Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-184-2016.pdf
PDF · 93.74 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/184/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobkyne: S., zastúpená JUDr. Janou Závodskou, advokátkou, Alžbetina 3, Košice proti žalovanej v 1. rade: R., žalovanému v 2. rade: R., obaja zastúpení CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., advokátska kancelária, Krmanova 6, Košice, IČO: 36 857 416 o určenie, že členský podiel v bytovom družstve patrí do dedičstva takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o určenie, že členský podiel v Územnom bytovom družstve Hornád, Národná trieda 66, Košice, Y. v bytovom dome na WD., patrí do dedičstva po poručiteľke z a m i e t a.
II. P r i z n á v a žalovaným voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v 100 %-nej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 3.2.2016 domáhala určenia, že členský podiel v Územnom bytovom družstve X. poručiteľky D. v bytovom dome na M., patrí do dedičstva po poručiteľke.
2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe závetu poručiteľky D. sa stala univerzálnou dedičkou. Pri prejednaní dedičstva súčasťou aktív poručiteľky bol aj členský podiel v Územnom bytovom družstve X.. Dedičstvo bolo prejednané na Notárskom úrade J. pričom členský podiel v bytovom družstve nebol prejednaný z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. XXC/XXX/XX vo veci žalobkyne D. o neplatnosť dohody o prevode členských práv a povinností a kúpnej zmluvy.
3. Poručiteľka nadobudla svoj členský podiel v bytovom družstve X. spolu s manželom. Od toho času až do svojej smrti bývala v byte, ku ktorému mala právo užívania na adrese M., najprv v byte Z. Keď sa stala zdravotne odkázanou, prijala na podnet matky žalovanej v 1. rade návrh žalovanej v 1. rade na prevod členských práv v bytovom družstve na žalovanú v 1. rade s tým že táto jej bude poskytovať pravidelnú starostlivosť a potrebnú opateru. Pretože poručiteľka pomoc a opateru potrebovala, uzatvorila formou Notárskej zápisnice dňa 27.5.1991 so žalovanou v 1. rade dohodu o prevode členských práv v bytovom družstve v prospech žalovanej v 1. rade.
4. Následne po uzavretí tejto dohody v dôsledku neposkytovania potrebnej starostlivosti a neplnenia záväzku žalovanej v 1. rade, poručiteľka už v roku 1993 urobila viacero úkonov s cieľom zneplatniť a dosiahnuť zrušenie tejto dohody o prevode členských práv so žalovanou v 1. rade. Dňa 29.3.1994 podala aj žalobu o neplatnosť dohody o prevode členských práv a následnej kúpnej zmluvy na Okresnom súde Košice II. Konanie prebiehalo pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Vzhľadom k tomu, že poručiteľka D.
počas konania o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností a určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zomrela, žalobkyňou v tomto konaní sa stala S., avšak súd žalobu zamietol, pretože nová žalobkyňa nepreukázala vo veci naliehavý právny záujem.
5. Keďže poručiteľka pani K.omrela v priebehu konania o neplatnosť dohody o prevode členských práv, žalobkyňa ako závetná univerzálna dedička v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, sa touto žalobou domáhala určenia, že členský podiel v bytovom družstve patrí do dedičstva po poručiteľke. Naliehavý právny záujem preukazovala tým, že bez tohto určenia nie je zabezpečená ochrana jej vlastníckeho práva, nie je možné prejednať tento členský podiel v dedičskom konaní. Bez rozhodnutia súdu o tom, že vec patrí, resp. nepatrí do dedičstva, nie je možné ani odstrániť spornosť vlastníctva k tej istej veci, a to členskému podielu.
6. Žalobkyňa zastáva názor, že poručiteľka sa v súlade s ust. § 49a a nasl. Občianskeho zákonníka dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a to dohody o prevode členských práv zo dňa 27.5.1991. V prípade, ak by žalobkyňa nededila zo závetu, členský podiel by v prípade určenia neplatnosti dohody patril do dedičstva po AV.. Žalobkyňa prichádza do úvahy ako jedna z dedičiek, pretože v čase smrti pani K., s touto bývala v jednej domácnosti viac ako jeden rok. Preto by prichádzalo do úvahy, že žalobkyňa je dedičkou zo zákona z II. skupiny.
7. Žalovaní v 1. a 2. rade poukázali na to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobe. V tejto súvislosti uviedli, že predmetom dohody o prevode členských práv a povinností bol prevod členských práv a povinností, týkajúcich sa P. v Q.. V súčasnej dobe vlastníkmi tohto bytu sú manželia MC..
8. Ďalej žalovaní uviedli, že členský podiel označený žalobkyňou v žalobe v čase smrti AV. nebol majetkom nebohej D., a teda nemôže patriť do dedičstva po nej.
9. Taktiež poukázali na to, že žalobkyňa nie je právnym nástupcom po nebohej D. ohľadom členského podielu v družstve. Z osvedčenia o dedičstve vydaného JC. vyplýva, že nebohá D. žalobkyni odkázala tak veci hnuteľné, ako i nehnuteľnosti, ktoré v čase smrti bude vlastniť. Žalobkyňa je tak dedičkou len hnuteľných vecí a nehnuteľností poručiteľky, ktoré v čase jej smrti vlastnila. Poručiteľka v závete žalobkyni neodkázala členský podiel v bytovom družstve, ktorý predstavuje inú majetkovú hodnotu, a z ktorého vyplývajú členské práva a povinnosti spojené s užívaním bytu. Členský podiel v družstve nepatrí medzi hnuteľné ani nehnuteľné veci, ale predstavuje tzv. inú majetkovú hodnotu. Ak sa teda žalobkyňa nestala dedičkou členského podielu poručiteľky v bytovom družstve, nemôže mať potom ani naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe. Ani vyhovením žaloby by sa na právnom postavení žalobkyne totiž nič a nijakým spôsobom nezmenilo. Bez tohto určenia nie je ohrozené žiadne právo žalobkyne, ani jej právne postavenie nie je nijako neistým. Žalobkyňa na požadovanom určení naliehavý právny záujem nemá aj preto, že v situácii, keď predmetný byt už nie je vo vlastníctve bytového družstva, ale inej osoby, by určenie, že členský podiel patrí do dedičstva po poručiteľke nebohej D., na jej právnom postavení nič nezmenilo.
10. Žalovaní v 1. a 2. rade ďalej uviedli, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala neplatnosť dohody o prevode členských práv a povinností. Poukázali na to, že žalobkyňa neuviedla žiadne skutkové tvrdenia a nepreukázala, že nebohá D. pri uzavretí dohody o prevode členských práv a povinností konala v omyle, a že išlo o omyl kvalifikovaný v zmysle ust. § 49a Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 1.1.1992. Podľa ich názoru, dohoda o prevode členských práv a povinností, je právne perfektný a platný právny úkon, keďže bola uzatvorená v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi, a to pokiaľ ide o jej obsah aj formu, a teda neexistuje žiaden z dôvodov, ktorý by spôsoboval jej neplatnosť.
11. Žalovaní zároveň vzniesli aj námietku premlčania voči právu žalobkyne dovolať sa relatívnej neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností.
12. Keďže žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na žalobe, ktorou sa domáha určenia, že členský podiel v Územnom bytovom družstve X., patrí do dedičstva po nebohej D. taktiež nepreukázala, že je právnou nástupkyňou po nebohej D. ohľadne členského podielu v družstve, nepreukázala neplatnosť dohody o prevode členských práv a povinností a nepreukázala ani to, že členský podiel v družstve patril v čase smrti nebohej D. do jej majetku, a teda nepreukázala, že predmetný členský podiel
patrí do dedičstva po nebohej D. žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
13. Žalobkyňa do spisu predložila Dohodu o prevode členských práv a povinností v Územnom bytovom družstve X. a o majetkovom vyporiadaní spísanú vo forme Notárskej zápisnice pred notárom J. previedla na žalovanú v 1. rade členské práva a povinnosti v Územnom bytovom družstve X. Košice I, týkajúce sa 3-izbového družstevného bytu Z. (v súčasnej dobe M.) v Q., včítane zostatkovej hodnoty členského podielu vo výške 19.139,-Kčs a žalovaná v 1. rade tieto členské práva a povinnosti, včítane zostatkovej hodnoty členského podielu nadobúda.
14. Do spisu bolo predložené aj osvedčenie o dedičstve sp. zn. XX D XXXX/XX, D not. XX/XX zo dňa XX.X.XXX0 vyhotovené JC. notárkou v dedičskej veci po D.. V osvedčení sa uvádza, že poručiteľka zanechala závet napísaný v V. zo dňa 4.5.1998. Podľa tohto závetu D. celý svoj majetok, a to tak veci hnuteľné, ako i nehnuteľnosti, ktoré v čase smrti bude vlastniť odkázala jedinej univerzálnej dedičke S.. Týmto závetom súčasne zrušila všetky svoje predchádzajúce závety a listiny označené ako posledná vôľa, darovanie pre prípad smrti, alebo akékoľvek z ktorých vyplýva, že sa jedná o závet, a to tak notárske listiny, ako i vlastnoručne napísané závety. Ďalej je v osvedčení o dedičstve uvedené, že poručiteľka D. bola vdova, bezdetná, bývala sama a jej rodičia už nežijú. Ako dedičia zo zákona v III. dedičskej skupine by prichádzali do úvahy jej súrodenci a netere. Títo zákonní dedičia vyššie uvedený závet zo dňa 4.5.1998 v celom rozsahu uznali.
15. Do spisu bola predložená aj žaloba D. proti žalovanej v 1. rade o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a dohody o prevode členských práv a povinností. Žaloba bola podaná na Okresný súd Košice II dňa 29.3.1994. K tomu bol pripojený rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.6.2014, ktorým bola žaloba o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností a určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietnutá. Zároveň bol predložený aj rozsudok Q., ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok prvého stupňa.
16. Žalovaní do spisu predložili čiastočný výpis z K. pre okres Košice I, obec Q., z ktorého mal súd preukázané, že žalovaní sú vlastníkmi bytu Z. 17. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 23D/1063/98 mal súd preukázané, že D., zomrela E.. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení napísanej dňa 23.3.1999 na Notárskom úrade JC. mal súd preukázané, že D. zomrela ako vdova, bezdetná, bez spolužijúcich osôb. Zápisnica bola vyhotovená za účasti D.
18. V dedičskom spise sa okrem iných nachádza aj závet napísaný dňa 16.8.1985 vo forme Notárskej zápisnice pred štátnou notárkou J. pre prípad svojej smrti všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, najmä členský podiel v T. a všetky veci v byte nachádzajúce sa, prípadne všetok majetok, ktorý po nej hocikde zostane, odkázala JD. ako jedinej a univerzálnej dedičke. Ďalej sa v spise nachádza vlastnoručný závet poručiteľky D. napísaný dňa 12.5.1997, v ktorom ustanovila za dediča nehnuteľností v katastrálnom území Q. V spise sa nachádza aj závet napísaný dňa 26.3.1991 vo forme Notárskej zápisnice napísaný notárom J. pre prípad svojej smrti členský podiel v T. v Košiciach, včítane zostatkovej hodnoty členského podielu odkázala R.. V spise sa nachádza aj závet napísaný dňa 4.5.1998 vo forme V. svoj majetok, a to tak veci hnuteľné, ako i nehnuteľnosti, ktoré v čase smrti bude vlastniť odkázala jedinej univerzálnej dedičke S.. Týmto závetom súčasne zrušila všetky svoje predchádzajúce závety a listiny označené ako posledná vôľa, darovanie pre prípad smrti, alebo akékoľvek z ktorých vyplýva, že sa jedná o závet, a to tak notárske listiny, ako i vlastnoručne napísané závety.
19. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
20. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o určovaciu žalobu, súd musí v prvom rade skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobkyne, a či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobkyne ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jej právne postavenie neistým. Predpokladom úspešnosti žaloby o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu, a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktorom v spore ide, alebo koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo sporné právo týka.
21. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia, že členský podiel v Územnom bytovom družstve Hornád, poručiteľky D.j, viažúci sa k P. patrí do dedičstva po poručiteľke. Poukazuje pritom na neplatnosť dohody o prevode členských práv a povinností v Územnom bytovom družstve X. napísanej formou Notárskej zápisnice, notárom J.. Touto dohodou sa však prevádzali členské práva a povinnosti v Územnom bytovom družstve X. nebol súčasťou uvedenej dohody o prevode členských práv a povinností.
22. Ako to vyplýva z čiastočného výpisu z K. pre katastrálne územie T. sú v súčasnej dobe manželia R. Zároveň z tohto čiastočného výpisu z LV mal súd preukázané, že žalovaní sú v súčasnej dobe vlastníkmi bU. Z uvedeného vyplýva, že v spore nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaných.
23. Žalobkyňa ďalej svoju aktívnu legitimáciu v spore odvodzuje od toho, že podľa závetu D. vo forme V., podľa ktorej sa stala univerzálnou dedičkou celého majetku, ktorý v čase smrti vlastnila poručiteľka D. V tomto závete sa však uvádza, že poručiteľka celý svoj majetok, a to tak veci hnuteľné, ako aj nehnuteľnosti, ktoré v čase smrti bude vlastniť odkazuje jedinej univerzálnej dedičke - žalobkyni. Gramatickým výkladom súd dospel k záveru, že poručiteľka v závete zanechala žalobkyni celý svoj majetok, ktorý ale bližšie špecifikovala, a to tak na veci hnuteľné, ako i nehnuteľnosti, ktoré bude vlastniť v čase smrti. Členský podiel v družstve však nepatrí medzi hnuteľné ani nehnuteľné veci, ale predstavuje tzv. inú majetkovú hodnotu. Poručiteľka teda v závete žalobkyni neodkázala členský podiel v bytovom družstve (v predchádzajúcich závetoch členský podiel neopomenula).
24. Pokiaľ sa žalobkyňa nestala dedičkou členského podielu poručiteľky D. bytovom družstve, nemôže mať ani naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe. Vyhovením žaloby by sa na jej právnom postavení nič a nijakým spôsobom nezmenilo. Členský podiel by nededila.
25. Členský podiel by nededila ani z dôvodu, že nie je po poručiteľke ani zákonnou dedičkou, pretože ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve po poručiteľke D.0, ako dedičia zo zákona prichádzajú do úvahy dedičia v III. dedičskej skupine, a to súrodenci poručiteľky a netere. Žalobkyňa do tejto dedičskej skupiny nepatrí. O tom, kto a akým spôsobom dedí po poručiteľke D. už bolo rozhodnuté JC.. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh žalobkyne na vypočutie opatrovateľky D. ako svedkyne, ktorá mala vypovedať o tom, či žalobkyňa v čase smrti poručiteľky viedla s ňou spoločnú domácnosť. Táto skutočnosť už zistená bola v rámci dedičského konania.
26. Ako bolo uvedené vyššie, preukázanie naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe je zákonnou podmienkou úspešnosti žaloby. Keďže žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na žalobe, ktorou sa domáha určenia, že predmetný členský podiel (L., a taktiež nepreukázala, že je právnou nástupkyňou po nebohej D. ohľadne iných majetkových hodnôt, vrátane členského podielu v družstve, a teda nie je ani vecne aktívne legitimovaná, súd musel žalobu zamietnuť.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Keďže súd žalobu zamietol, úspešní vo veci boli žalovaní, preto im súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v 100 %-nej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP).