Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-156-2021.pdf
PDF · 151.73 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/156/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: I.. L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, Q., zastúpená: Mgr. Michaela Weberová, advokátka so sídlom Koceľova 9, Bratislava a otca: I.. D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, Q., t.č. bytom Š. XX, Q., zastúpený: JUDr. Margaréta Chlebová, advokátka so sídlom Pod Vtáčnikom 3, Bratislava, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje výživné otca k maloletej M. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 270,- eur mesačne na sumu 330,- eur mesačne, od 21.10.2021, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
II. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
III. Zročné výživné za obdobie od 21.10.2021 do 31.5.2022 vo výške 440,- eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom jún 2022 pod následkom straty výhody splátok.
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 39P/37/2017-148 zo dňa 7.11.2017 v časti výroku o výživnom.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 21.10.2021, sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletú M. zo sumy 270,- eur na sumu 480,- eur mesačne.
2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že rodičovské práva a povinnosti k maloletej dcére boli naposledy upravené rozsudkom o rozvode manželstva rodičov. Matka je od roku 2015 zamestnaná, jej priemerná čistá mesačná mzda za rok 2020 bola vo výške 1338,- eur, podľa ročného zúčtovania príjmov. Za rok 2021 do podania návrhu je jej priemerná čistá mesačná mzda vo výške 1154,94 eur. Žije sama s maloletou dcérou v 2-izbovom byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a ktorý kúpila po rozvode s otcom maloletej v roku 2018, pričom jeho financovanie bolo hradené z 90% prostredníctvom hypotekárneho úveru z banky. Matka je samoživiteľka, žije bez partnera, príjmy má výlučne zo svojej mzdy zo zamestnania a z výživného hradeného otcom maloletej. Matka je výlučnou majiteľkou staršieho osobného motorového vozidla, rok výroby 2005, ktorého vlastníctvo bolo vysporiadané pri rozvode. Nemá vedomosť o aktuálnych príjmoch otca maloletej. Otec je však zamestnaný na vedúcej pozícii
ako aplikačný technik v spoločnosti, v ktorej pracoval aj v čase rozvodu manželstva. V tom čase bol jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške 2338,- eur. V roku 2019 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške 2143,- eur. Uvedené údaje vychádzajú z lustrácií Sociálnej poisťovne, ktoré boli vyžiadané súdmi v prebiehajúcich súdnych konaniach medzi rodičmi maloletej. Odmeny, ktoré má otcovi vyplávať jeho zamestnávateľ, mu tento nevypláca v mesačných mzdách, ale zvlášť ako cestovné náhrady za služobné cesty, zrejme z dôvodu zámerného neevidovania týchto súm vo výplatných páskach a ani v Sociálnej poisťovni. Súdiac podľa súčasnej životnej úrovne otca sa mu mesačná mzda od roku 2017 výrazne neznížila, skôr naopak. Zároveň matka lustráciou Obchodného registra SR zistila, že otec maloletej je spoločníkom a konateľom dvoch obchodných spoločností s ručením obmedzeným, pričom obe spoločnosti založil až po rozvode manželstva s matkou. Zároveň je otec výlučným vlastníkom 3-izbového bytu, ktorý hradil čiastočne z hypotekárneho úveru. Otec jazdí na služobnom osobnom motorovom vozidle, ktoré užíva aj na súkromné účely. Otec má vo svojom výlučnom vlastníctve dve motorky. V spoločnej domácnosti žije otec so svojou partnerkou, ktorej osobné údaje ani príjem matka nepozná. V čase rozvodového konania maloletá dcéra začala navštevovať X. ročník S.. V tom čase žila matka s maloletou dcérou v byte u svojich rodičov, ktorým prispievala na chod domácnosti v rámci svojich finančných možností a schopností. Keďže spolužitie dvoch rodín bolo aj z dôvodu generačných rozdielov a odlišných potrieb dospelých osôb a maloletého dieťaťa komplikované, matka začala riešiť kúpu bytu, ktorá sa zrealizovala v roku 2018, pričom 90% kúpnej ceny za byt bolo financovaných prostredníctvom hypotekárneho úveru. Od poslednej úpravy výživného pre maloletú sa majetkové pomery matky a aj maloletej dcéry výrazne zmenili. Okrem vysokých nákladov na bývanie, zvýšených cien energií a médií, neustále rastúcich cien potravín, drogérie, nákladov na ošatenie a obuv dieťaťa, ako aj nákladov na školské potreby pre dieťa na X. stupni S., sú tu aj vysoké náklady na zabezpečenie lekárskej starostlivosti a liekov v dôsledku zvýšenej chorobnosti maloletej, ktorá vzniká aj kvôli vrodeným zdravotným poruchám a deformitám. V neposlednom rade zvýšené náklady na zabezpečenie plynulého vyučovacieho procesu spôsobila aj pandémia COVIDU-19, kedy sa deti učili doma a bolo potrebné zabezpečiť všetok vyučovací materiál a prostriedky, ale rovnako tomu prispôsobiť aj pracovný čas matky, aby sa mohla primerane venovať dcérinej výučbe. Matka opakovane viackrát kontaktovala otca maloletej s cieľom dohodnúť sa na primeranom zvýšení výživného, čo opakovane dôvodila spomínanými zmenami v celkových životných nákladoch a potrebách dieťaťa, avšak neúspešne. Navyšovanie cien za životné náklady sa až doposiaľ matka snažila riešiť na úkor svojich potrieb a obmedzovania sa. Neočakávané výdavky v priebehu mesiaca riešila prostredníctvom debetnej karty, čo následne musela splácať a uskromniť sa, občasne matke finančne vypomohli jej rodičia. Matka takisto predávala svoje zlaté šperky, ktoré jej darovali rodičia alebo predávala nepoužívané veci cez internet. Vzniknutý výrazný nepomer medzi životnou úrovňou a finančnou situáciou otca a životnou úrovňou matky a maloletej dcéry a zároveň opakované zhoršovanie zdravotného stavu maloletej spôsobené úrazmi a zanedbanou starostlivosťou o ňu zo strany otca v čase, keď je maloletá v jeho starostlivosti, a s tým spojené zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť spôsobili, že matka nemá inú možnosť, ako žiadať otca o zvýšené výživné. Matka zhruba od januára 2020 pociťuje obmedzovanie či uskromňovanie aj na úkor dcéry. Z jedného mesačného platu nevie uhradiť krúžok v škole a ďalšie aktivity maloletej mimo školy. Je pre ňu finančne náročné zvládnuť aj akúkoľvek neočakávanú zdravotnú komplikáciu dcéry, v minulosti napríklad 2x pobyt s dcérou v nemocnici pri operácii zlomenej ruky v júni 2019, s tým spojenú rekonvalescenciu a platené rehabilitácie, nákup rehabilitačných pomôcok, krémov na rýchle hojenie rán a jaziev, či v decembri 2020 pri pobyte s dcérou v nemocnici na detskom infekčnom oddelení. Matka si ako sprievod v nemocnici všetko hradila. Nemôže čerpať a ani nečerpala OČR na dcéru, rovnako od rozvodu nikdy nečerpala ani PN-ku u svojho zamestnávateľa, a to kvôli svojmu úveru na byt. Zvýšené finančné nároky priniesla aj situácia s Covidom-19, kedy bolo potrebné zabezpečiť rúška a respirátory, zakúpiť mobil a mobilné dáta pre dcéru pre potreby online učenia mimo ich bytu, keď bola maloletá u starých rodičov, či zakúpenie počítača a ostatného príslušenstva pre maloletú domov. Rovnako narástli platby za elektrinu či ostatné poplatky súvisiace s bytom. Otec sa od začiatku pandémie nezaujímal, ako bude celá zmena v škole prebiehať, či dcéra nepotrebuje niečo zabezpečiť na online vyučovacie procesy, či má kde byť a či s ňou niekto bude doma. Nezabezpečil a ani sa finančne nepodieľal na zvýšených výdavkoch vyvolaných pandémiou, všetky potrebné veci zabezpečila matka. Finančne to bolo pre matku extrémne náročné obdobie. Maloletá dcéra za posledný rok kompletne vymenila šatník a obuv, nosí už dámske veľkosti, naviac dospieva, mení sa jej hormonálny profil a aj kvalita jej pleti, má vyššie nároky na kozmetiku a drogériu. Maloletá má diagnostikovanú alergiu na roztoče, ďalej máva prudké kožné reakcie pri poštípaní hmyzom či pri dlhodobom splnení na slnku, čo vyžaduje aplikovanie sér, krémov, sprejov proti hmyzu či užívanie alergológom predpísaných liekov, s čím sú spojené nemalé výdavky. Maloletá má veľmi citlivú pokožku na akýkoľvek styk s agresívnymi prípravkami, ktoré u nej vyvolajú prudkú
kožnú reakciu spôsobujúcu svrbenie, zápal pokožky, tvorbu chrastičiek. Má pokožku so sklonom k atopii. S tým súvisí nákup špeciálnych krémov z lekárne či špeciálnej drogérie a kozmetiky. Maloletá sa narodila so silným svalovým tonusom, v dôsledku ktorého trpela Mórovým reflexom, asymetrickým šijovým svalovým reflexom, a v dôsledku ktorého má zhoršenú aj dlhodobú koncentráciu. Táto spôsobuje zhoršenie školských výsledkov a prospechu najmä v slovenskom a anglickom jazyku a gramatike. Za účelom odstránenia týchto ťažkostí začala matka s dcérou navštevovať K. J., ktoré sa špecializuje na pomoc a odstránenie týchto porúch. Tu maloletá absolvovala aj psychologickú terapiu a v súčasnosti podstupuje terapiu na odstránenie deficitov z obdobia batoľaťa. Jedna hodina v tomto centre stojí 70,- eur, psychologické poradenstvo stojí 40,- eur. Psychologické poradenstvo absolvovali v počte 10 sedení, kontrolné návštevy a nové cvičenia tu absolvujú každých 5 týždňov. K lekárom s dcérou chodí matka, otec s ňou bol naposledy u lekára v decembri 2020, keďže matka sa nevedela pre pracovné povinnosti uvoľniť z práce. Otec sa neustále vyhovára zo všetkých dcériných zdravotných problémov, ak nastali v jeho prítomnosti. Otec zanedbáva svoju starostlivosť o dieťa, je málo zodpovedný a málo všímavý počas času stráveného s dcérou. Svoju zodpovednosť prenáša na ostatných dospelých, ktorí s nimi v danom momente trávia čas a nemajú žiaľ potrebné informácie o zdravotnom stave maloletej. Otec po víkende či po dovolenke odovzdáva dcéru matke v zlom zdravotnom stave a to až tak, že je nutné vyhľadať lekára. Dcérin zdravotný stav otec zakaždým podhodnocuje a matkin prístup zakaždým označuje za dramatický. Po každom obyčajnom poštípaní od hmyzu je pritom nutná návšteva u lekára a odborné ošetrenie. Počas leta a jesene, z dovoleniek, chodieva dcéra v takomto stave od otca často. Ani v týchto prípadoch však otec nevyvíja snahu, neprejavuje známky ľútosti ani pochopenia k jej aktuálnemu zdravotnému stavu. Dcérine zdravotné problémy nerešpektuje a zľahčuje ich. Dcéru vracia matke už s opuchmi a so zápalovými reakciami. Matka preto opakovane žiadala otca, aby sa podieľal na zvýšených nákladoch na zabezpečenie zdravotného stavu maloletej dcéry, avšak neúspešne. Jediné, na čom bol ochotný sa spolupodieľať, bola 50% participácia na vysokých výdavkoch súvisiacich s cvičeniami a rekonvalescenciou zlomenej ruky, k čomu došlo práve počas jeho starostlivosti o dcéru. A teraz aktuálne hradí 50% nákladov za návštevy centra J.. Otec doposiaľ matke finančnú pomoc v súvislosti so starostlivosťou o maloletú dcéru iniciatívne nikdy neponúkol, aj napriek tomu, že ho o to opakovane žiadala. Neposkytol pre maloletú žiadne financie naviac, a to ani na narodeniny, Vianoce či pri inej príležitosti. Matka mala za to, že zvýšenie výživného na požadovanú sumu si objektívne vyžadujú všetky popísané skutočnosti a takéto zvýšenie je spravodlivé vo vzťahu k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Od roku 2017, kedy bolo naposledy upravované výživné pre maloletú, nastali také zmeny majetkových pomerov na strane matky aj maloletej dcéry, ktoré zakladajú dôvodný nárok na zvýšenie doteraz určenej sumy výživného.
3. Otec vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného na maloletú dcéru nesúhlasí a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. K jedinej podstatnej zmene došlo len na strane maloletej a to v tom, že prešla z prvého stupňa na druhý stupeň základnej školy. V podanom návrhu matka nijakým relevantným spôsobom nepreukázala navýšenie potrieb na maloletú, pričom jej návrh pozostáva výlučne z jej subjektívnych domnienok a pocitov, kde iba zámerne vykresľuje otca maloletej ako „toho zlého“. Otec rozporoval prezentované vyjadrenia matky v celom rozsahu, nakoľko jej tvrdenia sa nezakladajú na pravdivom základe. Odmietol tvrdenie matky, že by mu zamestnávateľ mal vyplácať odmeny zvlášť ako cestovné náhrady za služobné cesty, pričom to považoval za absolútne zavádzanie súdu. Otec mal za obdobie celého roka 2020 vyplatené iba dva cestovné príkazy, a to v sume 7,60 eur a 202,50 eur, pričom išlo o reálne uskutočnené služobné cesty pre zamestnávateľa. Taktiež za klamlivé označil aj tvrdenie, že sa od začiatku pandémie COVID nezaujímal o zabezpečenie potrieb pre maloletú. Otec viackrát kontaktoval matku, pričom zisťoval situáciu, či nepotrebuje s dcérou niečo pomôcť, pričom jej tiež navrhol, že môže počas vyučovania online hodín byť s ním, že má kde byť. Túto pomoc však matka vždy odmietla so slovami, že ona si to už nejako zariadi. Otec pritom zakúpil maloletej hardware do počítača pre riadne užívanie na online štúdium. Zároveň zakúpil program office a zabezpečil inštaláciu celého počítača. Čo sa týka uvádzaných viacerých úrazov maloletej, je potrebné poznamenať, že úraz sa maloletej stal jeden a to nešťastnou náhodou pri hre vonku, kde si zlomila ruku. Tento moment označuje matka ako viaceré úrazy, ktoré spája so zanedbanou starostlivosťou otca o maloletú. S týmto tvrdením matky v žiadnom prípade nemožno súhlasiť, pretože ide o účelové a tendenčné tvrdenie. Otec predsa nemá záujem na poškodzovaní zdravia svojej dcéry. Rovnako tak matka nemôže ustáliť svoj názor, že otec „zanedbáva starostlivosť“ len z dôvodu bežného úrazu, ktorý sa mohol a môže stať, aj keď bude maloletá v blízkosti matky. Otca vzniknutá situácia trápila a snažil sa maloletej v danej chvíli poskytnúť pomoc tak, že ju odviezol na pohotovosť, pričom kontaktoval aj matku. Rovnako tak tomu bolo aj v prípade pobytu maloletej s otcom na dovolenke. Maloletej sa napriek nakrémovaniu a stráneniu
sa slnka v obedňajších hodinách, objavili drobné vyrážky, ako výsledok alergie na slnko. Danú situáciu sa otec snažil hneď riešiť s matkou, pričom sa zachoval férovo tým, že sa nesnažil nič utajiť a plne informoval matku maloletej o jej zdravotnom stave, a to s najlepším úmyslom dcérke pomôcť. Výsledok celej veci je, že ho označila za otca, ktorý zanedbáva svoju starostlivosť o dieťa, pričom fotky, ktoré otec poslal matke s cieľom pomôcť ich spoločnej dcére, použila matka na účely súdneho konania. Z hľadiska posúdenia majetkových pomerov matky a otca treba poznamenať, že z predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že matka v súčasnosti zarába viac ako otec. Matka v podanom návrhu nijakým spôsobom nepreukázala, akou mierou sa ona podieľa na výžive maloletej. Výraznú časť poplatkov, ktoré uviedla na maloletú, uhrádza totiž otec. Vyživovaciu povinnosť pritom majú obaja rodičia a obaja by sa na nej mali podieľať podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Z predložených dokladov je evidentné, že mesačné výdavky na maloletú predstavujú podľa nákladov matky sumu 559,40 eur (a to pri akceptovaní všetkých položiek), pričom pomerná časť nákladov zo strany otca maloletej by teda mala predstavovať sumu 279,70 eur, a nie výživné vo výške 480,- eur, ktoré požaduje matka. Matka zbytočne utráca na kúpu drahého oblečenia, pričom toto niekedy maloletá ani nevyužije. Tieto finančné prostriedky by mohla využiť rozumnejšie a to na stravu či na potreby pre maloletú do školy. Otec odmietol tvrdenie, že by maloletej neprispieval nad rámec výživného. Otec pravidelne kupuje maloletej darčeky nielen na meniny, narodeniny, ale aj Vianoce, pričom darčeky pravidelne dostáva aj od rodiny otca. Pre maloletú chystá vždy oslavy tak, aby mohla aj s ním osláviť sviatky. Taktiež otec aj počas hospitalizácie maloletej v nemocnici ju navštívil, pričom jej doniesol nákup. Okrem iného jej kupuje aj mimo stanoveného výživného veci, ktoré však matka vždy označí ako nepotrebné. Otec žije v 3-izbovom byte, ktorý má vo svojom výlučnom vlastníctve, pričom jeho financovanie je hradené z hypotekárneho úveru poskytnutého bankou. Má priateľku, s ktorou sa v súčasnosti stretáva, ale táto má zabezpečené vlastné bývanie, ktoré si hradí samostatne. Je zamestnaný na pozícii aplikačný technik, okrem toho je spoločníkom a konateľom dvoch obchodných spoločností. Priemerná čistá mesačná mzda otca za obdobie od septembra 2020 do novembra 2021 je v sume vo výške 1.270,42 eur. Jeho priemerné mesačné výdavky predstavujú sumu 1.472,42 eur mesačne (z toho výdavky súvisiace s bývaním predstavujú sumu 580,- eur mesačne, výdavky na stravu sumu cca 200,- eur mesačne, výživné na maloletú 270,- eur a ďalšie bežné výdavky). Z dôvodu zvýšených nákladov bol otec nútený odložiť si na 9 mesiacov splátky hypotekárneho úveru, na základe čoho tak mohol uhrádzať mesačné výdavky. Z predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že matka má vyšší príjem ako otec, pričom sa dožaduje zvýšenia výživného, ktoré už teraz z väčšej časti hradí otec maloletej. Otec sa o svoju maloletú dcéru zaujíma, chodí s ňou pravidelne na dovolenky, výlety a iné, čo neustále matka podmieňuje otcovi kúpou vecí pre maloletú: obuvi, oblečenia, športových potrieb, krémov, čo zakaždým otec maloletej splní podľa požiadaviek matky, inak by mu neumožnila ísť s jeho vlastnou dcérou na dovolenku. Otec sa snaží o najlepšie zážitky a čas strávený s dcérou a nie je si vedomý akéhokoľvek konania, ktorým by spôsoboval maloletej dcére ujmu. Maloletá má u otca vytvorené vhodné podmienky a prostredie. Disponuje u neho vlastným bicyklom, lyžami, lyžiarskym oblečením a pod. Taktiež má u otca vlastnú izbu, písací stôl, nastaviteľnú stoličku a ďalšie potreby, podľa stanovených požiadaviek matky. Všetky náklady s tým spojené znáša bez výhrad otec maloletej. Zároveň poukázal na skutočnosť, že matka má maloletú zverenú do osobnej starostlivosti, teda väčšinu času trávi s matkou, ktorá predstavuje pre ňu vzor. Čo sa týka výchovy maloletej zo strany matky, maloletá žiaľ nepoužíva základné slovíčka ako napr. „prosím, ďakujem, prepáč“. V obchode sa nepozdraví, nepožiada slušne, vždy určí direktívnym spôsobom čo požaduje, pričom mal za to, že je to bohužiaľ vzor postoja matky, ktorá sa správa k otcovi uvedeným spôsobom a to aj v prítomnosti ich spoločnej dcéry. Návrh matky je podľa neho absolútne nedôvodný, nakoľko matka nijakým spôsobom nepreukázala navýšenie potrieb na maloletú, čo by malo mať za následok určenie vyššieho výživného. Zároveň otec nedosahuje taký príjem, aby bol reálne schopný prispievať maloletej v požadovanej výške.
4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca maloletej poukázala na diametrálny rozpor v podkladoch a tvrdeniach otca týkajúcich sa jeho príjmu. Otec zámerne skresľuje výšku jeho skutočných príjmov s cieľom umelo znižovať základ kvôli výpočtu zvýšeného výživného. Skutočnosť, že otcovi nie je vyplácaná celá suma mzdy vrátane odmien, otec niekoľkokrát ústne potvrdil matke ešte počas ich spolužitia. Údajný dôvod bol, že v práci nechceli platiť vyššie odvody štátu, tzv. milionársku daň. Pritom tak nekonal len otec, ale aj jeho kolega. Zároveň maloletá dcéra sa niekoľko krát v priebehu rokov 2020/2021 vyjadrila, že u tatina doma videla veľa peňazí v hotovosti a aj miesto, kde ich má uložené. Zároveň matka opakovane poukázala na zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa i matky a tiež na zvyšovanie všetkých životných nákladov a výdavkov súvisiacich s bývaním či zabezpečovaním starostlivosti o maloletú, ku ktorému došlo od posledného určenia výšky výživného na maloletú dcéru. Otec dobrovoľne neprispieva na potreby maloletej nad rámec stanoveného výživného a ak aj maloletej
dcére kúpi nejaké veci, tieto zostávajú v jeho domácnosti, resp. v domácnosti jeho rodičov. Matka poprela, že by dcére nakupovala drahé oblečenie a obuv, keďže z finančných dôvodov toto nakupuje v najlacnejších reťazcoch a vo výpredajoch, pričom otec sám chodí oblečený v značkovom oblečení, nehovoriac o výletoch a aj zahraničných dovolenkách, ktoré absolvuje so svojou priateľkou.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s potvrdeniami o príjmoch a výdavkovými dokladmi oboch rodičov, výpismi z listov vlastníctva, úverovými zmluvami na nehnuteľnosti, výpismi z Obchodného registra SR ohľadne obchodných spoločností otca, daňovými priznaniami, cestovnými príkazmi a vyúčtovaniami pracovných ciest, správami z psychologického a špeciálnopedagogického vyšetrenia maloletej, lekárskymi správami maloletej, výpisom z účtu poistenca VŠZP, založenou fotodokumentáciou, mailovou komunikáciou rodičov, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 39P/37/2017, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 39P/37/2017-148 zo dňa 7.11.2017 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej a zároveň schválil rodičovskú dohodou o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, v zmysle ktorej bola maloletá M. zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 270,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletou sa neupravoval. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.12.2017.
7. V čase tohto posledného súdneho rozhodnutia o výživnom maloletá M. začala navštevovať X. ročník základnej školy. Celkový priemerný mesačný výdavok na maloletú v tomto období matka vyčíslila na sumu 540,42 eur. Z dôvodu svojich alergií maloletá pravidelne navštevovala ambulanciu klinickej imunológie a alergológie. Matka maloletej bola zamestnaná a podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 1067,56 eur netto. Poberala rodinné prídavky a uplatňovala si daňový bonus na maloletú. Otec maloletej bol zamestnaný a podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 1790,55 eur netto. Rodičia maloletej boli bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu v L., ktorý bol zaťažený hypotékou. V čase rozhodnutia o rozvode už v rodinnom dome nebýval ani jeden z manželov, chceli ho predať. Hypotéku platili na polovicu, ostatné náklady na rodinný dom vo výške 120,- eur mesačne platil manžel. Obaja mali vyživovaciu povinnosť len k spoločnej maloletej dcére.
8. Maloletá M. je aktuálne žiačkou X. ročníka základnej školy. Býva v spoločnej domácnosti s matkou. Má viaceré alergie, ktoré si vyžadujú užívanie liekov aj špeciálnej kozmetiky. Medzi priemerné mesačné výdavky maloletej matka zahrnula: triedny fond na pol roka 40,- eur, pomôcky do školy 5,- eur, strava v škole 33,40 eur, vreckové do školy 10,- eur, iné výdavky 15,- eur, strava 140,- eur, drogéria a kozmetika 27,- eur, lekár a lieky 47,- eur, oblečenie a obuv 140,- eur, spoločenské a voľnočasové aktivity 42,- eur, iné výdavky (pri výletoch a dovolenkách) 60,- eur. Do roku 2021 to boli aj výdavky súvisiace s návštevou J. K. (odstraňovanie porúch z detstva, zlepšenie učenia), ktoré hradili obaja rodičia na polovicu.
9. Matka maloletej je zamestnaná. Podľa ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2020 mala matka v danom roku úhrn zúčtovaných a vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti v celkovej výške 18594,61 eur brutto. Podľa predloženého potvrdenia zamestnávateľa o príjme za obdobie január 2021 až február 2022 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 1314,98 eur netto. Medzi svoje priemerné mesačné výdavky matka zahrnula: splátka hypotekárneho úveru 441,74 eur, poistenie bytu 6,82 eur, náklady spojené s užívaním bytu 161,98 eur (od marca 2022 zvýšené na sumu 181,77 eur), daň z nehnuteľností 3,98 eur, elektrina 31,- eur, internet a TV 30,14 eur, mobilný telefón (internet. dáta) 22,- eur, RTVS 4,64 eur, strava 140,- eur, pohonné hmoty 80,- eur, sporenie pre dcéru 20,- eur, poistka pre dcéru 34,34 eur, poistka na auto 11,77 eur, diaľničná známka 4,16 eur, STK auto 4,58 eur. Je výlučnou vlastníčkou 2-izbového bytu, v ktorom býva spoločne s maloletou dcérou. Okrem toho vlastní aj staršie osobné motorové vozidlo. Na maloletú dcéru poberá prídavok na dieťa a uplatňuje si daňový bonus. Okrem nej nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
10. Otec maloletej je zamestnaný. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 mal otec v danom roku úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 23644,09 eur brutto.
V roku 2020 mu boli zamestnávateľom vyplatené cestovné náhrady za služobné cesty v sumách 7,60 eur a 202,50 eur. Podľa predloženého potvrdenia zamestnávateľa o príjme za obdobie január 2021 až február 2022 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1286,98 eur. Otec je tiež jedným z dvoch spoločníkov a tiež konateľov obchodnej spoločnosti G. P.. D.. G... Podľa daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2020 vykázala táto spoločnosť daňovú stratu vo výške -16051,49 eur. Za rok 2021 mala táto spoločnosť zisk pred zdanením vo výške 5176,65 eur. Rovnako je jedným z dvoch spoločníkov a tiež konateľov obchodnej spoločnosti F. P. P.. D.. G... Podľa daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2020 vykázala táto spoločnosť zisk pred zdanením vo výške 1384,71 eur. Za rok 2021 mala táto spoločnosť zisk pred zdanením vo výške 1395,91 eur. Medzi svoje priemerné mesačné výdavky otec zahrnul: hypotekárny úver 580,- eur, platby za poskytnuté služby spojené s bývaním 111,- eur, strava 200,- eur, elektrina 32,- eur, SIPO (plyn a koncesionárske poplatky) 4,64 eur, televízia a internet 32,14 eur, daň z nehnuteľností a komunálny odpad 9,42 eur, poistenie bytu 10,22 eur, kozmetika 15,- eur, oblečenie a obuv 60,- eur, výdavky na športové aktivity (členské vo fittness) 20,- eur, životné poistenie 34,- eur, darčeky na oslavy a sviatky 20,- eur, lekár, lieky a vitamíny 12,- eur, výdavky na holičstvo a kaderníka 24,- eur, výživné pre maloletú dcéru 270,- eur, vreckové pre dcéru 10,- eur, výdavky na J. centrum pre dcéru 28,- eur. Je výlučným vlastníkom 3-izbového bytu, v ktorom aktuálne býva spolu s priateľkou. Okrem maloletej dcéry nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
11. Matka vo svojich výpovediach pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu na zvýšenie výživného na sumu 480,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. K zmene pomerov od poslednej úpravy došlo hlavne tým, že matka mala po rozvode vytvorené úspory a to z predaja rodinného domu. Nevie, aká to bola suma. Bolo to v roku 2017. Maloletá dcéra v čase pôvodného konania navštevovala MŠ. V tom čase za ňu matka platila len stravu, veci mala nakúpené od otca. Teraz maloletá navštevuje X. ročník ZŠ, len na začiatku školského roku sú výdavky vo výške 400,- eur: učebnica anglického jazyka a pracovný zošit 40,- eur každý rok, rysovacie pravítko stojí 2 eura, jeden zošit stojí 1 euro. Musela jej kúpiť oblečenie. Školskú tašku jej nekupuje každý rok, lebo na to nemá financie. Matka jej zakúpila podsedák na sedenie, opierku. Na matematiku potrebuje 2 zošity. Mnohé výdavky sú len hypotetické, keďže si ich nemôže dovoliť, napr. krúžky, keďže matka nemá na to, aby ich dcére zaplatila. Dcéra má zvýšené výdavky na kozmetiku z dôvodu dermatologických problémov, musí užívať špeciálny gél na sprchovanie, špeciálny krém na ruky, šampón. Dcéra navštevovala J. centrum z dôvodu porúch učenia, ktoré mala. Toto už pozastavili a v decembri 2021 ukončili spoluprácu. Za rok 2021 tomuto centru zaplatili 600,- eur, z toho otec uhradil polovicu. Dcéra navštevuje čeľustného ortopéda, bude mať v budúcnosti strojček, zatiaľ nie je známe, či bude fixný, kontrola je raz za pol roka a platí sa za to 12,- eur. Za objednanie k alergológovi platí 12,- eur. Matka poberá prídavok na dieťa vo výške cca 25,- eur a uplatňuje si daňový bonus. Býva v 2 izbovom byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Spláca hypotekárny úver vo výške 102 000,- eur a to mesačnými splátkami vo výške 441,74 eur. Otec sa s maloletou stretáva cez víkendy sporadicky a cez pracovný týždeň sa nestretávajú. Minimálne 2 x do mesiaca sa stretnú. Matka si myslí, že jej otec veľmi nekupuje. V čase rozvodu mala čistý mesačný príjem cca 800,- eur. Mesačne im stúpajú náklady na energie. Neustále perie, pretože dcére často vymieňa posteľnú bielizeň, keďže je alergická na roztoče a celkovo má citlivú pokožku. Zvýšili sa náklady na pohonné hmoty. Neustále navštevujú lekárov. V čase Covidu ich toľko nenavštevovali, ale predtým to bolo 4x až 8x do mesiaca. Počas Covidu matka dcére zabezpečila počítač, toner, mobil aj dáta. Náklady na respirátory zabezpečuje jej firma. Dcéra prekonala Covid, otec sa nespýtal, či potrebuje nejaké vitamíny a potrebovala. Všetky výdavky matka uviedla v návrhu. Čo sa týka nákladov na maloletú, ak odrátame výdavky na bývanie, tak je to cca 500,- eur mesačne. Do toho nie je zarátaná varená strava a náklady na čistiace prostriedky. Ceny všetkého idú hore, teraz matke prišiel prípis od správcovskej spoločnosti, že zvyšujú o 20,- eur poplatky. Otca žiadala o vyššie výživné už v minulosti. Jeho reakcia bola taká, že jej platí dosť. Pokiaľ mal otec nejaký výdavok, matka mu vždy polovicu alebo aj celú sumu zaplatila, bolo to napr. za lieky na infekčnom oddelení. Bicykel, ktorý má u otca, je už pre dcéru malý a rovnako tak lyžiarky, tie pre dcéru kúpil pred 2 rokmi. Je pochopiteľné, že matka kupuje dcére hygienické potreby alebo vitamíny jednorazovo. Čo sa týka endokrinologickej ambulancie, za tú si nikdy výdavky neuplatňovala. Výška nákladov na lieky je cca 70,- eur mesačne. Oblečenie, ktoré spomínal otec, bolo kúpené už v minulosti, ide o lyžiarsku kombinézu, ktorá je dcére už malá a stála 70 eur, rovnako lyžiarky, aj tie boli kúpené pred rokmi. Niektoré veci boli kúpené kvôli aktivitám, s ktorými prišiel otec a matka mu na ne prispela, napr. dovolenka, svadba. Jednoznačne došlo k zmenám na strane maloletej. Zvyšujú sa náklady na všetky komodity. Maloletá navštevuje X. stupeň ZŠ, preukázateľne má náklady na finančne náročnú liečbu. Čo sa týka otca, v rokoch 2017, 2018 a 2019 dosahoval príjem cca 2000 - 2450,- eur mesačne v hrubom. Za rok 2021 to už bolo iba 1750,- eur, ale následne začal podnikať. Z toho
vyplýva, že zníženie príjmu otca je spojené s jeho podnikateľskými aktivitami. Zvýšenie výživného nie je v prospech matky, ale v prospech maloletého dieťaťa, aby sa dieťa malo lepšie. Matka by sa dokázala s otcom dohodnúť aj na sume 380,- eur mesačne, netrvala by na sume 480,- eur v zmysle návrhu. So splátkami zročného výživného by súhlasila.
12. Otec pred súdom uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí a považuje ho za nedôvodný. Čo sa týka zmeny pomerov, maloletá navštevovala školu už v čase pôvodného rozhodnutia, k zmene pomerov došlo u matky, ale došlo tam k zlepšeniu. Má vyšší príjem, čo zdokladovala aj potvrdením o príjme. Výživné od otca je postačujúce, pokrýva všetky náklady maloletej. Zároveň otec sa podieľa aj nad rámec výživného, na poplatkoch spojených so zdravotnou starostlivosťou a tiež ju hmotne zabezpečuje. Aktuálny príjem otca je 1270,- eur netto. V súčasnosti otec zarába menej ako matka, a preto nevidel dôvod na zvýšenie výživného. V porovnaní s pôvodným konaním má nižší príjem. V dôsledku Covidu im boli vo firme znížené mzdy. Nemyslí si, že by bolo také jednoduché pre neho nájsť prácu s lepším finančným ohodnotením. Pracuje ako aplikačný technik, je spoločníkom v 2 obchodných spoločnostiach. Jedna bola založená v roku 2018, tá je v strate a uvažuje tam aj o likvidácii, ale sám o tom nemôže rozhodnúť. Ďalšia spoločnosť F. P. P..D..G.. bola založená pred rokom a pol. Jej príjmy boli zanedbateľné, celkovo za rok boli tak do 20 tisíc eur, ale nie je si istý. Býva v 3 izbovom byte, na kúpu ktorého si zobral hypotekárny úver vo výške 146 tisíc eur, ktorý spláca splátkami vo výške 580,- eur mesačne. Náklady na bývanie sú vo výške 150,- eur mesačne vrátane energií. K tomu treba prirátať náklady na poistenie. Nemôže si dovoliť nejaké razantné zvýšenie výživného, keďže dcére prispieva aj nad rámec výživného. V roku 2021 uhradil 300,- eur za J. centrum, dcéra má u neho bicykel, zariadenú izbu. Pred Covidom chodili spolu lyžovať, mala lyžiarsku výstroj. S dcérou sa pravidelne stretáva, v poslednej dobe je to bez prespania cez víkend, pretože sa veľa učila. Otec nemá problém, aby sa učila s ním. Môže prispieť na výživné max. sumou 300,- eur mesačne. Aktuálne býva u otca aj jeho priateľka. Tá mu priamo na bývanie neprispieva, kupuje potraviny. Maloletá dcéra má citlivú kožu a používa drahšie krémy, otec nevie posúdiť, aká je primeraná cena, v každom prípade je Bioderma parfumovaná. Mal za to, že tie náklady, ktoré matka uviedla, nie sú adekvátne. Nevlastní žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec poukázal na lekársku správu maloletej z 10.2.2022, kde je uvedené, že maloletá už nenavštevuje endokrinologickú ambulanciu. Návšteva alergológa je odporúčaná raz za 3-6 mesiacov. Lekárka odporúča klimatickú liečbu, na čom sa podieľa aj otec, a to realizovaním dovoleniek. Čo sa týka nákladov na lieky, z výpisu účtu zo zdravotnej poisťovne vyplýva, že za rok 2016 - 2021 činila výška doplatkov na lieky 372,40 eur, čo predstavuje mesačne 6,- eur. Čo sa týka výdavkov na voľno predajné lieky za rok 2021, predstavujú tieto náklady 12,- eur mesačne, za rok 2022 je to 40,- eur mesačne, pričom boli zakúpené výrobky, ktoré maloletá nespotrebuje za 1 mesiac, napr. vitamíny či telové mlieko. Doteraz určené výživné preto považoval za dostatočné. Maloletá má 11 rokov, výživné by malo pokrývať odôvodnené potreby maloletej. Otec prispieva aj nad rámec určeného výživného, napr. na narodeniny kúpil tento rok dcére bicykel, ktorý stál 500,- eur, kupuje jej oblečenie, bráva ju na výlety. Príjem z obchodných spoločností je minimálny, za rok 2020 bola jedna zo spoločností v strate. Otec nemá nadštandardný príjem, nemá ani nadštandardné majetkové pomery. Jeho príjem je porovnateľný, ak nie nižší ako matky. Nesúhlasil so zvýšením výživného, mal za to, že ním uhrádzané výživné pokrýva všetky potreby maloletej. Výživné je dostatočné, nedošlo k takej zmene pomerov, príjmy otca neumožňujú prispievať zvýšeným výživným. Zvýšenie nákladov nemá automaticky za následok zvýšenie výživného. Jedinou zmenou, ktorá nastala u maloletej dcéry, je nástup do 5. ročníka. Pokiaľ by súd rozhodol o zvýšení výživného, tak od právoplatnosti rozhodnutia. Ak by vzniklo aj zročné výživné, tak navrhoval jeho splácanie v primeraných splátkach.
13. Kolízny opatrovník maloletej mal za to, že je tu priestor na určité zvýšenie výživného, ale určite nie v takom rozsahu, ako navrhuje matke. Navrhoval zvýšenie výživného na sumu od 330-340,- eur mesačne a to od podania návrhu.
14. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
17. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP, dohody i súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, alebo objektívne- vývojom objektívnych okolností. Ide teda o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata v prípade splnenia podmienky zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí.
22. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletých detí ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
23. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné.
24. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane maloletej došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje primerané zvýšenie vyživovacej povinnosti. Od poslednej úpravy uplynulo 4 a pol roka, v čase pôvodného konania navštevovala M. U. ročník základnej školy, v súčasnosti je to X ročník základnej školy. Už len z dôvodu vyššieho veku došlo k zvýšeniu nákladov maloletej, pridružili sa náklady spojené s nástupom na druhý stupeň základnej školy. Matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletú vo výške cca 520,- eur , pričom do tejto sumy neboli započítané výdavky na bývanie a výdavky na pohonné hmoty. Súd považoval väčšinu výdavkov za primeraných s výnimkou výdavkov za lieky, ktoré matka vyčíslila na sumu 47,- eur mesačne, neskôr trvala na sume 72,- eur mesačne, v takejto výške však výdavky preukázané neboli. Po vyhodnotení jednotlivých výdavkov a zohľadnení časti výdavkov na bývanie a pohonné hmoty sa súd ustálil na výdavkoch maloletej vo výške cca 650,- eur mesačne. Oproti pôvodnému konaniu to predstavuje navýšenie výdavkov maloletej o cca 100,- eur mesačne, čo súd nepovažuje za neprimerané . Po odrátaní príspevku na dieťa a daňového bonusu ( cca 70,- eur mesačne ), ktoré poberá matka, predstavujú výdavky na maloletú cca 580,- eur mesačne. Povinnosť prispievať na výživu maloletej súd rozložil na obidvoch rodičov a to : 330,- eur mesačne na otca a 250 eur mesačne na matku. Súd vychádzal z príjmov rodičov a ich možností, pričom bral do úvahu vznik obchodných spoločností, v ktorých je otec spoločníkom. I keď otec poukazoval na nízke zisky jednej spoločnosti ( F. P. P..D..G..,) a stratu druhej ( G. P..D..G..), je viac než pravdepodobné, že obchodné spoločnosti založil otec za účelom zisku, nie za účelom straty. Za ďalší dôležitý dôvod pre rozhodnutie o vyššom podiele otca na výdavkoch maloletej považoval súd pomer starostlivosti o maloletú. Otec sa stretáva s maloletou dvakrát do mesiaca, takýto relatívne úzky rozsah styku kladie zvýšené nároky na matku, či už ide o jej čas alebo finančné prostriedky. Súd teda považuje za spravodlivé, aby podiel otca na finančnom zabezpečení maloletej bol vyšší ako podiel matky. Bez ohľadu na vyššie uvedené úvahy , súd zdôrazňuje, že zvýšené výživné zodpovedá príjmu otca a zaužívanej súdnej praxi, z ktorej vyplýva, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu. V prípade otca a jeho príjmu len z pracovného pomeru ( nie príjmy z podnikania) predstavuje sumu zvýšeného výživného cca 26% z príjmu otca. Na druhej strane nemožno od otca žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky maloletej. Je nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky detí. Výživné, ktoré požadovala matka súd považoval za neprimerané a to ako výdavkom maloletej, tak aj príjmom otca. Matka požadovala zvýšenie výživného o cca 80%, nepreukázala však zvýšenie výdavkov v takej výške. Vzhľadom na odôvodnené výdavky otca, jeho príspevky nad rámec výživného, zvýšený príjem matky v porovnaní s predchádzajúcim konaním ako aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý navrhoval zvýšiť výživné od 330-340,- eur, súd vo zvyšku návrh matky zamietol. Výživné súd zvýšil od podania návrhu, tak ako žiadala matka.
25. Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 21.10.2021 do 31.5.2022 (7 mesiacov + alikvótna časť za mesiac október 2021 ) dosahuje výšku 440,- eur ( 60,- eur x 7 mesiacov =420,- eur + 20,- eur alikvótna časť za mesiac október 2021, naposledy určené výživné 270,- eur, v tomto rozhodnutí 330,- eur, rozdiel 60, eur)
26. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku. Čo sa týka zročného výživného, plnenie zročného výživného v splátkach by nemal súd uplatňovať automaticky. Ide o výhodu povinného proti oprávnenému, ktorá musí byť odôvodnená, napr. postojom povinného k plneniu vyživovacej povinnosti, výškou priznaného nedoplatku, platobnou schopnosťou povinného, ale tiež pomermi oprávneného. Vzhľadom na príjem otca ako aj samotnú výšku určeného výživného súd povolil otcovi úhradu zročného výživného v splátkach, pričom výšku splátok stanovil v takej výške, aby otec uhradil zročne výživné v priebehu jedného kalendárneho roka.
27. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.