Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/72/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. E. J., L.. XX.XX.XXXX S. C.. C. J., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, deti rodičov: matky S. J., L.. XX.XX.XXXX, J. Y., Y. XXX/XX a otca C. E., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Ž., O. XXXX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 11P/609/2009 - 13 zo dňa 19.11.2009 vo výroku o výživnom a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. E. z minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa na sumu 70,- Eur mesačne, počnúc od 13.03.2017, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 13P/282/2007 - 13 zo dňa 05.10.2007 vo výroku o výživnom a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. C. zo sumy 1.000,- Sk mesačne (33,19 Eur mesačne) na sumu 70,- Eur mesačne, počnúc od 13.03.2017, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. E. za obdobie od 13.03.2017 do 30.09.2017 v celkovej výške 442,48 Eur je otec povinný uhrádzať k rukám matky spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 15,- Eur, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. C. za obdobie od 13.03.2017 do 30.09.2017 v celkovej výške 444,75 Eur je otec povinný uhrádzať k rukám matky spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 15,- Eur, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.03.2017 domáhala zaviazať otca prispievať na výživu mal. E.Ó. J., L.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 120,- EUR mesačne k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Uvedené konanie je vedené pod sp.zn. 16P/72/2017.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozhodnutím súdu 11P/609/09-13 zo dňa 20.1.2010 bolo schválené výživné na maloletú E. vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne, vždy do 15-tho dňa v mesiaci k rukám matky. Jej (matkina) situácia sa zmenila. Momentálne je evidovaná na ÚPSVaR a hľadá si prácu. Dcéra rastie a jej nároky na stravu, ošatenie i bývanie sa zvyšujú. Má rôzne školské aj mimoškolské aktivity, ktoré sú tiež finančne náročné.

3. Zároveň sa matka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.03.2017 domáhala zaviazať otca prispievať na výživu mal. C. J., L.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 120,- EUR mesačne k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Uvedené konanie bolo vedené pod sp.zn. 16P/73/2017.

4. Tento svoj návrh v prípade tejto druhej dcéry odôvodnila tým, že rozhodnutím súdu 13P/282/2007-13 zo dňa 19.10.2007 bolo schválené výživné na maloletú C. vo výške 1.000,--Sk mesačne, vždy do 15-tho dňa v mesiaci k rukám matky. Jej (matkina) situácia sa zmenila. Momentálne je evidovaná na ÚPSVaR a hľadá si prácu. Dcéra rastie a jej nároky na stravu, ošatenie i bývanie sa zvyšujú. Má rôzne školské aj mimoškolské aktivity, ktoré sú tiež finančne náročné.

5. Súd uznesením sp.zn. 16P/72/2017 - 8 zo dňa 27.4.2017 spojil konanie o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú C., začaté na návrh matky, doručený tunajšiemu súdu dňa 13.03.2017 a vedené pod sp.zn. 16P/73/2017 s konaním o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú E., začaté na návrh matky, doručený tunajšiemu súdu dňa 13.03.2017 a vedené pod sp.zn. 16P/72/2017, na spoločné konanie, ktoré sa ďalej viedlo pod sp.zn. 16P/72/2017.

6. K návrhom sa vyjadril otec maloletých detí písomným podaním zo dňa 07.06.2017, v ktorom s týmto návrhmi nesúhlasil a žiadal, aby súd prípadne určil výživné na mal. E. len vo výške 40,--EUR mesačne a na mal. C. len vo výške 30,--EUR mesačne, ktoré by uhrádzal k rukám matky vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred. Uviedol, že pracuje ako SZČO s nepravidelným príjmom a neistým príjmom nakoľko v prípade choroby (PN) nemá žiaden príjem, v prípade menších zákaziek alebo objednávok na kontrolu kvality je omnoho nižší v hrubom, ako minimálna mzda na Slovensku, sú mesiace, kedy nemá žiadny príjem. Jeho príjmy v roku 2016 sa pohybovali v hrubom v priemere 600,--EUR za mesiac. V mesiacoch január 2017, február 2017 nemal žiaden príjem. V mesiaci marec 2017 mal výplatu vo výške 287,70 EUR, v apríli 2017, v máji 2017 nemal žiaden príjem. Snažil sa zamestnať a tak toho času je zamestnaný, snaží si svoju finančnú situáciu zlepšiť, aby si mohol plniť svoje povinnosti načas a aj starostlivosť o maloletého C. E.Š. L.. XX.XX.XXXX, voči ktorému má priamu vyživovaciu povinnosť. Je to syn z družobného vzťahu s T. L., ktorá má dve maloleté nezaopatrené deti z prvého manželstva, o ktoré sa takisto stará on. Mal aj rodinné problémy, nezhody s partnerkou, umretie príslušníka rodiny, ktoré značne poznačili jeho psychický a zdravotný stav. Jeho rodinný život sa zrútil, partnerkin zdravotný stav sa zhoršil a ostala bez práce, má diagnostikovaný mikroademón na hypofýze, epilepsiu a tetaniu. Matka maloletých má vedomosť aj o zdravotnom stave priateľky, aj o situácii, ktorá sa deje u neho, nechápe jej počin na neúmerné zvyšovanie výživného, lebo si je vedomá toho, že mu robí problémy pravidelné platenie výživného, odkedy majú jeden príjem aj to nepravidelný na päť ľudí plus výživné. Zamestnal sa v mesiaci máj 2017 ako SZČO kvalitár a jeho výplata má byť v termíne od 15-tého do konca mesiaca. Má aj potreby, ktoré sú nutné k životu ako sú platenie nájomného vo výške 152,77 EUR mesačne, elektriny vo výške 67,--EUR mesačne, TV + internetu vo výške 23,--EUR mesačne, vody vo výške 57,--EUR štvrťročne (podľa spotreby), daň zo smeti vo výške 24,67 EUR na osobu a rok, cesta do práce , ubytovanie, strava, ošatenie, lieky ktoré v dnešnej dobe nie sú luxusom ale nutnosťou k prežitiu. Spláca aj auto, na ktoré obdobne má zmeškané splátky, ktoré mu slúži na dostavenie sa do práce. Mesačne je splátka na neho 123,--EUR. Mesačne spojené výdavky s bývaním sú vo výške 261,77 EUR, cestovné náklady sú cca 100,--EUR, ubytovanie záleží od zamestnávateľa, v akom rozsahu prispieva na ubytovanie, ale cena je od 50,--EUR do 100,--EUR. Jedlo si zabezpečuje iba raz denne, aj to vo výške 3,50 EUR. Mesačné náklady činia od 500,-- do 600,-- EUR plus výživné na deti, pričom jeho príjem sa vôbec nepohybuje v tomto rozmedzí. Päťčlenná rodina tiež potrebuje zabezpečiť určitý životný štandard a základné potreby a chod rodiny. Zvýšenie výživného na matkou navrhovanú sumu by pôsobili likvidačne na jeho rodinu, nedokázali by zabezpečiť ani len nutný chod rodiny.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj pripojenými súdnym spismi tunajšieho súdu sp.zn. 11P/609/2009 a sp. zn. 13P/282/2007, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

8. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 13P/282/2007-13 zo dňa 5.10.2007 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej mal. C. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu výživným vo výške 1.000,--Sk mesačne počnúc od 01.10.2007. Uvedený rozsudok v zmysle § 157 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku obsahoval len predmet

konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého súd rozhodoval, nakoľko rodičia maloletého dieťaťa sa po jeho vyhlásení vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

9. Z obsahu uvedeného spisu 13P/282/2007 však vyplynulo, že matka maloletej v tom čase mala už dcéru E., ku ktorej v tom čase ešte nebolo určené otcovstvo, a spolu s deťmi žila u svojich rodičov, ktorým prispievala do domácnosti sumou 2.500,--Sk mesačne. Jej príjem tvoril rodičovský príspevok v sume 4.440, --Sk mesačne a prídavky na obe deti v sume 1.080,--Sk mesačne. Dcéra C. bola zdravá a bola v celodennej starostlivosti matky, ktorá jej zakupovala plienky v hodnote cca 1.000,--Sk mesačne. Otec maloletej bol nezamestnaný, nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberal žiadne štátne sociálne dávky a ani dávku v hmotnej núdzi, zarábal si príležitostnou brigádnickou prácou s mesačným príjmom cca 2.000,--Sk a prebýval v byte u kamaráta, ktorému prispieval na bývanie sumami od 100,-- do 200,--Sk.

10. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 11P/609/2009-13 zo dňa 19.11.2009 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej mal. E. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu minimálnym zákonným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa počnúc od 30.11.2009. Uvedený rozsudok v zmysle § 157 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku obsahoval len predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého súd rozhodoval, nakoľko rodičia maloletého dieťaťa sa po jeho vyhlásení vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

11. Z obsahu uvedeného spisu 11P/609/2009 však vyplynulo, že matka maloletej v tom čase mala už dcéru C. a spolu s deťmi žila u svojej matky, ktorej prispievala do domácnosti sumou 10,--EUR mesačne na vodu, 33,--EUR mesačne na elektrinu a 100,--EUR mesačne na stravu. Jej príjem tvoril rodičovský príspevok v sume 164,-- EUR mesačne a prídavky na obe deti v sume 42,50 EUR mesačne. Dcéra E. navštevovala materskú školu, kde uhrádzala mesačný poplatok 40,--EUR za školné a stravné. Na školské aktivity uhrádzala 5,-- až 8,--EUR mesačne. Maloletá E. mala viacero zdravotných problémov, navštevovala kardiológa, očného a ortopéda. Matka jej zakupovala ortopedické vložky. Otec maloletej bol nezamestnaný, nepoberal žiadne štátne sociálne dávky a ani dávku v hmotnej núdzi.

12. Pokiaľ ide o súčasné pomery maloletých detí a ich rodičov, matka maloletých bola od 13.01.2010 do 21.02.2017 živnostníčkou, kedy následne výkon tejto činnosti ukončila.

13. Podľa správy Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves za rok 2015 dosiahla celkové príjmy zo živnosti vo výške 9.941,--EUR a výdavky vo výške 6.378,82 EUR, z toho na úhradu poistného šla suma 2.402,42 EUR, kedy základ dane bol v sume 3.562,18 EUR a mala nulovú daňovú povinnosť. Podľa tej istej správy za rok 2016 dosiahla celkové príjmy zo živnosti vo výške 7.113,--EUR a výdavky vo výške 3.487,40 EUR, z toho na úhradu poistného šla suma 642,20 EUR, kedy základ dane bol v sume 3.625,60 EUR a mala nulovú daňovú povinnosť.

14. Od 26.04.2017 do 30.06.2017 bola zamestnaná u Slovenskej pošty, a.s. na záskok, na základe dohody o vykonaní práce, kde za mesiac apríl dosiahla čistý príjem vo výške 34,11 EUR a za mesiac máj 2017 vo výške 238,66 EUR.

15. Toho času opätovne začala vykonávať živnostenskú činnosť a to od 20.09.2017 na činnosť - drevospracovanie, zatiaľ však z tohto podnikania nemala žiaden príjem.

16. Matka s deťmi pôvodne bývala v trojizbovom byte svojej matky, kde s nimi v spoločnej domácnosti bývala aj jej matka a brat matky, ktorý je dospelý a nezamestnaný. Matka do tejto domácnosti prispievala sumou 30,--EUR mesačne na elektrinu a 32,--EUR mesačne na vodu. Podľa jej poslednej účastníckej výpovede toho času si našla nový podnájom, ku ktorému však zatiaľ nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu. Je voči nej vedená exekúcia pre neplatenie odvodov do Sociálnej poisťovni, u ktorej mala k 12.6.2017 dlh vo výške 3.322,36 EUR a pre neplatenie odvodov do zdravotnej poisťovni, u ktorej mala k 12.6.2017 dlh vo výške 4.171,79 EUR.

17. Otec maloletých je od 07.08.2015 živnostníkom. Podľa správy ÚPSVaR Levice nie je a ani nikdy nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

18. Podľa správy Daňového úradu Nitra, pobočka Levice za rok 2015 otec daňové priznanie nepodal. Za rok 2016 dosiahol celkové príjmy zo živnosti vo výške 7.200,--EUR a výdavky vo výške 2.880,-- EUR, kedy na úhradu poistného podľa daňového priznania nebola poukázaná z výdavkov žiadna suma a tieto výdavky si uplatňoval percentuálnym spôsobom, kedy základ dane bol v sume 4.320,-- EUR a daňovú povinnosť mal vo výške 98,16 EUR. V januári 2017 vyfakturoval svojmu odberateľovi PD Nová Ľubovňa za poskytnuté služby faktúrou č. 012017 sumu 287,70 EUR a dňa 2.9.2017 odberateľovi TRIGO Slovakia s.r.o., Nitra za poskytnuté služby faktúrou č. 2017002 sumu 649,50 EUR. Okrem toho od toho istého odberateľa dňa 18.8.2017 obdržal tiež platbu vo výške 267,75 EUR a od príjemcu DSB PROFI dňa 20.7.2017 platbu 190,14 EUR. Podľa účastníckej výpovede otca pre spoločnosť TRIGO Slovakia s.r.o., Nitra by mal vykonávať činnosť minimálne do konca tohto roka. Do času kým nezískal túto prácu vykonával brigádnické práce, nakoľko si podľa jeho vlastných slov nevedel nájsť normálnu prácu.

19. Z jeho výpovede tiež vyplynulo, že nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok. V spoločnej domácnosti býva s družkou v mestskom byte . Náklady na domácnosť, ktorú v súčasnosti obýva predstavuje úhrada nájomného vo výške 152,70 EUR, ako to vyplýva z nájomnej zmluvy, ktorú má uzavretú jeho terajšia partnerka. Ďalej za domácnosť, ktorú obývajú podľa jeho výpovede uhrádzajú náklady na elektrinu v sume 60,--EUR, na televíziu v sume 22,--EUR mesačne, výdavky na stravu u nich predstavujú sumu cca 300,--EUR mesačne, na oblečenie 150,--EUR, a iné výdavky ako sú lieky od 40,--do 50,--EUR. Otec podľa jeho výpovede má dlh voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške cca 1.000,--EUR, voči Zdravotnej poisťovni Dôvera vo výške cca 2.500,--EUR a vedú sa voči nemu aj exekúcie pre ďalšie podlžnosti v celkovej výške 2.000,--EUR.

20. Okrem mal. detí z tohto prebiehajúceho konania má otec vyživovaciu povinnosť aj k mal. C. E., L.. XX.XX.XXXX, ktorý v školskom roku 2015/2016 nastúpil do materskej školy na predprimárne vzdelávanie. Rozsudkom Okresného súdu Levice sp.zn. 10P/232/2016-36 zo dňa 17.01.2017 mu bola na tohto syna určená vyživovacia povinnosť vo výške 50,--EUR mesačne.

21. Maloletá E. navštevuje základnú školu, kedy v školskom roku 2016/2017 navštevovala piaty ročník a v školskom roku 2017/2018 navštevuje šiesty ročník. Je zdravá a jej výdavky n hygienické potreby predstavujú sumu 20,--EUR, na telefón 5,--EUR mesačne a ďalšie výdavky sa týkajú oblečenia. Podľa potvrdenia základnej školy, ktorú navštevuje v školskom roku 2016/2017 predstavovali výdavky na maloletú príspevok rodiča v sume 5,--EUR, poistenie žiaka v sume 1,01 EUR, poplatok za matematickú súťaž (klokan) v sume 2,--EUR, poplatok za školský výlet v sume 5,--EUR a náklady na učebné pomôcky v sume 33,20 EUR.

22. Maloletá C. navštevuje základnú školu, kedy v školskom roku 2016/2017 navštevovala štvrtý ročník a v školskom roku 2017/2018 navštevuje piaty ročník. Má problémy so zrakom, navštevuje zrakové centrum L.Pasteura v Košiciach, očnú ambulanciu raz ročne, s čím sú spojené zvýšené náklady na cestovné. Predpísané ma tiež okuliare jedenkrát ročne. Za jej telefón matka uhrádza 5,-- EUR mesačne. Podľa potvrdenia základnej školy, ktorú navštevuje v školskom roku 2016/2017 predstavovali výdavky na maloletú príspevok rodiča v sume 5,--EUR, poistenie žiaka v sume 1,01 EUR, poplatok za zošity na Monitor v sume 5,50 EUR, poplatok za matematickú súťaž (klokan) v sume 2,--EUR, poplatok za školský výlet v sume 5,--EUR, poplatok za kúzelníka WOLF v sume 1,50 EUR, poplatok za pracovné zošity na slovenský jazyk v sume 3,40 EUR, a náklady na učebné pomôcky v sume 33,20 EUR.

23. Ďalšie výdavky na obe dcéry má matka s vreckovým 10,--EUR. Podľa potvrdenia základnej školy, ktorú navštevujú v školskom roku 2017/201 predstavovali výdavky na každú z týchto maloletých príspevok rodiča v sume 5,--EUR, poistenie žiaka v sume 1,01 EUR, poplatok za matematickú súťaž (klokan) v sume 2,--EUR, poplatok za školský výlet v sume cca 20,--EUR a náklady na učebné pomôcky v sume 33,20 EUR.

24. Otec na úhradu výživného na obe dcéry za obdobie od 1.3.2017 ku dňu rozhodovania súdu o návrhu matky uhradil dňa 20.9.2017 poštovou poukážkou sumu 62,--EUR.

25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

29. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

32. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

33. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

34. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

35. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

36. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

37. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

38. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

40. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

41. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

42. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

43. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,

c) výžive maloletého.

44. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

45. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

46. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

47. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

48. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

49. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudkoch sp. zn. 13P/282/2007-13 zo dňa 5.10.2007 vo vzťahu k mal. C., resp. sp.zn. 11P/609/2009-13 zo dňa 19.11.2009 vo vzťahu k mal. E.. Táto podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletých detí a to v tom, že obe dcéry toho času už navštevujú základnú školu a dokonca od školského roka 2017/2018 už jej druhý stupeň. Pri poslednej úprave výživného na ne boli obe dcéry ešte v osobnej starostlivosti matky.

50. V ich prípade teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to, ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení rozsahu

vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

51. Náklady na maloleté deti objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na ich bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc zreteľ na ich vek. Je to zrejmé aj z príslušných potvrdení základnej školy.

52. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady oproti roku 2007 v prípade mal. C., resp. oproti roku 2009 v prípade mal. E., v ktorých sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného pre tú-ktorú z dcér stúpli a preto súd musel brať zreteľ aj na túto okolnosť.

53. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

54. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.

55. Na strane otca maloletých detí došlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov, ktorá podľa názoru súdu spočívala v náraste jeho príjmu. Pri poslednej úprave výživného bol nezamestnaný a bez príjmu, resp. s minimálnym príjmom z brigád vo výške cca 66,39 EUR (2.000,--Sk).

56. Toho času je vedený ako živnostník, kedy za rok 2016 dosiahol celkové príjmy zo živnosti vo výške 7.200,--EUR a výdavky vo výške 2.880,-- EUR, kedy na úhradu poistného podľa daňového priznania nebola poukázaná z týchto výdavkov žiadna suma a tieto výdavky si uplatňoval len percentuálnym spôsobom. Otec teda v súlade s § 63 ods. 2 Zákona o rodine nepreukázal, že ním účtované výdavky za rok 2016 predstavovali výdavky, ktoré by bolo potrebné nevyhnutne vynaložiť , resp. nevyhnutne vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, ako ich daňovo uplatnil. Za takéhoto stavu veci preto súd otcove príjmy za rok 2016 vyhodnotil ako bezvýdavkové, a teda konštatoval , že za rok 2016 sa jeho priemerný mesačný príjem pohyboval vo výške 600,-EUR, čo napokon aj sám potvrdil vo svojej výpovedi.

57. Pre rok 2017 otec uvádzal, že jeho príjem tvorila len platba v sume 287,70 EUR od PD Nová Ľubovňa, ďalej platba od u DSB PROFI zo dňa 20.7.2017 vo výške 190,14 EUR a platby od TRIGO Slovakia s.r.o., a to za august 2017 v sume 267,75 EUR a v septembri 2017 by to malo byť podľa fakturácie v sume 649,50 EUR. Ako živnostník je však povinný viesť si riadne účtovníctvo, z ktorého by bolo zrejmé, že iné príjmy nedosiahol.

58. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého má pri posudzovaní možnosti a schopností povinného rodiča brať na zreteľ aj skutočnosť, že takýto rodič berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.

59. Vzhľadom na uvedené preto súd nemohol prihliadať na podlžnosti otca, ktoré mu vznikli vo vzťahu k zdravotným poisťovniam. Bolo by absurdné, aby za situácie, kedy otec zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu a bol exekuovaný, súd následne hodnotil na prospech tohto nezodpovedného rodičia túto skutočnosť, ako objektívnu prekážku, ktorá ospravedlňuje jeho prípadnú stratu na dovtedajšom zárobku, z ktorého by vedel uspokojovať potreby dieťaťa a to aj v súvislosti s požiadavkou na zvýšenie výživného.

60. Navyše podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné, na maloleté dieťa má vždy má prednosť pred inými výdavkami rodiča, ktoré u tohto nie sú výdavkami na uspokojovanie jeho základných životných potrieb. a teda aj výživné v prospech nezaopatrených detí má prednosť pred inými podlžnosťami otca a vedenými exekúciami, ktoré nesúvisia s plnením jeho vyživovacej povinnosti.

61. Pokiaľ otec uvádza, že musí zabezpečovať príjem pre päťčlennú rodinu, tú len súd poznamenáva, že otec nemá vyživovaciu povinnosť k dvom deťom jeho partnerky, ku ktorým nemá určené otcovstvo, a náklady na živobytie týchto detí musí znášať ich zákonný otec. Otec maloletých detí nemôže tieto deti uprednostňovať pred deťmi vo vzťahu ku ktorým zo zákona je povinný si plniť výživné.

62. Súd však prihliadol na okolnosť, že otec toho času má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a to k synovi C. zo vzťahu s jeho terajšou partnerku a ktorú má určenú rozhodnutím súdu na sumu 50,--EUR mesačne.

63. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých dcér, prihliadajúc na skutočnosť, že maloleté dcéry sú v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletým dcéram takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc však do úvahy, že otec má ešte jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku výživného na každú z dcér maloletého Kristiána na sumu 70,-- Eur mesačne, na ktorú ho zaviazal prispievať k rukám matky mal. dieťaťa, a v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

64. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 13.3.2017, t.j. odo dňa, kedy matka podala uvedené návrhy, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.

65. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie výživného prípadne pred podaním jej návrhu nezistil, keďže v čase, kedy návrhy podala, už relevantné zmeny pomerov na strane maloletých detí a v konečnom dôsledku aj otca nastali, takže bolo možné rozhodovať o navrhnutom zvýšení.

66. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú E. a na maloletú C. počnúc od 13.03.2017, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 13.03.2017 do 30.09.2017, a to u mal. E. vo výške 442,48 Eur a u mal. C. vo výške 444,75 Eur, ktorý súd zaviazal otca uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach po 15,- eur na každé z týchto mal. detí spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.

67. Tento nedoplatok u každého z týchto detí bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace apríl 2017 až september 2017 vrátane v sume 70,--Eur mesačne a pomernej časti

novourčeného výživného za mesiac marec 2017 zodpovedajúcej 19 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 13.3.2017 do 31.3.2017), čo predstavovalo čiastku 42,90 EUR (t.j. 70,-- EUR / 31 dní x 19 dní). Celkové takto novourčené výživné na každé z týchto maloletých detí za uvedené obdobie predstavovalo čiastku 462,90 EUR.

68. V konaní bolo preukázané, že otec od podania návrhu uhradil k rukám matky na výživu oboch detí spolu za obdobie od 13.03.2017 do 30.09.2017 celkovú sumu 62,--EUR, ktorú súd rozrátal na každé z týchto detí na polovicu, t.j. na sumu 31,--EUR.

69. Z takto otcom uhradeného výživného súd odrátal u mal. E. ešte sumu 10,58 EUR ako pomernú čiastku pôvodne určeného výživného 27,13 EUR (t.j. minimálneho zákonného výživného) zodpovedajúceho 12 dňom z mesiaca marec 2017 (t.j. do dňa predchádzajúceho dňu, kedy matka podala návrh na súdu, a teda výpočet uvedenej sumy je : 27,13 EUR/ 31 dní x 12 dní) a v prípade mal. C. sumu 12,85 EUR, ako pomernú čiastku pôvodne určeného výživného 33,19 EUR (t.j. pôvodných 1.000,--Sk) zodpovedajúceho 12 dňom z mesiaca marec 2017 (t.j. do dňa predchádzajúceho dňu , kedy matka podala návrh na súdu, a teda výpočet uvedenej sumy je : 33,19 EUR/ 31 dní x 12 dní), výsledné sumy následne odrátal od vyššie určenej čiastky novourčeného výživného na tú-ktorú z dcér. Následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného zo strany otca za uvedené obdobie na E. v sume 442,48 EUR (t.j. 462,90 EUR - /31,-- EUR -10,58 EUR / = 442,48 EUR) a na mal. C. v sume 444,75 EUR (t.j. 462,90 EUR - /31,-- EUR -12,85 EUR / = 444,75 EUR)

70. Súd povolil otcovi zaostalé výživné splácať v mesačných splátkach po 15,--EUR na každé dieťa berúc na jednej strane do úvahy celkovú sumu dlžného zaostalého výživného zo strany otca na každé z týchto detí a jeho súčasne osobné, majetkové pomery a príjmy, a na strane druhej aj skutočnosť, aby splácanie tohto dlhu otca na výživu každého z týchto detí nepredstavovalo neúmerne dlhu dobu, v prípade dodržania splátkového kalendára mohlo byť uhradené najneskôr do troch rokov od rozhodnutia v tejto veci. V prípade ak otec tento splátkový kalendár nebude dodržiavať, vznikne mu povinnosť uvedené dlžné výživné uhradiť naraz.

71. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.03.2017, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac október 2017 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.

72. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

73. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

74. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

75. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.