Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Sa-39-2016.pdf
PDF · 79.13 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sa/39/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcov: 1/ Mgr. H. L., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, J. XXXX/XX, V., 2/ Mgr. S. L., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, J. XXXX/XX, V. (právni nástupcovia po poručiteľovi Bc. H. L., nar. 09. XX. XXXX, zomr. 09. 06. 2017, J. XXXX/XX, V.), proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti a zrušenie rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. októbra 2016 č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/9437/JH, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (Bc. H. L.) v podaní zo dňa 27. 10. 2016, postúpené tunajšiemu súdu uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03. 11. 2016 pod sp. zn. 6Sa/58/2016-28, uviedol, že rozhodnutím zo dňa 10. 10. 2016 č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2016/9437/JH žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa 01. 07. 2016 č. BA5/OPPnKŤZPaPČ/ SOC/2016/28246-0003, ktorým Úrad nevyhovel žiadosti žalobcu o peňažný príspecok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla s odôvodnením, že žalobca nie je odklázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 13. 05. 2015 mu bola diagnostikovaná akútna lymfoblastová leukémia, Ph pozitívna, s infiltráciou do centrálnej nervovej sústavy. Ochorenie bolo liečené chemoterapiou a transplantáciou krvotvorných buniek kostnej drene. V januári 2016 sa ochorenie vrátilo, bol liečený. Druhý relaps ochorenia nastal v apríli 2016, odvtedy sa liečil. Žalobca uviedol, že od objavenia prvých symptómov trpel opakovanými infekciami. Rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa 24. 07. 2015 č. TO1/OPPNKŤZPAPČ1/SOC/2015/30170-0004 žalobca bol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 90 % a rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa 24. 07. 2015 č. TO1/OPPNKŤZPAPČ1/ SOC/2015/30170-0004 Úrad vyhovel žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu, nakoľko podľa záverov lekárskeho posudku bol žalovaný odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom z dôvodu zvýšeného rizika infekcie. Dňa 14. 04. 2016 žalobca podal na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany žiadosť o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla a žiadosť o príspevok na osobného motorového vozidla. Obe žiadosti Úrad zamietol a tiež rozhodol o odňatí parkovacieho preukazu. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaný potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie.
Žalobca žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
2. Súd uznesením zo dňa 23. 12. 2016 č. k. 19Sa/39/2016-34 vyzval žalovaného, aby sa k žalobe zo dňa 27. 10. 2016 vyjadril. Dňa 03. 02. 2017 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 30. 01. 2017, ktorý uviedol, že dňa 10. 06. 2016 bol vydaný komplexný posudok č. TOI/ OPPnKŤZPaPČi/SOC/2016/28253, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobcu bola určená na 90 % podľa prílohy č. 3 časti II., bod 8, písm. a) k zákonu č. 447/2008 Z. z. Na základe uvedených skutočností vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. TO l/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/28246-0003 zo dňa 01.07.2016, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiaceho so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a príspevok mu nepriznal. Prvostupňový správny orgán pri vydávaní predmetného rozhodnutia vychádzal z komplexného posudku Úradu práce č. TOl/OPPnKtZPaPČl/SOC/2016/28253 zo dňa 10.06.2016.
Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči rozhodnutiu Úradu práce TOl/ OPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/28246-0003 zo dňa 01. 07. 2016.
Odvolací orgán po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, spisovej dokumentácie vzťahujúcej sa na vec, odvolania žalobcu ako aj po doplnení dokazovania dospel k záveru, že odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie je v súlade správnymi predpismi platnými v čase jeho vydania. Nakoľko žalovaný nemal dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, žalobou napadnutým rozhodnutím č. UPS/USI/SSVOPPKPC2/SOC/20I6/9437/JH zo dňa 10. 10. 2016 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. TOl/ OPPnlCŤZPaPČ/SOC/2016/28246-0003 zo dňa 01. 07. 2016 potvrdil.
Na základe vyššie vymedzených skutočností žalovaný považoval žalobu na preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu za neopodstatnenú a žiadal, aby súd tejto žalobe nevyhovel, zamietol ju v celom rozsahu a tiež žiadame žalobcovi nepriznať náhradu trov konania, ani právneho zastúpenia.
Podanie doručené tunajšiemu súdu dňa 03. 02. 2017 taktiež obsahovalo vyjadrenie k žalobe zo dňa 17. 01. 2017, v ktorom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, Špitálska 8, Bratislava uviedol, že nakoľko pán Bc. L. H. nie je podľa komplexného posudku odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 citovaného zákona o peňažných príspevkoch, čo je prvou podmienkou, ktorú musí fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím spĺňať pre poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, citovaný peňažný príspevok nebol v posudku navrhnutý. Pretože posudzovanému v komplexnom posudku druhostupňového správneho orgánu nebol navrhnutý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nie je možné mu v zmysle citovaného ustanovenia § 38 ods. 1. písm. b) bod 2. zákona o peňažných príspevkoch, žiadaný peňažný príspevok poskytnúť.
3. Žalobca sa k podaniu zo dňa 03. 02. 2017 vyjadril dňa 20. 02. 2017. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného ak tvrdí, že popísaná situácia odkázanosť na individuálnu prepravu neodôvodňuje. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. lSžso/32/2013 zo dňa 15. 04. 2014, citovanom v žalobe, zastáva stanovisko opačné. Žalovaný vo vyjadrení uvádza, že predmetný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je možné vzťahovať na jeho prípad, nakoľko „posudzovanie zdravotného stavu je veľmi špecifická a individuálna záležitosť konkrétnej posudzovanej fyzickej osoby, a preto nie je možné vo veci žalobcu použiť konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky". Naopak, predmetný rozsudok je možné vzťahovať na tento prípad práve preto, že Najvyšší súd ním ako nesprávny označuje postup žalovaného, ktorý odkázanosť na individuálnu prepravu stotožňuje so schopnosťou pohybovať sa a nezohľadňuje ďalšie okolnosti (a to práve zvýšené riziko Infekcie, ktoré môžu negatívne zasahovať do možností žiadateľa využívať hromadnú dopravu. Rovnakého pochybenia sa ten istý žalovaný dopúšťa aj v jeho prípade.
Mal za to, že žalovaný si ustanovenie § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. vysvetľuje nesprávne a pri posudzovaní odkázanosti na individuálnu prepravu nezohľadňuje okolnosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú možnosť využívať hromadnú dopravu. V prípade žalobcu je takouto okolnosťou práve to, že sa kvôli svojmu ochoreniu musím vyvarovať stretnutiam s chorými ľuďmi a dodržiavať striktný zdravotný režim. Žalovaný ani v napadnutom rozhodnutí, ani vo svojom vyjadrení k žalobe nevysvetlil, prečo sa domnieva, že žalobca je schopný sám za týchto prísne vymedzených podmienok dostaviť sa na zastávku
a tam zotrvať v prítomnosti iných osôb do príchodu dopravného prostriedku, vykonať jazdu a následne sa z neho presunúť do inej lokality, pričom som počas uvedeného transportu neustále vystavovaný kontaktu s rôznymi jednotlivcami, u ktorých sa dá s určitou pravdepodobnosťou očakávať výskyt pre mňa nebezpečných ochorení. Na základe uvedených skutočností žalobca v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe.
4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 20. 02. 2017 vyjadril podaním zo dňa 27. 03. 2017 kde uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia k žalobe zo dňa 30. 01. 2017.
5. Otec nebohého Bc. H. L., v tomto konaní žalobca v 1. rade, doručil súdu dňa 22. 06. 2017 úmrtný list Bc. H. L., z ktorého súd zistil, že pôvodný žalobca zomrel dňa 09. 06. 2017.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01. 07. 2016 (ďalej len SSP), ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
7. Podľa ust.§ 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01. 07. 2016 (ďalej len CSP), ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
8. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ustanovenie § 63 CSP upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby, teda k jej smrti došlo počas konania, t. j. v období od doručenia žaloby do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súd má po posúdení povahy sporu možnosť len konanie zastaviť alebo v konaní pokračovať. Povahou veci sa rozumie povaha hmotných práv a povinností, o ktoré v konaní ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje od nástupníctva hmotnoprávneho (uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 368/2012).
Z úmrtného listu H. L. v knihe úmrtí matričného úradu Bratislava - Nové Mesto, zväzok 66, ročník 2017, strana 22, por. č. 656 mal súd za preukázané, že nie je možné v konaní pokračovať, nakoľko rozhodnutie žalovaného sa vzťahovalo na nepriznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla v prospech pôvodného žalobcu.
Súd považuje za potrebné poznamenať, že v tomto štádiu konania konal so zákonnými dedičmi v II. dedičskej skupine po poruč. H. L., t. j. s rodičmi poručiteľa: Mgr. H. L., rod L., nar. XX. XX. XXXX, J. XXXX/XX, V. a Mgr. S. L., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, J. XXXX/XX, V., nakoľko nie je možné konať s pôvodným žalobcom, t. j. H. L., pretože spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti zaniká smrťou.
9. Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na uvedené ustanovenia bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie podľa § 63 ods. 1 CSP zastaviť.
10. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené. .
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.