Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-123-2017.pdf
PDF · 96.64 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/123/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: RECLAIM, a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2/A, IČO: 46 076 760 proti povinnej: E. E. (predtým U.), nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom U., E. XXX/XX, o vymoženie 7.219,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 15Er/1873/2009-46, zo dňa 25. apríla 2017, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 4, 6 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 28.09.2009 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 7.219,01 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm 159/2009-16 zo dňa 27.05.2009. Súd prvej inštancie dňa 06.10.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša vykonaním exekúcie. Oprávnený dňa 21.01.2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Z doplnenia vyplýva, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého právnym predchodcom oprávneného (Prvou stavebnou sporiteľňou a.s.) a povinným na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 29.09.2006. Zaplatenie pohľadávky z úveru bolo zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou povinným na rad právneho predchodcu oprávneného. K doplneniu návrhu predložil oprávnený Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Z predloženej zmluvy vyplýva, že ju uzavrel právny predchodca oprávneného ako veriteľ a povinný ako dlžník. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinný pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vo veci samej rozhodol Okresný súd Bratislava V len na podklade originálu predloženej zmenky (a to v zmysle ust. § 175 a nasl. O.s.p.), pričom z exekučného titulu nevyplýva, že by zmenkový súd pred jeho vydaním skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vlastný právny vzťah právneho predchodcu oprávneného s povinným vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Pri uzatvorení zmluvy konal právny predchodca oprávneného ako podnikateľ poskytujúci služby - úvery, pričom povinný vystupoval a konal ako fyzická osoba nepodnikateľ, ktorý použil službu oprávneného pre svoju priamu osobnú spotrebu. Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú, tak ako to majú na mysli ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie - zmenkový platobný rozkaz, bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, pričom zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, čo bolo v súlade s § 175 a nasl. O.s.p. a v znení platnom ku dňu vydania exekučného titulu. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu (nakoľko podľa vtedy platnej právnej úpravy tak ani nemohol robiť), plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté
na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP (s poukazom na § 243f ods. 4 EP). Preto súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP zastavil. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, h/ CSP. Poukázal na to, že vydaním napadnutého rozhodnutia bolo porušené základné právo oprávneného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, pretože exekučný súd pri svojom rozhodovaní nerešpektoval zákonom stanovené účinky exekučného titulu ako právoplatného rozhodnutia upravené v § 226, § 228, § 230 a § 232 CSP (pôvodne § 159 O.s.p.) a § 110 Občianskeho zákonníka. Právoplatné súdne rozhodnutia musia exekučné súdy plne rešpektovať a k ich zmene možno dospieť výlučne prostredníctvom konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch upravených v zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Z ohľadom na to mal oprávnený za to, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ CSP. Pokiaľ zákonodarca prijatím zákona č. 438/2015 Z.z. dal exekučným súdom akúsi sui generis právomoc dodatočne (spätne) vo vykonávacom konaní vecne preskúmať právoplatné súdne rozhodnutie, a to mimo rámca základného konania a v ňom zakotvených riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, potom takáto práva úprava je v priamom rozpore nielen s vyššie uvedenými ustanoveniami CSP, ale aj s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Princíp právnej istoty ako dôležitý pilier ochrany práva v právnom štáte v sebe zahŕňa aj ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere. Z ústavnoprávneho hľadiska oprávnený považoval za absolútne neudržateľné, že k opätovnému vecnému prieskumu a teda k opätovnému vecnému prejednaniu už právoplatne skončenej veci dochádza vo vykonávacom konaní. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 15/98, Pl. ÚS 3/00, Pl. ÚS 16/95, Pl. ÚS 16/06, I. ÚS 10/98, I. ÚS 10/00, I. ÚS 84/02, IV. ÚS 47/03, III. ÚS 142/03, I. ÚS 73/03). Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že ustanovenie § 243f Exekučného poriadku nepochybne odporuje zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty, ako základným princípom právneho štátu, keď umožňuje exekučným súdom dodatočný, spätný prieskum súdnych rozhodnutí v už prebiehajúcich exekučných konaniach. Mal za to, že v danej veci ide o pravú retroaktivitu, keďže nová právna úprava neguje účinky právoplatných súdnych rozhodnutí spätne, do minulosti. Zákonodarca sa snažil formálne legitimizovať zásah do účinkov právoplatných súdnych rozhodnutí tým, že zák. č. 438/2015 Z.z. zároveň doplnil do ustanovenia § 228 ods. 1 O.s.p. nové písmeno g/, na základe ktorého mohol účastník konania napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu návrhom na obnovu konania aj v prípade, že právoplatné rozhodnutie súdu bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená. Tu sa naplno prejavila nekoncepčnosť a nesystematickosť prijatých zmien, keď zákonodarca absolútne opomenul, že návrh na obnovu konania bolo/je možné podať len v objektívnej lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia, čím znemožnil akúkoľvek procesnú obranu veriteľov v prípadoch, keď od právoplatnosti exekučného titulu uplynuli viac ako 3 roky. V tomto smere žiadal, aby odvolací súd v záujme ochrany základných práv oprávneného podal v zmysle čl. 125 Ústavy SR a § 37 zák. č. 38/1993 Z.z. o Ústavnom súde SR návrh na vyslovenie nesúladu ust. § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m/ a § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z.z. s čl. 1, čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odvolacie konanie do času rozhodnutia Ústavného súdu prerušil. K vecnej stránke napadnutého uznesenia poukázal na to, že podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku súd môže zastaviť exekúciu iba v tom prípade, ak sa v základnom konaní uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky alebo na obmedzenie, či neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. S poukazom na § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nemôže zastaviť exekúciu len na tom základe, že súd v základnom konaní neskúmal spotrebiteľskú zmluvu. Vychádzajúc z právnej úpravy platnej v čase vydania exekučného titulu bolo jedinou podmienkou pre uplatnenie práva zo zmenky predloženie originálu zmenky a súd nebol oprávnený skúmať žiadne ďalšie skutočnosti okrem platnosti samotnej zmenky. Práve preto zákonodarca uložil oprávneným povinnosť doplniť návrh na exekúciu o opis všetkých rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa samotného právneho vzťahu s povinným a tieto skutočnosť aj preukázať, aby mohol exekučný súd sám kvalifikovane preskúmať, či spotrebiteľská zmluva, ktorá bola základom vzťahu, obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky alebo
existovalo obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal a len pri identifikovaní konkrétnej neprijateľnej zmluvnej podmienky, obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozporu s dobrými mravmi pripustil možnosť zastavenia exekúcie. V predmetnej veci však súd zastavil exekúciu len na tom základe, že sa zmenkový súd v základnom konaní sp. zn. 3Zm/159/2009 nezaoberal zmluvou o mimoriadnom medziúvere č. 2333796106 a stavebnom úvere č. 2333796405 zo dňa 29.09.2006, na základe čoho dospel k záveru, že je nepochybné, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Súdu prvej inštancie ako exekučnému súdu vytýkal, že nekonkretizoval jedinú neprijateľnú zmluvnú podmienku resp. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, na ktoré zmenkový súd neprihliadol. Mal za to, že exekučný súd je tým súdom, ktorý mal skúmať dôvody dané v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, nakoľko mal k dispozícii doklady na základe ktorých bolo možné určiť, či zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere obsahuje neprijateľné podmienky, a len v prípade ich zistenia mohol exekúciu zastaviť. Rovnako neskúmal obmedzenie na použitie zmenky vo vzťahu k zmluve o mimoriadnom medziúvere č. 2333796101 a stavebnom úvere č. 2333796405 zo dňa 29.09.2006. Poukázal na to, že uvedená zmluva nepodlieha režimu zákona č. 258/2007 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale iba režimu zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom v čase vystavenia zmenky neexistovalo žiadne obmedzenie ani zákaz na jej použitie ako zabezpečovacieho inštitútu vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Oprávnený mal za to, že v danom prípade neexistoval žiadny dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov sa domáhal zmeny napadnutého uznesenia tak, že odvolací súd zruší odklad exekúcie a uloží súdnemu exekútorovi pokračovať v exekúcii.
3. Povinná sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 CSP.
5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ("CSP"), ktorým sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
6. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015), v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
7. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015) dôvodom na zastavenie exekúcie je, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
8. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015), v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
9. Podľa ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015), ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.
10. Podľa ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015), ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
11. Podľa § 243h veta prvá zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. V prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 28.09.2009 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 7.219,01 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm/159/2009-16 zo dňa 27.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.06.2009. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 06.10.2009.
13. V zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015) oprávnený, ktorý vymáha nárok zo zmenky na základe vykonateľného exekučného titulu od povinného ako fyzickej osoby, bol po účinnosti novely Exekučného poriadku uskutočnenej zákonom č. 438/2015 Z. z. povinný do 30 dní doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným, ako aj priložiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Medzi tieto dôkazy možno zaradiť zmenku, zmluvu uzavretú medzi oprávneným (jeho právnym predchodcom) a povinným, jej prípadne prílohy a dohodu o vyplnení zmenky. Ak si oprávnený túto zákonnú povinnosť splnil, je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (viď § 243f ods. 6).
14. S poukazom na ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený v zákonnej lehote doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie. V doplnení návrhu oprávnený uviedol, že vlastný vzťah s povinným vznikol zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2333796106 a stavebnom úvere č. 2333796405 zo dňa 29.09.2006 uzatvorenej medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., IČO: 31 335 004 ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver. Plnenie povinnej z úverovej zmluvy bolo zabezpečené vlastnou blankozmenkou, vystavenou povinnou. Keďže povinná neuhrádzala splátky úveru riadne a včas, v zmysle podmienok dohodnutých v úverovej zmluve, Prvá stavebná sporiteľňa odstúpila od úverovej zmluvy a vyzvala povinnú na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov s príslušenstvom. Keďže povinná dobrovoľne svoj záväzok nesplnila, Prvá stavebná sporiteľňa uplatnila na Okresnom súde Bratislava V svoj nárok zo zabezpečovacej zmenky, pričom zmenková suma zodpovedala výške nesplateného úveru s príslušenstvom. Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.05.2009, č.k. 3Zm/159/09-16 je exekučným titulom v tomto konaní. Spolu s doplnením boli predložené aj fotokópie uvedených úverových zmlúv a kópia odstúpenia od úverovej zmluvy zo dňa 31.10.2008.
15. Povinnosťou exekučného súdu bolo z predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie preskúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom existencia spotrebiteľského vzťahu musí vychádzať z právnej normy účinnej v čase vzniku tohto právneho vzťahu alebo či spotrebiteľská zmluva neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal, resp. či plnenie priznané zo zmenky nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom.
16. Uvedená preskúmavacia povinnosť exekučného súdu vyplýva aj zo spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2015 R 93/2015 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, ktoré je aplikovateľné nielen na základné konanie (konanie o veci samej), ale aj na exekučné konanie a podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť
predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
17. Na základe uvedeného dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je daný, ak oprávnený v zákonom stanovenej lehote doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie, zároveň ide o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, prípadne v spotrebiteľskej veci súd neprihliadol na existujúce zákonné obmedzenie alebo existujúcu neprípustnosť použitia zmenky. Povinnosťou súdu v exekučnom konaní je teda vyhodnotiť, v akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženie nároku nepripustiť.
18. Exekučný súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak má jednotlivé dôvody pre zastavenie predpokladané právnou normou preukázané. Tieto skutočnosti však musí exekučný súd skúmať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení na základe oprávneným predložených dokladov podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.
19. V rozhodovanej veci si oprávnený predložením zákonom vyžadovaných dokladov splnil dôkazné bremeno a úlohou exekučného súdu bolo na základe doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie posúdiť splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre ďalšie vedenie exekúcie a následne rozhodnúť buď o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, alebo o pokračovaní exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.
20. Tým, že súd prvej inštancie na základe oprávneným predložených listinných dôkazov neskúmal, či zmenkový súd v základnom konaní prihliadol na konkrétne uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, prípadné existujúce obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na prípadný rozpor s dobrými mravmi, vec nesprávne právne posúdil z hľadiska existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.
21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1, 2 CSP.
22. V ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu v naznačenom smere posúdiť, či v rozhodovanej veci je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.
23. Súd prvej inštancie bude ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 391 ods. 2 CSP).
24. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej rozhodovacej praxi v otázke skúmania dôvodov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Medzičasom však Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal v obdobných veciach viacero rozhodnutí, v ktorých dospel k odlišným záverom (napr. uznesenie sp. zn. 3Oboer/5/2017 zo dňa 27. júna 2017, sp. zn. 3Oboer/10/2017 zo dňa 24. augusta 2017), preto Krajský súd v Trenčíne pristúpil k prehodnoteniu svojej rozhodovacej činnosti v záujme jej zosúladenia s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR v zmysle čl. 2 ods. 1, 2 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).