. nie je dôkazom o výške spôsobenej škody. Správny súd k tejto žalobnej námietke uvádza, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je výsledkom príslušného administratívneho konania a musí vychádzať zo skutkového stavu zisteného dokazovaním, ktoré vyplýva z administratívneho spisu. Nedostatky v skutkových zisteniach spočívajú buď v nevykonaní (navrhnutých) dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, alebo v nesprávnom hodnotení vykonaných dôkazov (v rozpore s ich obsahom alebo zásadami logického myslenia), ktoré sa 2 6 S a / 1 3 / 2 0 2 0 - 14 -
prejaví v nesprávnych skutkových zisteniach. Súčasťou konania o priestupku môže byť adhézne konanie, ktorého predmetom a účelom je náhrada škody, ktorá vznikla poškodenému následkom spáchania priestupku a o ktorej sa rozhoduje podľa noriem občianskeho práva. Adhézne konanie je fakultatívne a o tom, či bude v konkrétnom prípade vykonané, rozhoduje orgán prejednávajúci priestupok. Na základe adhézneho konania môže orgán konajúci v priestupkovom konaní rozhodnúť o úplnej alebo o čiastočnej náhrade spôsobenej škody alebo môže poškodeného odkázať s jeho nárokmi na náhradu škody na občiansko-právne konanie. Ak je niekto majetkovo poškodený priestupkom, môže svoj nárok na náhradu škody uplatniť priamo v konaní o priestupku vedenom proti páchateľovi obžalovanému z priestupku a ak sú splnené ďalšie podmienky (orgán konajúci o priestupku obžalovaného uzná za vinného a uplatnený nárok na náhradu škody je odôvodnený výsledkami konania o priestupku), môže orgán konajúci o priestupku o tomto občiansko-právnom nároku rozhodnúť v konaní o priestupku. Z obsahu podanej správnej žaloby vyplýva, že z hľadiska správnosti skutkových zistení žalobca z vyššie uvedených dôvodov namietal samotnú existenciu škody na majetku poškodenej H. P. ako aj výšku škody odhadnutú majiteľom autoservisu. Z obsahu administratívneho spisu správny súd v zhode s prvostupňovým orgánom verejnej správy a žalovaným zistil, že výška škody nebola v konaní jednoznačne preukázaná, čo správne tvrdil aj žalobca, pretože majiteľ autoservisu p. L. vyjadrením zo dňa 16. 11. 2019 poskytol len odhad výšky sumy potrebnej na odstránenie poškodenia osobného motorového vozidla H. P. ev. č. Y., a to 150.- Eur. Poškodená H. P. si v konaní o priestupku napriek uvedenému neuplatnila žiadnu škodu v zmysle § 70 ods. 1 zákona o priestupkoch, pretože si auto vyčistila svojpomocne a skutočnú výšku škody nevedela preukázať. Preto prvostupňový orgán verejnej správy, ani žalovaný o povinnosti žalobcu nahradiť poškodenej spôsobenú škodu podľa § 70 ods. 2 citovaného zákona nerozhodoval, a ani poškodenú s jej nárokom na náhradu škody neodkázal na súd. Z uvedeného potom vyplýva, že spochybnenie výšky spôsobenej škody žalobcom na základe jej odhadu majiteľom autoservisu (150.- EUR) nemalo žiadny vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pretože súčasťou preskúmavaného rozhodnutia nebolo aj rozhodnutie o povinnosti žalobcu nahradiť spôsobenú škodu. Preto správny súd vyhodnotil túto žalobnú argumentáciu (bod 18) ako nedôvodnú, keďže sa míňala obsahu preskúmavaného rozhodnutia, a teda na jej základe nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že vo vyššie uvedených súvislostiach, keď o výške náhrady škody nebolo rozhodované, bolo nadbytočné konštatovanie žalovaného, že nie je dôvod spochybňovať výšku spôsobenej škody (150.- EUR). 48. Žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy sa otázkou existencie škody na majetku poškodenej H. P. zaoberali len v súvislosti s naplnením skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, podľa ktorého je predpokladom tohto priestupku existencia škody na cudzom majetku, alebo pokus o jej spôsobenie. Zákonná definícia každého priestupku sa totiž zakladá na kombinácii materiálneho a formálnych znakov, ktoré musia byť naplnené súčasne. Materiálnym znakom 2 6 S a / 1 3 / 2 0 2 0 - 15 -
priestupku je spoločenská škodlivosť protiprávneho konania, ktoré porušuje alebo ohrozuje chránený verejný záujem. Formálnym znakom priestupku je predovšetkým jeho skutková podstata a iné zákonom vymedzené všeobecné znaky, napr. vek, či príčetnosť páchateľa. Skutkovú podstatu priestupku
vymedzuje súhrn typických, základných a právne významných znakov určitého protispoločenského konania, pomocou ktorých je vyjadrený základný charakter, význam a dôvod existencie toho - ktorého priestupku. Jeho znakmi sú: objekt, t. j. chránený verejný záujem, ktorý bol konaním porušený alebo ohrozený, objektívna stránka, ktorá vyjadruje spôsob, akým k porušeniu alebo ohrozeniu verejného záujmu došlo (konaním alebo opomenutím), následok a príčinný vzťah medzi konaním a následkom, subjekt, t. j. osoba páchateľa a subjektívna stránka, t. j. zavinenie. Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak nie je zákonom vyžadovaný úmysel, čo aj je prípad priestupku proti majetku v zmysle § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona je priestupok spáchaný úmyselne, ak páchateľ svojím konaním chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, alebo ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. Z uvedeného vyplýva, že úmyselné zavinenie je definované intelektuálnou aj vôľovou zložkou. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah človeka k vlastnému protiprávnemu konaniu (porušeniu alebo ohrozeniu záujmu spoločnosti chráneného konkrétnou právnou normou) a k výsledku tohto protiprávneho konania, ktorý má za následok právnu zodpovednosť. 49. Námietka nesprávne zisteného skutkového stavu veci v súvislosti so samotnou existenciou škody nebola dôvodná, pretože nemala oporu v zistenom skutkovom stave veci a v platnej právnej úprave. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je škoda ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a teda je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Rozlišujú sa 2 druhy škody, a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ide napr. o poškodenie, zničenie, či odcudzenie veci iného, no rovnako aj o finančné náklady, ktoré boli vynaložené na odstránenie následkov spojených so vznikom škody. V nadväznosti na uvedené správny súd uvádza, že žalobca sa mýli, že poškodenej H. P.koda nevznikla, keď si auto umyla sama, pretože aj svojpomocné umytie auta predstavuje ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodenej H. P., pretože aj prostriedky potrebné na umytie auta (voda, čistiaci prostriedok...) sú nákladmi na uvedenie veci do pôvodného stavu odstránením škodlivých následkov preukázaného konania žalobcu, teda sú škodou, ktorá sa prejavila v majetkovej sfére poškodenej H. P. bez ohľadu na jej výšku. To znamená, že v konaní bolo preukázané spôsobenie škody na majetku poškodenej tým, že auto poliate farbou musela očistiť, teda vynaložila náklady na odstránenie škodlivých následkov konania žalobcu a na uvedenie svojho auta do pôvodného stavu, a preto ako nedôvodná nemohla obstáť žalobná argumentácia založená na tvrdení, že na majetku poškodenej H. 2 6 S a / 1 3 / 2 0 2 0 - 16 -
P.iadna škoda nevznikla, teda na jej základe nie je preskúmavané rozhodnutie nezákonné. 50. Žalobca v súvislosti s nesprávne/nedostatočne zisteným skutkovým stavom veci z dôvodov uvedených v bode 17) tohto rozsudku (že poškodenej na jej majetku žiadnu škodu nespôsobil) namietal aj nesprávne právne posúdenie veci a tvrdil, že v konaní nebolo preukázané, že svojím konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Správny súd k uvedenému uvádza, že právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu, alebo síce použil správny právny predpis, ktorý však chybne vyložil, a preto dospel k nesprávnym právnym záverom. Žalovaný v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozhodnutí uviedol (opísal), z akých podkladov vychádzal (výsluchy žalobcu, poškodenej H. P., svedkyne H.. J. L., fotodokumentácia...) ako aj ich vyhodnotenie z hľadiska vierohodnosti a preukaznosti so záverom, že nimi bolo preukázané konanie žalobcu tak, ako bolo uvedené v popise skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia aj s následkom spôsobenia škody na majetku poškodenej H. P.. Žalovaný tiež uviedol, k akým záverom dospel, t. j., že opísaným skutkom a jeho potvrdeným následkom vo forme škody na majetku poškodenej žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch a žalovaný sa vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu. Jeho rozhodnutie teda obsahuje dostatok relevantných skutkových aj právnych úvah a argumentov odôvodňujúcich výrok s daným popisom skutku, s označením miesta, času i vyslovenou vinou žalobcu za spáchanie priestupku, ktorého správne vymedzená skutková podstata bola popísaným skutkom naplnená. Vychádzajúc zo správnych skutkových zistení, o ktorých správny súd po preskúmaní veci zistil, že sú dostatočné pre rozhodnutie, majú oporu v obsahu vykonaných dôkazov a závery z nich
vyvodené nemajú logickú chybu, žalovaný preskúmavaným rozhodnutím rozhodol v súlade so zákonom, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne, pretože v administratívnom konaní boli nepochybne preukázané všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti majetku v zmysle § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, z ktorého bol žalobca obvinený a po vykonanom dokazovaní uznaný vinným prvostupňovým rozhodnutím, vrátane existencie škody na majetku poškodenej. Vykonaným dokazovaním výsluchmi žalobcu, poškodenej H. P. a svedkyne H.. J. L., obhliadkou miesta priestupku a vyhotovenou dokumentáciou bolo nepochybne preukázané, že konaním žalobcu (subjekt), teda tým, že žalobca na auto poškodenej položil tehlou zaťažený sáčok naplnený oranžovou farbou (objektívna stránka priestupku), ktorá potiekla po streche, čelnom skle a bočnej strane auta poškodenej (následok v príčinnej súvislosti s uvedeným konaním žalobcu) došlo k spáchaniu priestupku, z ktorého bol žalobca uznaný vinným. Konanie žalobcu, ku ktorému sa priznal už v štádiu objasňovania priestupku do zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 13. decembra 2019, v písomnom vyjadrení zo dňa 24. 2 6 S a / 1 3 / 2 0 2 0 - 17 -
januára 2020 aj do zápisnice o pojednávaní o prejednaní priestupku zo dňa 5. februára 2020 a zo dňa 4. marca 2020 bolo jednoznačne preukázané aj výpoveďou svedkyne - matky žalobcu H.. J. L. a vzniknutý následok jeho konania fotodokumentáciou, obhliadkou a výpoveďami poškodenej, svedkyne aj žalobcu. Prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný správne, v súlade s obsahom vykonaných dôkazov konštatovali, že toto konanie žalobcu bolo úmyselné, pretože žalobca podľa vlastného vyjadrenia chcel spôsobiť ujmu na majetku poškodenej H. P., pretože s ňou mal nezhody, čím bola preukázaná jeho motivácia ku konaniu, z ktorého bol uznaný vinným, príprava uvedeného konania tým, že si doma naplnil sáčok oranžovou farbou i samotné dokonanie skutku, keď takto pripravený sáčok položil na strechu auta poškodenej a zaťažil ho tehlou. Tieto skutkové závery žalobca nijako nenamietal, naopak, s vykonaným dokazovaním súhlasil a nemal žiadne návrhy na ďalšie dokazovanie, ani pripomienky k vykonanému dokazovaniu. Z nich jednoznačne vyplýva, že žalobca vlastným vôľovým konaním umiestnil na auto poškodenej tehlou zaťažený sáčok naplnený oranžovou farbou, ktorá následne vytiekla na strechu auta, jeho čelné sklo a na stranu vodiča a bolo ju potrebné odstrániť, čo žalobca ani nepopieral s tým, že to urobil preto, lebo mal s poškodenou nezhody. Orgány verejnej správy preto správne vyhodnotili toho aktívne vôľové konanie žalobcu (ktoré obsahovalo intelektuálnu aj vôľovú zložku) v súlade s jeho obsahom ako úmyselné. Z uvedeného potom vyplýva, že tvrdenie žalobcu, že v konaní nebolo preukázané, že poškodenej spôsobil škodu na jej majetku a teda, že neboli naplnené všetky zákonom vyžadované znaky priestupku podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch pre vyvodenie jeho priestupkovej zodpovednosti nemalo oporu v zistenom skutkovom stave veci, konkrétne v obsahu výpovedí žalobcu, poškodenej a svedkyne a vo vyhotovenej fotodokumentácii, ani v platnej právnej úprave, ktorá v § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch za preukázané konanie žalobcu podľa ods. 1 (za priestupok proti majetku) upravuje uloženie pokuty. Žalobca skutkové zistenie, že v dôsledku jeho konania došlo k vyliatiu farby na auto poškodenej nijako nerozporoval. Namietal len to, že tým nedošlo k žiadnej škode na majetku poškodenej, pretože si auto sama umyla a je naďalej pojazdné, k čomu sa správny súd vyjadril už v bode 49 tohto rozsudku, na ktorý poukazuje. Žalobca neuviedol žiadne iné skutkové a právne dôvody, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie veci. Z vyššie uvedených dôvodov bola táto žalobná námietka nedôvodná. 51. Námietka týkajúca sa žalobcom tvrdenej zmeny výpovede svedkyne H.. J. L. nebola dôvodná, pretože nemala oporu v obsahu administratívneho spisu. Žalobca v rozpore s jeho obsahom tvrdil, že zapisovateľka prvostupňového orgánu verejnej správy mala prinútiť svedkyňu H.. J. L. zmeniť výpoveď v tom zmysle, že auto pani P. bolo obliate 3-krát, čo však nezodpovedá obsahu výpovede svedkyne H.. J. L., ktorej obsahom takéto vyjadrenie nebolo. Naopak, tvrdenie o skutočnosti, že auto H. P. bolo obliate 3-krát z toho 1-krát Y. a 2-krát K. H. bolo obsahom výpovede H. P.. Žalovaný preto správne vyhodnotil túto námietku, ktorá bola aj obsahom podaného odvolania žalobcu ako nedôvodnú a nemajúcu oporu v obsahu vykonaných dôkazov. Pokiaľ žalobca s takýmto vyhodnotením nesúhlasil, 2 6 S a / 1 3 / 2 0 2 0 - 18 -
nepostačuje to pre záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, pretože žalobca neuviedol žiadnu vecnú argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že takéto vyhodnotenie je nesprávne, rozporné s obsahom vykonaných dôkazov, alebo je výsledkom chyby v logickom úsudku prvostupňového orgánu verejnej správy. To znamená, že neuviedol, akým spôsobom toto, podľa žalobcu nesprávne vyhodnotenie jeho odvolacej námietky ovplyvnilo zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, t. j. skutkové závery týkajúce sa priebehu skutku a jeho právne posúdenie, že vo výroku opísaným konaním a jeho preukázaným následkom sa žalobca dopustil priestupku podľa § 50 ods. 1 Zákona
o priestupkoch. Nesúhlas s vyhodnotením námietok žalobcu nepostačuje pre záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Na základe takto formulovanej žalobnej argumentácie nebolo možné pre absenciu vecných, a teda preskúmateľných dôvodov týkajúcich sa namietanej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného dospieť k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné, a preto bola táto žalobná námietka nedôvodná. 52. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol aj tvrdenia obsiahnuté v bode 20/ tohto rozsudku (správanie a charakteristika poškodenej), neuviedol, aký vplyv mali mať tieto tvrdené skutočnosti na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pretože neuviedol žiadne konkrétne, vecné dôvody, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že sa sám nedopustil priestupku proti majetku v zmysle § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch spôsobom, ktorý bol opísaný v skutkovej vete výroku prvostupňového rozhodnutia. Pre absenciu konkrétnej vecnej argumentácie nebolo možné takto formulovanú žalobnú námietku podrobiť preskúmaniu, a teda na jej základe dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, a preto bola nedôvodná. Správny súd pritom poukazuje na § 182 ods. 1 písm. e) SSP, podľa ktorého k obsahovým náležitostiam žaloby patria dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Správny súd nemá oprávnenie žalobné dôvody za žalobcu dopĺňať, vyhľadávať ich z obsahu administratívneho spisu, prípadne ich podľa obsahu administratívneho spisu konkretizovať na daný prípad. Preto správny súd konštatoval, že takto všeobecne formulovaná žalobná námietka, ktorá bola de facto len vyjadrením názoru žalobcu na osobu poškodenej, nebola spôsobilá privodiť záver správneho súdu o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Vo svojej podstate bola len vyjadrením nesúhlasu s vyhodnotením vykonaných dôkazov a so skutkovými závermi orgánov verejnej správy, ktorý sám o sebe bez preskúmateľnej vecnej argumentácie odôvodňujúcej tvrdenú nezákonnosť nepostačuje pre záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 53. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú, pretože po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je zákonné. Žalovaný postupoval v súlade s § 59 ods. 2 Správneho poriadku, keď prvostupňové rozhodnutie po jeho preskúmaní v celom rozsahu potvrdil a zamietol odvolanie žalobcu, pretože nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Správne konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy zistil skutkový stav veci v súlade s obsahom vykonaných dôkazov 2 6 S a / 1 3 / 2 0 2 0 - 19 -
a v dostatočnom rozsahu pre uznanie viny žalobcu zo spáchania priestupku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. Žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy vo veci zhromaždil dostatok relevantných dôkazov, z ktorých vyvodil správne skutkové závery a zistený skutkový stav veci podradil správne pod zákonné ustanovenie § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch, a teda vydal zákonné rozhodnutie, keď žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku proti majetku, pretože v konaní bolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty tohto priestupku konaním žalobcu i naplnenie jeho materiálneho znaku. V súlade so zákonom vyvodil i zodpovednosť žalobcu za jeho spáchanie a uložil mu sankciu vo forme pokuty na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia podľa § 50 ods. 2 uvedeného zákona, keď pokutu možno uložiť až do výšky 331 Eur. V súlade s § 12 zákona o priestupkoch vo výške uloženej sankcie správne zohľadnil závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, pohnútky žalobcu, jeho osobu a mieru jeho zavinenia tak, ako to z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva. 54. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi proti žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: 2 6 S a / 1 3 / 2 0 2 0 - 20 -
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.