Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/88/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: Ján Surovčiak - AUT SOFT, Neronetová 13418/19, Bratislava, IČO: 36 913 367, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s. r. o., so sídlom Lehotského 4, Bratislava, IČO: 36 757 276, proti žalovanému: Premier Consulting, spol. s r.o., Hadovská cesta 870, Komárno, IČO: 35 860 235, zastúpený: Moravčík a spol. s.r.o., Ružová dolina 6, Bratislava, IČO: 47 258 047, o určenie neplatnosti zmluvy o dielo, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/287/2016 - 132 zo dňa 8. júna 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/287/2016 - 132 zo dňa 8. júna 2017 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno uznesením č. k. 5Cb/287/2016 - 132 zo dňa 08.06.2017 zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému určenia neplatnosti zmluvy o dielo. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovaného a to jeho právnemu zástupcovi v plnej výške.

2. V odôvodnení tohto uznesenia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa svojou žalobou v danej veci domáhal proti žalovanému určenia neplatnosti zmluvy o dielo zo dňa 30.01.2013. Odôvodňoval ju tým, že ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným ako zhotoviteľom dňa 30.01.2013 Zmluvu o dielo č. JV-15012013-1. Žalovaný splnomocnil na podpis zmluvy o dielo spoločnosť DIAMANT SLOVAKIA EU s.r.o., so sídlom Mostová 65, 925 07 Mostová, IČO: 36 785 199, zastúpenú konateľkou D. R.. Zmluva o dielo bola podpísaná na základe informácii, ktoré žalobcovi poskytla p. D. R. konajúc v mene žalovaného. Na základe zmluvy o dielo žalovaný ako zhotoviteľ vypracoval pre žalobcu ako objednávateľa žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku špecifikovaného v zmluve o dielo, ktorú žalobca prevzal, čo potvrdil aj samotným dielom a preberacím listom. Žalovaný za dodaný tovar vyúčtoval žalobcovi cenu za druhú splátku ceny diela, nakoľko žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku bola Pôdohospodárskou platobnou agentúrou schválená. Túto skutočnosť zhotoviteľ - žalovaný preukazoval informáciami z centrálneho registra zmlúv, ktorá bola zverejnená na ich stránke. Žalovaný porušil svoju povinnosť dohodnutú v čl. 3 bod 3.1. zmluvy, a to postupovať pri plnení svojich záväzkov s odbornou starostlivosťou. Túto povinnosť žalovaný porušil pri ubezpečení časového rozsahu schvaľovania žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, keď namiesto 2-3 mesiacov proces trval 19 mesiacov. Žalovaný neposkytol súčinnosť pri prerušení vkladu záložného práva na rodinný dom vo R. G., dôsledkom ktorého došlo k odmietnutiu vkladu záložného práva. Ďalším porušením žalovaného bolo neupozornenie žalobcu na možnosť uplatnenia sankcií od PPA, ktorú mu agentúra udelila. Keďže žalovaný konal v rozpore s ustanoveniami právnych

predpisov, uviedol žalobcu do omylu svojimi tvrdeniami a uisteniami, nevykonával činnosť v súlade s náležitou odbornou starostlivosťou, má za to, že sú dané dôvody na zrušenie Zmluvy o dielo. Žalobcovi bolo zaslané upovedomenie o začatí exekúcie EX 109/2016 na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku, kde si rozhodcovský súd v zmluve o dielo určil žalovaný.

3. Žalovaný v rámci svojej obrany označil zmluvu o dielo za platne uzatvorenú, pričom na jej základe si žalovaný mal splniť všetky svoje záväzky. Takto to ustálil aj rozhodcovský súd v nižšie uvedenom rozsudku. Žalovaný ďalej namietal, že konaniu bráni neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky spočívajúci v prekážke už rozhodnutej veci (res iudicata). Žalovaný si už skôr voči žalobcovi v rozhodcovskom konaní uplatnil nárok na zaplatenie odmeny za vykonané dielo, ktoré vykonal na základe predmetnej zmluvy. V rozhodcovskom rozsudku sa rozhodcovský súd zaoberal prejudiciálne aj otázkou platnosti zmluvy o dielo, ktorej platnosť napáda žalobca v tomto konaní. Ustálil, že účastníci uzatvorili platnú zmluvu, pričom žalovanému na jej základe vznikol nárok na zaplatenie odmeny. Podľa žalovaného sa tak už iný súd v inom konaní zaoberal otázkou existencie a platnosti predmetnej zmluvy o dielo, pričom dospel k záveru o jej platnosti. Existuje právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie (rozhodcovský rozsudok). Žalobca v tomto konaní chce, aby súd znova otvoril a posúdil otázku platnosti rovnakej zmluvy, pričom sa má vychádzať z rovnakého skutkového základu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok, ale zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre toto konanie. Rovnaký názor vyjadril exekučný súd, ktorý odôvodnil zamietnutie návrhu žalobcu na odklad exekúcie tým, že podľa jeho názoru právoplatný rozhodcovský rozsudok o žalobe na plnenie zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. V tomto smere zaujala stanovisko aj súdna prax, pričom žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3 Cdo 100/01 (R 110/2003), podľa ktorého: „Právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára potom z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu (z rovnakého skutku). Je tomu tak preto, že právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie v sebe zahŕňa (či už výslovne alebo mlčky) kladné alebo záporné riešenie otázky existencie práva alebo právneho vzťahu“. Na uvedenom nič nemení ani situácia, že ide o rozsudok na plnenie vydaný v rozhodcovskom konaní, keďže podľa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní sa na rozhodcovské konanie použijú primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdom, ak zákon o rozhodcovskom konaní nemá vlastnú úpravu. Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní má doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Žalobca v tomto konaní nijak nenapadá predmetný rozhodcovský rozsudok, a napadnúť ho už ani nemôže, a to ani žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože lehota na podanie takejto žaloby podľa § 41 príslušného zákona uplynula v januári 2016. Žalobca takúto žalobu síce pôvodne podal, následne však vzal späť, pričom konanie bolo v dôsledku uvedeného uznesením zo dňa 30.06.2016 zastavené.

4. Súd prvej inštancie vo svojich záveroch poukázal na ustanovenia § 230 CSP, § 35, § 37, § 41 zákona č. 244/2002 Z. z., a dospel k nasledovnému: súd prvej inštancie poukázal na rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu CADRE (zriadeného záujmovým združením právnických osôb Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe ako stály rozhodcovský súd so sídlom v Bratislave, Zelená 2) č. 42/2015/ASKOS zo dňa 12.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.11.2015, a na podklade ktorého prebieha exekučné konanie pod sp. zn. 35Er/333/2016 na Okresnom súde Bratislava 3. Súd zdôraznil, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej vo veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Len čo súd existenciu tejto prekážky zistí, vedie to k zastaveniu konania. Totožnosť veci je daná, ak ide o tie isté subjekty práva, ktoré vystupovali v pôvodnom konaní ako sporové strany, a ten istý predmet konania (to znamená, že ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu medzi totožnými subjektmi - nie je pritom rozhodujúce, či pôvodné strany vystupujú v pôvodných procesných postaveniach). Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými sporovými stranami, vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo

rozdielne procesné postavenie. Osobitnosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zistil, že strany konania sa v zmluve o dielo tvoriacej ich dvojstranný právny vzťah v článku 6. bod 4. dohodli, že všetky majetkové spory, ktoré zo zmluvy vzniknú, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, zrušenie, vrátane akýchkoľvek nárokov z nich vyplývajúcich alebo s ňou súvisiacich, vrátane nároku na náhradu spôsobenej ujmy alebo škody, budú predložené na rozhodnutie rozhodcovskému súdu Komory arbitrov. Na základe návrhu žalovaného zo dňa 07.08.2015 sa začalo rozhodcovské konanie na predmetnom rozhodcovskom súde, a tento vydal dňa 12.11.2015 rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.11.2015. Na jeho podklade prebieha aj exekučné konanie na Okresnom súde Bratislava 3. Uvedené skutočnosti už boli popísané vyššie. Žalobca podal dňa 13.01.2013 na Okresnom súde Bratislava 1 návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku, avšak toto konanie vedené pod sp. zn. 17Cr/1/2016 bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu žalobcom. Žalobca podal návrh na určenie neplatnosti predmetnej zmluvy o dielo na Okresný súd Komárno 26.10.2016. Nakoľko však spomenutý rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť, bola ním založená prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 230 CSP. Týmto rozsudkom sa totiž rozhodlo o povinnosti žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) poskytnúť plnenie z predmetnej zmluvy o dielo a vo vzťahu k žalobe na určenie neplatnosti tejto zmluvy preto uvedený rozhodcovský rozsudok tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Na základe predmetného právoplatného rozhodcovského rozsudku prebieha aj súdna exekúcia, pričom exekučný súd už skúmal materiálne podmienky citovaného rozhodcovského rozsudku. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie konanie zastavil. 5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včasné odvolanie. V jeho úvodných častiach sa venuje argumentácii, prečo podľa žalobcu v danom prípade je daný naliehavý právny záujem na žalovanom určení neplatnosti predmetnej zmluvy o dielo, a prečo je podľa jeho názoru predmetná zmluva o dielo absolútne neplatným právnym úkonom.

7. Až následne právny zástupca žalobcu uvádza svoje námietky proti záverom prvoinštančného súdu o tom, že spomínaný rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu tvorí prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k predmetnému konaniu. Žalobca v tomto smere zdôrazňuje, že rozhodcovský súd sa pri rozhodovaní o plnení na základe predmetnej zmluvy dôsledne nezaoberal posúdením platnosti predmetnej zmluvy o dielo, a konal podľa jeho názoru nezákonne a v rozpore s platným právom, keďže sa nedostatočne neoboznámil s obsahom zmluvy. Ak by tak bol totiž urobil, musel by podľa žalobcu dospieť k záveru, že zmluva je neplatná. Nezákonné rozhodnutie stáleho rozhodcovského súdu nemôže byť potvrdené tým, že žalobcovi bude zamietnuté právo na spravodlivý súdny proces vo veci určenia neplatnosti predmetnej zmluvy o dielo. Považovať rozsudok rozhodcovského súdu za prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre nové súdne konanie o žalobe na určenie by bolo len potvrdením nezákonnosti, ku ktorej pravdepodobne došlo v konaní pred predmetným stálym rozhodcovským súdom. Stály rozhodcovský súd pri rozhodovaní o plnení na základe zmluvy nekonal a nerozhodoval o určení neplatnosti predmetnej zmluvy o dielo, a preto neexistuje a ani neexistovala prekážka res iudicata vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu.

8. V závere odôvodnenia svojho odvolania žalobca poukazoval na čl. 5 Základných princípov CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Že v prípade uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a následným exekučným konaním došlo k zneužitiu práva, považuje žalobca za dokázateľné a nevyvrátiteľné. Súd môže v rozsahu ustanovenom v odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

9. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd podľa § 388 napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zmenil tak, že „rozhodne v zmysle žaloby žalobcu v celom rozsahu“, alebo aby podľa § 389 ods. 1 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril. K popieraniu existencie prekážky veci rozhodnutej zo strany žalobcu žalovaný zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú už pred súdom prvej inštancie, a v plnej miere sa stotožnil s odôvodnením napadnutého prvoinštančného uznesenia o zastavení konania. Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení podrobne venuje polemike s odvolacími námietkami žalobcu smerujúcimi k posúdeniu samotného merita veci. Odvolací súd sa touto časťou vyjadrenia k odvolaniu nepovažuje za potrebné bližšie zaoberať, pretože v odvolacom konaní sa odvolací súd v danom prípade zaoberal výlučne otázkou posúdenia, či bolo konanie pre existenciu prekážky veci rozhodnutej zastavené dôvodne alebo nie.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade § 385 ods. 1 zákona č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , pričom dospel k záveru o neopodstatnenosti odvolania žalobcu.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav veci a na jeho základe prijal aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v súlade s § 387 ods. 2 dopĺňa na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia iba niekoľko ďalších dôvodov, a to aby sa v súlade s § 387 ods. 3 vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

13. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie napadnutého prvoinštančného rozhodnutia podrobným a vo všetkých aspektoch po právnej stránke správnym spôsobom vysvetľuje, prečo v danom prípade konanie muselo byť zastavené podľa § 161 ods. 2 pre existenciu neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky spočívajúcej v existencii prekážky veci rozhodnutej (§ 230 . Odôvodnenie napadnutého prvoinštančného uznesenia zároveň poskytuje vyčerpávajúcu odpoveď na všetky podstatné námietky žalobcu, ktorý však právne posúdenie veci prvoinštančnými súdom napriek jeho správnosti nie je ochotný akceptovať. Uvedený postoj žalobcu je jeho autonómnym rozhodnutím a právom, odvolací súd však vzhľadom na vyčerpávajúce argumenty poskytnuté v napadnutom uznesení nemá žalobcovi na podporu správnosti napadnutého uznesenia už viac čo uviesť. Odvolací súd už iba poukazuje na v napadnutom uznesení citovanú judikatúru Najvyššieho súdu SR prezentovanú rozhodnutím publikovaným pod zn. R 110/2003, ktorého podstatná časť aplikovateľná aj na prejednávaný prípad je citovaná vyššie. Medzi prejednávanou vecou a uvedeným judikátom nie je možné vidieť rozdiely iba z dôvodu, že v danom prípade vytvára prekážku veci rozhodnutej existencia rozhodnutia rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovský rozsudok má v danom prípade podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Za týchto okolností je rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť na plnenie potrebné považovať rovnako ako rozsudok súdu za prekážku veci rozhodnutej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu.

14. Význam argumentácie žalobcu spočívajúcej v poukaze na čl. 5 Základných princípov zostáva odvolaciemu súdu utajený. Podľa tohto článku zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Žalobca ani v náznaku nevysvetlil, ako podľa jeho názoru môže súd v danom prípade v rozsahu ustanovenom v odmietnuť a sankcionovať určitý procesný úkon žalovaného tak, ako si to žalobca predstavuje. Odhliadnuc od toho, že žalobca vôbec nevysvetlil, aký procesný úkon žalovaného by mal byť podľa jeho názoru odmietnutý alebo sankcionovaný v zákonom stanovenom rozsahu, odvolací súd na to v zmysle žiadneho z ustanovení nevidí právny dôvod.

15. Odvolací súd nevidí dôvod vysporiadavať sa s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k meritu veci, pretože otázky posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení, ako ani posúdenia platnosti či neplatnosti predmetnej zmluvy o dielo, nemohli byť predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu. Posúdenie uvedených otázok by prichádzalo do úvahy iba v prípade, ak by predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie meritórneho rozhodnutia o predmetnej žalobe. V danom prípade však odvolací súd preskúmava výlučne zákonnosť rozhodnutia, ktorým bolo konanie zastavené pre existenciu neodstrániteľného nedostatku jednej z podmienok konania.

16. Z dôvodov uvedených už v rozhodnutí prvoinštančného súdu v spojení s dôvodmi uvedenými v tomto rozhodnutí o odvolaní, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

17. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v súvislosti s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému ich náhradu proti žalobcovi, ktorý ani čiastočný úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.