Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Co-265-2017.pdf
PDF · 86.94 KB
Case nature
Subarea
7Co/265/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej , v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko a.s., so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, zast. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, proti žalovanej: K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. O. XXX, o zaplatenie sumy 8.286,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 12C/268/2016-79 zo dňa 24. apríla 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.286,22 eura titulom istiny, sumu 2.113,24 eura titulom úrokov, sumu 160,63 eura titulom úrokov z omeškania, sumu 2,50 eura titulom poplatkov, úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 8.286,22 eura od 21.5.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 190,49 eura zastavil. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a to v časti zaplatenia sumy 2.245,08 eura uplatnenej titulom úrokov a v časti úroku uplatneného vo výške 17,50 % ročne zo sumy 8.286,22 eura od 21.5.2016 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 3.5.2012 uzatvorená Zmluva o OTP EXPRES úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 9.000 eur s dohodnutým úrokom vo výške 17,5 % ročne, RPMN vo výške 19,51 % a celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť bola suma 15.870,96 eura. Žalovaná sa zaviazala úver splácať 84 mesačnými splátkami po 188,94 eura. Pre nesplácanie úveru v súlade so zmluvou bola žalovaná listom zo dňa 24.4.2014 vyzvaná na splatenie záväzku po lehote splatnosti, keďže v tom čase meškala viac ako s troma splátkami a dlžná čiastka k 24.4.2014 bola suma 2.824,64 eura. Následne žalobca listom zo dňa 3.6.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný. K termínu 3.6.2012 bola dlžná istina vo výške 8.534,50 eura a úroky vo výške 2.113,24 eura. Pohľadávka bola žalobcom vyčíslená k 20.5.2016 a to na sumu 12.998,16 eura, pričom táto suma pozostávala zo sumy 8.286,22 eura - nesplatená istinu úveru, zo sumy 4.548,81 eura - zmluvný úrok, zo sumy 160,63 eura - úrok z omeškania a zo sumy 2,50 eura - poplatkov. Z poskytnutého úveru žalovaná uhradila celkovo sumu 1.557,61 eura. V písomnom doplnení žaloby žalobca vyčíslil úroky na sumu 4.358,32 eura za obdobie od 3.6.2013 do 14.7.2014 a žalobu v časti zaplatenia sumy 190,49 eura uplatňovanej titulom úrokov zobral späť.
1.2 Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, ktorej osobitná právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. a v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba bola podaná sčasti dôvodne. Žalobca pre nesplácanie úveru v dohodnutých splátkach vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru. Dlžná istina ku dňu predčasného zosplatnenia úveru predstavovala sumu 8.286,22 eura, ďalej žalobca pôvodne požadoval zaplatenie sumy 4.548,81 eura, čo je nezaplatený úrok, suma 160,63 eura ako nezaplatený úrok z omeškania a suma 2,50 eura, ktoré sú poplatky. Následne žalobca uviedol, že titulom úrokov si uplatňuje sumu 4.358,32 eura a žalobu v časti zaplatenia sumy 190,49 eura zobral späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 8.286,22 eura titulom istiny, sumu 2.113,24 eura titulom úrokov, sumu 160,63 eura titulom úrokov z omeškania, sumu 2,50 eura titulom poplatkov, úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 8.286,22 eura od 21.5.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania s poukazom na § 517 OZ, a to vo výške 1 % ročne z dlžnej istiny 8.286,22 eura, pričom počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni, dokedy bol úrok z omeškania vyčíslený v sume 160,63 eura a výška úroku z omeškania je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. V tejto časti súd považoval žalobu za podanú dôvodne a nárok žalobcu za preukázaný listinnými dôkazmi a to zmluvou, výpisom, z účtu, výzvami na zaplatenie. Súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol a to v časti zaplatenia sumy 2.245,08 eura uplatnenej titulom úrokov a v časti úroku vo výške 17,50 % ročne zo sumy 8.286,22 eura od 21.5.2016 do zaplatenia. Súd v tejto časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď si žalobca uplatňoval zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Poukazoval na to, že od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Uviedol, že v prípade, pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Preto súd dospel k záveru, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko každá z nich mala vo veci úspech len čiastočný.
2. Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť eventuálne odvolaním napadnuté výroky súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a poukázal na to, že oprávnenosť nároku na zaplatenie úrokov aj po splatnosti úveru žalobca preukazuje nielen znením Zmluvy o úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami, ustanovením § 503 odsek 3 druhá veta Obchodného zákonníka, ale aj ustanovením § 16 odsek 1, vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, z ktorých jasne vyplýva, že rozhodujúcim pre zánik povinnosti dlžníka (spotrebiteľa) platiť dohodnutý úrok, je moment splatenia dlhu, nie samotná skutočnosť, že nastala splatnosť úveru. Ďalej vo svojom podaní poukázal vzhľadom na totožnú právnu úpravu úročenia úveru (§ 497 Obchodného zákonníka), ako aj pôžičky (§ 658 odsek 1 Občianskeho zákonníka) aj v právnom poriadku Českej republiky na podrobne odôvodnený judikát NS ČR sp.zn. 33Odo/657/2005 zo dňa 27.06.2007, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. Obdo/3/2009 zo dňa 28.10.2010, ktorý v plnom rozsahu potvrdil rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového súdu, ktorým boli priznané úroky z poskytnutého úveru aj po konečnej splatnosti úveru, ako poplatky za vedenie úverového účtu. Zdôraznil, že v danom prípade, pokiaľ by po splatnosti pohľadávky mala žalovaná platiť iba úroky z omeškania vo výške 1% ročne, znamenalo by to, že jej postavenie, napriek sústavnému porušovaniu zmluvy, je ešte výhodnejšie, ako bolo v čase do poslednej zmluvne dohodnutej splátky pohľadávky, pretože úročenie jej dlhu by kleslo zo 17,50 % (dohodnuté úroky) iba na 1 % (dohodnuté úroky z omeškania). Pritom pokiaľ by žalobca mal možnosť peniaze, ktoré mu žalovaná dlží ďalej používať v rámci svojej podnikateľskej činnosti, prinášalo by mu to pri súčasnej miere úročenia, zisk cca 6 -10
% ročne. Žalobca namietal aj nesprávne rozhodnutie o náhrade trov konania. Súd žalobu zamietol len v časti zmluvne dohodnutých úrokov, preto mal rozhodnúť tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. Aj keby príslušenstvo pohľadávky tvorilo súčasť žalovanej sumy, pričom úspech žalobcu bol vo výške 10.562,59 eur a úspech žalovanej iba vo výške 2.435,57 eur, mal súd prvej inštancie priznať žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 62,52 % a nie tomuto nepriznať i právo na náhradu trov konania.
3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou dňa 31.5.2016 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 8.286,22 eura ako nesplatenej istiny úveru, sumy 4.548,81 eura ako nezaplateného úroku do 20.5.2016, sumy 160,63 eura z titulu nezaplateného úroku z omeškania do 20.5.2016, bežného úroku vo výške 17,5 % ročne zo sumy 8.286,22 eura od 21.5.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 8.286,22 eura od 21.5.2016 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou dňa 3.5.2012 Zmluvu o OTP EXPRES úvere, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 9.000 eur, a ktorý sa žalovaná zaviazala úver splácať splátkami po 188,94 eura pri ročnej úrokovej sadzbe 17,5 % ročne. V dôsledku nesplácania úveru bola žalovaná listom zo dňa 24.4.2014 vyzvaná na splatenie záväzku po lehote splatnosti a následne žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 14.7.2014. Poukázal na to, že pohľadávka k 20.5.2016 bola vyčíslená na sumu 12.998,16 eura a pozostáva zo sumy 8.286,22 eura - nesplatená istinu úveru, zo sumy 4.548,81 eura - nezaplatený úrok, zo sumy 160,63 eura - nezaplatený úrok z omeškania, a zo sumy 2,50 eura - poplatkov. Ako je už vyššie uvedené súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 8.286,22 eura titulom istiny, sumu 2.113,24 eura titulom úrokov, sumu 160,63 eura titulom úrokov z omeškania, sumu 2,50 eura titulom poplatkov, úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 8.286,22 eura od 21.5.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Do tohto vyhovujúceho výroku súdneho rozhodnutia strany sporu odvolanie nepodali, preto predmetom odvolacieho konania bol iba zamietajúci výrok, ktorým súd žalobu v časti zaplatenia sumy 2.245,08 eura uplatnenej titulom úrokov a v časti úroku uplatneného vo výške 17,50 % ročne zo sumy 8.286,22 eura od 21.5.2016 do zaplatenia zamietol a v tejto súvislosti aj výrok o trovách konania. Súd prvej inštancie v tejto časti nárok žalobcu zamietol poukazujúc na to, že žalobca si uplatňoval zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok) a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, inak by došlo k dvojnásobnému zaťaženiu spotrebiteľa v podobe úrokov z úveru i úrokov z omeškania.
6. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nestotožnil, pretože dôvody, pre ktoré súd vo zvyšku žalobu zamietol považuje za nesprávne a aj nedostatočne odôvodnené. Je nepochybné, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená úverová zmluva v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má povahu tzv. absolútneho obchodu. Zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V danom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená písomná úverová zmluva, ktorej platnosť nebola spochybnená. Pre určenie zmluvných práv a povinností je potrebné vychádzať najmä z obsahu úverovej zmluvy, ktorá upravuje práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov, napr. úrokov z úveru. Nepochybne však jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú súdnej kontrole z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Zmluvný úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv ani omeškanie dlžníka, ktoré navyše zakladá vznik nových sankčných záväzkov.
7. V tomto smere odvolací súd poukazuje v prvom rade na to, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti nie je možné zistiť, na základe čoho dospel k záveru, že žalobcom poskytnuté finančné prostriedky sa úročia iba do konca predčasnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie v tomto smere neuviedol akým právnym predpisom sa riadil a na základe čoho prijal záver, že po zosplatnení celej sumy zostatku úveru nepatrí žalobcovi zmluvný úrok a je možné mu priznať iba úrok z omeškania. Predčasnú splatnosť úveru vyhlásil žalobca z dôvodu neplnenia povinnosti dlžníka riadne poskytnutý úver splácať. Ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť úroky, potom by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) a za poskytnutie finančných prostriedkov by už dlžník neplatil žiadnu sumu. Predčasná splatnosť úveru je sankciou za porušenie povinností dlžníka. Odvolací súd poukazuje na to, že úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru (pôžičky) predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje, za akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v zjednanej lehote splatnosti veriteľovi nevráti. Tak tomu bolo aj v uvedenom prípade, keď v článku III bodu 3 všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že „banka účtuje úroky zo skutočných denných zostatkov úveru, od prvého dňa čerpania úveru až do dňa, ktorý predchádza dňu úplného splatenia úveru“. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zmluvné úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na rozdiel od toho úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania so splatením istiny a veriteľ ich môže požadovať, i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 OZ). Pritom platí, že môžu existovať popri sebe (obdobne aj uznesenie NS ČR 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.8.2014).
8. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c ) CSP zrušil v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa bude opätovne zaoberať vecou samou, vykoná dokazovanie vo veci samej vo veci opätovne rozhodne a toto svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP, pričom zohľadní námietku žalobcu uvedenú v odvolaní o nesprávne priznanom nároku na náhradu trov konania, keď žalobca mal v konaní úspech vo výške 62,52 % a napriek tomu mu súd prvej inštancie nepriznal právo na náhradu trov konania.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).