Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/109/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: I. U., D.. XX.X.XXXX, N. A., A. C. X, zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66 p r o t i žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro č. 0005390714 z 15.11.2005 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 4.5.2017 žiadala, aby žalovaný bol zaviazaný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú v žalobnom petite konkretizovala v súlade s tým, ako je to uvedené aj vo výroku tohto rozsudku. Uviedla pritom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou Žiadosti o vystavenie a používanie Pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2005, zakomponovaná drobným písmom v článku V. „zúčtovanie, úhrada a platba, bod, 31 OP“. Žalobkyňa pri podpisovaní danej žiadosti vôbec nevedela, že podpisom uzatvára aj spomínanú dohodu, o čom sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa, ktorého právny predchodca žalobcu požiadal o výkon zrážok zo mzdy. Poukázala na to, že veriteľ si sám diktuje výšku dlhu bez odsúhlasenia súdom, teda bez kontroly spotrebiteľskej zmluvy ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne skúmania či zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade v zmluve chýba údaj o úrokovej sadzbe a RPMN, čo spôsobuje, že úver je bezúročný a bezpoplatkový (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. a citovala aj ustanovenie § 4 ods. 5 citovaného zákona).

2. V ďalej časti žaloby žalobkyňa sa zaoberala ustanovením § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré je účinné od 1.5.2014 a pre absenciu prechodných ustanovení je potrebné napadnutú dohodu považovať podľa žalobkyne za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s citovaným zákonným ustanovením, keďže dohoda nebola uzavretá vo forme osobitnej listiny ako to ukladá spomínané ustanovenie.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil s tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky zákonné náležitosti v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, bola uzavretá písomne, žalobkyňa mala možnosť zmluvu si prečítať a v prípade nesúhlasu ju nepodpísať. Zo žiadneho predpisu nevyplýva zákaz dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný nesúhlasil ani s názorom o spätnej účinnosti § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., čo by znamenalo neprípustnú priamu retroaktivitu tejto právnej normy. V tejto súvislosti

poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 9C/389/2015 zo dňa 14.1.2016. V záverečnej časti svojho vyjadrenia žalovaný vysvetľoval, že žalobe nie je možné vyhovieť ani pre absenciu naliehavého právneho záujmu a to napriek tomu, že predmetom žaloby nie je určovacia žaloba, ale žaloba o plnenie, pri ktorej nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, písomným vyjadrením žalovaného, žiadosťou o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro, listom žalovaného zo dňa 14.3.2017, obchodnými podmienkami VÚB a.s., ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 15.11.2005 bola uzavretá medzi VÚB a.s. a žalobkyňou zmluva o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro pod č. XXXXXXXXXX. Dohoda je obsiahnutá vo formulári označenom ako „Žiadosť o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro“. Túto žiadosť vypísala najprv 14.11.2005 žalobkyňa a nasledujúci deň veriteľ. Bod II. zmluvy obsahuje zmluvné ustanovenia, konkrétne schválený úverový rámec 30.000 Sk a schválenú mesačnú splátku 1.000 Sk. Žiadne iné údaje k poskytnutému úveru v danej zmluve sa už nenachádzajú. Je pritom logické, že túto časť formulára vyplnil veriteľ, ktorý schvaľoval úverový rámec, neskôr ako žiadosť vypísala žalobkyňa.

6. V bode V. označenom ako „Vyhlásenie klienta“ je drobným písmom okrem iného uvedené, že žalobkyňa pred podpisom zmluvy sa oboznámila s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy. Neuvádza sa však, že by tieto obchodné podmienky jej boli odovzdané. Obchodné podmienky sú pritom napísané veľmi drobným písmom, obsahujú XIII. článkov.

7. V článku V. s označením „Zúčtovanie, úhrada a platba“ bod 31 znie: „Ak klient nezrealizuje úhradu povinnej splátky správca ho vyzve na jej vyrovnanie. Zároveň má právo zablokovať hlavnú kartu aj dodatkovú kartu. Ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku a ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: a/ znížiť úverový rámec na nulu, b/ vyhlásiť celý dlžný zostatok za okamžite splatný c/ domáhať sa vrátenia a ukončiť platnosť hlavnej aj dodatkovej karty d/ uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia e/ vykonať inkaso svojej pohľadávky z ktoréhokoľvek bankového účtu klienta vedeného bankou f/ uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo mzdy klienta s čím klient podpisom zmluvy súhlasí g/ vymáhať pohľadávku súdnou cestou

8. Listom zo dňa 14.3.2017 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne Telervis Plus a.s. o výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. V liste uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.2.2015 bola mu postúpená pohľadávka spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. zo zmluvy č. XXXXXXX uzavretej so žalobkyňou so všetkými právami s ňou spojenými. Svoju pohľadávku pritom vyčíslil na sumu 1.006,63 Eur.

9. Listom zo dňa 3.3.2015 adresovanom žalobkyni oznámila VÚB a.s. postúpenie predmetnej pohľadávky na žalovaného a tento list zaslal žalobkyni poštou, čo preukázal poštovým podacím hárkom z 4.3.2015.

10. Žalobkyňa vo svojej výpovedi prehlásila, že obchodné podmienky k predmetnej zmluve jej neboli odovzdané pred podpísaním príslušného formulára žiadosti. Nebola vôbec upozornená na dohodu o zrážkach zo mzdy a prvýkrát sa o nej dozvedela až v roku 2017, keď žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o jej realizáciu, Uviedla aj to, že rozhodne by nemala záujem uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

11. Uznesením č.k. 11Csp/109/2017-17 zo dňa 18.5.2017 súd formou neodkladného opatrenia uložil žalovanému ako aj zamestnávateľovi žalobkyne zdržať použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného ukončenia tohto sporu.

12. Malo by byť bez pochýb, že sporná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou ako to vyplýva z § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 25.11.2004 do 31.3.2006).

13. Podľa § 23a § ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

14. Nepochybné je aj to, že na predmetný úver je potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, opäť v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.4.2002 do 30.6.2006).

15. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej forme.

16. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.

18. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

20. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. g/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov s tým, že ak uvedená nie je, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

22. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

23. V danom prípade súd prejudiciálne skúmal najprv rozsah záväzku žalobkyne z predmetnej úverovej zmluvy s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a to v tej súvislosti, či veriteľ (a teda aj postupník - žalovaný) má nárok aj na úroky a poplatky alebo má nárok len na vrátenie istiny úveru. Vzhľadom na to, že v predmetnej úverovej zmluve vôbec nie je uvedený úrok ani úroková sadzba a ani žiadne poplatky a nie je uvedená ani výška RPMN, vychádzajúc z dikcie zákona - § 4 ods. 5 a § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľ má nárok len na vrátenie istiny úveru. Pokiaľ by pohľadávku postúpil žalovanému vo väčšom rozsahu než bola nesplatená istina úveru, je zmluva o postúpení pohľadávky v tejto časti absolútne neplatná pre neexistenciu príslušnej časti pohľadávky. Je pritom nesporné, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy aj vo vzťahu k pohľadávke, na ktorú v zmysle vyššie uvedených dôvodov nemá nárok.

24. Dohoda o zrážkach zo mzdy je upravená vo všeobecnom právnom predpise a to v § 551 Občianskeho zákonníka.

25. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

26. Je potrebné si uvedomiť, že pri aplikácii tejto právnej úpravy na režim spotrebiteľských vzťahov a spotrebiteľských zmlúv nemožno mechanicky vychádzať len z tejto všeobecnej úpravy, ale je

nevyhnutné prihliadať aj na osobitnú zákonnú úpravu pre tieto vzťahy, jej účel (ktorým je najmä ochrana spotrebiteľa). Citované ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka výslovne umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Predpokladá sa pritom písomná dohoda t.j. písomne zachytený stret dvoch skutočne daných, slobodných, vážnych, určitých a zrozumiteľných prejavov vôle. Aj pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch ( § 34 a násl. Občianskeho zákonníka). Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Súd poukazuje na zrejmú absenciu vôle žalobkyne na uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy vzhľadom na jej výpoveď. Náležitosťou každého právneho úkonu je jednota vôle a prejavu. Prejav vôle žalobkyne však pri uzatváraní úverovej zmluvy smeroval k inému následku než uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa uzavrela zmluvu s cieľom získať finančné prostriedky. Uvedenou zmluvou právny predchodca žalovaného vnútil predtlačeným formulárom žalobkyni aj iný úkon než ten, ktorý bol v sfére jej záujmu a to uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, hoci žalobkyňa nemala vôľu túto dohodu uzavrieť a navyše nemala ani reálnu možnosť obsah formulárovej zmluvy ovplyvniť resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Uvedená skutočnosť vedie preto k záveru o absolútnej neplatnosti napadnutej dohody pre nedostatok vážnosti vôle žalobkyni na jej uzavretie v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti nie je zanedbateľné ani zakomponovanie napadnutej dohody malým písmom bez akéhokoľvek zvýraznenia v texte úverovej zmluvy (napr. nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 342/09). Rozhodne tak dôležitý zabezpečovací inštitút nemôže byť upravený spôsobom, ktorý môže ujsť pozornosti priemerného spotrebiteľa, uvedený postup možno preto považovať ako rozporný s dobrými mravmi a takémuto správaniu súd nemieni poskytovať právnu ochranu.

29. Navyše ako vyplýva z ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzavretá písomne.

30. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

31. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

32. Každá písomná zmluva je teda ukončená podpismi jej účastníkov, čo znamená, že účastník svojim podpisom potvrdzuje uzretie dohody s tým obsahom, ktorý sa nachádza nad jeho podpisom. Nemožno preto prijať záver o písomnej dohode právneho predchodcu žalovaného a žalobkyne o dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uvedená len v obchodných podmienkach nepodpísanými účastníkmi zmluvy. Aj tá skutočnosť, že v zmluve je odkaz na obchodné podmienky je irelevantná. Obchodné podmienky totiž majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať ujednania technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby v nich dodávateľ skryl ujednania, ktoré sú pre spotrebiteľov nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. K tomuto záveru dospel Ústavný súd Českej republiky v náleze I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.1.2013. Podľa neho vo VOP zásadne nemôžu byť dohody o zmluvnej pokute a rozhodcovské doložky a to isté nepochybne platí aj pre dohodu o zrážkach zo mzdy. Dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi poctivo, inak mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu.

33. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak umožňuje tak obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu

kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že predmetná dohoda je neplatná, ako to už vysvetlil v predchádzajúcej časti, lebo zjavne nespĺňa podmienku existencie skutočnej slobodnej vôle žalobkyne ju uzavrieť a navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo ju ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve robí takisto absolútne neplatnou podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase jej uzavretia. Jednostranne vnútené ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy splývajúce s ostatnými podmienkami zmluvy bez vysvetlenia možných dôsledkov tejto dohody spočívajúcich v možnosti veriteľa bez súdnej kontroly na základe vlastnej predstavy o výške dlhu siahnuť na príjmy t.j. základné živobytie žalobkyne je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O tom, že dohodou uzavretou v takejto forme sa vytvára výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa napokon vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014, ktorým bolo zakomponované už spomínané ustanovenie § 5a, v ktorej zákonodarca výslovne uviedol ako hlavný dôvod zmeny právnej úpravy s účinnosťou od 1.5.2014 spomínanú výraznú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.

34. Podľa názoru súdu teda žalobkyni ako spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekomfornom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť bez súdnej kontroly aj zjavne nedôvodné plnenie, ako tomu bolo aj v tomto prípade.

35. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová proti Pohotovosť s.r.o.: „článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 a aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy“.

36. Súd navyše zastáva názor, že obligatórnou náležitosťou platnej dohody o zrážkach zo mzdy je nie len označenie účastníkov dohody a identifikácia pohľadávky, ale aj dohoda o výške zrážok zo mzdy. Je to logický záver vyplývajúci zo samotnej podstaty inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy. Ak sa totiž účastníci zmluvy dohodnú na zrážkach zo mzdy, predovšetkým aby dohoda bola dostatočne určitá, musia sa dohodnúť aj na výške zrážok zo mzdy. Veta za bodkočiarkou znamená len zákonný limit pre stanovenie dohody o výške v tom zmysle, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Napokon záver o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj výšku zrážok zo mzdy vyplýva aj z komentára Občianskeho zákonníka autorov Peter Vojčík a kolektív a tiež autorov Jaromír Svododa a kolektív. Z toho dôvodu predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nie je určitá, čo znamená ďalší dôvod jej absolútnej neplatnosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

37. K argumentácii žalobkyne o rozpore dohody o zrážkach zo mzdy s § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. súd uvádza, že ju považuje za neopodstatnenú, vychádzajúc zo zákazu priamej retroaktivity právnych noriem. V danom prípade totiž došlo k uzavretiu zmluvy v roku 2007 a spomínané zákonné ustanovenie bolo zavedené do zákona č. 250/2007 Z.z. až s účinnosťou od 1.5.2014 zákonom č. 102/2014, ktorý však neobsahuje k nemu žiadne prechodné ustanovenia. Aj keď súdna prax pri posudzovaní tejto otázky nie je jednotná, súd si osvojil právne závery vyplývajúce z podobného sporu, ktoré boli uvedené v rozsudku Krajského súdu Prešov č.k. 9Co 53/2016-110 zo dňa 19.1.2017. V ňom súd druhej inštancie uviedol: „Pokiaľ nie je z novej právnej úpravy zrejmé akým spôsobom sa zákonodarca zhostil intertemporálného riešenia zmeny právneho stavu, nezostáva iné, než výkladom

rešpektujúcim ústavné postuláty dosiahnuť taký stav, ktorý je v zhode s princípmi právneho štátu t.j. riešenie dôsledne vychádzajúce zo všeobecného zákazu retroaktivity. Zo samotnej povahy práva vyplýva, že právne normy nepôsobia spätne a podľa nich sa spravidla upravujú len tie právne vzťahy, ktoré vznikli po dni, kedy právna norma nadobudla účinnosť... Primárne je na zákonodarcovi výslovne vyriešiť spolu s prijatím nového právneho predpisu aj možné kolízie novej a starej právnej úpravy voči skôr vzniknutým vzťahom. Ak sa zákonodarca tejto svojej úlohy riadne nezhostí a v intertemporálnych ustanoveniach nedáva odpoveď na riešenie stretu právnych úprav, je potrebné nájsť východisko z takto konštruovaného právneho stavu ústavne súladnú interpretáciu. Mlčanie intertemporálnych ustanovení by malo vždy a bezvýhradne orgány aplikujúce právo viesť, ak majú byť rešpektované kautely právneho štátu, k záveru o neprípustnosti retroaktívneho výkladu a to i (za splnenia určitých podmienok) v zmysle nepravej spätnej pôsobnosti, ako aj v tejto súvislosti k odmietnutiu zásahu do nadobudnutých práv (do „legitímneho očakávania implikovaného ústavne zaručenej ochrane majetkových práv“...). Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že v našom ústavnom poriadku sa uplatňuje zásada lex retro non agit (teda „zákon nemá spätnú účinnosť“). K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktívneho výkladu právnych noriem, ktorý je taktiež významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty. Od zásady zákazu retroaktivity vo vzťahu k základným právam a slobodám je výnimočne možné sa odchýliť a to výslovným pozitívnym (intertemporálnym) ustanovením (I.ÚS 238/04)“.

38. K argumentácii žalovaného o nedostatku naliehavosti právneho záujmu na danej žalobe súd uvádza, že je neopodstatnená, nakoľko žalovaný si zrejme neuvedomuje, že predmetom sporu nie je určovacia žaloba, ale žaloba na plnenie, pri ktorej je logické, že sa nevyžaduje preukazovanie naliehavosti právneho záujmu.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu strany v spore podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola úspešná žalobkyňa v celom rozsahu, preto súd jej priznal plnú náhradu trov konania.

40. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.