Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/629/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, P., o zaplatenie sumy 465,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14C/602/2014-93 zo dňa 18.01.2016 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 465,14 eura s príslušenstvom na tom základe, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá mu pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 - uzatvorila so žalovanou dňa 13.11.2006 zmluvu o úvere č. 192666092, ktorou jej bol poskytnutý úver s tým, že celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2.508.29 eura (z toho dlžná istina 2.308,59 eura a úrok z omeškania vo výške 199,70 eura). Žaloba sa týkala zaplatenia 13. dlžných splátok splatných v období od 20.10.2010 do 20.07.2013 v celkovej výške 465,14 eura. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania vyčíslený za obdobie od 20.10.2010 do 06.08.2011 vo výške 13,86 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 465,14 eura od 07.08.2011 do zaplatenia. Súd zistil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE Slovenská sporiteľňa, a.s., (ďalej aj "banka") dňa 28.06.2011 postúpila pohľadávku na žalobcu a žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá bola špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. O postúpení pohľadávky žalovanú upovedomila banka listom zo dňa 18.07.2011, pričom žalovaná bola vtedy v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1 195 dní. Na základe zmluvy o splátkovom úvere bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1327,76 eura (40.000,- Sk), ktorý sa zaviazala vrátiť v mesačných splátkach po 35,78 eura (1.078,- Sk) v období od 20.11.2006 do 20.10.2011. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 18,40% ročne a RPMN vo výške 23,70 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky (ďalej len "VOP"). Žalovaná úver riadne a včas nesplácala, keďže pravidelne platila splátky do konca roku 2007 a v roku 2008 uhradila čiastočne úver v mesiaci apríl , september a 15. 10. 2008. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 28.06.2011 veriteľ evidoval pohľadávku v sume 2.508,29 eura, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 2.308,59 eura a úroku z omeškania vo výške 199,70. Zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale súd právny vzťah strán sporu posúdil ako vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou; pôvodný veriteľ bol totiž v postavení dodávateľa a žalovaná bola v postavení spotrebiteľa. Preto súd na daný vzťah aplikoval ustanovenie § 52 ods. 1, § 54 ods. 1,2, § 100 ods. 1, § 101, § 111 Občianskeho zákonníka. Svoje rozhodnutie odôvodnil aj s odkazom na ustanovenie § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 506 Obchodného zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

2. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. V odôvodnení rozsudku uviedol, že aj keď zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), je súčasne aj zmluvou spotrebiteľskou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), v nadväznosti na ustanovenie § 1 ods. 2 druhej vety Obchodného zákonníka. S ohľadom na to skúmal, či uplatnený nárok nie je premlčaný. Počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je totiž súd povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Pokiaľ ide o aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z., táto nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo žalobcu vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom); boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre spotrebiteľa výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah so spotrebiteľom aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre neho priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka si žalovaná ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrela zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku.

2. Z predloženého prehľadu finančných operácií mal súd preukázané, že žalovaná splácala úver riadne len do septembra 2007 , v mesiaci október 2007 uhradila z dohodnutej splátky 1.078 eura len 27,80 eura a následne v mesiacoch november a december 2007 uhradila vyššiu splátku , než bola dohodnutá. Od januára až do marca 2008 neuhradila nič a v apríly, septembri a októbri 2008 uhradila len čiastočne. Nakoľko žalovaná neuhradila riadne a včas splátku úveru splatnú v mesiaci január 2008, za deň, kedy bol žalobca oprávnený zosplatniť celý dlh, možno v zmysle ust. § 101 považovať deň, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, za deň začatia premlčacej doby. Nakoľko žalovaná neuhradila splátku splatnú dňa 20. 01.2008, najneskôr od 21. 04.2008 (teda uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 20.01.2008) začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 20.04.2011. Preto keď žaloba bola na súd podaná dňa 26.09.2013, bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku, teda po viac ako piatich rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na uplatnenie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd prihliadnuť aj bez návrhu a vzhľadom na uvedené žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len "Občiansky súdny poriadok" alebo "OSP") tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, pretože si ju neuplatnila.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu. Uviedol, že súd odvodzoval počiatok plynutia premlčacej doby odo dňa, kedy bol veriteľ oprávnený zospoplatniť celý dlh, avšak on sa s týmto záverom nestotožnil. Súd posúdil ukončenie zmluvy nesprávne, keď odvodzoval začiatok plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými nie je možné spájať ukončenie zmluvy, príp. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Súd vychádzal z nesprávnej dedukcie, pretože jeho právny predchodca nevyužil právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a on to ani netvrdil. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pristúpil až žalobca dňa 06.08.2011. V tomto smere poukázal na ustanovenie § 53 ods. 9, § 565 a § 103 Občianskeho zákonníka. Podľa zákona si veriteľ svoje právo v zmysle Občianskeho

zákonníka môže uplatniť iba do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky; ak toto právo veriteľ nevyužije, jednotlivé splátky sa budú premlčovať samostatne odo dňa ich zročnosti. Žalobca ďalej tvrdil, že nárok na uplatnené splátky s príslušenstvom nie je premlčaný, keďže pre posúdenie otázky premlčania je nutné vychádzať zo splatnosti každej splátky. Súd však premlčaciu dobu nesprávne posudzoval podľa Občianskeho zákonníka, pretože mal aplikovať ustanovenie § 387 ods. 1,2 a § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka. K splatnosti úveru došlo 06.08.2011 a premlčacia doba začala plynúť až dňa 07.08.2011 a uplynula až 07.08.2015. Keďže žaloba bola podaná na súd 26.09.2013, jeho právo premlčané nie je. Napokon žalobca nesúhlasil ani s použitím ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"), ktoré nadobudlo účinnosť až dňom 01.05.2014; jeho aplikácia na prípady týkajúce sa zmluvy uzavretej pred uvedeným dňom je podľa neho v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a na podporu svojho názoru uvádzal niektoré súdne rozhodnutia a stanoviská. Aplikáciou ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa na prebiehajúce súdne konanie bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP"), prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené z hľadiska jeho odvolacej námietky, že súd nesprávne posúdil počiatok premlčania uplatneného práva. Odvolací súd po zvážení napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Súd prvej inštancie v tejto veci aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom, čo znamená, že odvolací súd už vo veci rozhodoval v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, a teda v konaní postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 26.09.2013, domáhal zaplatenia pohľadávky nadobudnutej postúpením od Slovenskej sporiteľne, a.s., pozostávajúcej z istiny vo výške 465,14 eura ako aj z 9% úroku z omeškania odo dňa splatnosti 13. splátok do 06.08.2011 a napokon aj z celej sumy 465,14 eura od 07.08.2011 do zaplatenia. Svoje právo si uplatnil zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalovanou ako dlžníkom a Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako veriteľom dňa 13.11.2006, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 40.000 Sk; úver bol splatný spolu s dohodnutými úrokmi 18,40 % p.a. v 60 splátkach po 1.078 Sk mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci od 20.11.2006 do 20.10.2012, s RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) 23,70 %. Žalovaná dohodnuté splátky úveru riadne nesplácala a veriteľ pohľadávku zo zmluvy o úvere postúpil žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 28.06.2011. Podľa obsahu spisu zo strany pôvodného veriteľa nedošlo voči žalovanej k tzv. zosplatneniu dlhu v dôsledku nesplatenia jednej splátky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: "Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky." Zosplatnenie dlhu pôvodným veriteľom žalobca napokon ani netvrdil; v žalobe uviedol, že zosplatnenie pohľadávky zrealizoval až on, a to ku dňu 06.08.2011. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania žalobcom predloženými listinami žalobu zamietol z dôvodu prmlčania. 9. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu urobil záver, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu z dôvodu premlčania práva žalobcu, nie je v danom prípade úplne preskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 157 ods. 2 OSP), a to najmä v časti odôvodnenia týkajúceho sa úsudku o premlčaní uplatnenej pohľadávky. Záver o premlčaní súd vyvodil z vlastného úsudku o tom, že

veriteľ mohol dlh zosplatniť uplynutím troch mesiacov od neuhradenej splátky splatnej dňa 20. 01.2008, t. j. dňom 21.04.2008. Odvolací súd s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania takýto záver zatiaľ nepovažuje za správny a ani správne odôvodnený. V tomto prípade bola zmluva o úvere uzatvorená podľa ustanovení § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, avšak zmluva sa z dôvodov uvedených prvoinštančným súdom, na ktoré odvolací súd odkazuje, považuje za zmluvu spotrebiteľskú s následnou aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka (najmä § 52 a nasl.). V zmysle § 559 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dlh zanikne splnením a dlh musí byť splnený riadne a včas. V tomto prípade nebolo sporné, že žalovaná pôvodnému veriteľovi úver riadne nesplácala, no veriteľ si - pred postúpením pohľadávky - svoje právo v dôsledku nezaplatenia jednej splátky podľa § 565 Občianskeho zákonníka na zaplatenie celej pohľadávky neuplatnil. Toto právo si veriteľ vo všeobecnosti za splnenia zákonných podmienok môže uplatniť, čo znamená, že nie je povinný tak urobiť, lebo ide len o jeho právo, nie o jeho povinnosť.

10. V konaní sa však vzhľadom na aktuálnu rozhodovaciu prax všeobecných súdov bolo potrebné vysporiadať s tým, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením dlhu (jednotlivých splátok), a najmä s tým, či žalobca uplatnenú pohľadávku nadobudol platným právnym úkonom postúpenia v nadväznosti na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého: "Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom." V tomto prípade je zrejmé, že pôvodný veriteľ splatnosť úveru voči žalovanej nevyhlásil, a do spisu nebol doložený ani dôkaz o tom, že ju veriteľ ešte pred postúpením pohľadávky žalobcovi vyzval na splatenie zvyšnej časti úveru.

11. S ohľadom aj na ustanovenie bodu 7.6.1 písm. a) VOP bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, no úver podľa doložených listín postúpila bez toho, aby vopred - v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách - žalovanú písomne vyzvala na zaplatenie, keďže bola nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, a bez toho, aby postúpila svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku žalobcovi bez súhlasu žalovanej. Podľa obsahu spisu zo strany banky pred postúpením nedošlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu, čo znamená, že banka mohla v danom čase postúpiť po predchádzajúcej výzve len v tom čase nesplatenú časť dlhu. Na tom základe sa teda bolo v prvoinštančnom konaní potrebné vysporiadať aj s tým, či je vôbec žalobca aktívne legitimovaný, teda či k postúpeniu pohľadávky nedošlo v rozpore s ustanovením 92 ods. 8 zákona o bankách. Bolo potrebné vysporiadať sa s tým, či právny úkon postúpenia nie je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je (absolútne) neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. S ohľadom na uvedené bolo potrebné v prvoinštančnom konaní zhodnotiť skutočnosť, či žalobca, na ktorom spočíva dôkazné bremeno, listinnými dôkazmi (ktoré mu pri postúpení banka bola povinná odovzdať) dostatočne preukázal, že banka pred postúpením pohľadávky vyzvala žalovanú na zaplatenie niektorej časti peňažného záväzku, v dôsledku čoho by bola s platením dlhu v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a či následne žalobcovi postúpila svoju pohľadávku zodpovedajúcu len tomuto peňažnému záväzku. Ak totiž banka - ako to napokon zo spisu aj vyplýva - postúpila svoju pohľadávku žalobcovi bez splnenia zákonnej povinnosti písomnej výzvy a navyše vo výške nad rámec v tom čase dlžných súm, potom bolo potrebné súdom prvej inštancie zhodnotiť súlad takéhoto právneho úkonu postúpenia pohľadávky so zákonom a urobiť záver o platnosti či neplatnosti takéhoto právneho úkonu (§ 39, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka) v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 1,2 zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky.

13. Keďže s ohľadom na uvedené neboli v tejto veci dané podmienky ani na potvrdenie napadnutého rozsudku a ani na jeho zmenu, odvolací súd tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec podľa § 391 ods. 2 vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie najskôr posúdi platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky žalobcovi a v prípade záveru, že tento právny úkon je absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka), žalobe nebude môcť vyhovieť z dôvodu, že na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca nemohol platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči žalovaným, t.j. že nebol nositeľom práva a teda nebol v danej veci aktívne legitimovaný. V prípade opačného záveru (platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky) opätovne posúdi uplatnenie práva žalobcu v rámci premlčacej doby z hľadiska ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, a ak ustáli premlčanie práva žalobcu, tento svoj záver odôvodní v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami. Viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a prekúmateľnosti (§ 220 ods. 2 . V novom rozhodnutí rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .