Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5C-3-2016.pdf
PDF · 105.62 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: J. L., nar. X.X.XXXX, bytom P., M. XXX/X, o zaplatenie 2.279,95 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 382,50 eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.317,96 eur s 8,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 0,37 eur od 30.4.2016 do 14.11.2016, zo sumy 91,73 eur od 21.5.2014 do 14.11.2016, zo sumy 15,60 eur od 15.11.2016 do 17.1.2017, s 8,15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 91,73 eur od 21.6.2014 do 17.1.2017, zo sumy 30,83 eur od 18.1.2017 do 26.5.2017, zo sumy 91,73 eur od 21.7.2014 do 26.5.2017, zo sumy 46,06 eur od 27.5.2017 do 21.6.2017, zo sumy 91,73 eur od 21.8.2014 do 21.6.2017, zo sumy 61,29 eur od 22.6.2017 do 24.7.2017, s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 91,73 eur od 21.9.2014 do 24.7.2017, zo sumy 26,52 eur od 25.7.2017 do zaplatenia, zo sumy 91,73 eur od 21.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 91,73 eur od 21.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 91,73 eur od 21.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 91,73 eur od 21.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 91,73 eur od 21.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 91,73 eur od 21.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 91,73 eur od 21.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 91,73 eur od 21.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 91,73 eur od 21.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 91,73 eur od 21.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 91,73 eur od 21.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 91,73 eur od 21.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 91,73 eur od 21.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 48,95 eur od 21.11.2015 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 76,50 eur, vždy do posledného dňa v kalendárnom mesiaci, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
IV. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,42%.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné nám. 12, sa žalobou podanou proti žalovanému pôvodne domáhal zaplatenia sumy 3.193,79 eur s prísl.. Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX dňa 28.8.2012, na základe ktorej mu poskytol celkovú sumu 8.111,74 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v 91 pravidelných mesačných splátkach po 91,73 eur. Celkovo žalovaný uhradil do podania žaloby sumu 1.360,- eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, listom zo dňa 9.2.2013 ho vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalobca dlžnú sumu neuhradil.
2. Pred začatím pojednávania podaním zo dňa 23.2.2016 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 531,34 eur späť. Uznesením zo dňa 29.3.2016 č.k. 5C/3/2016-17 súd konanie v tejto časti zastavil. Následne podaním zo dňa 10.5.2016 vzal žalobca späť žalobu aj v časti o zaplatenie sumy 382,50 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, a to z dôvodu, že pred podaním žaloby, ako aj počas konania boli zo strany žalovaného realizované úhrady v celkovej sume 382,50 eur.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V konaní potvrdil, že s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril zmluvu o poskytnutí pôžičky, ako aj to, že mu bola poskytnutá suma 3.344,54 eur, ktorá bola použitá na úhradu jeho ďalších pôžičiek, ktoré v tom čase mal. Uviedol tiež, že pri uzatváraní zmluvy bol oboznámený s jej podmienkami, vrátane poistenia, ktoré si dobrovoľne zvolil. V konaní tiež potvrdil, že pôžičku riadne nesplácal, pretože bol nezamestnaný, nemal prostriedky. Neskôr začal postupne dlžnú sumu splácať po 76,50 eur. Nárok žalobcu spochybnil s poukazom na výšku úrokov a vec ponechal na posúdení súdu. Pre prípad, že by mu súd uložil povinnosť voči žalobcovi plniť, požiadal o možnosť dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 76,50 eur.
4. Tunajší súd pôvodne vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11.5.2016 č.k. 5C/3/2016-42 tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 382,50 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 18.2.2013 do zaplatenia zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a odvolací súd rozsudok tunajšieho súdu uznesením zo dňa 31.7.2017 č.k. 6Co/452/2016-75 v napadnutej - zamietajúcej časti a v súvisiacej časti o náhrade trov konania - zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uložil mu, aby skúmal, či medzi zmluvnými stranami existovala dohoda o tzv. zosplatnení a či bol dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Uviedol tiež, že v prípade, ak nebolo v zmluve dohodnuté, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, je potrebné posudzovať zánik záväzku v dôsledku premlčania pri každej splátke jednotlivo.
5. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu súd prvého stupňa vec opätovne posúdil a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné nám. 12, a žalovaný uzavreli dňa 28.8.2012 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.344,54 eur. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu splácať v 91 mesačných splátkach po 89,14 eur. Ročná úroková sadzba je v zmluve uvedená vo výške 32%, RPMN vo výške 32%, priemerná hodnota RPMN vo výške 19,08%. Celková suma pôžičky je v zmluve uvedená v sume 8.111,74 eur, celkové náklady spotrebiteľa v sume 4.767,20 eur, termín konečnej splatnosti je uvedený ako mesiac 4/2020. V zmluve si strany dohodli aj poistenie , ktorého sadzba je v zmluve uvedená vo výške 2,9%. Súčasťou zmluvy mali byť aj Všeobecné podmienky. V bode 6.2 všeobecných podmienok splátky boli splatné k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pokiaľ v splátkovom kalendári alebo v zmluve nie je uvedené inak. V čl. III zmluvy si strany sporu dohodli účel pôžičky na úhradu záväzkov žalovaného voči VÚB, a.s., ktoré sú uvedené v zmluve. Z prehľadu o vykonaných platbách vyplýva, že žalovaný žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) neuhradil prvé splátky splatné v období od 20.10.2012 do 20.1.2013. Žalobca preto listom zo dňa 9.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a žalovaného vyzval na zaplatenie dlhu jednorazovo. Žalovaný oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzvu na jednorazovú úhradu dlhu prevzal dňa 14.2.2012. V lehote uvedenej žalobcom dlžnú sumu neuhradil, dlh začal splácať postupne od 29.4.2014. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil do 27.11.2015 žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) celkom sumu 1.360,- eur. Žalobca si voči žalovanému vyúčtoval aj zmluvnú pokutu l v zmysle čl. 11 bod 11.2 Všeobecných podmienok (10% z dlžnej splátky) v sume celkom 534,14 eur, čo tiež vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že voči žalovanému boli vyúčtované tiež poplatky v sume celkom 169,47 eur. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy 3.193,79 eur, ktorá predstavovala dlžnú istinu vo výške 2.492,98 eur, dlžné pokuty vo výške 531,34 eur a dlžné náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 169,47 eur. Pred prvým pojednávaním žalobca vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty 531,34 eur a uznesením zo dňa 29.3.2016 č.k. 5C/3/2016-17 súd konanie v tejto časti zastavil. Následne podaním zo dňa 10.5.2016 vzal žalobca späť žalobu aj v časti o zaplatenie sumy 382,50 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, a to z dôvodu, že pred podaním žaloby, ako aj počas konania boli zo strany žalovaného realizované úhrady v celkovej sume 382,50 eur. Súd preto rozsudkom zo dňa 11.5.2016 č.k. 5C/3/2016-42 konanie v časti o zaplatenie sumy 382,50
eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 18.2.2013 do zaplatenia zastavil. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.6.2016. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.279,95 eur.
7. Žalovaný následne vykonal ďalšie úhrady po 76,50 eur, a to dňa 14.11.2016, 17.1.2017, 26.5.2017, 21.6.2017 a 24.7.2017, t.j. v celkovej výške 382,50 eur. Podaním zo dňa 29.9.2017 preto žalobca v časti o zaplatenie sumy 382,50 eur vzal žalobu späť a trval na podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 1.897,45 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.662,45 eur od 18.2.2013 do 31.12.2015, zo sumy 2.585,95 eur od 1.1.2016 do 27.1.2016, zo sumy 2.509,45 eur od 28.1.2016 do 29.2.2016, zo sumy 2.432,95 eur od 1.3.2016 do 1.4.2016, zo sumy 2.356,45 eur od 2.4.2016 do 29.4.2016, zo sumy 2.279,95 eur od 30.4.2016 do 14.11.2016, zo sumy 2.203,45 eur od 15.11.2016 do 17.1.2017, zo sumy 2.126,95 eur od 18.1.2017 do 26.5.2017, zo sumy 2.050,45 eur od 27.5.2017 do 21.6.2017, zo sumy 1.973,95 eur od 22.6.2017 do 24.7.2017 a zo sumy 1.897,45 eur od 25.7.2017 do zaplatenia.
8. Žalovaný v konaní potvrdil, že mu na základe zmluvy so žalobcom bola poskytnutá suma 3.344,54 eur, ako aj to, že žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi uhrádzal dlh až neskôr v splátkach tak, ako to vyplýva z podaní žalobcu. S nárokom žalobcu nesúhlasil, jeho posúdenie ponechal na rozhodnutí súdu.
9. V priebehu odvolacieho konania právny zástupca žalobcu oznámil, že pohľadávka voči žalovanému bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi ním ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom, postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že do konania na strane žalobcu vstúpi spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Uvedená spoločnosť zároveň súhlasila so svojím vstupom do konania namiesto pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding a.s.. Uznesením zo dňa 10.7.2017 č.k. 6Co/452/2016-73 odvolací súd pripustil, aby namiesto doterajšieho žalobcu vstúpila do konania nová strana sporu, a to: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48 (predtým Karadžičova 8).
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
11. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovým sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
18. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
19. V predmetnej veci má súd preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože žalovaný požiadal žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) o pôžičku a na základe tejto žiadosti mu žalobca (jeho právny predchodca) poskytol bezúčelový úver. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere žalovanému ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaný v zmluvnom vzťahu konal ako fyzická osoba spotrebiteľ.
20. Súd preto skúmal, či zmluva, ktorú sporové strany uzavreli, má náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v zmluve chýba údaj o termíne splátok úveru. Pokiaľ sa tento údaj (termín splatnosti jednotlivých splátok) nachádza vo Všeobecných podmienkach žalobcu (jeho právneho predchodcu), súd uvádza, že vyhlásenie dlžníka v zmluve, že žalovaný ako dlžník je riadne s nimi oboznámený, nemôže požívať právnu ochranu. Veriteľ takto vopred formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanými zmluvnými podmienkami, ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach žalovaného ako dlžníka. Sú formulované menším (takmer nečitateľným) písmom ako sú základné ustanovenia zmluvy (t.j. údaje o dlžníkovi, schválenej výške pôžičky, účele pôžičky). Len veľmi ťažko možno predpokladať, že dlžník ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť sa riadne oboznámiť s týmito zmluvnými podmienkami, a že ich v čase akceptácie zmluvy aj riadne prijal. Ide preto podľa názoru súdu o neplatné zmluvné dojednanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ žalovaný ako dlžník svojim podpisom nemá inú možnosť, len podpísať súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli naformulované výlučne iba stranou veriteľa a neboli nijako individuálne vyjednané. Vzhľadom k neplatnosti tohto dojednania nemožno Všeobecné podmienky považovať za súčasť zmluvy o poskytnutí pôžičky. Uvedená zmluva potom nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom. V zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru súdu pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nie je potrebné, aby boli kumulatívne splnené podmienky písomnosti zmluvy a zároveň absencie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §10 ods. 1. Takýto výklad by veriteľovi umožňoval bez akýchkoľvek dôsledkov nedodržiavať ustanovenia zákona o obligatórnych náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo je v rozpore s účelom uvedeného zákona. Pokiaľ teda žalovaný obdržal pôžičku 3.344,54 eur, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a keďže žalovaný preukázateľne uhradil žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) len sumu 2.125,- eur, z čoho suma 59,57 eur bola započítaná na poistné, bol by povinný žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 1.278,91 a poistné v sume 38,85 eur.
21. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd musel ex offo skúmať premlčanie nároku žalobcu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd aj premlčanie nároku žalobcu posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
22. Bolo zistené, že splácanie úveru bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté v pravidelných mesačných splátkach, pričom súčasťou splátky bol aj úrok. Vzhľadom k tomu, že podľa § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, dohodnuté splátky sa najskôr započítavajú na istinu. Istina 3.344,54 eur pri výške dojednanej splátky 89,14 eur mesačne (bez poistenia) bola splatná v 37 celých splátkach a 38. splátka predstavovala sumu 46,36 eur, pričom ku každej splátke je potrebné pripočítať poistné 2,59 eur. Zvyšné dojednané splátky (zvyšok 38. splátky až 91. splátka) by boli započítané na úroky, avšak vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, na úhradu týchto splátok žalobca nemá nárok. Žalobca tvrdil, že splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci a 1. splátka mala byť splatná 20.10.2012. Od tohto dátumu teda začína plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na zaplatenie tejto splátky. Rovnako tak plynula 3-ročná premlčacia doba aj u ostatných (nasledujúcich) splátok. Žalobca podal žalobu na súd dňa 11.1.2016, teda po uplynutí premlčacej doby prvých 3 splátok (splatnosť 3. splátky mala byť dňa 20.12.2012). Nepremlčanou je až v poradí 4. splátka (splatná dňa 20.1.2013) a ostatné nasledujúce splátky. Do podania žaloby však žalovaný uhradil v celom rozsahu prvých 14 splátok a časť 15. splátky, z čoho vyplýva, že nárok žalobcu premlčaný nie je.
23. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, napriek zaslaniu výzvy právnym predchodcom žalobcu žalovanému na zaplatenie celej dlžnej sumy úveru, k mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo, nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pretože sporové strany možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nemali v zmluve (ale ani v Obchodných podmienkach) dohodnuté. Žalobca si preto môže uplatňovať iba nárok na zaplatenie splátok, ktorých splatnosť nastala ku dňu rozhodovania súdu. Ako už bolo uvedené, do podania žaloby žalovaný uhradil prvých 14 splátok v celom rozsahu, splátku č. 15 iba čiastočne vo výške 75,78 eur a zvyšná časť tejto splátky v sume 15,95 eur ku dňu podania žaloby zaplatená nebola. Táto splátka bola splatná k 20.12.2013. Žalobca si teda voči žalovanému mohol uplatňovať nárok na zaplatenie splátky č. 16 až 37 po 91,73 eur, splátky č. 15 v sume 15,95 eur a splátky č. 38 v sume 48,95 eur (vrátane poistenia). Celkom ide o sumu 2.082,96 eur (22 splátok po 91,73 eur + jedna splátka v sume 15,95 eur + 1 splátka v sume 48,95 eur). V priebehu konania však žalovaný postupne uhradil ešte sumu celkom 765,- eur, zostáva teda doplatiť sumu 1.317,96 eur. Keďže túto sumu žalovaný neuhradil riadne a včas, vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej z uvedených splátok až do zaplatenia. Výška úroku z omeškania je určená podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. V tejto časti považoval súd nárok žalobcu za dôvodný.
24. Pred začatím pojednávania žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 382,50 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 18.2.2013 do zaplatenia späť z dôvodu uhradenia uvedenej sumy a súd rozsudkom zo dňa 11.5.2016 konanie v tejto časti zastavil. Následne v ďalšom priebehu konania žalobca opäť vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 382,50 eur z dôvodu, že žalovaný túto sumu uhradil, a to v splátkach po 76,50 eur dňa 14.11.2016, 17.1.2017, 26.5.2017, 21.6.2017 a 24.7.2017. Žalovaný s týmto čiastočným späťvaztím žaloby súhlasil. Súd preto aj v tejto časti konanie podľa § 144 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) zastavil.
25. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.317,96 eur spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých mesačných splátok tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že po začatí konania došlo k čiastkovým úhradám, súd toto zohľadnil pri priznaní úroku z omeškania tak, že každá platba bola priradená k najstaršej nezaplatenej splátke a úrok z omeškania bol podľa vykonaných platieb upravený (napr. v súvislosti s úhradou sumy 76,50 eur dňa 14.11.2016 bola suma 0,37 eur započítaná na úhradu zvyšku splátky č. 19 a úrok z omeškania z tejto sumy potom bol určený vo výške 8,25% ročne od 30.4.2016 (t.j. odo dňa nasledujúceho po poslednej predchádzajúcej úhrade žalovaného) do 14.11.2016 (t.j. do zaplatenia sumy 76,50 eur dňa 14.11.2016), zostatok úhrady zo dňa 14.11.2016 vo výške 76,13 eur bol započítaný na splátku č. 20 a úrok z omeškania bol určený zo sumy splátky č. 20, t.j. 91,73 eur od 21.5.2014 (teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej splátky) do 14.11.2016 (teda do zaplatenia časti tejto splátky vo výške 76,13 eur), úhrada 76,50 eur zo dňa 17.1.2017 bola započítaná na zvyšok splátky č. 20 v sume 15,60 eur a úrok z omeškania z tejto sumy bol určený od 15.11.2016 do 17.1.2017, atď.. Úrok z omeškania súd žalobcovi priznal až od zvyšku splátky č. 19 vzhľadom k tomu, že žalobca vzal svoj nárok na zaplatenie sumy 382,50 späť aj vrátane príslušného úroku z omeškania a v tejto časti (o zaplatenie sumy 382,50 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 18.2.2013 do zaplatenia) súd konanie právoplatne rozsudkom zo dňa 11.5.2016 zastavil. Dlžnú sumu súd žalovanému povolil splácať v mesačných splátkach po 76,50 eur tak, že splátky budú splatné vždy k poslednému dňu v mesiaci, počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia s tým, že ak
nebude uhradená čo len jedna splátka riadne a včas, stane sa splatnou celá neuhradená časť dlžnej sumy naraz.
26. Žalobca si voči žalovanému, po čiastočnom späťvzatí žaloby, uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 1.897,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 2.662,45 eur od 18.2.2013 do 31.12.2015, zo sumy 2.585,95 eur od 1.1.2016 do 27.1.2016, zo sumy 2.509,45 eur od 28.1.2016 do 29.2.2016, zo sumy 2.432,95 eur od 1.3.2016 do 1.4.2016, zo sumy 2.356,45 eur od 2.4.2016 do 29.4.2016, zo sumy 2.279,95 eur od 30.4.2016 do 14.11.2016, zo sumy 2.203,45 eur od 15.11.2016 do 17.1.2017, zo sumy 2.126,95 eur od 18.1.2017 do 26.5.2017, zo sumy 2.050,45 eur od 27.5.2017 do 21.6.2017, zo sumy 1.973,95 eur od 22.6.2017 do 24.7.2017 a zo sumy 1.897,45 eur od 25.7.2017 do zaplatenia. Súd z dôvodov uvedených vyššie považoval za dôvodný iba nárok na zaplatenie sumy 1.317,96 eur s úrokom z omeškania zo sumy jednotlivých splátok za obdobie po ich splatnosti tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, a preto žalobu v prevyšujúcej časti, týkajúcej sa istiny a nároku na úrok z omeškania, zamietol.
27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP). V konaní si žalobca pôvodne uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 3.193,79 eur, priznaná mu bola suma 1.317,96 eur. Súd však zohľadnil to, že v čase podania žaloby bol nárok žalobcu dôvodný v časti o zaplatenie sumy 2.082,96 eur, k zastaveniu konania v časti o zaplatenie sumy 765,- eur došlo v dôsledku zaplatenia uvedenej sumy žalovaným v priebehu konania. Súd preto pri posudzovaní úspechu a neúspechu žalobcu vychádzal z toho, že nárok žalobcu bol dôvodný v časti o zaplatenie sumy 2.082,96 eur. Žalobca mal potom v konaní úspech vo výške 65,21%, žalovaný mal úspech v rozsahu 34,79%. Celkový úspech v konaní mal teda žalobca a jeho čistý úspech v konaní predstavuje 30,42%. V tomto rozsahu potom žalobcovi vznikol v konaní nárok na náhradu trov konania a v tomto rozsahu mu súd nárok na náhradu trov konania voči žalovanému aj priznal. Súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 CSP len o nároku na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozsudku bude samostatným uznesením rozhodnuté o konkrétnej výške trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch vyhotoveniach na Okresný súd v Prievidzi. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).