Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-4-2019.pdf
PDF · 103.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v spore žalobcu: F. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. XX/XX, A., právne zastúpený: Hudzik & Partners s.r.o,. so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zo sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31. januára 2019 domáhal proti žalovanému titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zaplatenia náhrady škody vo výške 3 500 eur spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 505,93 eur a náhrady trov konania. Za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie označil postup Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice Západ č. H.-KE-H (pod č. H.-KE-H ktorý konal v rozpore s ustanovením § 21 ods. X a ods. 3 zákona o policajnom zbore, keď vec, motorové vozidlo značky Seat Ibiza, EČV A. XXX U., nadobudnuté žalobcom dňa 20.03.2010 za kúpnu cenu 3 900 eur, zaistené políciou dňa 26.09.2015, potom čo ju neprevzala polícia iného štátu (X.) neodovzdal osobe, ktorej bola zaistená, teda žalobcovi. Prevzatie veci mal žalobca, svojim vlastnoručným podpisom potvrdiť na úradnom zázname o vrátení veci. Z dôvodu, že k vráteniu veci nedošlo, žalovaný so žalobcom nikdy takýto úradný záznam nespísal. Žalovaný podľa žalobcu preto konal v rozpore s ustanovením § 21 ods. 1 zákona o policajnom zbore, podľa ktorého zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní a žalovaný kontaktoval žalobcu až po 8 mesiacoch odo dňa zaistenia motorového vozidla. Žalovaný mal konať aj v rozpore s ustanovením § 21 ods. 9 zákona o policajnom zbore, keď ako sám priznal (v odpovedi na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovane nároku), žalobcovi oznámil len telefonicky a nie písomne, že si mal k veci uplatniť vlastnícke alebo iné právo k zaistenému motorovému vozidlu na príslušnom súde. V dôsledku, že žalovaný konal v rozpore s ustanovením § 21 zákona o policajnom zbore a postupoval nesprávnym úradným postupom, na základe ktorých vydal nezákonné rozhodnutie, čoho následkom bolo prepadnutie zaistenej veci, motorového vozidla žalobcu, ktorá sa stala majetkom štátu spôsobil žalovaný žalobcovi škodu vo výške 3 500 eur. V priebehu konania žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 16.03.2022 z hľadiska skutkových tvrdení upresnil, že nárok uplatnený žalobou odvíja výlučne od nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci a nie od existencie nezákonného rozhodnutia.
2. Žalovaný, za ktorého koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“) vo vyjadrení k žalobe so žalobou nesúhlasil, žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný nespochybnil skutočnosti týkajúce sa zaistenia vozidla, po ktorom bolo vyhlásené pátranie políciou iného štátu, konkrétne X. a ku ktorému došlo dňa 26.09.2015 o 23.15 hod. Zdôraznil, že dňa 29.09.2015 bola na obvodné oddelenie Policajného zboru Košice - Západ, odbor poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach doručená informácia, list z Národnej ústredne SIRENE, úradu medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru, pripojená žalovaným k vyjadreniu ako dôkaz. Predmetom informácie obsiahnutej v liste bolo, že konkrétne fyzická osoba získala úver pod falošnou zámienkou na zakúpenie vozidla ku škode GE MONEY BANK SA, pričom dňa 18.10.2011 boli súvisiace dokumenty postúpené na prokuratúru v E. - B., kde konanie stále prebieha. Dôvody zaistenia motorového vozidla žalobcu, preto nepominuli, nakoľko v X. stále prebiehalo konanie. Z dôvodu, že na základe informácie z Národnej ústredne SIRENE zo dňa 29.09.2015 bolo zistené, že dotknuté motorové vozidlo súvisí so spáchaním trestného činu, nemohlo byť v tom čase vrátené žalobcovi, ktorému bolo zaistené. Obvodné oddelenie policajného zboru dňa 14.03.2016 prostredníctvom faxu zaslalo Národnej ústredni SIRENE žiadosť o poskytnutie informácie, č. H.-A.-H.-XX-XXX/XXXX a žiadalo o poskytnutie bližších informácii vo vzťahu k trestnému činu vyšetrovanému v Poľsku. Národná ústredňa SIRENE na žiadosť reagovala listom zo dňa 09.06.2016, č. X.-F.-Z.-XXXXXX/XXXX-V.. Vyplynulo z neho, že prostredníctvom SIRENE X. bolo zistené, že vlastníkom vozidla je VOLKSWAGEN BANK POLSKA SA, pričom vlastníctvo k predmetnému vozidlu sa nezmenilo a vlastník si neuplatňuje žiadne práva k vozidlu a nemá záujem o jeho prevzatie. Žalovaný poukázal na to, že z pripojeného úradného záznamu č. H.-KE-H zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že žalobca bol opakovane v období od marca 2016 do júna 2016 vrátane opakovane telefonicky kontaktovaný zo strany obvodného oddelenia policajného zboru, pričom mal v telefonáte uviesť, že sa pracovne nachádza mimo územia Q. asi pol roka. Žalovaným bol viackrát upozornený na možnosť uplatnenia si vlastníckeho práva k vozidlu na príslušnom súde v zmysle ustanovenia § 21 ods. 9 zákona o policajnom zbore. Listinou označenou ako úradný záznam č. H.- A.-H.-XX-XXX/XXXX zo dňa 13.10.2017 pripojenou ako dôkaz žalovaný preukazoval, že od roku 2015 do dňa spísania úradného záznamu boli vykonané previerky na adrese trvalého pobytu žalobcu, ktorý bol tiež kontaktovaný telefonicky a to za účelom jeho predvolania z dôvodu, že žalobca na predvolanie nereagoval, na obvodné oddelenie policajného zboru sa nedostavil, napriek tomu, že žiadal o prevzatie osobných vecí zo zaisteného vozidla. Opätovná previerka na adrese trvalého pobytu žalobcu bola vykonaná dňa 17.10.2017, ku ktorému tvrdeniu pripojil žalovaný ako dôkaz ďalší úradný záznam. Žalobca sa na adrese trvalého pobytu nenachádzal a od susedov bolo zistené, že sa dlhodobo pracovne zdržiava v G. republike. Z hľadiska skutkových okolností žalovaný tiež tvrdil, že žalobca si napriek opakovaným výzvam osobné veci zo zaisteného vozidla neprevzal, v konaní týkajúcom sa zaistenej veci bol s políciou nesúčinný, na písomné ani telefonické výzvy nereagoval, ignoroval predvolanie za účelom prevzatia jeho osobných vecí a nebolo ho možné zastihnúť ani opakovaným šetrením v mieste jeho trvalého bydliska. Žalovaný zisťoval aj na príslušnom súde, či si žalobca vlastnícke právo alebo iné právo k vozidlu uplatnil v súdnom konaní, s negatívnym výsledkom. Dňa 27.09.2017 sa zaistené motorové vozidlo stalo v súlade s § 21 ods. 6 zákona o policajnom zbore z dôvodu, že vlastník vozidla (banka so sídlom v Poľsku) si vozidlo neprevzala do jedného roka odo dňa jeho zaistenia, majetkom štátu. Žalovaný s poukazom na ním tvrdené skutkové okolnosti a pripojené listiny rozporoval tvrdenia žalobcu, označil ich ako účelové, založené na pravde len čiastočne. Tvrdil, že policajný orgán si svoju povinnosť oboznamovaciu splnil, hoci nebola dodržaná zákonom predpísaná forma. K nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, žalobca preukázateľne o svojom práve vedel, nevyužil ho a bol nečinný. Poukázal tiež na to, že žalobca vo veci nepodal žiadnu sťažnosť ani podnet na prešetrenie postupu policajných orgánov v súvislosti so zaistením vozidla, nemožno preto prezumovať nesprávny úradný postup, ktorý žiadnym na to oprávneným orgánom konštatovaný nebol. Pokiaľ id o nezákonné rozhodnutie od ktorého žalobca rovnako nárok odvíjal, v tomto smere sa žalovaný bránil tým, že zaistené vozidlo prepadlo v prospech štátu zo zákona, nebolo preto vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by napĺňalo atribúty nezákonného rozhodnutia v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Tiež tvrdil, že žalobca vznik škody titulom nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia a teda ani výšku škody nepreukázal žiadnym dôkazom ani hodnoverným spôsobom.
3. V vyjadreniu žalovaného sa žalobca v rámci repliky napriek výzve súdu, uznesením zo dňa 17.07.2020, č.l. 114, doručenému jeho právnemu zástupcovi dňa 24.07.2020 nevyjadril.
4. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými do konania žalobcom, a to: fotokópiu kúpnej zmluvy o prevode hnuteľnej veci - motorové vozidlo SEAT Ibiza zo dňa 20.03.2010 (č.l. 10,11), žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 11.09.2018 adresovaná Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (č. l. 12-16), oznámenie MV SR z 09.01.2019 (č. l. 17-20), odpoveďou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach na žiadosť Poisťovne právnej ochrany skupiny ERGO D.A.S. Rechtsschutz, pobočka poisťovne iného štátu zo dňa 14.02.2018 (č.l. 130, 131), žiadosť poisťovne o stanovisko - urgencia adresovaná Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach zo dňa 01.02.2018 (č.l.132), fotokópia listiny označenej ako Znalecký posudok č. 17/2022 znalca D.. G. A., z odboru cestná doprava zo dňa 08.04.2022 (č.l. 133-139). Súd vykonal aj dôkazy navrhnuté a predložené žalovaným a to listinné dôkazy - odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Košice zo dňa 13.06.2016 (č.l. 79-81), odpoveď Okresného súdu Košice II a Košice I na žiadosť o súčinnosť OR PZ Košice zo dňa 14.11.2017 a 20.11.2017 (č.l. 82,92), potvrdenie OR PZ v Košiciach, Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice Západ o zaistení veci adresované žalobcovi dňa 26.09.2015 (č.l. 83), predloženie prehlásenia, že hnuteľná vec sa stala majetkom štátu adresovaná policajným orgánom Ministerstvu vnútra SR, sekcia ekonomiky zo dňa 08.12.2017 (č.l. 84), predvolanie zo dňa 31.05.2017, na termín 19.06.2017 o 08.00 hod. za účelom prevzatia osobných vecí zo zaisteného motorového vozidla, doručené žalobcovi dňa 22.06.2017 (č.l. 85,86), úradný záznam policajného orgánu zo dňa 03.07.2016 o telefonickom poučení žalobcu o práve uplatniť si vlastnícke právo k vozidlu (č.l. 87), úradné záznamy policajného orgánu zo dňa 13.10.2017 a 17.10.2017 o vykonaní previerok na adrese trvalého pobytu žalobcu za účelom predvolania na prevzatie si osobných vecí zo zaisteného motorového vozidla (č.l. 88,90), úradný záznam policajného zo dňa 15.11.2017 o osobnom pohovore so žalobcom konanom dňa 14.11.2017 (č.l. 89), úradný záznam policajného orgánu zo dňa 20.11.2017 o prevzatí a uložení vecí zo zaisteného vozidla (č.l. 91), výsledok lustrácie vozidla (Interpol) zo dňa 26.09.2015 (č.l. 93), výsledok lustrácie v SIRENE zo dňa 26.09.2015 (č.l. 94), výzva policajného orgánu na prevzatie vecí zo zaisteného motorového vozidla, doručená žalobcovi dňa 11.12.2017, zápisnica o podaní vysvetlenia žalobcom po zaistení motorového vozidla zo dňa 26.09.2015 (č.l. 97), písomné informácie Národnej ústredne SIRENE Prezídía PZ SR
- zaslanie informácie policajnému orgánu zo dňa 29.09.2015, 09.042016, 09.06.2016 a 31.03.2016 (č.l. 98-101), žiadosť policajného orgánu o odborné vyjadrenie vo veci zaistenia motorového vozidla adresovaná Kriminalistickému a expertíznemu ústavu PZ zo dňa 25.05.2016 (č.l. 102,103), ako aj ďalšie listiny týkajúce sa šetrení policajného orgánu súvisiacich so zaisteným motorovým vozidlom (č.l. 104-108).
5. Žalobca navrhol vykonať ako dôkaz tiež spisy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, č. H.-A.-H.-XX/XXXX a H.-A.-H.-XXX/XXXX, ktorý dôkaz žiadal zabezpečiť súdom. Skutočnosti, ktoré mali byť z pripojených spisov preukázané bližšie nekonkretizoval. Netvrdil ani, že mu zo strany policajného orgánu neboli sprístupnené. Tvrdil iba, že listinami, ktoré mu boli policajným orgánom doručované už nedisponuje (č.l. 129). Súd nepovažuje za dôvodné, nahrádzať v konaní pasivitu žalobcu zabezpečovaním dôkazov zo strany súdu. Dôkaz navrhnutý žalobcom súd nevykonal aj pre nadbytočnosť. Skutkové okolnosti v rozsahu tvrdení strán, a to, že policajný orgán dňa 26.09.2015 zaistil žalobcovi motorové vozidlo zn. SEAT Ibiza, totožné s tým, ktoré bolo vlastníkovi odcudzené v cudzom štáte a bolo preto v policajnom pátraní, ďalej, že policajný orgán nezaslal žalobcovi písomné oznámenie podľa § 21 ods. 9 zákona o policajnom zbore, ale ho o práve uplatniť si vlastnícke právo alebo iné právo k zaistenej veci na príslušnom súde informoval len telefonicky neboli medzi stranami sporné, nebol sporný ani výsledok konania o zaistení veci, teda prepadnutie veci v prospech štátu z dôvodu, že si ho vlastník veci (poľská banka) neprevzal a na ich preukázanie postačovali listinné dôkazy predložené v rámci procesnej obrany žalovaným. Išlo totiž o listiny z predmetných súdnych spisov.
6. V súdenej veci bolo zo skutkových zistení nesporne vyplývajúcich z vykonaného dokazovania zistené, že dňa 26.09.2015 o 23.20 hod. zastavili žalobcu vedúceho motorové vozidlo SEAT Ibiza, EČV: A. XXX U. po X. R. v A. príslušníci polície a motorové vozidlo mu zaistili na vykonanie úkonov pre podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku. Žalobcovi bola vydaná kópia potvrdenia ako dokladu o zaistení veci (č.l. 83). Ako vyplýva zo zápisnice, žalobca podal vo veci vysvetlenie na obvodnom oddelení Policajného zboru Košice Západ, č. H.-A.-XXX/XXXX (č.l. 97), v ktorom uviedol, že o pátraní po vozidle nemal vedomosť. Žalobca vozidlo kúpil dňa 20.03.2010 od X.. P. R. z B. za kúpnu cenu 3 900 eur, ktorá bola vyplatená pri podpise zmluvy (č.l.10,11). Dňa 29.09.2015 bolo Okresnému riaditeľstvu PZ, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie Košice Západ (ďalej ako konajúci policajný orgán) doručené oznámenie Národnej ústredne SIRENE (č.l. 98) o tom,
že zaistené motorové vozidlo súvisí so spáchaním trestného činu vyšetrovaného na prokuratúre v E.-B. v X., ktoré stále prebieha a preto nepominuli dôvody zaistenia vozidla. Z ďalšej komunikácie policajného orgánu z Národnou ústredňou SIRENE (č.l. 99-101) z hľadiska podstatného dňa 09.06.2016 vyplynulo, že podľa SIRENE Poľsko, je vlastníkom zaisteného motorového vozidla VOLKSWAGEN BANK POLSKA S.A., ktorá si ale na vozidlo neuplatňuje žiadne práva a nemá záujem o prevzatie veci. Z úradných záznamov príslušného policajného orgánu vyhotovených vo veci zn. H.-A.-H.-XX/ XXXX, 78/2017 (č.l. 87-90) je zrejmé, že konajúci policajný orgán opakovane kontaktoval v období od marca 2016 do júna 2016 telefonicky žalobcu, ktorý uviedol, že sa dlhšie obdobie, približne pol roka nachádzal pracovne v zahraničí. Telefonickou cestou bolo žalobcovi oznámené, že ak si chce uplatniť vlastnícke právo na motorové vozidlo má tak urobiť na príslušnom súde a postupovať podľa § 21 ods. 9 zákona o policajnom zbore. Žalobca uvedené nespochybňoval. Z vykonaného dokazovania, ale nevyplynulo splnenie povinnosti podľa § 21 ods. 9 zákona o policajnom zbore čo do predpísanej, písomnej formy. Podanie sťažnosti na postup príslušného policajného orgánu žalobca nepreukázal ani netvrdil. Vlastnícke ani iné právo na zaistené motorové vozidlo si žalobca na súde neuplatnil. Žalobca konajúci orgán policajného zboru o vrátenie zaisteného vozidla nežiadal, túto skutočnosť nepreukázal ani netvrdil. Zaistené motorové vozidlo sa dňa 27.09.2017 stalo majetkom štátu z dôvodu, že vlastník zistený v rámci pátrania v medzinárodnej sieti SIRENE, ktorému bolo dňa 18.12.2005 vozidlo v Poľsku odcudzené (č.l. 99,100) a do pátrania v systéme SIRENE dané dňa 27.02.2009 si vozidlo do jedného roka od jeho zaistenia neprevzal. Žalobca výšku uplatnenej škody preukazoval listinou, fotokópiou znaleckého posudku č. 17/2022 znalca z odboru cestná doprava, D.. G. A. (č.l.133-139). Znalecký posudok bol súdom vyhodnotený ako listinný dôkaz z dôvodu, že nespĺňal náležitosti súkromného znaleckého posudku predpísané § 209 ods. 2 CSP, keď okrem toho, že bol do konania predložený len jeho „scann“ bez vlastnoručného podpisu a odtlačku pečiatky znalca neobsahoval tzv. znaleckú doložku. Znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla k septembru 2015 (zaistenie vozidla) vo výške 3 837 eur vychádzal z údajov o stave vozidla poskytnutých výlučne žalobcom, bez technického preukazu, bez obhliadky vozidla. Zo žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku, ktorú doručil Ministerstvu vnútra SR, je preukázané, že žalobca požiadal MV SR o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. s tým, že z odpovede MV SR zo dňa 09.01.2019 je preukázaný zamietavý postoj žalovaného k tejto žiadosti. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná v celom rozsahu.
7. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci, nesprávnym úradným postupom.
9. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
10. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.
11. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
13. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak (ods. 1).
14. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
15. Medzi zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci je existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Z dokazovania bolo preukázané, že žalobca splnil podmienku predpísanú v § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a že žalovaný nárok predbežne prerokoval. Žalobca nárok odvodzoval od nesprávneho úradného postupu. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že orgán verejnej moci, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie Košice Západ v konaní o zaistenie veci žalobcu nekonal striktne podľa zákona, keď mal žalobcu písomne poučiť o možnosti uplatnenia vlastníckeho alebo iného práva na zaistené auto na príslušnom súde. Povinnosť konajúcemu policajnému orgánu vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 9 zákona o policajnom zbore a v tomto smere sa súd stotožňuje s tvrdením žalobcu, že túto povinnosť orgán verejnej moci v predpísanej forme nedodržal. Z dôkazov predložených žalovaným, úradným záznamov na č.l. 87 a č.l. 89 na druhej strane vyplynulo, že žalobca bol o možnosti uplatnenia svojho vlastníckeho práva na zaistené vozidlo pred súdom informovaný, aj keď telefonicky. Žalobca túto skutočnosť nepoprel, namietal nedodržanie písomnej formy. Súd nekonanie orgánu verejnej moci podľa ustanovenia § 21 ods. 9 zákona o policajnom zbore vyhodnotil podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ako nesprávny úradný postup. Priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci však vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie aj ďalších podmienok a to vznik škody v príčinnej súvislosti (v dôsledku) s nesprávnym úradným postupom, ktorých splnenie v prípade žalobcu absentuje. Zo strany súdu preto nebolo možné prijať záver o vzniku nároku žalobcu na náhradu škody v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a žalobe žalobcu vyhovieť.
16. V kontexte vykonaných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že žalobca o práve uplatniť si vlastnícke právo na zaistené vozidlo pred súdom vedel, opak ani netvrdil. Vo vzťahu k uplatneniu práv k zaistenej veci bol žalobca celkovo absolútne nečinný a to nielen pokiaľ ide o uplatnenie svojho vlastníckeho práva pred súdom. Žalobca nepoužil žiaden právny nástroj ani v samotnom konaní o zaistení veci. Súd tým nemá na mysli len právo podať sťažnosť na postup príslušného orgánu policajného zboru, ale najmä nečinnosť žalobcu v smere nevyužitia možnosti žiadať ako vlastník motorového vozidla evidovaný na území Slovenskej republiky vrátenie zaistenej veci a to bez ohľadu na prípadný výsledok. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa žalobca vrátenia zaistenej veci, svojho motorového vozidla domáhal akýmkoľvek spôsobom. Túto skutočnosť žalobca ani netvrdil. Dané okolnosti posúdil súd ako významné aj z hľadiska aplikácie § 415 Občianskeho zákonníka a ustálil, že žalobca si tzv. prevenčnú povinnosť, predchádzať hroziacej škode na jeho majetku nesplnil. Nehovoriac o tom, že žalobca si mohol po zaistení veci z dôvodu, že išlo o odcudzené vozidlo uplatniť právo aj voči predávajúcej, čo už samé o sebe de facto vylučuje úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Tu poukazuje konajúci súd na ustálenú judikatúru, príkladmo na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2020, sp. zn. 6Cdo/184/2018, v zmysle ktorého náhrada škody z výkonu verejnej moci proti štátu (jeho prípadná zodpovednosť), nemá povahu všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval všetky potenciálne škody vzniknuté poškodenému subjektu. Nemožno preto pripustiť, aby sa poškodení domáhali náhrady škody priamo proti štátu bez toho, aby sa aspoň pokúsili vymôcť dlžné peniaze od toho, kto sa na ich úkor, a to prípadne aj za pričinenia štátu, bezdôvodne obohatil. Vznik škody je totiž poškodený povinný preukázať, a v tomto ohľade nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu, že sa na primárnom dlžníkovi ničoho nedomôže. Súdom tak bolo záverované, že žalobca vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody nepreukázal. Inak povedané, žalobca súd nepresvedčil v tom aká škoda, v
akej výške mu vznikla a najmä v tom, že mu mala vzniknúť v dôsledku pochybenia v postupe orgánu verejnej moci a nie v dôsledku jeho nečinnosti.
17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný, žalovanému by preto v súlade so zásadou úspechu § 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov konania v rozsahu 100%. Vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (R 72/2018, uznesenie NS SR z 28. februára 2018, sp. zn. 7 Cdo 14/2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava I do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.