Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/192/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci manželky: N., zastúpenej advokátkou JUDr. Katarínou Kalabovou, AK Krasovského 13, Bratislava a manžela: G. zastúpeného JUDr. Simonou Schusztekovou PhD., Svetlá 8, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: N., zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Hanulova 9/A, Bratislava, t a k t o

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov N. a G. uzavreté dňa X.X.XXXX v R., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R. vo zväzku V. ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á dz a .

II. Maloleté deti Z. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že v starostlivosti matky budú každý nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 15.00 hod. do nasledujúceho párneho pondelka do 15.00 hod. a v starostlivosti otca budú každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 15.00 hod. do nasledujúceho nepárneho pondelka do 15.00 hod. s tým, že táto úprava neplatí v čase letných, zimných, jarných a Veľkonočných prázdnin.

III. Ďalej budú maloleté deti v starostlivosti matky nasledovne:

- každý párny rok počas jarných prázdnin od soboty, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin od 10.00 hod. do nedele, ktorá nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin do 18.00 hod.,

- každý nepárny rok v čase od 24.12. od 14.00 hod. do 27.12. do 13.00 hod.,

- každý párny rok v čase od 2.1. od 13.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod.,

- každý párny rok v čase od 27.12. od 13.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 13.00 hod.,

- každý nepárny rok počas Veľkonočných prázdnin od stredy, ktorá predchádza Veľkému piatku od 15.00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod.,

- každý párny rok v čase od 15.7. od 18.00 hod. do 1.8. do 18.00 hod. a od 16.8. od 10.00 do 1.9. do 18.00 hod.

- každý nepárny rok v čase od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 18.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod.

a v starostlivosti otca nasledovne:

- každý nepárny rok počas jarných prázdnin od soboty, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin od 10.00 hod. do nedele, ktorá nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin do 18.00 hod.,

- každý párny rok v čase od 24.12. od 14.00 hod. do 27.12. do 13.00 hod.,

- každý nepárny rok v čase od 2.1. od 13.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod.,

- každý nepárny rok v čase od 27.12. od 13.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 13.00 hod.,

- každý párny rok počas Veľkonočných prázdnin od stredy, ktorá predchádza Veľkému piatku od 15.00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod.,

- každý párny rok v čase od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do18.00 hod. a od 1.8. od 18.00 hod. do 16.8. do 10.00 hod.

- každý nepárny rok v čase od 15.7. od 18.00 hod. do 1.8. do 18.00 hod. a od 15.8. od 18.00 do 1.9. do 18.00 hod.

IV. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sú rodičia o p r á v n e n í stretávať sa s maloletými deťmi v každom týždni, v ktorom nemajú deti v osobnej starostlivosti a to od stredy od 15.00 hod. do štvrtku do 15.00 hod. s výnimkou letných, zimných, jarných a Veľkonočných prázdnin.

V. Preberanie a odovzdávanie maloletých detí počas školského roka bude prebiehať v zariadeniach, ktoré maloleté deti aktuálne navštevujú a v čase sviatkov, prázdnin a v prípade neprítomnosti detí v zariadení bude preberanie a odovzdávanie prebiehať u toho rodiča, ktorému aktuálne výkon osobnej starostlivosti končí. VI. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. VII. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné na maloleté deti n e u r č u j e . VIII. Manželka je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV vedený v Štátnej pokladnici, č. účtu: E. náhradu trov konania štátu vo výške 207,17 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IX. Manžel je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV vedený v Štátnej pokladnici, č. účtu: E. náhradu trov konania štátu vo výške 207,17 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

X. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manželka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 22.7.2015 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Návrh odôvodnila tým, že s manželom sa zoznámili v roku 2001 a postupom času začali bývať v jednej domácnosti. Manželstvo uzavreli z lásky a vzájomnej citovej náklonnosti. V roku 2006 si zaobstarali väčší byt, do ktorého sa presťahovali a v tom čase nastala aj prvá kríza v ich manželstve, keď sa manžel priznal k mimomanželskému pomeru. Napriek tomu nechcela prijať unáhlené a nerozvážne rozhodnutie a v snahe o obnovu manželského spolužitia vyhľadala odbornú pomoc. S manželom sa dohodli, že sa pokúsia spolužitie obnoviť a ich vzťahy sa zlepšili. Postupom času nastala v manželstve ďalšia kríza, ktorá sa prehlbovala a dozvedela sa, že manžel udržiaval ďalší mimomanželský pomer. Neskôr nadviazal ďalší mimomanželský vzťah, ktorý trvá doteraz a v marci 2013 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Čo sa týka maloletých detí, snažila sa, aby boli so vzniknutou situáciou čo najmenej traumatizované, ale ovplyvnilo ich to negatívne. V prípade záujmu otca, umožňuje mu kontakt s deťmi a to aj nad rámec dohodnutého režimu. Otec na výživu maloletých detí prispieva sumou 1.000,-€ mesačne a obom deťom hradí školné, družinu, návštevu krúžkov a aj náklady spojené s užívaním bytu, v ktorom ona býva spolu s maloletými deťmi. Na čas po rozvode manželstva žiadala obe maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ich budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia a otec aby bol na ich výživu zaviazaný prispievať sumou 700,-€ mesačne na jedno dieťa. Zároveň žiadala, aby bol upravený styk otca s maloletými deťmi v každom nepárnom týždni od piatku od 13.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. s tým, že otec deti vyzdvihne a aj odovzdá v školskom zariadení, ktoré navštevujú. Ďalej žiadala o konkrétnu úpravu styku počas školských prázdnin. V priebehu konania upravila svoj návrh v časti výživného a žiadala zaviazať otca vyživovacou povinnosťou vo výške 600,-€ mesačne na jedno dieťa a zároveň upravila návrh aj v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi, ktorým navrhla úpravu styku počas bežného roka každý párny týždeň od štvrtka od 15.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 8.00 hod. Ďalej aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým N. každý utorok od 15.00 hod. do 18.30 hod. a každý pondelok od 15.00 hod. do 18.300 hod. s maloletou M.. V časti úpravy styku počas prázdnin zotrvala na pôvodne podanom návrhu. S návrhom otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nesúhlasila a bola toho názoru, že doterajší režim stretávania sa otca s deťmi deťom vyhovuje a vzhľadom na charakter ich práce považovala striedanie v týždennom režime za ťažko realizovateľné. Navyše bola toho názoru, že v prípade týždenného striedania detí by deťom bolo počas týždňa dlho bez druhého rodiča, s ktorým práve nie sú. Snaží sa počúvať deti a prihliadať na ich názor s tým, že podľa nej majú deti rovnako radi oboch rodičov.

2. Manžel sa k návrhu písomne vyjadril a uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, avšak dôvody, ktoré manželka uviedla v návrhu vníma inak. Myslí si paradoxne, že práve rozvod manželstva bude v záujme maloletých detí, keďže verí, že rozvodom prestanú byť zapájané do manželských problémov. Zásadne však nesúhlasil s navrhovanou úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, keďže už v súčasnosti má možnosť stýkať sa s deťmi nepomerne častejšie ako v návrhu navrhuje manželka. O deti sa staral odmalička, vedel ich prebaliť, okúpať a nakŕmiť, zažil ich prvé kroky, slová a vety a pokiaľ mu to bude umožnené, rád by v tom pokračoval aj ďalej. Deťom venoval všetok svoj voľný čas, aktívne s nimi trávil dovolenky a prázdniny a robí to dodnes. S deťmi ho spája množstvo zážitkov a plánuje aj po rozvode manželstva v starostlivosti o ne pokračovať. Práve deti boli hlavným a v podstate aj jediným dôvodom jeho zotrvávania v manželstve, ktoré sa už dávno stalo nefunkčným. S deťmi má vybudovaný blízky citový vzťah, čo aj samotná manželka konštatovala v návrhu a vie vytvoriť pre deti rodinné zázemie aj po rozvode manželstva. Dokáže zabezpečiť každodennú starostlivosti o deti a preto má záujem na tom, aby obe maloleté deti boli zverené do striedavej osobne starostlivosti rodičov. Mal za to, že striedavá starostlivosť by nebola pre deti traumatizujúca, keďže nedôjde k zmene prostredia, deti sú naučené nocovať mimo bydliska matky len v jeho prítomnosti. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že je spôsobilý na výchovu a osobnú starostlivosť o deti a zverením detí do starostlivosti oboch rodičov by nedošlo ani k žiadnej zmene týkajúcej sa školského zariadenia, k zmene v okruhu kamarátov a blízkych osôb ani k zmenám týkajúcich sa mimoškolských aktivít detí. Je presvedčený, že dieťa potrebuje rovnako otca ako aj matku. Je ochotný aj pri zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti naďalej hradiť výdavky detí súvisiace so školou, ktoré u maloletého N. predstavujú sumu 1.670,-€ ročne a u maloletej M. 1.300,-€ ročne. Tiež je ochotný prispievať deťom po 150,-€ mesačne na pokrytie iných výdavkov. Neskôr uviedol, že so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súhlasí s tým, že zároveň bude upravený jeho styk s deťmi v každom nepárnom kalendárnom týždni od pondelka od 15.00 hod. do nasledujúceho párneho pondelka do 15.00 hod. a s úpravu styku počas prázdnin súhlasil s návrhom matky. Napokon však opäť trval na zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodnými listami, potvrdeniami o príjme účastníkov, so spismi Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/289/2015, znaleckým dokazovaním, oboznámil sa aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul účastníkov a zistil, že obaja účastníci sú E.tátni občania, E. národnosti a u oboch sa jedná o D. manželstvo, ktoré uzavreli dňa X.X.XXXX v R.. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti: N.. Účastníci nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/289/2015-139 zo dňa 26.9.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2016, súd zamietol návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Súd toto rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že bolo preukázané, že obaja rodičia zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti kombinovaným spôsobom, ktorého rozsah je taký, že deti trávia takmer polovicu času s otcom a druhú s matkou. Zároveň bolo preukázané, že otec od odchodu zo spoločnej domácnosti zabezpečuje a hradí všetky potreby detí súvisiace so školou, mimoškolskými aktivitami, dovolenkami a aj finančne prispieva matke vo výške 500,-€ mesačne na obe deti. Tiež mal súd za preukázané, že maloletým deťom takáto forma starostlivosti zo strany rodičov vyhovuje, sú spokojné a sú s touto formou starostlivosti stotožnené. 5. Manželka vo výpovediach uviedla, že príčiny rozvratu by stručne opísala ako názorovú rozdielnosť, keďže už viac ako tri roky nežijú s manželom v spoločnej domácnosti a teda je zbytočné hľadať ďalšie príčiny a pomenovávať ich. Nežijú spolu od marca 2013, kedy sa manžel odsťahoval. Manželovi chce poďakovať, že sa o deti stará a dokonca po rozchode sa začal o deti starať viac ako v čase, keď spolu žili. V súčasnosti majú ustálený kontakt otca s deťmi počas každého párneho týždňa, kedy sú deti s otcom od štvrtka poobedia do pondelka rána, kedy ich otec privedie rovno do školy a vo štvrtok ich zo školy aj vyzdvihuje. Zároveň každý týždeň sa otec stretáva celé jedno poobedie s jedným z detí a to v pondelok s dcérou, ktorú vozí na krúžok a sú spolu celé popoludnie a v stredu býva celé popoludnie so synom. Tiež rozšírili stretnutia otca s deťmi o jeden deň v nepárnom týždni a v súčasnosti deti u otca bývajú od stredy poobedia do štvrtka rána, kedy ich otec znovu privedie do školy. S deťmi túto situáciu konzultovala a vyjadrili sa tak, že im to zatiaľ takto vyhovuje. Režim majú dohodnutý pravidelne a podľa nej sa vždy vedia o stretávaní dohodnúť. Navyše obaja majú takú prácu, že niekedy je potrebné byť flexibilný a v tomto smere bol manžel vždy ochotný upraviť dni, rovnako aj ona. Potvrdila, že manžel súhlasil s tým, že aj v budúcnosti bude hradiť všetky výdavky detí týkajúce sa školy ako aj záujmových krúžkov. V priebehu konania uviedla, že otec v júni 2017 neobnovil platnosť platobnej karty, na ktorú jej predtým posielal 500,- € v hotovosti pre potreby detí a zatiaľ ani nezaplatil školné na školský rok 2017/2018. Počas posledných letných prázdnin v roku 2017 mali vopred dohodnutý harmonogram stretávania sa s deťmi a vychádzalo to na polovicu pre oboch rodičov, pričom prázdniny trávili v dvoj až trojtýždňových intervaloch každý rodič spolu s deťmi. K svojim príjmom uviedla, že pracuje na skrátený pracovný úväzok a aktuálne zarába 358,-€ mesačne netto. Tiež má príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ktorý môže byť asi 600,-€ mesačne. Maloletý N. navštevuje 7.triedu ZŠ a M. 4.triedu ZŠ. U N. v blízkej budúcnosti dôjde k zvýšeniu jeho výdavkov, keďže bude potrebovať zubný strojček, ktorý bude stáť najmenej 800,-€. Obe deti sa venujú viacerým záujmovým krúžkom. 6. Manžel vo výpovediach uviedol, že príčiny rozvratu manželstva by charakterizoval ako nesúlad pováh. Potvrdil, že od marca 2013 nežijú v spoločnej domácnosti. Aj podľa neho majú deti radi oboch rodičov a chýba im druhý rodič v čase, keď s ním nie sú. Myslí si, že deti majú problém s týždňovou starostlivosťou iba z toho dôvodu, že vedia, že mama s tým nesúhlasí a že by sa hnevala. V súčasnosti sa s deťmi stretáva tak, ako uviedla manželka a teda trávi s deťmi toľko času, koľko mu je zo strany matky dovolené a keďže chce predchádzať hádkam, tak sa k tomu nechce viac vyjadrovať. Nechce, aby sa deti nestretli s druhým rodičom, kým sú s tým prvým, alebo, aby boli nejako stresované a obaja ako rodičia chcú, aby sa mali ich deti čo najlepšie. Nechápal, aké obavy môže mať matka z toho, že v prípade striedavej starostlivosti by prestal hradiť výdavky detí, keď od roku 2001, t.j. odkedy sa s manželkou spoznali, financoval všetky výdavky rodiny, ako aj detí. Dodal, že sa už nechce nechať vydierať a terorizovať matkou. Tiež dodal, že matka netrávi s deťmi toľko času ako on, pretože sa stávalo, že aj keď boli deti s ňou, nechávala ich po večeroch strážiť kamarátkam, čo on nikdy nespravil. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že príjem nemá, žije z dedičstva po starej mame, ako aj z príspevkov od svojej rodiny. Majetok vyššej hodnoty nemá, je iba vlastníkom rekreačnej chaty o rozlohe 38 m2. 7. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých G. a zo záverov znaleckého posudku podaného dňa 31.1.2017 ako aj z výpovede znalca uskutočnenej na pojednávaní dňa 7.6.2017 vyplýva, že aktuálne u maloletého N. je naznačená v súvislosti so spracovávaním pretrvávajúceho rodičovského konfliktu okrem emočnej lability, v rámci dimenzie neuroticizmu, aj závažnejšia kompenzačná aktivita v rámci obranných mechanizmov jeho osobnosti, ktorá sa prejavuje v jeho prežívaní subjektívnej neistoty a zvýšenej nerozhodnosti v rámci narušených interpersonálnych vzťahov v jeho najbližšom prostredí. U maloletej M. je v súvislosti so spracovávaním vyhroteného rodičovského konfliktu naznačená aj závažnejšia kompenzačná aktivita v rámci obranných mechanizmov jej osobnosti, ktorá sa prejavuje vo zvýšenom prežívaní subjektívnej neistoty, intrapsychickej tenzie a nerozhodnosti v rámci narušených interpersonálnych vzťahov v jej najbližšom prostredí. Obe maloleté deti prechovávajú pozitívne citové a emočné nastavenie vo vzťahu k obom rodičom s preferenciou matky, senzitívne prežívajú rozpad primárnej rodiny a zmeny, ktoré sú s tým spojené, čo sa odzrkadľuje aj na ich prežívaní. Obe deti sa snažia udržať si pozitívny obraz o rodičoch. Matka a jej domácnosť, vzhľadom na prirodzenú kontinuitu, predstavuje pre ne, v momentálnej situácii, bezpečnejšiu vzťahovú väzbu. Obaja rodičia majú snahu minimalizovať negatívne dopady rozpadu rodiny na maloleté deti, avšak vzhľadom na ich rozdielne predstavy o optimálnom fungovaní rodičovskej starostlivosti sa im to darí len parciálne. Maloleté deti viac rozumejú, prijímajú a súhlasia s predstavou matky o pokračovaní rodičovskej starostlivosti v aktuálnom režime. S postojom otca a ním preferovaným modelom striedavej osobnej starostlivosti sa nestotožňujú. Obaja rodičia majú však dostatočné osobnostné dispozície pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté deti, majú s nimi vytvorenú vzťahovú väzbu a sú motivovaní k osobnej starostlivosti. Aktuálne však, vzhľadom na celkové výsledky vyšetrenia maloletých detí, v domácnosti matky cítia väčšie bezpečie a stabilitu, ako v domácnosti otca. Z výsledkov psychologického vyšetrenia vyplýva, že obaja rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície pre zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti a sú spôsobilí postarať sa o zdravý vývin detí. Vzhľadom na zmeny, ktoré sú nútené maloleté deti prežívať v dôsledku rozpadu primárnej rodiny, ich v momentálnej situácii vedú k preferencii osobnej starostlivosti matky so súčasným širokým stretávaním sa s otcom, čo je z psychologického hľadiska zrozumiteľné a prirodzené. Obaja rodičia sú schopní samostatne vychovávať a starať sa o deti, avšak vzhľadom na zraňujúcu manželskú históriu, sú v zníženej miere schopní akceptovať význam role druhého rodiča, čo do určitej miery vplýva aj na vzťah a postoj maloletých detí k druhému rodičovi, keďže rodičia majú rozdielne predstavy o pokračovaní rodičovskej starostlivosti. Súdny znalec nezistil znaky manipulácie maloletých detí voči druhému rodičovi za účelom oslabenia ich vzájomnej citovej väzby. Rodičia majú predpoklady k praktickej realizácii osobnej starostlivosti o deti, a to aj v prípade realizácie striedavej osobnej starostlivosti, resp. majú dostatočný potenciál, aby v budúcnosti navzájom komunikovali v záujme maloletých detí, aby zabezpečili odovzdanie detí do starostlivosti druhého rodiča bez konfliktov a negatívneho dopadu na psychiku maloletých detí. Najvhodnejším riešením rodinnej situácie sa podľa súdneho znalca momentálne javí zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky s extenzívnym režimom stretávania sa maloletých detí s otcom, čo v zásade kopíruje kontúry aktuálneho modelu rodičovskej starostlivosti. Aktuálne nie sú maloleté deti pripravené na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti, naopak, vyhovuje im súčasný model a rozsah rodičovskej starostlivosti. Znalec odporučil prespávanie maloletých detí u otca každý druhý týždeň od štvrtka do pondelka a jednu noc v týždni, kedy sú maloleté deti cez víkend u matky tak, ako to prebieha v súčasnosti. Na pojednávaní súdu znalec doplnil, že odporučil zverenie oboch detí do starostlivosti matky s tým, aby bol zároveň široko upravený ich kontakt s otcom z toho dôvodu, aby sa situácia mohla zastabilizovať. To sa však nevylučuje s tým, že obaja rodičia sú schopní zabezpečovať starostlivosť o deti a majú na to aj praktické predpoklady. Rozsah styku otca s deťmi odporučil z toho dôvodu, aby bolo splnené prianie detí. 8. Kolízny opatrovník uviedol, že na základe vykonaného dokazovania má za to, že deti si zvykli na režim takej starostlivosti aká sa aj realizuje v súčasnosti a tento spôsob starostlivosti o deti je pre ne najprirodzenejší. Deti sa opakovane vyjadrili, že striedavú osobnú starostlivosti nechcú, pretože by boli príliš dlho bez druhého rodiča. Nespochybnil však skutočnosť, že obe deti majú k rodičom kladný vzťah. Pre prípad rozvodu manželstva odporučil obe maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a upraviť styk otca s deťmi v zmysle znaleckého posudku, resp. doplneného návrhu matky, ktorým bol doterajší režim styku otca s deťmi rozšírený. Čo sa týka zastupovania a správy majetku maloletých detí odporučil, aby toto vykonávali obaja rodičia a otca navrhol zaviazať vyživovacou povinnosťou minimálne vo výške 500,-€ mesačne na jedno dieťa, s ohľadom na výdavky maloletých detí. 9. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV sa stotožnil so stanoviskom kolízneho opatrovníka s tým, že považuje tiež za najoptimálnejšie riešenie rodinnej situácie na čas po rozvode zveriť obe deti do osobnej starostlivosti matky a upraviť styk otca s deťmi v zmysle návrhu súdneho znalca, keďže deti sú na tento režim zvyknuté a vyjadrujú prianie, aby to tak ostalo. 10. Z listinných dôkazov vyplýva, že manželka je zamestnaná na skrátený pracovný úväzok a jej príjem v roku 2016 bol 358,41 € priemerne mesačne netto a v roku 2017 (január až apríl) bol 363,53 € priemerne mesačne netto. Zároveň podáva daňové priznanie ako fyzická osoba, pričom v roku 2016 mala základ dane 3.319,71 € a daň nulovú. 11. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že manžel je jediným spoločníkom spoločnosti F., ktorá podľa daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 mala základ dane 451,53 €. Tiež je polovičným spoločníkom spoločnosti Z. ktorá podľa daňového priznania za rok 2015 mala základ dane mínus 158,05 €. Manžel bol do roku 2015 spoločníkom spoločnosti Z. a do roku 2017 spoločnosti E. kde mal podiel vo výške 22% s tým, že obchodné podiely v oboch spoločnostiach previedol na iné osoby. Zároveň uviedol, že žije z pôžičky od rodiny a z dedičstva po starých rodičoch. 12. Obe maloleté deti navštevujú Súkromnú základnú školu a v školskom roku 2017/2018 je maloletý N. v 7.triede a maloletá M. v 4.triede. Obe deti sa venujú záujmovej činnosti. 13. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 14. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 15. Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. 16. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Tiež mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletých detí, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd vyhodnotil ako rozdielnosť pováh a názorové nezhody manželov. 18. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, nebola medzi účastníkmi zhoda, nakoľko manželka žiadala maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a manžel navrhol zveriť maloleté deti na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti, na čom zotrval. Pre objektívne posúdenie veci a pre zistenie skutočného záujmu maloletých detí, súd nariadil znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že obaja rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté deti, majú s nimi vytvorenú vzťahovú väzbu a sú motivovaní k osobnej starostlivosti. Obaja rodičia sú schopní samostatne vychovávať maloleté deti a starať sa o ne, avšak vzhľadom na zraňujúcu manželskú históriu sú v zníženej miere schopní akceptovať význam role druhého rodiča aj vzhľadom na ich osobnostné charakteristiky, čo do určitej miery vplýva aj na vzťah a postoj maloletých detí. Podľa výsledkov znaleckého dokazovania rodičia majú predpoklady k praktickej realizácii osobnej starostlivosti o maloleté deti a to aj v prípade realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Majú teda dostatočný potenciál, aby v budúcnosti navzájom komunikovali v záujme maloletých detí, aby zabezpečili odovzdanie detí do starostlivosti druhého rodiča bez konfliktov a negatívneho dopadu na psychiku maloletých detí. Aktuálne však obe maloleté deti prijímajú a súhlasia s predstavou matky o pokračovaní rodičovskej starostlivosti v takom režime, ktorý je doposiaľ a s postojom otca a ním prezentovaným modelom striedavej osobnej starostlivosti sa nestotožňujú. Obe maloleté deti prechovávajú pozitívne citové a emočné nastavenie vo vzťahu k obom rodičom s preferenciou matky, senzitívne prežívajú rozpad primárnej rodiny a zmeny, ktoré sú s tým spojené, čo sa odzrkadľuje aj na ich prežívaní. Súd vykonal dokazovanie aj šetrením v oboch domácnostiach rodičov a prostredníctvom kolízneho opatrovníka zisťoval aj názor maloletých detí. Zo šetrenia bytových pomerov vyplynulo, že obaja rodičia majú vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti. V rámci pohovoru s kolíznym opatrovníkom sa maloleté deti vyjadrili, že chcú ponechať súčasný spôsob spoločnej kombinovanej starostlivosti rodičmi, pretože dlhšie odlúčenie od jedného z rodičov im spôsobuje citovú úzkosť. Hodnotením takto vykonaného dokazovania súd konštatuje, že obaja rodičia sú schopní realizovať striedavú osobnú starostlivosť bez negatívneho dopadu na psychiku maloletých detí a obaja rodičia majú aj osobnostné predpoklady na zabezpečovanie takejto formy starostlivosti o deti. V súčasnosti rodičia realizujú spoločnú kombinovanú osobnú starostlivosť o deti v rôznych časových úsekoch, ktoré reflektujú na množstvo mimoškolských aktivít detí, ich rôzne školské povinnosti a v tomto režime sa rodičia striedajú. Na tento model zabezpečovania starostlivosti sú deti dlhodobo zvyknuté a je prirodzené, že tento model nechcú meniť. Súd je však toho názoru, že pre maloleté deti je z hľadiska rešpektovania ich najlepšieho záujmu vhodnejšie, aby každý rodič mal ucelený časový úsek, v ktorom bude zabezpečovať starostlivosť o deti a to so všetkou zodpovednosťou, ktorá tomu prináleží. Vytvorenie uceleného časového priestoru na výchovu, poskytovanie osobnej starostlivosti, pomoc pri príprave na školské povinnosti, zúčastňovanie sa mimoškolských aktivít detí, bude aj na prospech rodičom, keďže budú mať možnosť ucelene starostlivosť deťom poskytovať a venovať sa im. Znalec vo výpovedi uviedol, že svoje záverečné odporúčanie formuloval najmä z toho hľadiska, aby bola zohľadnená vôľa maloletých detí a túto vôľu a názor maloletých detí súd zohľadnil pri rozhodovaní tak, že v každom týždni ponechal možnosť rodičom kontaktovať sa s deťmi aj s prespaním a to aj počas toho týždňa, kedy osobnú starostlivosť nevykonávajú. Súd je toho názoru, že v tomto konkrétnom prípade je najvhodnejší spôsob zabezpečovania starostlivosti o maloleté deti vo forme striedavej osobnej starostlivosti, ktorá sa v podstate realizovala aj doposiaľ, avšak v odlišných časových intervaloch. 19. Vzhľadom k tomu, že súd maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti, pričom interval striedania je týždňový a teda obaja rodičia budú zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu, výživné počas trvania striedavej starostlivosti neurčil. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyhlásenie otca, ktoré prezentoval počas celého konania, a ktoré nespochybnila ani matka, že od uzavretia manželstva až takmer do súčasnosti otec zabezpečoval a aj zabezpečuje finančne všetky potreby maloletých detí a mieni tak robiť aj v budúcnosti. 20. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd v prvom rade prihliadol na to, že znalecké dokazovanie sa týkalo úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, čo je nesporová časť konania a k tomuto dôkazu bolo potrebné pristúpiť z dôvodu rozporných tvrdení a návrhov rodičov ohľadom výkonu starostlivosti o maloleté deti. Vykonanie dôkazu je v záujme účastníka aj vtedy, ak ním možno vyvrátiť tvrdenie protistrany a vykonanie znaleckého dôkazu bolo jednak v záujme rodičov maloletých detí ako aj v záujme samotných maloletých detí. Z tohto dôvodu má súd za to, že obaja rodičia maloletých detí majú rovnaký podiel na vzniknutých trovách dôkazu a teda najspravodlivejšie je rozdeliť vzniknuté trovy štátu rovným dielom medzi oboch rodičov. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania bolo zistené, že ani u jedného z rodičov nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov resp. od trov znaleckého dokazovania, nakoľko ani u jedného z nich by zaplatením jednorazovej sumy ako náhrady trov štátu, nebola ohrozená ich existencia a nedostali by sa do stavu životnej núdze. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na rovnaký podiel účastníkov - rodičov maloletých detí na vzniknutých trovách štátu, súd rozhodol tak, že každého zaviazal na povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 207,17 € na účet Okresného súdu Bratislava IV, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy znaleckého dokazovania pozostávajú zo sumy 1.387,78 € za vyhotovenie znaleckého posudku a zo sumy 26,56 € za účasť znalca na pojednávaní a za jednu hodinu prípravy na pojednávanie, čo je spolu 1.414,34 €. Každý z rodičov zložil preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 500,-€ a zvyšok bol hradený zo štátnych finančných prostriedkov (387,78 € a 26,56 €), ktorú sumu súd uložil zaplatiť rodičom každému v jednej polovici.

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, podané na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).