Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Pc-19-2016.pdf
PDF · 96.39 KB
Case nature
Area
Subarea
13Pc/19/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci navrhovateľa: P. K., J..: XX.X.XXXX, G. N., zastúpeného JUDr. Emíliou Širotníkovou, advokátkou, Hviezdoslavova 1018, 075 01 Trebišov, proti odporkyni: J. K., J..: X.X.XXXX, G. S. XX, N., zastúpenej JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, Slovenská 69, 080 01 Prešov, o zníženie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 24 P 240/2011-41- zo dňa 23.1.2012 vo výroku o výživnom pre vtedy maloletú J. K. Y., že od 6.2.2017 do 28.9.2017 navrhovateľ je p o v i n n ý prispievať na výživu odporkyne sumou vo výške 30 % zo životného minima na nezaopatrené dieťa v zmysle osobitného predpisu vždy do 15.-teho dňa vopred k rukám odporkyne.
Z r u š u j e od 29.9.2017 vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určenú rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 24 P 240/2011-41- zo dňa 23.1.2012.
V prevyšujúcej časti návrh na zníženie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 19.12.2016 navrhovateľ žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 24P/240/2011 zo dňa 23.1.2012 vo výroku o výživnom tak, aby navrhovateľ - otec bol povinný prispievať na výživu plnoletej dcéry - odporkyne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že uvedeným rozhodnutím bol zaviazaný prispievať na výživu vtedy ešte maloletej Nikoly sumou vo výške 220,- Eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného však došlo k výraznej zmene jeho osobných, majetkových a zdravotných pomerov. Výška výživného určená v roku 2012 je v súčasnosti preňho abnormálne vysoká, priam až likvidačná s prihliadnutím na jeho nový osobný, pracovný a majetkový status. Za posledná dva roky sa dostal do veľmi zlej životnej situácie, je dlhodobo nezamestnaný, má zdravotné problémy, z dôvodu vysokého výživného si narobil dlhy, prišiel o všetko, stal sa z neho bezdomovec. Má dlhodobejšie vážne zdravotné problémy a taktiež sa opakovane pokúšal hľadať si zamestnanie, avšak neúspešne.
2. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Vo vyjadrení k návrhu spochybnila tvrdenia navrhovateľa, že na jeho strane došlo k závažnej zmene možností a schopností na platenie výživného, tieto ale nijak nepreukázal. Uviedla, že je študentkou Prešovskej univerzity v Prešove v dennej forme a opísala svoje priemerné mesačné výdavky (spolu 230,- Eur). Matka nevládze sama utiahnuť všetky výdavky na ňu a na sestru a na spoločnú domácnosť. Spolu s matkou a sestrou žijú u jej starých rodičov. Výdavky na bývanie sú vo výške 230-250 Eur. Sú tam piati dospelí ľudia, teda výdavky na ňu predstavujú zhruba 50
Eur. Myslí si, že je v možnostiach a schopnostiach otca aj s prihliadnutím na súčasné pracovné možnosti na trhu práce, aby si našiel adekvátnu legálne evidovanú prácu, na základe ktorej by dokázal plniť si svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k nej a jej sestre.
3. V replike k vyjadreniu odporkyne navrhovateľ uviedol, že je v rozpore s dobrými mravmi, aby on vo svojom zdravotnom stave uhrádzal výživné na plnoleté zdravé dieťa, ktoré sa vie brigádnicky zamestnať. Má dlhodobé a vážne zdravotné problémy. Dňa 7.2.2017 podstúpil operáciu, mal odtrhnutú achilovú šľachu. Išlo o veľmi bolestivý stav a teraz po tejto operácii absolvuje dlhodobú liečbu, má na nohe sadru, chodí o barlách. Popísal svoje zdravotné problémy a uviedol, že po ukončení liečby nohy, s ktorou absolvoval operáciu, má plánovanú identickú operáciu druhej nohy a taktiež s tým spojenú liečbu a rehabilitáciu. Nohy mu nebolo možné zoperovať naraz, pretože by bol úplne imobilný. Má vážne zdravotné problémy. Nevie čím iným by mal ešte preukázať, že jeho stav a pomery sú úplne iné ako v čase posledného rozhodovania o výživnom. Neznížením výživného na najnižšiu možnú mieru je vážne ohrozená jeho existencia. Nemá absolútne z čoho uhrádzať tak vysoké výživné. Ani jeho pomery a ani jeho zdravotný stav mu to neumožňujú. V prílohe predložil fotokópie lekárskych správ o liečebných úkonoch.
4. V duplike k vyjadreniu navrhovateľa odporkyňa uviedla, že navrhovateľ od poslednej úpravy výživného dobrovoľne ukončil podnikateľskú činnosť, čo treba s poukazom na ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine vyhodnotiť tak, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Takto to vyhodnotil prvostupňový súd v skorších rozhodnutiach, a nie je teda právne možné vykonať iné skutkové a právne posúdenie totožnej už posúdenej skutočnosti. Navrhovateľ má primerané vzdelanie (murár), na základe ktoré je schopný nájsť si prácu. Takáto odborná kvalifikácia otca je vyslovene nedostatková a na pracovnom trhu nie je možné nájsť nezamestnané osoby s takouto kvalifikáciou. Navrhovateľ doposiaľ nemal zdravotné problémy, ktoré by mu znemožňovali výkon zárobkovej činnosti. Ak by nedošlo k vzdaniu sa výhodnejšieho zamestnania alebo príjmu na strane navrhovateľa, poberal by v súčasnosti nemocenské dávky vo výške približujúcej sa obvyklej čistej mzde. Zmenu pomerov od posledného rozhodovania podľa nej otec nepreukazuje.
5. V ďalšom písomnom vyjadrení navrhovateľ trval na svojich tvrdeniach. Doplnil, že jeho zdravotné problémy sa od posledného vyjadrenia ešte zhoršili. Podstúpil ďalšiu operáciu, pravidelne chodieva na preväzy a čakajú ho ďalšie operácie. Dlhodobo chodí o barlách a nemá absolútne žiadnu možnosť v tomto stave a s takými bolesťami zamestnať sa, a predložil k tomu ďalšie fotokópie lekárskych správ a potvrdení.
6. Na pojednávaní strana odporkyne v súvislosti s ospravedlnením jej neúčasti uviedla, že 12.6.2017 sa jej narodila dcéra. Zároveň doplnila, že 2.6.2017 ukončila bakalárske štúdium, z toho dôvodu momentálne ukončila svoju sústavnú prípravu na budúce povolanie, a teda od toho času vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nej už trvať nemusí. Navrhovateľ s poukazom na to na pojednávaní žiadal, aby bola jeho vyživovacia povinnosť zrušená celkom, pričom za predchádzajúce obdobie na svojom pôvodnom návrhu na zníženie výživného trval. Následne vzhľadom na tento postoj navrhovateľa odporkyňa žiadala, aby k zníženiu výživného nedošlo a aby vyživovacia povinnosť trvala aj v ďalšom období, nakoľko v budúcnosti chce znovu pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Poukázala na to, že navrhovateľ je dlhodobo nezamestnaný a vlastne do februára 2017 nemal žiadne pracovné obmedzenie. Žiadne ďalšie skutkové tvrdenia a ani iné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem dôkazov označených v ich predchádzajúcich písomných podaniach, účastníci v konaní neuplatnili.
8. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie označenými listinnými dôkazmi (§ 132 ods. 1 CSP), ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený, a preto ich súd na pojednávaní osobitne nečítal (§ 204 CSP), prečítaním potvrdení o dočasnej práceneschopnosti navrhovateľa, rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24P/240/2011-41 zo dňa 23.1.2012 a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdených rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento podstatný skutkový stav:
9. O výživnom medzi účastníkmi, okrem neúspešných návrhov na jeho zmenu, bolo rozhodnuté naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 24P/240/2011-41 zo dňa 23.1.2012, ktorým bolo manželstvo navrhovateľa rozvedené, vtedy maloletá odporkyňa aj so svojou sestrou boli zverené do
osobnej starostlivosti matky a navrhovateľovi ako ich otcovi sa uložila povinnosť prispievať na výživu odporkyne sumou 220,- Eur mesačne a na jej sestru sumou 180,- Eur mesačne. Súd vtedy vychádzal z toho, že matka pracovala ako distribútorka s priemerným mesačným zárobkom 250 Eur až 300 Eur, a otec, terajší navrhovateľ, pracoval ako živnostník s predmetom podnikania stavebná činnosť, s príjmom v priemere 1.500,- eur mesačne pred odpočítaním dane.
10. V neskoršom období sa odporca v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28P/369/2012 domáhal zníženia výživného s poukazom na to, že pozastavil živnosť. Súd však jeho návrh v uvedenom konaní zamietol vychádzajúc z toho, že správanie otca bolo potrebné vyhodnotiť ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, keďže pozastavením živnosti bez existencie následného pracovného pomeru sa ocitol bez akéhokoľvek príjmu.
11. Navrhovateľ je nezamestnaný. Dňa 7.2.2017 podstúpil operáciu nohy. Z ošetrovateľskej prepúšťacej správy vyplýva, že bol po operácii ľavej achillovej šľachy. Podľa potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, táto trvala najmenej do 31.8.2017. Z lekárskych správ vyplývajú záznamy o jeho pretrvávajúcich problémoch v oblasti mobility. Hospitalizovaný bol od 4.4.2017 do 13.4.2017 a od 2.5.2017 do 26.5.2017. Podľa jeho nespochybnených tvrdení nemá žiaden významný majetok a ani príjem. Nárok na dávky sociálnej pomoci alebo iné plnenie nahradzujúce mzdu nemá. Býva striedavo u rodičov alebo u brata, ktorý mu pomáhajú. Na pojednávanie sa dostavil s barlami. Odporkyňa dňa 2.6.2017 ukončila bakalárske štúdium na vysokej škole, v magisterskom štúdiu ku dňu rozhodovania súdu nepokračuje. Dňa 12.6.2017 sa jej narodila dcéra. Otec jej dieťa je známy. Vydatá nie je.
12. Podľa Čl. 7 zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len „CMP“) úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Formálne pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom procesnom postupe dosiahnutý iný výsledok konania. V záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť ich realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
15 Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“ alebo aj „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona
18. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
21. Pojem výživné zákon presne nevymedzuje, určenie jeho výšky je na úvahe súdu, treba však vychádzať z toho, že jeho rámcové zakotvenie je vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny podľa čl. 4 základných zásad ZR vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Vo všeobecnosti sa ním rozumie zabezpečovanie potrieb výživou oprávneného medzi subjektmi rodinnoprávnych vzťahov, ak sa však zmenia pomery (okolnosti), mení sa aj spôsob jeho zabezpečovania, a možná je tak i zmena predchádzajúceho rozhodnutia o ňom.
22. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva zo zákona a je daná založením rodinnoprávneho vzťahu rodič - dieťa, a počas jeho trvania je vyživovacia povinnosť rodičov k deťom (ale aj detí k rodičom) teda v zásade trvalým obsahom tohto rodinnoprávneho vzťahu. Podľa právnej doktríny sa v tejto súvislosti hovorí o tzv. elasticite vyživovacej povinnosti, t.j. možnosti jej obnovenia (s prihliadnutím na všetky okolnosti) v prípade relatívneho zániku vyživovacej povinnosti.
23. Konkrétna vyživovacia povinnosť je daná stavom odkázanosti dieťaťa na výživu od svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá tak dlho, dokiaľ deti nie sú schopné samostatne sa živiť (môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy - napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa), a inak limitovaná (napr. dosiahnutím plnoletosti) nie je. Schopnosťou dieťaťa živiť sa samostatne sa pritom na základe vyššie uvedeného vo všeobecnosti rozumie objektívna možnosť z vlastných zdrojov uspokojovať svoje relevantné životné náklady, a je daná spravidla ukončením sústavnej prípravy na budúce povolanie.
24. Okrem toho, z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza na jednej strane z odôvodnených potrieb oprávneného (§ 75 ods. 1 ZR), a na druhej strane zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov.
25. Miera týchto potrieb je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a je odstupňovaná predovšetkým podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopnosti starať sa o seba, nadania a schopností, náklonnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa (pri určovaní vyživovacej povinnosti rodičov k nemu) je však určovaný aj schopnosťami a možnosťami rodičov na výživu dieťaťa. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. To zodpovedá zásade úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni jeho rodičov.
26. Na strane rodičov sa prihliada najmä na ich schopnosti, teda faktické príjmy, ale aj na ich reálne možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobili s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
27. Možno súhlasiť s tým, že ak sa rodičia bez vážneho dôvodu vzdajú výhodnejšieho zamestnania alebo príjmu, bolo by spravodlivé, aby sa vychádzalo nielen z ich faktického príjmu, ale aj z ich potenciálnych reálnych možností. Tu si však treba uvedomiť, že aj tieto sa môžu meniť a neznamená to, že možnosti, ktoré tu boli v určitom čase vzdania sa výhodnejšieho zamestnania alebo príjmu, sa nezmenili, čo je aj tento prípad, resp. že by bolo spravodlivé, aby v prípade nesprávneho rozhodnutia rodiča v určitom čase (napr. vzdanie sa zamestnania či neoficiálna práca v minulosti, na základe čoho mu nevznikne nárok na náhradnú dávku) bol za to rodič bez obmedzenia do budúcna „trestaný“ a stále povinný platiť výživné vo výške, ktorú už teraz objektívne nevie zabezpečiť. Aj v takom prípade treba prihliadať na jeho súčasné (nie minulé) možnosti.
28. V danom prípade sa pritom životná situácia navrhovateľa počas konania, najmä jeho schopnosti a pracovné možnosti, a to od operácie jeho nohy a jeho ďalších zdravotných komplikácií počas práceneschopnosti výrazne znížili, čo s prihliadnutím na neexistenciu jeho iného majetku i jeho zdravotný stav vyžadujúci nepochybne aj zvýšené náklady na jeho vlastné životné potreby neumožňuje uvažovať z jeho strany o rozširujúcom chápaní odôvodnených potrieb odporkyne vysokým výživným tak, ako bolo stanovené v minulosti. Súčasne však platí, že podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Súd preto podľa tohto ustanovenia odo dňa preukázaného pracovného obmedzenia (operácie nohy) zmenil predchádzajúce rozhodnutie o jeho
výživnom vo vzťahu k odporkyni od 6.2.2017 do dňa predchádzajúceho dňu, kedy na pojednávaní navrhovateľ uplatnil návrh na úplné zrušenie vyživovacej povinnosti (§ 78 ods. 1 ZR) a v tomto období určil navrhovateľovi prispievať na výživu odporkyne nižším tzv. minimálnym výživným. Výška takto určeného výživného, ako 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa určeného podľa ust. § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z.z. do 30.6.2017 vo výške 90,42 Eur mesačne bola 27,13 Eur mesačne, a od 1.7.2017 zo sumy 91,06 Eur vo výške 27,32 Eur mesačne.
29. Od uplatnenia návrhu na úplné zrušenie výživného (na pojednávaní) pritom súd s poukazom na ukončenie sústavného štúdia odporkyne, ktoré vyhodnotil ako schopnosť samostatne sa živiť, následne vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči nej v súčasnosti aj celkom zrušil. Návrh na zníženie výživného súd zamietol v prevyšujúcej časti za obdobie, v ktorom pracovné resp. zdravotné obmedzenie navrhovateľa v rozsahu vylučujúcom zamestnanie preukázané nebolo.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého pri prejednávaní a rozhodovaní vecí ustanovených v tomto zákone žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.