Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-184-2011.pdf
PDF · 92.05 KB
No categories available
7C/184/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. XXX, D. B. - D. nad H., zastúpený Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Topoľčianky Žitavanská 20, IČO: 36 858 722, proti žalovaným: 1/ B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A. B. XXX/X, D. B. - Tesáre nad H., 2/ I. P., nar.XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XXX, D. B. - D. nad H., obe odporkyne zast. Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom so sídlom vo Vrábľoch, Hlavná 1221, 3/ X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX, T. nad T., R. republika, o určenie neplatnosti závetu, takto
rozhodol:
I. O. určuje, že závet A. B., narodeného XX.XX.XXXX, zomretého XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. B. zo dňa XX.XX.XXXX je neplatný. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1. a 2. rade v rozsahu 100%. III. Žalované v 1. a 2. rade sú povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu v sume 539,85 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 29.9.2011, domáhal určenia neplatnosti závetu poručiteľa A. B., zomr. XX.X.XXXX, ktorý bol vyhotovený dňa 7.11.1990. Žalobu odôvodnil tým, že poručiteľ A. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičstvo po poručiteľovi je prejednávané na Notárskom úrade JUDr. Ota Koppana, so sídlom Nitra, Piaristická 2, pod č.k. D 781/97, Dnot 940/97 a dedičstvo nie je ukončené 14 rokov. V priebehu dedičského konania po 14 rokoch žalované v 1. a 2. rade predložili závet, podľa vyjadrenia notára bol predložený asi pred tromi mesiacmi, v ktorom poručiteľ ustaovil svoje dcéry - žalovanú v 1 rade a v 2 rade za svoje jediné dedičky. Žalobca ako právny nástupca po nebohej Valérii B., druhej manželky poručiteľa a dedičke poručiteľa mal za to, že závet poručiteľa je neplatný. Namietal, že nebola splnená podmienka podpisu závetu vlastnou rukou poručiteľa. 2. Súd prvýkrát o žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 7C/184/2011-279 zo dňa 5.1.2016 tak, že žalobu zamietol , žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. v 2. rade náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaných vo výške 763,83 eura, do troch dní od vyhlásenia rozsudku. Žalovanej v 3. rade súd náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu v sume 269,92 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôsledku odvolania žalobcu rozhodoval Krajský súd v Nitre ako súd druhej inštancie, ktorý uznesením zo dňa 8.12.2016 č.k. 8Co/556/2016 - 315 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení konštatoval, že súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo vo veci aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení po 01. 01. 1992 (novele Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb.) napriek tomu, že predmetný alografný (vlastnoručne poručiteľom nenapísaný) závet bol datovaný dňom 07. 11. 1990, ku ktorému dňu však Občiansky zákonník (v § 476) alografnú formu závetu neupravoval, na čo ani novela vplyv nemala (§ 893), ďalej ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu k pochybným okolnostiam súvisiacim so spísaním závetu (miesto spísania závetu, osoby označených svedkov závetu, okolnosti
predloženia závetu...) a nesúladom čísla OP u svedka W. V. (č. l. 10+194) v závete, prečo neprihliadal na dobrý zdravotný stav poručiteľa, keď žiadna zo strán ohľadom jeho zdravotného stavu v čase vyhotovenia závetu zlý zdravotný stav poručiteľa netvrdila, a teda ako mal preukázané splnenie všetkých zákonných (formálnych a obsahových) náležitostí pre platný alografný závet. V ďalšom konaní preto súd prvej inštancie sa primárne bude zaoberať súladnosťou predloženého alografného závetu so zákonom (Občianskym zákonníkom). 3. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že závet poručiteľa A. B. zo dňa 07.11.1990 je neplatný, jednak z dôvodu, že neobsahuje pravý podpis poručiteľa , čo potvrdzujú pochybné okolnosti spísania závetu, zistenia znalkyne o prevažujúcich rozdielnych znakoch v podpise v závete, ako aj nikým nespochybnený a preukázaný zdravotný stav poručiteľa. Okrem toho sa stotožňuje s konštatovaním súdu druhej inštancie o tom, že Občiansky zákonník v čase spísania závetu 7.11.1990 neobsahoval ustanovenia o alografnej forme závetu . Závet podľa ust. § 476 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase spísania závetu možno spísať iba vlastnou rukou , pričom musí obsahovať datovanie a podpis alebo môže mať formu notárskej zápisnice. Zákon teda ustanovil formu , v ktorej musí byť závet urobený, pričom závet poručiteľa však nespĺňa ani jednu z požiadaviek kladených zákonom na forme závetu. Z poukazom na uvedené považuje závet za neplatný jednak z dôvodu absencie podpisu poručiteľa ako aj z dôvodu nedodržania náležitej zákonnej formy právneho úkonu. Dodal, že aj pre prevahu rozdielnych znakoch v podpisoch poručiteľa, okolností jeho spísania by bolo v rozpore s dobrými mravmi keby takýto závet zostal platný. Navyše ten kto chcel sfalšovať závet poručiteľa si neuvedomil, že forma alografného závetu zo dňa 07.11.1990 t.j. deň keď falšovateľ tento dátum uviedol nebola v tom čase právne dovolená. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaných týkajúcich sa nesprávnosti žaloby a jej oneskoreného podania, tieto považuje za nedôvodné. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd určil, že závet poručiteľa A. B. zo dňa XX.XX.XXXX je neplatný a teda aby žalobe vyhovel a tak isto aby rozhodol že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 4. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2 . rade na pojednávaní uviedol, že listina označená ako testament spísaná 07.11.1990 a podpísaná za prítomnosti svedkov poručiteľa nepochybne predstavuje skutočnú poslednú vôľu otca žalovaných v 1 a 2 rade. Poručiteľ chcel a jasne to vo svojej záveti uviedol, aby jeho majetok ktorý aj špecifikoval dedili rovným dielom jeho dve dcéry. Mám za to, že existuje jediný možný ďalší spravodlivý postup v dedičskom konaní a to, že tento závet a posledná vôľa poručiteľa ktorú vyjadruje bude rešpektovaný. Poručiteľ v závete navyše vyjadril aj to, že jeho druhá manželka a jej deti už podiel z jeho majetku už dostali. Ak si nárokujú viac nárokujú si niečo čo by im už podľa poslednej vôle poručiteľa pripadnúť nemalo. Ak by v ďalšom táto posledná vôľa poručiteľa nemala byť rešpektovaná bolo by to minimálne v rozpore s dobrými mravmi. Podstatná čas doterajšieho konania bola venovaná skúmaniu pravosti poručiteľovho podpisu. V súvislosti s touto skutkovou otázkou je záver vyplývajúci z dokazovania jednoznačný. Nebolo preukázané, že podpis poručiteľovi nepatrí a žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Na tom nič nemenia ani všetky okolnosti týkajúce sa spisovania tohto závetu, zdravotného stavu poručiteľa a pod., ktorými žalobca pravosť tohto podpisu spochybňuje. Pravosť podpisu je síce spochybňovaná, ale tvrdenie žalobcu o nepravosti tohto podpisu sa na základe dokazovania nepotvrdilo. Namietal, že žaloba bola podaná nesprávne a najmä bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty . Preto ak dedič ktorý bol odkázaný na podanie žaloby o spornom dedičskom práve túto v stanovenej lehote nepodá, súd pokračuje v dedičskom konaní bez zreteľa na tohto dediča, pretože po uplynutí tejto lehoty zaniká aj právny záujem na určení spornej skutočnosti podľa pôvodne platného § 80 písm. c/ OSP. Žalobu je potrebné zamietnuť už len z tohto dôvodu a z tohto dôvodu už žalobca a ani žalovaná v 3.rade nemôžu byť dedičskom konaní po poručiteľovi považovaní za dedičov. Odmietol tvrdenia o falšovaní závetu, ktoré tvrdenia v konaní preukázané neboli a nie sú ani pravdivé. Závet falšovaný nebol a jeho pravosť v rátane pravosti podpisu poručiteľa preukazujú už len napr. podpisy štyroch svedkov ktoré spochybňované neboli. Ďalej je tu právna otázka týkajúca sa platnosti predmetného závetu z hľadiska jeho formy. Keďže sú dané dva nedostatky samotnej žaloby, žalobu žiadal zamietnuť a v prípade úspechu vo veci priznať žalovanej 1. a 2.rade nárok na náhradu trov konania. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavila žalobca a žalovaná v 3. rade. Žalovaná v 3.rade mala predvolanie na pojednávanie riadne vykázané. Preto súd pojednával podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a žalovanej v 3. rade. 6. Súd uvádza, že dokazovanie listín ich čítaním, čítaním ich častí alebo oboznámením o ich obsahu podľa § 204 CSP nevykonal, nakoľko listiny, ktoré tvorili prílohy podaní oboch sporových strán boli protistranám v priebehu konania doručované a strany sporu, prítomné na pojednávaní zhodne uviedli, že obsah spisu je im známy a nie je potrebné ho oboznamovať. Súd sa oboznámil so žalobou závetom, písomným vyjadrením žalovaných a žalobcu, zmluvou, porovnávacím materiálom, znaleckým
posudkom č.12/2014, dokladmi z prílohovej obálky, vyjadrením znalkyne, správou z OR PZ, Správou zo Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., vyjadrením MV SR, vyjadrením B.. W., reverzom, čestnými vyhláseniami, pripojeným spisom D781/97 a zistil nasledovný skutkový a právny stav 7. Zo zápisnice dedičského spisu zo dňa 30.8.2011 po poručiteľovi Štefanovi Meňhartovi, zomr. 27.3.1997, č.k. D 781/97-123 súd zistil, že žalobcovi a žalovanej v 3. rade bola uložená povinnosť v lehote 30 dní predložiť do spisu rovnopis žaloby o určenie neplatnosti závetu. Žalobca zaslal návrh na súd faxom dňa 29.9.2011 o 16.11 hod, ktorý osobne podal do podateľne súdu dňa 30.9.2011. Z dôvodu odlišných tvrdení účastníkov konania ohľadne pravosti podpisu poručiteľa na závete, bol do konania pribratý znalec B.. X. C.. Zo znaleckého posudku č. 12/2014, zo dňa 31.3.2014 vyplýva, že pri písmoznaleckej expertíze sporného podpisu poručiteľa, boli zistené tak rozdielne ako i niektoré zhodné znaky s nesporne pravými podpismi poručiteľa. Vzhľadom na nedostatočný porovnávací materiál a chýbajúce informácie o zdravotnom stave poručiteľa v čase vzniku sporného podpisu, nie je možné určiť záver skúmania jednoznačne. Bez hodnoverných lekársky potvrdených informácií o zdravotnom stave poručiteľa v rozhodujúcom časovom období, nie je možné posúdiť jednoznačne identifikačnú hodnotu zistených rozdielnych znakov, ktoré majú prevahu. Nedá sa jednoznačne potvrdiť, či je príčinou ich výskytu zdravotný stav poručiteľa alebo vznikli pri napodobnení pravých podpisov menovaného. Z vyššie uvedených dôvodov, nie je možné Štefana B. jednoznačne vylúčiť, ale ani potvrdiť ako možného pisateľa sporného podpisu. Z písomného vyjadrenia B.. W. W. vyplýva, že o poručiteľovi nemá žiadnu dokumentáciu a k jeho zdravotnému stavu sa nevie vyjadriť. 8. Podľa § 175k ods.2 OSP , ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča. 9. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( v znení v čase spísania závetu, t.j. k 07.11.1990) poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou alebo ho zriadiť vo forme notárskej zápisnice. 10. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( v znení v čase spísania závetu, t.j. k 07.11.1990) pre platnosť závetu napísaného vlastnou rukou je potrebné, aby ho poručiteľ podpísal a uviedol v ňom deň, mesiac a rok, keď ho podpísal. 11. Podľa § 476 ods.3 Občianskeho zákonníka ( v znení v čase spísania závetu, t.j. k 07.11.1990) spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný. 12. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení v čase spísania závetu, t.j. k 07.11.1990), ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 13. Súd v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sa ako primárnou otázkou zaoberal súladom predloženého alografného závetu zo dňa 07.11.1990 so zákonom, t.j. Občianskym zákonníkom v znení účinnom v čase datovania predmetného závetu , t.j. ku dňu 07.11.1990. V tomto smere súd poukazuje na to, že Občiansky zákonník v čase spísania závetu (dňa 07.11.1990) upravoval holografnú formu závetu
- vlastnoručne napísaný a podpísaný poručiteľom a závet vo forme notárskej zápisnice. Neupravoval však alografnú formu závetu (vlastnoručne poručiteľom nenapísaný ), ktorý ako forma závetu bola do Občianskeho zákonníka daná novelou zákona č. 509/1991, účinná od 07.01.1992. 14. Závet ako prísne a formálny jednostranný právny úkon, musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť právneho úkonu s tým, že náležitosti závetu sa posudzujú podľa hmotného práva platného v čase, ku ktorému mal byť právny úkon realizovaný, v tomto prípade predložený závet musel spĺňať jednak náležitosti Občianskeho zákonníka, vyžadované pre platnosť právnych úkonov v zmysle ustanovení § 37, § 38, § 39, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 07.11.1990), ako aj osobitné náležitosti požadované ustanoveniami § 476 až § 479 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 07.11.1990). Z hľadiska zákonnom predpokladanej a ustanovenej formy sa pre platný závet vyžadovala forma holografného závetu, t.j. vlastnou rukou napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom, prípadne závet zriadený vo forme notárskej zápisnice. 15. V prejednávanej veci predložený závet poručiteľa A. B. zo dňa 07.11.1990 , spísaný v Bratislave, bol vyhotovený na písacom stroji a mal byť poručiteľom podpísaný a súčasne mal byť podpísaný 4 svedkami. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade nešlo o závet spísaný vlastnou rukou poručiteľom a rovnako tak nešlo o závet vo forme notárskej zápisnice. Súd preto dospel k záveru, že predložený alografný závet datovaný dňom 07.11.1990 nespĺňa formu tohto jednostranného právneho úkonu podľa § 476 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase datovania predmetného závetu. 16. Vzhľadom na to, že predložený závet poručiteľa Štefana Meňharta zo dňa XX.XX.XXXX nezodpovedá zákonom predpísanej forme právneho úkonu, súd závet posúdil ako neplatný, s tým, že ide o neplatnosť absolútnu, t.j. počiatočnú neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastáva priamo zo zákona a súd je povinný na ňu ex offo prihliadať .
XX. S ohľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval za rozhodujúce sa zaoberať ďalšími námietkami vznesenými stranami sporu v priebehu konania, keďže rozhodujúcou skutočnosťou v tomto prípade bola nesúladnosť závetu so zákonom, a preto skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu poručiteľa, okolností spísania a miesta spísania závetu súd ďalej neskúmal. 18. Pre uvedené dôvody súd žalobe vyhovel a rozhodol, že závet A. B., narodeného XX.XX.XXXX, zomretého XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. B. zo dňa XX.XX.XXXX, je neplatný. 19. Námietky žalovaných v 1. a 2. rade, že žaloba nebola podaná správne a táto bola podaná oneskorene, súd nepovažoval za dôvodné, pretože žalobca bol v dedičskom konaní odkázaný na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu a túto aj podal. Podľa názoru súdu z právoplatného rozhodnutia takto formulovanej žaloby vie notár, resp. súd ustáliť okruh dedičov po poručiteľovi. Ak by žalobca podal inú žalobu, než akú mal v zmysle uznesenia, nešlo by o žalobu v súvislosti s konaním o dedičstve, ale o inú určovaciu žalobu a žalobca by musel súdu preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Rovnako súd považoval za dodržanú aj tridsaťdňovú lehotu uloženú notárom na podanie žaloby, ktorá uplynula dňa 29.9.2011, pričom v tento deň došiel súdu návrh faxom, ktorý bol nasledujúci deň osobne predložený do podateľne súdu. 20. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Vo veci bolo priznané znalečné vo výške 689,85 eura (614,12 + 22,78 + 52,95) , časť znalečného hradil žalobca vo výške 150 eur zložením preddavku a štát má nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu, t.j. v tomto prípade voči žalovaným v 1. a 2 .rade Z tohto dôvodu súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 539,85 eura, pričom započítal sumu zloženého preddavku 22. Pokiaľ išlo o žalovanú v 3. rade, súd poukazuje na to, že žalovaná v 3. rade svojím postojom v konaní zotrvávala na tom, čo uvádzal žalobca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.