Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (23)Uznesenie_4Co-330-2017.pdf
PDF · 79.44 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/330/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Ivety Sopkovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu G. J. D., a.s., so sídlom X., Y. XX, W.: XX XXX XXX, proti žalovanému E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom L. D. č. XXX, o zaplatenie 1.620,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. júna 2017, č.k. 7Csp/57/2017-149, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti - čo do splatnosti peňažného plnenia v mesačných splátkach p o t v r d z u j e .
Žalovaný nemá nárok na náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.620,03 Eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 1.620,03 Eur od 10.3.2017 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 60 eur, s účinnosťou od septembra 2017, najneskôr do 28. dňa kalendárneho mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žalobcovi priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil najmä ust. § 282, § 285, § 255 ods. 1, ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 1.620,03 eur s príslušenstvom. V priebehu konania žalovaný nárok uplatnený žalobcom uznal, preto žalobca navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku. Rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku je obligatórne, t. j. súd je povinný rozhodnúť na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku, ak žalovaný, či už v písomnom vyjadrení k žalobe alebo na pojednávaní nárok uplatnený žalobou uzná, t. j. ak z jeho podania alebo vyjadrenia je zrejmé, že nárok nepopiera a je ochotný ho uspokojiť. Súd vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, preto odôvodnenie rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku (§ 282 Civilného sporového poriadku). Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný dosahuje priemerný mesačný netto zárobok 550 Eur. Pracovnú zmluvu má uzavretú na dobu určitú do 31.7.2017. Žije v družskom vzťahu, z ktorého pochádza jedno maloleté dieťa vo veku dvoch rokov. Jeho partnerka čerpá rodičovskú dovolenku, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Spoločne bývajú u rodičov žalovaného, ktorým z tohto titulu mesačne platia sumu 150,- eur. Žalovaný má i ďalšie dlhy vo výške 20.000,- eur, celkovo. Okrem motorového vozidla rok výroby 2001, iný majetok nemá. S poukazom na uvedené skutočnosti, na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom súd prvej inštancie žalovanému povolil splátky (§ 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku) po 60,- eur mesačne, s účinnosťou od septembra 2017 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Výšku splátok 60,- eur mesačne súd považoval za primeranú osobným a majetkovým pomerom žalovaného. Pri platení dlhu v splátkach dôjde k splateniu istiny za 2,2 roka a následne bude splácať úroky. Zaplatenie dlhu naraz alebo vo vyšších splátkach, by žalovaného dostalo do stavu hmotnej núdze a tiež by ohrozilo plnenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu vo veku dvoch rokov. Podľa názoru súdu, pri uvedenej výške splátok nedôjde k neúmernému zvýhodneniu žalovaného na úkor žalobcu. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal procesne úspešnému žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že samostatné uznesenie o výške trov konania vydá súdny úradník.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výrokovej časti týkajúcej sa splátok, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie priznal žalovanému možnosť splácať dlh v splátkach po 60 Eur mesačne, čo považoval žalobca za rozporné so zákonom, nakoľko rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej a nemožno prihliadať iba na záujmy jedného účastníka. Žalobca má nepochybne právo, aby mu jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote. Poukázal napr. na rozsudky Krajského súdu v Trnave, č.k. 24Co/322/2016-85 zo dňa 01.03.2017, č.k. 23Co/498/2016-72 zo dňa 15.05.2017, rozsudky Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/33/2017-62 zo dňa 22.02.2017, č.k. 11Co/91/2017-138 zo dňa 16.05.2017 a iné. Mal za to, že žalovaný už mal možnosť prejaviť svoju snahu a záujem uhradiť svoj dlh splácaním aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam. Pri súdom určenej výške splátky bude žalovaný istinu dlhu splácať viac ako 2 roky, pričom splnenie celého dlhu tak bude trvať neúmerne dlho a žalovanému narastú úroky z omeškania, čo nie je v jeho prospech. Okrem toho, posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného exekučného konania. V odvolacom konaní sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia a zaviazania žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že jeho situácia sa nezlepšila. Z jeho platu cca 550 Eur netto sa mu nedá splácať viac, než tých 60 Eur, ale hľadá spôsoby ako zvýšiť svoj príjem a urýchliť splácanie svojich záväzkov.
4. Žalobca v písomnej reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že ho považuje za bezpredmetné, nakoľko žalovaný neuvádza žiadne konkrétne právne, ani skutkové tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť uloženej povinnosti. Z uvedeného dôvodu trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu.
5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu - čo do splatnosti dlhu v mesačných splátkach v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti čo do splatnosti peňažného plnenia ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
7. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
8. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v rozsudku. Základná zákonná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná úprava tejto lehoty však pripúšťa výnimku, keď v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu, čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd, pričom súd súčasne môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 CSP).
9. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému) je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Tu odvolací súd nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu, že preskúmanie majetkových pomerov žalovaného patrí až do štádia konania o výkon rozhodnutia. Je síce pravda, že v rámci exekúcie súdny exekútor posúdi, ktorá forma výkonu rozhodnutia bude najvhodnejšia aj vzhľadom na majetkové pomery povinného, to však neznamená, že by posúdenie majetkových pomerov žalovaného bolo možné výlučne v exekučnom konaní. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP umožňuje súdu aj v základnom (nachádzacom) konaní určiť dlhšiu než trojdňovú lehotu na plnenie, teda aj určiť mesačné splátky, pričom na účely tohto určenia je nevyhnutné posúdiť majetkové pomery žalovaného. Napokon aj pre žalobcu je prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na neistý výsledok exekučného konania v prípade neschopnosti povinného zaplatiť priznané plnenie naraz.
10. Pri určovaní výšky splátok je potrebné prihliadnuť na príjmy a výdavky, resp. majetkové pomery povinného, na výšku priznaného plnenia, ale aj na hľadisko ochrany oprávneného, teda, či zdržaním v plnení súdom ustanovenej povinnosti nebudú nad primeranú mieru dotknuté záujmy oprávneného.
11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku a zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyššie uvedené okolnosti riadne preskúmal. Civilný sporový poriadok ustanovuje, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Aj predchádzajúci procesný predpis umožňoval súdu osvojiť si skutkové tvrdenia strany (účastníka konania), ktoré ostatní účastníci nepopreli (§ 120 ods. 3, 132 Občianskeho súdneho poriadku). V predmetnom konaní žalovaný na pojednávaní požiadal o povolenie splátok a uviedol, že vzhľadom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu žiada splátky po 60 Eur mesačne. Žalovaný predložil súdu pracovnú zmluvu so spoločnosťou Y. D. G. D. s.r.o., G. uzatvorenú na dobu určitú do 31.07.2017. Zarobí asi 550 Eur mesačne v čistom, pričom nepoberá cestovné náhrady. Má maloleté dieťa vo veku 2 roky, ktoré s ním žije v spoločnej domácnosti aj matkou, ktorá čerpá rodičovskú dovolenku a dosahuje príjem cca 230 Eur mesačne. Spoločne bývajú u rodičov v L. D., za čo im platia 150 Eur mesačne, pričom plánujú presťahovanie do nájomného bytu, kde predpokladané nájomné bude 250 Eur. Je vlastníkom pojazného motorového vozidla Škoda Octavia, r.v. 2001. Uviedol, že žalobca si voči nemu súdne uplatňuje aj iný dlh vo výške 9.000 Eur, a okrem toho má aj ďalšie dlhy voči bankovým i nebankovým subjektom. Z uvedeného dôvodu žiadal splátky.
12. Skutočnosť, že sa žalobca rozhodol nezúčastniť sa na pojednávaní (pričom sa vopred písomne ospravedlnil), je jeho slobodné rozhodnutie, avšak musel si byť vedomý, že tým sa vzdáva možnosti reagovať na vývoj procesnej situácie, ktorý nastane na pojednávaní, vrátane možnosti reagovať na tvrdenia žalovaného. Pokiaľ teda žalobca nespochybnil tvrdenia žalovaného, súd prvej inštancie postupoval správne, keď tvrdenia zástupkyne žalovaného uvedené na pojednávaní považoval za dostačujúce pre osvedčenie žalovaného príjmov a výdavkov na účely rozhodnutia o povolení splátok.
13. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, správne aplikoval ustanovenie § 232 ods. 3 CSP, ktoré tiež správne interpretoval. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda nebola dôvodná.
14. Z uvedeného dôvodu bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdený, pričom v tomto smere odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a zároveň naň odkazuje.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).