Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-3030-2016.pdf
PDF · 136.9 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-49Er/3030/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného K.. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, ul. V. č. XX, XXX XX W. Y. práv. zast. JUDr. Jozefom Goblom, advokátom so sídlom v Košiciach , ul. Jantárova č.30 proti povinnému C. F., nar. XX.XX.XXXX, ul. Na V. IX XXX/ X, XXX XX V. pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenej sumu 27.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 27.000,- € od 1.1.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške, ktorá je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. 5,05% ročne zo sumy 27.000,- € od 1.1.2016 do zaplatenia a trovy exekučného konania v konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Alexandrom Šempergerom pod sp. zn. Ex 44/2016 o námietkach povinného proti exekúcií, námietkach povinného proti trovám exekúcie a o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.08.2016 r o z h o d o l
rozhodol:
I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a ,
II. Námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e ta,
III. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného zo dňa 04.07.2016 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803212107* vydaného Okresným súdom Košice II dňa 18.07.2016 upovedomil poverený súdny exekútor Mgr. Alexander Šemperger účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením sp. zn. Ex 44/2016 zo dňa 27.07.2016. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 05.08.2016. Exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade Mgr. Vojtech Kavečanského so sídlom v Košiciach, č.k.: N 2086/2014, Nz 52098/2014, NCRIs 52966/2014 zo dňa 05.12.2014.
2. Proti exekúcii podal povinný námietky proti exekúcií, námietky proti trovám exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 18.08.2016, súdnemu exekútorovi dňa 30.08.2016, teda námietky boli podané v lehote. Exekučným titulom v predmetnej veci má byť Notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade Mgr. Vojtecha Kavečanského so sídlom Kmeťova 13, Košice, č. N 2086/2014, Nz 52098/2014 a NCRIs 52966/2014 zo dňa 05.12.2014, v ktorej som ako osoba povinná vyhlásil, že dňa 03.12.2014 som uzatvoril s osobou oprávnenou Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej mi osoba oprávnená ako veriteľ poskytla peňažnú pôžičku vo výške 30.000,00 Eur. Ďalej uvádza, že podľa zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila Jedným z predpokladov vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu je nielen existencia samotného exekučného titulu, ale zároveň musí byť exekučný titul vykonateľný ako po formálnej, tak aj materiálnej stránke. Je nespochybniteľné, že z exekučného titulu musí byť jednoznačne zrejmé, čo je v konkrétnom prípade právom a jemu odpovedajúca povinnosť, teda
kto, komu a čo má plniť a v akej lehote, pričom obsah a rozsah úpravy týchto skutočností musí byť určený nepochybne. Notárska zápisnica slúžiaca ako exekučný titul musí v zmysle citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne špecifikovať povinnosť, ktorú sa povinná osoba zaviazala plniť, t.j. musí obsahovať právny záväzok, ktorý musí osoba povinná jednoznačným prejavom vôle uznať a zaviazať sa ho splniť. Súčasne musí takáto notárska zápisnica ako exekučný titul obsahovať právny dôvod, t.j. dôvod na základe ktorého dochádza k uznaniu určitého záväzku a k vyhláseniu o splnení tohto záväzku. Takýmto právnym dôvodom sa rozumie napr. dokument, na základe ktorého došlo ku vzniku povinnosti. Príkladom takéhoto dokumentu môže byť zmluva o pôžičke, ktorá má byť v každom štádiu vzniku prejavu vôle uznania záväzku, sekundárnym podkladom pre verifikáciu záväzku, t.j. má byť súčasťou prejavu vôle, resp. prejav vôle vyjadrený v notárskej zápisnici má jednoznačne a nezameniteľne vychádzať z právneho dôvodu, t.j. v tomto prípade zo zmluvy o pôžičke. Na základe uvedeného na to, aby notárska zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom po formálnej ako aj materiálnej stránke, musí táto obsahovať právny dôvod vzniku záväzku. Súčasne na naplnenie materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu sa vyžaduje jednoznačný prejav vôle nie len uznania záväzku, ale aj prejav vôle, ktorým sa povinná osoba jednoznačne zaväzuje splniť záväzok, pričom neoddeliteľnou súčasťou takéhoto prejavu vôle musí byť vyhlásenie povinnej osoby o predmete (t.j. výške zväzku) a čase plnenia, t.j. do akého termínu dôjde zo strany povinnej osoby k splneniu zväzku. Vyhlásenie osoby povinnej o uznaní záväzku čo do základu a výšky ako aj súhlas s vykonateľnosťou takejto notárskej zápisnice, však nie je dostatočným aspektom materiálnej vykonateľnosti, nakoľko vyhlásenie o uznaní záväzku (t.j. výšky záväzku, vznik záväzku a pod.) však na samotné nadobudnutie materiálnej vykonateľnosti Notárskej zápisnice ako exekučného titulu nestačí, pretože vyhlásenie o uznaní záväzku, ktorý vznikol z iného právneho úkonu ešte nenapĺňa predpoklady vykonateľnosti notárskej zápisnice na účely exekučného titulu. Základnou obligatórnou podmienkou vykonateľného záväzku, ktorý vznikol z iného právneho úkonu a ktorý má byť súčasťou exekučného titulu, je nie len jeho uznanie, ale aj presné a jednoznačné vyhlásenie povinnej osoby v exekučnom titule kedy a v akej výške splní svoj záväzok. Až márnym uplynutím času, do ktorého sa povinná osoba v exekučnom titule jednoznačným prejavom vôle zaviazala svoj záväzok splniť, môže dôjsť k nadobudnutiu vykonateľnosti, avšak aj to až pri rešpektovaní a splnení uvedených podmienok. Povinný má za to, že predmetná notárska zápisnica, ktorá má byť v tomto exekučnom konaní exekučným titulom, absentuje vyššie uvedené predpoklady nie len formálnej ale aj materiálnej vykonateľnosti. Súčasne povinný poukazuje aj na skutočnosť, že notárska zápisnica absentuje nie len jednoznačné a nezameniteľné konkrétne vyhlásenie povinnej osoby, ktorým povinná osoba špecifikuje povinnosť ako aj termín kedy splní uznanú povinnosť, ale taktiež absentuje aj právny dôvod, na základe ktorého došlo k uznaniu záväzku, čiže v danom prípade absentuje originál zmluvy o pôžičke, z ktorej záväzok samotný vznikol a na ktorý' notárska zápisnica odkazuje. Notárska zápisnica vo svojom obsahu iba opisuje právny dôvod, t.j. opisuje obsahovú časť zmluvy o pôžičke, pričom vo svojom texte iba odkazuje na túto zmluvu o pôžičke, avšak táto nie je jej neoddeliteľnou súčasťou a dokonca ani len prílohou. -Na základe uvedeného má povinný za to, že samotné vyhlásenie uskutočnené v notárskej zápisnici o uznaní záväzku, ktorý vyplýva z iného samostatného právneho úkonu (t.j. zmluvy o pôžičke), na ktorý notárska zápisnica iba odkazuje, nie je dostačujúcim právnym základom pre nadobudnutie vlastností vykonateľného exekučného titulu ako po formálnej, tak aj po materiálnej stránke vykonateľnosti, keďže takéto uznanie záväzku má iba účinky deklaratórne ako napr. právny úkon uznania dlhu, t.j. nemôže byť priamo vykonateľný, čiže nemôže byť exekučným titulom na vykonanie núteného výkonu práva, pretože k nútenému výkonu práva môže dôjsť v takomto prípade až na základe judikovaného práva, ktoré ukladá povinnosť, resp. priznáva právo. K výkonu práva síce môže dôjsť aj na podklade notárskej zápisnice, avšak pri rešpektovaní náležitostí bez naplnenia ktorých táto nemôže byť exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Na základe uvedených skutočností má povinný za to, že predmetná notárska zápisnica nie je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko neobsahuje taxatívne vymedzené zákonné náležitosti, čo má za následok neprípustnosť vedenia exekučného konania, z dôvodu absencie vykonateľného exekučného titulu. Povinný tiež poukazuje na nedôvodnosť vedenia exekúcie aj z ďalšieho hľadiska a to, že samotné podanie návrhu na vykonanie exekúcie bolo zo strany oprávneného predčasné a nedôvodné, nakoľko medzi oprávneným a povinným došlo v mesiaci máj 2016 k uzavretiu ústnej dohody o odložení splatnosti pôžičky. Oprávnený sa s povinným dohodol na splatnosti zvyšnej časti pôžičky a to v mesačných splátkach od septembra 2016. Aj napriek skutočnosti, že sa jedná o ústnu dohodu, povinný má za to, že táto dohoda je platná a plne účinná, pričom na podporu svojich tvrdení vie povinný poukázať aj na skutočnosť, že doposiaľ nebola zo strany oprávneného na adresu povinného žiadna výzva na úhradu. Okrem iného, chce povinný poukázať aj na to, že s oprávneným mal až do júna tohto roku dlhodobo (vyše 4 roky) uzavretý zmluvný vzťah na poskytovanie služieb vo veci vedenia
účtovníctva, ktoré oprávnený vykonával pre obchodnú spoločnosť, ktorej je povinný spoločníkom, za nadštandardnú odmenu (v porovnaní s inými účtovníckymi firmami). Tieto skutočnosti si oprávnený určite sám veľmi dobre uvedomoval a aj preto v tom čase pristúpil na dohodu o odložení splatnosti zvyšku pôžičky. Predmetná dohoda síce bola ústna, povinný ju však doposiaľ považoval a aj naďalej považuje za platnú a účinnú v celom rozsahu a má za to, že túto dohodu rešpektoval aj oprávnený, keďže zo strany oprávneného nedošlo k žiadnej zmene, či prípadnému odstúpeniu od tejto dohody. Povinný má za to, že k porušeniu tejto dohody zo strany oprávneného došlo z dôvodu ukončenia zmluvného ,.vzťahu vo veci poskytovania služieb v oblasti účtovníctva zo strany povinného, čoho následkom bolo podanie návrhu na vykonanie exekúcie, bez nejakého predchádzajúceho oznámenia zo strany oprávneného o odstúpení od dohody. Povinný si je vedomý slabšieho postavenia v rámci tejto dohody ktorú mal ústne uzavretú s oprávneným, nakoľko verifikácia platnosti ústnej dohody môže byť v prípade spochybnenia obtiažna, avšak aj napriek uvedenému povinný vie v prípade potreby preukázať aj iné dôkazy, preukazujúce pravdivosť svojich tvrdení. Súčasne povinný navrhuje v rámci konania o námietkach, aby exekučný súd vykonal dokazovanie na pojednávaní formou výsluchu obidvoch strán, prípadne aby vykonal aj konfrontáciu na objasnenie a preukázanie pravdivosti tvrdení uvádzaných povinným. Ako ďalším dôvodom námietok proti exekúcii je neprípustnosti vedenia exekúcie v časti úroku z omeškania, ktorý súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil dvakrát, a to úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 27.000,- Eur od 01.01.2016 do zaplatenia a ďalší úrok z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 27.000,- Eur od 01.01.2016 do zaplatenia. Nárok oprávneného na dva úroky z omeškania za totožné obdobie vyplývajúce z jednej pohľadávky je neoprávnený. Na základe uvedeného má povinný za to, že upovedomenie o začatí exekúcie je v tejto časti absolútne irelevantné. Súčasne tiež povinný uvádza, že tak ako absencia samotného vyhlásenia o splnení záväzku s presným určením výšky a termínu splnenia záväzku, absentuje v notárskej zápisnici aj vyhlásenie o splnení záväzku nahradiť prípadný zmluvný úrok či iný úrok z omeškania, resp. inú výšku úroku z omeškania. Notárska zápisnica iba odkazuje na Dohodu o mediácii, v ktorej sa strany sporu dohodli na prípadnom úroku z omeškania vo výške 5% ročne, avšak táto ďalší tzv. zmluvný úroku z omeškania vo výške ktorá je o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, neupravuje. Na základe uvedeného má povinný za to, že takto dojednané úroky z omeškania sú v rozpore s dobrými mravmi, odporujú zákonnej úprave ako aj z pohľadu ustálenej judikatúry sú z pohľadu právneho nároku na ne vyplývajúceho z notárskej zápisnice neoprávnené a v rámci exekúcie nevykonateľné. 3. Povinný má za to, že v danej veci sú naplnené zákonné dôvody vyplývajúce z ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, na vyhovenie námietkam proti exekúcii, prípadne zastavenie exekúcie, keďže v danej veci sú jednoznačne preukázané okolnosti (dohoda o odložení splatnosti pôžičky), ktoré bránia vymáhateľnosti vymáhaného nároku, pričom súčasne má povinný aj za to, že v predmetnej veci sú aj dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (nevykonateľnosť notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu), keďže dôvody na zastavenie exekúcie nevyplývajú zo skutočnosti, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, ale zo skutočnosti, ktoré robia zápisnicu ako právny úkon od začiatku neplatný, resp. nevykonateľný Vzhľadom na uvedené preto povinný navrhuje exekučnému súdu, aby súd predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, nakoľko podľa názoru povinného sú v danej veci naplnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Nakoľko je povinný jednoznačne toho názoru, že predmetná exekúcia je vedená nedôvodné a na podklade materiálne nevykonateľného exekučného titulu, povinný preto vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam týmto vznáša námietky aj proti trovám exekúcie, keďže podľa názoru povinného v prípade ak bude exekúcia zastavená, trovy exekúcie by mal znášať v celom rozsahu oprávnený, nakoľko tento sám inicioval exekučné konanie aj napriek skutočnosti, že vedenie exekúcie je v tomto prípade neprípustné.
4. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
5. K predmetným námietkam povinného sa vyjadril oprávnený svojím podaním zo dňa 14.09.2016, doručené tunajšiemu súdu dňa 19.09.2016 v ktorom uvádza nasledovne : Považuje predložené námietky zo strany povinného za účelové, podané v snahe len oddialiť samotnú exekúciu a splnenie jeho povinnosti voči oprávnenému. Oprávnený si uplatňuje len to, na čo má v zmysle zákona nárok a k čomu sa zaviazal povinný jednak samotnej zmluve o pôžičke, ďalej v notárskej zápisnici, ale aj v Dohode o mediácii. Povinný do dnešného dňa prejavil minimálny záujem, resp. snahu o aspoň čiastočné splnenie jeho záväzku. Svoj záväzok mohol riešiť viacerými spôsobmi a to najmä hľadať spôsoby ako to vysporiadať. Povinným podané námietky v danej veci považuje za účelové a tendenčné, podané na zakrytie dôkaznej núdze a námietky neobsahujú žiadne skutočnosti alebo fakty, ktoré by zásadným spôsobom mali zmeniť rozhodnutie alebo postup exekútora v danej veci. 6. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. 7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Notársky poriadok alebo NP), notárskou činnosťou je: a. spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 54), b. osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64), c. konanie vo veciach notárskych úschov (ďalej len "úschov") (§ 65 až 68), d. konanie vo veciach notárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73k), 8. e) činnosť osvedčujúcej osoby. 9. Spisovanie listín o právnych úkonoch, pod ktoré patrí aj notárska zápisnica o súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou svojho záväzku (tzv. notárska exekučná zápisnica) patrí pod tzv. solemnizačnú činnosť notára. V rámci solemnizačnej činnosti notár vystupuje ako autor týchto listín s plnou právomocou tvoriť a formulovať právne vety a niesť aj zodpovednosť za ich právnu bezchybnosť. Právne úkony (napr. závety, zmluvy, vyhlásenia a i.) notár spisuje vo forme notárskej zápisnice. Spisovanie notárskych zápisníc o právnych úkonoch je najpodstatnejšou časťou notárskej činnosti. Podstatou a dôležitým rozdielom verifikačnej (osvedčovacej) činnosti notára, oproti listinám o právnych úkonoch spísaných notárom je to, že pri osvedčovacích úkonoch notár na žiadosť účastníka „len osvedčuje" skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. To samozrejme neznižuje vážnosť verifikačného úkonu notára, ale vyjadruje jeho inú povahu aj pôsobenie (postavenie) notára pri jeho vyhotovovaní. 10. Na základe vyššie uvedeného je nutné konštatovať, že notárska zápisnica je exekučným titulom, pretože spĺňa formálne a imateriálne požiadavky v zmysle Notárskeho poriadku. Exekučného poriadku a právneho titulu záväzku. Ako ďalšie uvádzajú nasledovné, a to , že samotná zmluva o pôžičke bola medzi veriteľom a dlžníkom podpísaná dňa 03.12.2014. Obe strany navyše dňa 05.12.2014 podpísali Dohodu o začatí mediácie za účasti mediátora JUDr. Martiny Machovej. Podotýkam, že podpisy oboch strán boli osvedčené. Navyše predmetná Dohoda o začatí mediácie bola dňa 05.12.2014 registrovaná v Notárskom centrálnom registri listín pod č. N 2084/2014 u notára Mgr. Vojtecha Kavečanského, ktorý podotýkam spísal aj samotnú notársku zápisnicu - exekučný titul.
11. Nasledovala Dohoda o mediácii spísaná veriteľom a dlžníkom a tak isto registrovaná dňa 05.12.2014 v Notárskom centrálnom registri listín pod č. N 2085/2014 u notára Mgr. Vojtecha Kavečanského ( všetky citované listiny pripájame v prílohe ako dôkaz ). Ďalšie tvrdenie povinného uvedené v námietkach, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný predčasne a nedôvodne, pretože sa oprávnený a povinný dohodli ústne v máji 2016 na odložení splatnosti pôžičky je nepravdivé a zavádzajúce. Povinný do dnešného dňa splatil len lx čiastku 3.000 €. Nič viac. Oprávnená viac krát opakovane žiadala a prosila povinného, aby splatil svoj dlh, pretože potrebuje peniaze na výstavbu rodinného domu. Dlžník naopak, nielenže ani len v splátkach nezačal plniť svoj dlh, ale naopak rozširoval svoje podnikateľské aktivity na úkor oprávnenej. To, že oprávnená a povinný spolupracovali je pravdou. Oprávnená vykonávala pre povinného účtovné služby a vedenie účtovníctva. Spájať však tento podnikateľský vzťah s občiansko- právnym vzťahom veriteľa a dlžníka a so splatením pôžičky je úplne bezpredmetné. Obe strany sa zhodli na ukončení zmluvy a ďalšiu spolupráci si už nedohodli pokiaľ ide o poskytovanie poradenstva a vedenie účtovníctva. Oprávnená vzala túto skutočnosť na vedomie a rešpektuje ju samozrejme. Platí však, čo sme uviedli vyššie. Oprávnená aj pred ukončením spolupráce viac krát prosila dlžníka o splácanie pôžičky a vrátenie poskytnutých prostriedkov. Bola trpezlivá, stále čakala, ale keďže stavia rodinný dom, potrebuje finančné prostriedky pre seba a na dokončenie stavby. Preto by pristúpila k vymáhaniu dlhu tak
či tak. Povinný nepredložil k týmto svojim tvrdeniam žiaden doklad, žiaden dôkaz, nič. Ak povinný niečo tvrdil, mal by uniesť dôkazné bremeno. Je na ňom, aby svoju obranu podložil konkrétnymi dôkazmi. V opačnom prípade išlo a ide z jeho strany skutočne len o účelové a zavádzajúce tvrdenia, ničím nepodložené. 12. Podľa nášho názoru ide v danom konaní o subjektívny názor povinného, ničím nepodložený. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené považujeme žiadosť povinného o zastavenie exekúcie za neodôvodnenú a neopodstatnenú. Uplatňujem si zároveň titulom vyjadrenia k námietkam povinného ďalší úkon právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 445,12 € ( 436,54 € + 8,58 náhrada hotových výdavkov ). Spolu s predchádzajúcimi uplatnenými v návrhu na vykonanie exekúcie.
13. Súdu taktiež doručil vyjadrenie súdneho exekútora k námietkam proti trovám exekúcie , v ktorých súdny exekútor uvádza, že predbežné trovy exekúcie sú vyčíslené sumou vo výške 2.970,- € pričom je určená plne v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Táto suma pozostáva z odmeny exekútora 2.902,- € EUR, náhrady hotových výdavkov 68,- EUR/ základ pre výpočet odmeny tvorí dlžná pohľadávka (vyčíslená ku dňu vydania upovedomenia) vo výške 29.015,37 € /z toho 20% odmena 5.803,50 €, 10% odmena 2.902.- € (zaokrúhlene)/. Hotové výdavky sú určené sumou 68,- EUR - táto výška je určená ako súčet výdavkov ktoré súdny exekútor reálne vynaložil ako aj súčet výdavkov ktoré je povinný exekútor vynaložiť pri ukončení exekúcie, rovnako aj pri upustení od výkonu exekúcie. / Špecifikácia hotových výdavkov : zaslanie Upovedomenia o začatí exekúcie 2x 1,70 €, elektronické preverenie Dopravný inšpektorát 0,20 €, elektronické preverenie Registra obyvateľov SR 0,20 €, zaslanie Príkazu na začatie exekúcie a súčinnosti dotazovaným bankám 15x 1,70 € -/Tatra banka a.s.. Slovenská sporiteľňa, a.s., VIJB. a.s.. ČSOB, a.s.. Pri ma banka. a.s.. Poštová banka, a.s.. OTP banka a.s., Unicredit bank. a.s., Sberbank Slovensko a.s.. niBank S.A. ZUNO BANK a.s.. FIO Banka. a.s.. I. stavebná sporiteľňa, a.s., Wustenrot stavebná sporiteľňa,a.s.,ČSOBstavebnásporiteľňaa.s., zaslanie Upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti 4x1,70 €, zaslanie Príkazu na začatie exekúcie postihnutím obeh. podielu 2x1,70 €, zaslanie Upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 2x1,70 €, zaslanie námietok právnemu zástupcovi oprávneného 1,30 €, zaslanie námietok súdu 1,30 €/. Pri ukončení exekúcie je súdny exekútor povinný každému subjektu doručiť oznámenie o ukončení exekúcie - všetkým dotazovaným bankám do vlastných rúk, zrušiť všetky nariadené príkazy, vrátiť poverenie a doručiť konečné vyúčtovanie:, + zaslanie zrušenia Príkazu na začatie exekúcie a oznámenie o ukončení exekúcie dotazovaným bankám 15x 1,70 €, + zaslanie zrušenia Upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľností príslušným subjektom 4x 1,70 €, + zaslanie zrušenia Príkazu na začatie exekúcie postihnutím obchodného podielu 2x 1,70 € + zaslanie zrušenia Upovedomenia o spôsobe vyk. ex. postihnutím obchodného podielu 2x 1,70 € + zaslanie konečného vyúčtovania 2x 1,15 €, Hotové výdavky spolu-86,90 €./ V súčasnosti sú hotové výdavky vyššie ako hotové výdavky vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie. Súčasne exekučné konanie pokračuje ďalej, súdny exekútor môže a v predmetnom konaní aj reálne bude musieť vykonať osobné šetrenia na mieste, ďalej zisťovať majetkové pomery povinného a zistený majetok povinného blokovať, s čím sú spojené ďalšie hotové výdavky v exekúcii z čoho je zrejmé, že nie je možné vždy presne vyšpecifikovať presnú sumu hotových výdavkov pri začatí exekúcie. Pri ukončení exekučného konania súdny exekútor vyúčtuje odmenu ako aj hotové výdavky a prípadný preplatok bude povinnému vrátený. Pokiaľ povinný neuhradí celú vymáhanú pohľadávku a trovy exekúcie určené v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku do uplynutia 14- dňovej lehoty po doručení Upovedomenia o začatí exeúcie, trovy exekúcie sa určujú podľa ust. § 4 ods. 1,2 a ust. § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Vyššie trovy exekúcie boli v Upovedomení vyčíslené na sumu 6.300,- EUR. Odmena exekútora tvorí výšku 5.803,50 EUR, náhrada hotových výdavkov 496,50 EUR. K dnešnému dňu povinný ani čiastočne neuhradil trovy exekúcie. V súčasnosti, ked'že povinný neuhradil celú vymáhanú pohľadávku ani trovy exekúcie, sú všetky trovy exekúcie určené iba predbežne a preto navrhujem, aby súd námietky povinného proti trovám exekúcie ako neodôvodnené zamietol.
14. S účinnosťou od 01. júla 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a do účinnosti vstúpil nový procesný kódex, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
15. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
k výroku č.I/
17. Súd po preštudovaní spisového materiálu, opätovne preskúmal povinným namietaný exekučný titul a dospel k nasledovnému zisteniu :
18. Podľa § 46 Notárskeho poriadku, notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky. Formálne náležitosti notárskej zápisnice sú stanovené v § 47 Notárskeho poriadku. 19. Podľa § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku, listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len „notárska listina"), ich osvedčené odpisy, potvrdenia a výpisy z notárskych centrálnych registrov a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami. 20. Podľa § 16 ods. 5 a 6 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 324/2015 Z. z. o Kancelárskom poriadku pre notárov (ďalej len Kancelársky poriadok pre notárov), ak sa notárska listina skladá z niekoľkých listov alebo listín, všetky listy sa pevne spoja trikolórou obsahujúcou farby štátnej vlajky a voľné konce sa prelepia nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky notára umiestnenej sčasti na nálepke a sčasti na samotnej listine. Na nálepke môže byť použitý aj odtlačok suchej pečiatky (ods. 5). Spôsobom uvedeným v odseku 5 sa k notárskej listine pripoja všetky prílohy, najmä geometrický plán, ak tvorí súčasť listiny, splnomocnenie, ak bola listina spísaná so splnomocneným zástupcom účastníka, alebo rozsudok, ak bol ním nahradený prejav vôle účastníka, prípadne iné súvisiace listiny, ktoré podľa rozhodnutia notára majú byť súčasťou notárskej listiny (ods. 6). 21. Podľa § 44 ods. 3 Notárskeho poriadku, ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Tým istým spôsobom sa spoja s listinou všetky jej prílohy. 22. Povinnosť priložiť k notárskej listine prílohu, stanovuje Notársky poriadok len v § 47 ods. 2 a týka sa to prípadu, ak sa notárska zápisnica spisuje s účastníkom, ktorý je zastúpený na základe plnomocenstva, pravosť podpisu splnomocniteľa musí byť úradne osvedčená; úradné osvedčenie pravosti podpisu sa nevyžaduje, ak je splnomocnencom advokát. Splnomocnenie je prílohou notárskej zápisnice.
23. Zákon výslovne určuje, že plnomocenstvo je notár povinný pripojiť k notárskej zápisnici. Požiadavka pripojiť k notárskej zápisnici ďalšie prílohy vyplýva: AJ z Kancelárskeho poriadku pre notárov, ktorý v § 16 ods. 6 ukladá pripojiť k notárskej zápisnici (okrem plnomocenstva) ako prílohy aj: geometrický plán, ak tvorí súčasť listiny, rozsudok, ak bol ním nahradený prejav vôle účastníka, B/ z iných právnych predpisov, napr. z § 5 ods. 2 BytZ, ktorý ukladá k zmluve o prevode vlastníctva bytu a k zmluve o prevode vlastníctva nebytového priestoru priložiť vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv (s výnimkou prvého prevodu vlastníctva bytu), z § 6 ods. 8 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ukladá k zmluve o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku priložiť listinu preukazujúcu, že prevodca je oprávnený previesť poľnohospodársky pozemok do vlastníctva nadobúdateľa. 24. Podľa ust. § 16 ods. 5 a 6 Kancelárskeho poriadku pre notárov, v nadväznosti na § 44 ods. 3 NP určuje spôsob spojenia listín alebo hárkov, ktoré tvoria notársku listinu. Určuje sa pre notárov, že šnúra, ktorou sa listiny zošívajú musí byť vo farbe štátnej vlajky (trikolóry). Ide o legalizáciu určitej tradície, ktorá sa osvedčila a zvýrazňuje postavenie notárskej listiny nielen ako verejnej listiny ale takej listiny, ktorá prezentuje notára. V nadväznosti na ust. § 44 ods. 4 NP sa určuje, že obligatórnou súčasťou notárskej listiny je splnomocnenie, ak bola listina spísané so zástupcom účastníka alebo rozsudok, ak bol ním nahradený prejav účastníka, alebo geometrický plán, ak je súčasťou zmluvy, a pod. Notárska listina okrem vôľovej a obsahovej jednoty musí predstavovať aj materiálnu a technickú jednotu. To znamená, že ak ju tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité (zviazané) šnúrou (trikolórou) obsahujúcou farby štátnej vlajky, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou štátnym znakom, prípadne odtlačkom úradnej pečiatky notára. Ustanovenie zásadne korešponduje ustanoveniu § 44 ods.
3 NP. Toto ustanovenie sa týka notárskych listín, ktorých obsah textu je vyjadrený na viacerých listoch. Týka sa to jednak notárskych zápisníc (aj zápisnice o úschove), ich odpisov, potvrdení a výpisov v notárskych centrálnych registrov, ale môže sa to týkať aj osvedčovacej doložky pri vidimácii (§ 57 ods. 4 NP), legalizácii (§ 58 ods. 3 NP) alebo osvedčení času predloženia listiny (§ 59 ods. 2 NP). 25. Rovnakým spôsobom sa postupuje aj v prípade všetkých príloh, najmä geometrického plánu, ak tvorí súčasť listiny, splnomocnenia, ak bola listina spísaná so splnomocneným zástupcom účastníka alebo rozsudku, ak bol ním nahradený prejav vôle účastníka, prípadne iných súvisiacich listín, ktoré podľa rozhodnutia notára majú byť súčasťou notárskej listiny. Napriek tomu, že NP v § 44 ods. 3 nestanovuje, čo môže alebo nesmie byť prílohou notárskej zápisnice (listiny), prílohou by mala byť listina (inú formu prílohy notárskej zápisnice ako listinu pripustiť nemožno), na ktorú sa v texte notárskej zápisnice priamo odkazuje. Ďalšie prílohy notárskej zápisnice (listiny) vyplývajú jednak z jej obsahu alebo sú na rozhodnutí notára.
26. Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 7 ECdo 241/2013: V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o. i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.
27. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť , že prílohou notárskej zápisnice môžu byť aj ďalšie listiny súvisiace s právnym úkonom v zmysle ust. § 16 ods. 6 vyhlášky č. 324/2015 Z.z. pripoja všetky prílohy, najmä geometrický plán, ak tvorí súčasť listiny, splnomocnenie, ak bola listina spísaná so splnomocneným zástupcom účastníka, alebo rozsudok, ak bol ním nahradený prejav vôle účastníka, prípadne iné súvisiace listiny, ktoré podľa rozhodnutia notára majú byť súčasťou notárskej listiny , súd poukazuje na skutočnosť, že absencia nepripojenia zmluvy o pôžičke, na ktorú odkazuje notárska zápisnica a na ktorú poukazuje povinný vo svojich námietkach nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, nakoľko predmetná notárska zápisnica obsahuje právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, a povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, spĺňa formálnu aj materiálnu stránku ako aj súd vyššie uvádza, je spôsobilým exekučným titulom a tak, súd námietky povinného proti exekúcií zamietol. k výroku č. II/
28. Podľa ust. § 201 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
29. Podľa § 196 zák. č. 233/1995 Z.z. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
30. Podľa § 197 ods. 1 Ex. por., náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
31. Podľa § 200 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Ex. por., trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
32. Podľa ust. § 201 ods. 1 Ex. por., predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie.
33. Podľa ust. § 201 ods. 2 Ex. por., účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie.
34. Podľa ust. § 4 vyhl. č. 288/1995 Z. z., je základom pre určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.
35. Podľa ust. § 4 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. Ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie.
36. Podľa ust. § 5 vyhl. č. 288/1995 Z. z., je odmena súdneho exekútora 20 % zo základu pre jej určenie, najmenej však 33,19 € a najviac 33.193,92 €.
37. Podľa § 14 vyhl. č. 288/1995 Z.z. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
38. Podľa § 22 vyhl.č.288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
39. Podľa § 23 vyhl. č. 288/1995 Z.z. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
40. Podľa § 26 vyhl. č. 288/1995 Z.z. základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
41. Podľa § 196 zák. č. 233/1995 Z.z. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
42. Celková výška vymáhanej pohľadávky, t. j. základ pre určenie odmeny predstavuje sumu zaplatiť oprávnenému. Predbežné trovy exekúcie sú vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie ak dôjde k zaplateniu do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie /10 % z vymáhanej pohľadávky
- najmenej 33,19 Eur, hotové výdavky ,strata času + DPH /, ak dôjde k zaplateniu po 14 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie / 20 % z vymáhanej pohľadávky - najmenej 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov , náhrada za stratu času + DPH /. Súdny exekútor má nárok za výkon exekučnej činnosti na odmenu, ktorá bola zákonne vyčíslená a na náhradu hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov, pričom súdny exekútor má ďalej nárok i na prípadnú náhradu za stratu času, pričom prípadný preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný vrátiť.
43. Ak exekútorovi vzniknú ďalšie trovy exekúcie, exekútor ich môže uplatniť na povinnom v zmysle §202 ods. 2 Ex. por. a naopak, prípadný preplatok na trovách exekúcie sa po skončení exekúcie povinnému vráti. Súd dáva do pozornosti súdnemu exekútorovi, aby podrobnejšie špecifikoval ďalšie trovy exekúcie v upovedomení o ďalších trovách exekúcie.
44. Trovy exekúcie vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie sú predbežné, stanovené v súlade s ustanoveniami §§ 4, 5, a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. a v priebehu vykonávania exekúcie sa ich výška bude meniť v závislosti od náročnosti a dĺžky jej trvania. Súdny exekútor má nárok za výkon exekučnej činnosti na odmenu a náhradu hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov, a náhrady za stratu času, prípadný preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný vrátiť, na základe konečného vyúčtovania trov exekúcie.
45. Podľa ust. § 47 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo
výške ustanovenej osobitným predpisom 4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.
46. Podľa ust. § 200 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd zistil, že trovy exekúcie predložené súdnym exekútorom sú vypočítané v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. a námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol a rozhodol tak , ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
k výroku č. III/
48. Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku Exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.
49. Podľa ust. § 58 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
50. V zmysle ust. § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
51. Súd z obsahu návrhu povinného zistil nasledovné a uvádza : Exekučné konanie prebieha na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade Mgr. Vojtech Kavečanského so sídlom v Košiciach, č.k.: N 2086/2014, Nz 52098/2014, NCRIs 52966/2014 zo dňa 05.12.2014, ktorého existenciu povinný nepopiera. Nakoľko povinný svoj dlh neuhradil, bolo začaté exekučné konanie. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie, čo v predmetnom exekučnom konaní nenastalo a súd nezistil po preštudovaní spisového materiálu žiadny z dôvodov, ktorý by v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení odôvodňovali zastavenie alebo neprípustnosť exekúcie a tak rozhodol , že návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
52. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že nemajetnosť povinného, ako zákonný dôvod zastavenia exekúcie, musí byť preukázaný v exekučnom konaní, a to vykonaním úkonov exekučnej činnosti súdneho exekútora. Súdny exekútor je štátom poverenou osobou, aby vykonal úkony smerujúce k uspokojeniu oprávneného. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor je povinný
postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práva právom chránených záujmov účastníkov konania.
53. V zmysle exekučného poriadku ust. § 57 ( vyššie citovaného ustanovenia ) sú taxatívne vymedzené dôvody zakladajúce zastavenie exekúcie. V danom prípade návrh na zastavenie exekúcie nebol povinným podaný dôvodne a súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie napr. že by bol exekučný titul po začatí exekučného konania zrušený alebo sa stal neúčinným, ani to, že by exekučný titul stratil svoju vykonateľnosť, resp. že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
54. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného ,exekúcia sa zastaví len čiastočne.
55. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, námietky proti trovám exekúcie zamietol ako aj návrh na zastavenie exekúcie zamietol, pretože návrh oprávneného bol podaný dôvodne a súd nezistil žiadnu zo skutočností, ktoré by spôsobili, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.
56. Súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku č. I, II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku č. III tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.