Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5C-31-2024.pdf
PDF · 144.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/31/2024
Uznesenie
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpená: JUDr. Peter Milec, advokát so sídlom Lazovná 20, Banská Bystrica, IČO: 50 285 076 proti žalovanému: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, I. o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd z r i a ď u j e v prospech žalobkyne, na zabezpečenie jej pohľadávok voči žalovanému v celkovej výške 107.941,67 Eur s príslušenstvom, uplatnených žalobkyňou v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 6Up/673/2024 a sp. zn. 6Up/673/2024, záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného (spoluvlastnícky podiel 1/1) nachádzajúcim sa v okrese Komárno, obci I., katastrálnom území I., zapísaným na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, ako: parcela registra „C“ KN, parcelné č. 4384/2, o výmere 223 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela registra „C“ KN, parcelné č. 4384/3, o výmere 27 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela registra „C“ KN, parcelné č. 4384/6, o výmere 25 m2, záhrada; parcela registra „C“ KN, parcelné č. 4384/7, o výmere 63 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela registra „C“ KN, parcelné č. 4384/8, o výmere 571 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela registra „C“ KN, parcelné č. 4386/3, o výmere 905 m2, záhrada; rodinný dom, súpisné č. XX, na pozemku parcelné č. 4384/2; garáž, súpisné č. XXX, na pozemku parcelné č. 4384/3; hospodárska budova, súpisné č. XXX, na pozemku parcelné č. 4384/7.
II. Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca dňa 8.7.2020 podal na tunajší súd návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým navrhol, aby súd zriadil v prospech žalobkyne, na zabezpečenie jej pohľadávok voči žalovanému v celkovej výške 107.941,67 Eur s príslušenstvom, uplatnených Žalobkyňou v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 6Up/673/2024 a sp. zn. 6Up/673/2024, záložné právo k nehnuteľnostiam Žalovaného (spoluvlastnícky podiel 1/1) nachádzajúcim sav okrese Komárno, obci I., katastrálnom území I., zapísaným na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, ako: parcela registra „C“ KN, parcelné č. 4384/2, o výmere 223 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela registra „C“ KN, parcelné č. 4384/3, o výmere 27 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela registra „C“ KN, parcelné č. 4384/6, o výmere 25 m2, záhrada; parcela registra „C“ KN, parcelné č. 4384/7, o výmere 63 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela registra „C“ KN, parcelné č. 4384/8, o výmere 571 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela registra „C“ KN, parcelné č. 4386/3, o výmere 905 m2, záhrada; rodinný dom, súpisné č. XX, na pozemku parcelné č. 4384/2; garáž, súpisné č. XXX, na pozemku parcelné č. 4384/3;
hospodárska budova, súpisné č. XXX, na pozemku parcelné č. 4384/7. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že sledovaný účel možno dosiahnuť neodkladným opatrením, v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhuje, aby Okresný súd Komárnom podľa ust. § 324 ods. 1 CSP vydal nasledovné uznesenie, ktorým súd zakazuje žalovanému akýmkoľvek spôsobom, okrem bežnej údržby, nakladať s nehnuteľnosťami žalovaného (spoluvlastnícky podiel 1/1) nachádzajúcimi sa v okrese Komárno, obci I., katastrálnom území I., zapísanými na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, ako: parcela registra „C“ KN, parcelné č. 4384/2, o výmere 223 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela registra „C“ KN, parcelné č. 4384/3, o výmere 27 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela registra „C“ KN, parcelné č. 4384/6, o výmere 25 m2, záhrada; parcela registra „C“ KN, parcelné č. 4384/7, o výmere 63 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela registra „C“ KN, parcelné č. 4384/8, o výmere 571 m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcela registra „C“ KN, parcelné č. 4386/3, o výmere 905 m2, záhrada; rodinný dom, súpisné č. XX, na pozemku parcelné č. 4384/2; garáž, súpisné č. XXX, na pozemku parcelné č. 4384/3; hospodárska budova, súpisné č. XXX, na pozemku parcelné č. 4384/7. Súčasne si uplatnil plnú náhradu trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 60D/71/2011, D not 44/2011 zo dňa 16.11.2011 (ďalej len „Osvedčenie o dedičstve“) vydaného JUDr. Martinou Gontkovičovou, notárom ako súdnym komisárom povereným Okresným súdom Bratislava IV v dedičskej veci po nebohom: E. A. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. J. XXXX/XX, D., zomrelom XX.XX.XXXX (ďalej len „otec“), za účasti žalobkyne a žalovaného ako detí a ich matky: K. G., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXXX/XX, D. (ďalej len „matka“), ako pozostalej manželky, došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) otca a matky, a to tak, že matke patria z majetku v BSM nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Bratislava IV, obci D., katastrálnom území L., zapísané na: LV č. XXX, (i) parc. č. 3980, záhrady, 512 m2, (ii) parc. č. 3981, zastavené plochy a nádvoria, 16 m2, v jednej polovici (1/2), v hodnote určenej účastníkmi konania o dedičstve vo výške 25.000,- Eur (ďalej len „Pozemky“); LV č. XXXX, na parc. č. 1430/4 bytový dom, súp. č. XXXX, byt č. XX, 5. mezan., Pod záhradami 62, v jednej polovici (1/2), podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vo výške 11210/330277 a LV č. XXXX, parc. č. 1430/4, zastavené plochy a nádvoria, 961 m2, v podiele 11210/330277, v jednej polovici (1/2), v hodnote určenej účastníkmi konania o dedičstve vo výške 75.000,- Eur (ďalej len „Byt“) a uzavretiu dedičskej dohody o vyporiadaní dedičstva (aktíva dedičstva po otcovi tvorili najmä nehnuteľnosti: Pozemky o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 a Byt o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2) medzi žalobkyňou, žalovaným a matkou ako účastníkmi konania o dedičstve, a to nasledovne: Pozemky v jednej polovici (1/2) v hodnote určenej účastníkmi konania o dedičstve vo výške 25.000,- Eur nadobudla matka v celosti (1/1) s povinnosťou výplaty ostatným spoludedičom: žalobkyni a žalovanému každému sumu rovnajúcu sa výške zákonného dedičského podielu jedna tretina (1/3), v prípade obdržania akéhokoľvek finančného prospechu získaného z prenájmu, predaja alebo inej formy scudzenia Pozemkov, v lehote 1 mesiaca od výplaty peňazí; Byt v jednej polovici (1/2) v hodnote určenej účastníkmi konania o dedičstve vo výške 75.000,- Eur nadobudla matka v celosti (1/1) s povinnosťou výplaty ostatným spoludedičom: žalobkyni a žalovanému každému sumu rovnajúcu sa výške zákonného dedičského podielu jedna tretina (1/3), v prípade obdržania akéhokoľvek finančného prospechu získaného z prenájmu, predaja alebo inej formy scudzenia Bytu, v lehote 1 mesiaca od výplaty peňazí. Na základe Kúpnej zmluvy V-16487/2022 zo dňa 20.05.2022 (ďalej len „Kúpna zmluva“) došlo k scudzeniu (predaju) Bytu za kúpnu cenu vo výške 311.300,- Eur (ďalej len „Kúpna cena“), ktorá bola kupujúcimi uhradená na bankový účet Matky ako predávajúceho vedený v M. D., N., číslo (IBAN): O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej len „Bankový účet matky“) prostredníctvom notárskej úschovy peňazí dňa 25.05.2022. Keďže matka pre svoj zhoršený zdravotný stav súvisiaci okrem iného aj s jej vyšším vekom nebola schopná zabezpečiť osobne všetky potrebné úkony súvisiace s predajom bytu a nakoľko sa na týchto úkonoch nemohla podieľať ani žalobkyňa, pretože jej manžel utrpel v tomto období vážny úraz vedúci napokon až k jeho smrti, po spoločnej dohode matka svojím zastupovaním vo veci predaja bytu splnomocnila žalovaného, a to plnomocenstvom zo dňa 13.11.2020 (ďalej len „Plnomocenstvo“), pričom z rovnakých dôvodov udelila matka žalovanému taktiež dispozičné oprávnenie k bankovému účtu matky na základe generálneho plnomocenstva zo dňa 04.10.2022 (ďalej len „Generálne plnomocenstvo“). Po predaji bytu na základe kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena po jej pripísaní na bankový účet matky v súlade s dedičskou dohodou obsiahnutou v Osvedčení o dedičstve do jedného mesiaca, t. j. do 25.06.2022, rozdelená medzi dedičov po poručiteľovi nasledovne: matka mala obdržať sumu 207.533,33 Eur (1/2 kúpnej ceny z titulu vyporiadania BSM matky a otca + 1/3 z 1/2 kúpnej ceny na základe dedičskej dohody o vyporiadaní dedičstva), žalobkyňa sumu 51.883,33 Eur a žalovaný sumu 51.883,33 Eur (obaja
po 1/3 z 1/2 kúpnej ceny). V rozpore s uvedeným ale žalovaný, využijúc svoje dispozičné oprávnenie k bankovému účtu matky a jej zhoršený zdravotný stav, postupne previedol z bankového účtu matky na svoj bankový účet vedený v M. D., N. číslo (IBAN): O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej len „Bankový účet Žalovaného“): dňa 30.05.2022 sumu 30.000,- Eur; dňa 31.05.2022 sumu 30.000,- Eur; dňa 02.06.2022 sumu 30.000,- Eur; dňa 03.06.2022 sumu 30.000,- Eur ; dňa 04.06.2022 sumu 30.000,- Eur; dňa 05.06.2022 sumu 29.000,- Eur; dňa 07.06.2022 sumu 30.000,- Eur; dňa 08.06.2022 sumu 30.000,- Eur, teda spolu sumu 239.000,- Eur tak, že na bankovom účte matky zostala ku dňu 31.12.2022 suma vo výške 25.306,97 Eur. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, keď žalovaný bezprostredne potom, ako bola na bankový účet matky pripísaná kúpna cena, bez akéhokoľvek právneho dôvodu začal prakticky na dennej báze realizovať prevody finančných prostriedkov na bankový účet žalovaného a to vo výške maximálneho denného limitu transakcie (30.000,- Eur) k 31.12.2022 v celkovej sume 239.000,- Eur, podiel z predaja bytu prislúchajúci žalobkyni vo výške zákonného dedičského podielu (1/3 z 1/2 Kúpnej ceny), t. j. sumu 51.883,33 Eur, v rozpore s dohodou dedičov uvedenou v Osvedčení o dedičstve žalobkyni do jedného mesiaca po zaplatení kúpnej ceny (t. j. do 25.06.2022) nevyplatil. Až na základe opakovaných výziev a urgencií žalobkyne adresovaných žalovanému bola žalovaným prevedená z bankového účtu matky na bankový účet žalobkyne vedený v mBank S.A., pobočka zahraničnej banky číslo (IBAN): O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 19.09.2022 suma 25.000,- Eur (platba označená: „pod zahradami 1/2“) a dňa 26.09.2022 suma 25.000,- Eur (platba označená: „pod zahradami 2/2“), teda spolu suma 50.000,- Eur. Zvyšná časť podielu žalobkyne z predaja bytu vo výške 1.883,33 Eur (ďalej len „Pohľadávka 1“) jej do dnešného dňa žalovaným, ako jedinou osobu schopnou reálne disponovať s bankovým účtom matky, nebola vyplatená. Keď sa koncom mesiaca január 2023 žalobkyňa dozvedela o prevodoch, ktoré boli realizované žalovaným z bankového účtu matky v prospech bankového účtu žalovaného v sume spolu 239.000,- Eur, t. j. v sume o 187.116,67 Eur prevyšujúcej podiel z predaja bytu prislúchajúci žalovanému vo výške jeho zákonného dedičského podielu (1/3 z 1/2 kúpnej ceny), t. j. 51.883,33 Eur, žalobkyňa žalovaného opakovane telefonicky, prostredníctvom e- mailovej a SMS komunikácie žiadala o vrátenie peňažných prostriedkov v uvedenom (prevyšujúcom) rozsahu na bankový účet matky, ako to preukazuje aj e-mail žalobkyne zo dňa 26.01.2023 v znení: „Martin, prečo si previedol mamine peniaze na svoj účet, nemáš na to právo, hneď ich vráť.“, na ktorý žalovaný reagoval e-mailom zo dňa 31.01.2023 v znení: „neboj hneď ich vrátime naspäť“. V rozpore s vyššie uvedeným prísľubom žalovaný žiadne finančné prostriedky na bankový účet matky nevrátil a navyše v deň smrti matky, dňa 02.02.2023, previedol z bankového účtu matky na bankový účtu žalovaného ešte sumu 25.000,- Eur predstavujúcu prakticky celý zostatok na tomto účte. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, kúpna cena predstavujúca výťažok z predaja bytu bol vo výške 311.300,- Eur, z čoho jedna polovica mala byť rozdelená medzi žalovaného, žalobkyňu a matku, teda každému z nich mala pripadnúť suma 51.883,33 Eur (zákonný dedičský podiel po otcovi rovnajúci sa 1/3 z 1/2 kúpnej ceny). Druhá polovica kúpnej ceny vo výške 155.650,- Eur mala v celom rozsahu pripadnúť matke (na základe vyporiadania BSM po smrti otca) a následne, po jej smrti dňa 02.02.2023, sa mala stať súčasťou dedičstva po matke. To znamená, že súčasťou dedičstva po matke mala byť suma najmenej výške 207.533,33 Eur pochádzajúca len z predaja bytu. Žalovaný si ale z bankového účtu matky postupne previedol na bankový účet žalovaného, resp. iného jeho účtu sumu vo výške 264.000,- Eur, z ktorej síce suma vo výške 51.883,33 Eur prináleží jemu ako jeho zákonný dedičský podiel po otcovi, avšak zvyšnú sumu 212.116,67 Eur si žalovaný prisvojil bez akéhokoľvek právneho dôvodu (z tejto sumy už žalovaný medzičasom vo svoj prospech alebo v prospech iných osôb podľa vlastného vyjadrenia uvedeného v Zápisnici o výsluchu zo dňa 27.06.2023 použil najmenej sumu 154.520,- Eur). Keďže okruh oprávnených dedičov po matke je stanovený na žalobkyňu ako jej dcéru a žalovaného ako jej syna, ako zákonných dedičov v I. dedičskej skupine podľa ust. § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorí budú dediť rovnakým dielom, každý v rozsahu jednej polovice, pričom nehrozí ich vydedenie, ani dedičská nespôsobilosť, zo sumy 212.116,67 Eur, ktorá by bola inak súčasťou aktív dedičstva po matke, a ktorú si žalovaný bezdôvodne prisvojil nad rámec svojho zákonného dedičského podielu po otcovi, žalovanému prináleží jedna polovica a jedna polovica, t. j. suma 106.058,34 Eur (ďalej len „Pohľadávka 2“) predstavuje bezdôvodného obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Keďže okruh oprávnených dedičov po matke je stanovený na žalobkyňu ako jej dcéru a žalovaného ako jej syna, zo sumy 212.116,67 Eur, ktorá by bola inak súčasťou aktív dedičstva po matke, a ktorú si žalovaný bezdôvodne prisvojil nad rámec svojho zákonného dedičského podielu po otcovi, Žalovanému prináleží jedna polovica a jedna polovica, t. j. suma 106.058,34 Eur (ďalej len „Pohľadávka 2“) predstavuje jeho bezdôvodného obohatenie na úkor žalobkyne. Pohľadávka 1 – suma vo výške 1.883,33 Eur spolu s príslušenstvom spočívajúcim v zákonných úrokoch z omeškania, bola žalobkyňou uplatnená voči žalovanému v upomínacom konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“)
návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 04.04.2024 označeným ako „Žaloba o zaplatenie 1.883,33 Eur s prísl.“ (ďalej len „Návrh 1“). Na základe Návrhu 1 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz sp. zn. 6Up/673/2024 zo dňa 16.05.2024 (ďalej len „Platobný rozkaz 1“), ktorý zatiaľ nie je právoplatný. Pohľadávka 2 – suma vo výške 106.058,34 Eur, bola žalobkyňou uplatnená voči žalovanému v upomínacom konaní podľa ZoUK návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 04.04.2024 označeným ako „Žaloba o zaplatenie 106.058,34 Eur“ (ďalej len „Návrh 2“). Na základe Návrhu 2 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz sp. zn. 38Up/672/2024 zo dňa 11.04.2024 (ďalej len „Platobný rozkaz 2“), ktorý zatiaľ nie je právoplatný. Podľa ust. § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) môže súd aj počas konania na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená; podľa ust. § 325 ods. 1 CSP môže súd aj počas konania nariadiť neodkladné opatrenie ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobkyňa je presvedčená, že vo vzťahu k Pohľadávke 1 a Pohľadávke 2 (ďalej spolu aj len „Pohľadávky“) existujú nielen materiálne dôvody, ale sú tiež splnené všetky ostatné podmienky a predpoklady, pre poskytnutie ochrany pozície žalobkyne kombináciou (a) zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva na Nehnuteľnostiach (pojem definovaný v ďalšom texte), a (b) neodkladného opatrenia spočívajúceho v obmedzení žalovaného pri eventuálnom uskutočnení úkonov ohrozujúcich uspokojenie Pohľadávok, ako je bližšie uvedené v ďalšom texte tohto návrhu. Tento návrh je adresovaný Okresnému súdu Komárno ako súdu vecne a mieste príslušnému podľa ust. § 324 ods. 2 CSP, ktoré je v zmysle ust. § 344 CSP aplikovateľné aj na inštitút zabezpečovacieho opatrenia. Ako už bolo uvedené vyššie, nárokmi žalobkyne (a) ktorým sa má navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnúť (provizórna) ochrana, a (b) ktoré majú byť pre zmiernenie obáv ohľadom budúcej exekúcie zabezpečené súdom zriadeným záložným právom, sú Pohľadávka 1 a najmä Pohľadávky 2. Rovnako už bolo uvedené, že Pohľadávky boli žalobkyni priznané (hoci zatiaľ neprávoplatne) Platobným rozkazom 1 a Platobným rozkazom 2 vydanými v upomínacom konaní Okresným súdom Banská Bystrica. Vzhľadom k uvedenému, a keďže úspech návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je podľa CSP (popri naplnení ďalších predpokladov) podmieňovaný osvedčením dôvodnosti nároku, pričom z pohľadu Žalobkyne je dôvodnosť nároku úplne zrejmá a vyplýva v potrebnom rozsahu z opisu skutkového stavu veci uvedeného v 1. kapitole tohto návrhu a pripojených dôkazov, s ktorými sa stotožnil aj upomínací súd, výsledkom čoho bolo vydanie Platobného rozkazu 1 a Platobného rozkazu 2, považujeme za nepochybné, že dôvodnosť a trvanie Pohľadávok je v rozsahu vyžadovanom pre rozhodnutie o ich zabezpečení prostredníctvom záložného práva zriadeného podľa ust. § 343 CSP, plnohodnotne osvedčované. Otázka ohrozenia budúcej exekúcie je otázkou objektívnou. Zjednodušene povedané, ak vzhľadom na objektívne skutočnosti prípadu hrozí (je obava), že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, postihnutím ktorých oprávnený svoj nárok bude môcť uspokojiť, je tento zákonný predpoklad bezo zvyšku naplnený. Z hľadiska jazykovej interpretácie „obavu z ohrozenia exekúcie“ môže vyvolávať akákoľvek skutočnosť nasvedčujúca tomu, že žalobca nemusí byť v budúcnosti schopný účinne svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu žalovanému vymôcť. Z povahy veci pritom vyplýva, že spôsobilosťou nasvedčovať úsudkom o predpokladanom budúcom priebehu či výsledku exekúcie vedenej na uspokojenie práva žalobcu po jeho autoritatívnej deklarácii súdom, disponujú predovšetkým informácie týkajúce sa (a) výšky vymáhaného nároku, (b) rozsahu a štruktúry (a (aj) z toho plynúcej hodnoty) majetku žalovaného, a tiež (c) rozsah ďalších záväzkov žalovaného (teda prípadných nárokov iných osôb na totožný majetok). Napokon, aj keď ich existencia nie je pre naplnenie zákonných podmienok pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyhnutná, obavu z ohrozenia exekúcie môžu bez ďalšieho vyvolávať tiež (d) skutočnosti ohľadne nakladania s majetkom žalovaného, znižujúceho, či už jeho hodnotu, alebo likviditu. Výška nárokov žalobkyne voči žalovanému: aktuálna výška nároku žalobkyne voči žalovanému predstavuje (ku dňu 22.05.2024) sumu vo výške 108.741,33 Eur, ktorá je súčtom (i) istiny Pohľadávky 1 vo výške 1.883,33 Eur, (ii) úrokov z omeškania v zmysle Platobného rozkazu 1 vo výške 799,66 Eur1, ktoré stále narastajú a (iii) istiny Pohľadávky 2 vo výške 106.058,34 Eur; samotná istina predstavuje sumu vo výške 107.941,67 Eur. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca vyjadruje zároveň presvedčenie, že otázku obáv z ohrozenia exekúcie na účely rozhodnutia o podávanom návrhu na zabezpečenie Pohľadávok žalobkyne je nevyhnutné posudzovať nielen vo svetle výšky Pohľadávok, ale aj krokov, ktoré žalovaný podnikol bezprostredne potom, ako bola kúpna cena pripísaná na bankový účet matky (k uvedenému pozri body (4) a (7) tohto návrhu). Rozsah a štruktúra majetku žalovaného: Vo vzťahu k identifikácii majetku žalovaného žalobkyňa vychádza z informácií a údajov vyplývajúcich z verejne prístupných zdrojov, najmä informatívnej
evidencie katastra nehnuteľností, z ktorej vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom (spoluvlastnícky podiel 1/1) nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Komárno, obci Patince, katastrálnom území I., evidovaných na liste vlastníctva č. XXX ako (a) pozemky – parcely registra „C“ KN (i) parcelné č. 4384/2, o výmere 223 m2, zastavaná plocha a nádvorie, (ii) parcelné č. 4384/3, o výmere 27 m2, zastavaná plocha a nádvorie, (iii) parcelné č. 4384/6, o výmere 25 m2, záhrada, (iv) parcelné č. 4384/7, o výmere 63 m2, zastavaná plocha a nádvorie, (v) parcelné č. 4384/8, o výmere 571 m2, zastavaná plocha a nádvorie, (vi) parcelné č. 4386/3, o výmere 905 m2, záhrada a (b) stavieb – (i) rodinný dom, súpisné č. XX, na pozemku parcelné č. 4384/2, (ii) garáž, súpisné č. XXX, na pozemku parcelné č. 4384/3, (iii) hospodárska budova, súpisné č. XXX, na pozemku parcelné č. 4384/7 (pozemky pod písm. (a) a stavby pod písm. (b) ďalej spolu len ako „Nehnuteľnosti“).1 Úrok z omeškania vo výške 5 % ročne (i) zo sumy 51.883,33 Eur od 26.06.2022 do 20.09.2022 = 618,33 Eur, (ii) zo sumy 26.883,33 Eur od 21.09.2022 do 27.09.2022 = 25,77 Eur, (iii) zo sumy 1.883,33 Eur od 28.09.2022 do 22.05.2024 = 155,56 Eur, spolu v sume 799,66 Eur. Okrem vyššie špecifikovaných nehnuteľností žalovaný disponoval tiež peňažnými prostriedkami pochádzajúcimi z predaja bytu, ktoré previedol z bankového účtu matky na bankový účet žalovaného (pozri bod (8) tohto návrhu). Tieto peňažné prostriedky už ale takmer v celom rozsahu minul, ako to preukazuje aj Zápisnica o výsluchu zo dňa 27.06.2023, ČVS: KRP-95/2- VYS-BA-2023 (ďalej len „Zápisnica o výsluchu“) (pozri dôkaz č. 11), v ktorej žalovaný, vypočutý v procesnom postavení osoby podľa ust. 196 ods. 2 druhá veta Trestného poriadku, uviedol, že sumu 2 x 4.500,- Eur (transakcie zo dňa 11.10.2022) použil na kúpu pozemku za jeho domom v Patinciach, sumu 5.000,- Eur (transakcia zo dňa 03.11.2022) daroval známemu A. H., sumy 20.010,- Eur a 10.510,- Eur (transakcie zo dňa 18.11.2022) mali byť podľa vyjadrenia žalovaného použité na nadobudnutie parciel v Grécku, ktorých vlastníčkou má byť jeho priateľka B. B., sumu 70.000,- Eur (transakcia zo dňa 13.06.2022) podľa svojho vyjadrenia požičal známym svojej priateľky B. B. len na základe ústnej dohody, bez spísania zmluvy a dojednania lehoty splatnosti, resp. akýchkoľvek podmienok vrátenia poskytnutej pôžičky. Žalovaný ďalej podľa svojho vyjadrenia z bankového účtu žalovaného previedol na svoj ďalší účet vedený v P. D. sumu 50.000,- Eur (transakcia zo dňa 02.08.2022), z ktorej mal mať ku dňu spísania predmetnej zápisnice (27.06.2023) podľa svojho odhadu ešte sumu 5.000,- Eur alebo 10.000,- Eur. Žalovaný tak z uvedených peňažných prostriedkov, ktoré bez právneho dôvodu previedol na bankový účet žalovaného, minul najmenej sumu vo výške 154.520,- Eur. Na základe návrhu žalobkyne, podaného za účelom zabezpečenia jej Pohľadávok voči žalovanému, Okresný súd Bratislava IV vydal uznesenie č. k. 9C/15/2023 - 58 zo dňa 31.03.2023 (ďalej len „Uznesenie o zabezpečovacom opatrení“), právoplatné dňa 19.09.2023 a vykonateľné dňa 23.09.2023, ktorým zradil v jej prospech záložné právo k peňažným prostriedkom na bankovom účte žalovaného vo výške 93.558,34 Eur (v čase podania predmetného návrhu žalobkyňa nemala vedomosť o prevode sumy 25.000,- Eur, ktorý žalovaný zrealizoval ako posledný v deň smrti matky dňa 02.02.2023). Podľa vyjadrenia žalovaného, uvedeného v Zápisnica o výsluchu, na bankovom účte žalovaného bola ale zabezpečená takýmto spôsobom – záložným právom zriadeným v prospech žalobkyne na základe Uznesenia o zabezpečovacom opatrení, len suma 25.000,- Eur. Zvyšné peniaze žalovaný podľa svojho vyjadrenia požičal, alebo dal svojim známym. Žalovaný podľa svojho vyjadrenia uvedeného v Zápisnica o výsluchu momentálne nemá žiadny príjem, od 09.11.2009, t. j. takmer 15 rokov je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a je dlhodobo PN. Žalobkyni sa preto s výnimkou nehnuteľností a peňažných prostriedkov už zabezpečených záložným právom na bankovom účte žalovaného, ktorých výška je ale nedostatočná na uspokojenie Pohľadávok, nepodarilo identifikovať žiadny ďalší majetok ani príjem žalovaného, čo umocňuje jej presvedčenie, že obavy z ohrozenia budúcej exekúcie na majetok žalovaného majú reálny základ. Podľa názorov prezentovaných v odbornej literatúre má zabezpečovacie opatrenie slúžiť k (a) posilneniu pozície žalujúceho veriteľa, a/alebo (b) zabráneniu, aby sa žalujúceho veriteľa v budúcnosti zhoršilo. Oba uvádzané účely pritom logicky determinujú tiež povahu obáv z ohrozenia exekúcie, ktoré potrebu dosiahnutia každého z nich vyvolávajú, keď posilnenie pohľadávky zabezpečením (získaním majetku, z ktorého sa je veriteľ oprávnený prednostne uspokojovať) je namieste najmä vtedy, ak hodnota majetku dlžníka nepokrýva rozsah všetkých jeho záväzkov, a ochrana pred zhoršením pozície je naopak vyvolávaná rizikom, že existujúci stav faktorov s významom pre uspokojenia sa môže, v dôsledku úkonov dlžníka alebo inak, zhoršiť. Žalobkyňa je presvedčená, že skutočnosti a skutkové okolnosti popísané v predchádzajúcom texte tohto návrhu, osvedčené predkladanými dôkazmi, zakladajú reálne obavy z ohrozenia budúceho uspokojenia Pohľadávok z majetku žalovaného a preto vedú k potrebe zriadenia zabezpečovacieho opatrenia v oboch naznačených formách. Nielenže je totiž zrejmé, že budúca exekúcia nárokov žalobkyne je bez posilnenia jej postavenia ohrozená už i v stave, v akom sa majetok žalovaného nachádza podľa našich informácií v súčasnosti, ale zároveň existuje dôvodná obava,
že vyhliadky efektívneho núteného výkonu rozhodnutí priznávajúcich Pohľadávku 1 a Pohľadávku 2, sa môžu v dôsledku životného štýlu žalovaného ešte výrazne zhoršiť, pretože žalovaný je dlhodobo bez akéhokoľvek príjmu, peňažné prostriedky, ktoré bez právneho dôvodu previedol na bankový účet žalovaného už takmer v celom rozsahu minul, s výnimkou sumy zabezpečenej záložným právom na základe Uznesenia o zabezpečovacom opatrení, zároveň žalovaný je prívržencom hnutia H. B., pričom nie je vylúčené ani jeho dlhodobé odcestovanie zo Slovenska do Indie, ktorú aj v minulosti s pomocou príspevkov od rodičov často navštevoval a dlhodobo sa tam zdržiaval. V súvislosti s prieskumom otázky primeranosti ujmy spôsobenej zriadením navrhnutého zabezpečovacieho opatrenia poukazuje žalobca predovšetkým na výšku Pohľadávok a v neposlednom rade tiež na obmedzenia týkajúce sa poznatkov dostupných žalobkyni, v dôsledku ktorých nebola v pozícii identifikovať akékoľvek iné veci, práva alebo majetkové hodnoty žalovaného, ak také vôbec existujú, individualizačnými znakmi postačujúcimi pre pojatie takéhoto popisu do výroku rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení. Žalobkyňa už v predchádzajúcom texte naznačila, že jej požiadavka na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje k obmedzeniu žalovaného v potenciálnej realizácii úkonov ohrozujúcich uspokojenie Pohľadávok. Konkrétne vymedzenie rozsahu navrhovaného obmedzenia je uvádzané v petite tohto návrhu. Nakoľko procesným podmienkam ako aj obave z ohrozenia exekúcie, tvoriacich popri navrhovanom zabezpečovacom opatrení zákonné predpoklady prejednania a úspechu aj pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sa už žalobca venoval v predchádzajúcom texte tohto návrhu, z dôvodu efektivity v plnom rozsahu poukazuje na predmetnú argumentáciu. Na margo otázky primeranosti (proporcionality) ujmy spôsobenej nariadením neodkladného opatrenia predovšetkým zdôrazňuje, že navrhnuté obmedzenie týkajúce sa dispozície s nehnuteľnosťami žalovanému nijako nebráni v ich držbe, užívaní a požívaní plodov a úžitkov z nich a teda nepredstavuje neprimeraný zásah do jeho vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o trvanie neodkladného opatrenia žalobkyňa má za to, že nie je potrebné časovo ho ohraničiť, pretože neodkladné opatrenie súd zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, pričom návrh na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia môže podať ako žalobkyňa, tak aj žalovaný.
3. K návrhu žalobca pripojil listinné dôkazy to: Osvedčenie o dedičstve, Čiastočný výpis z LV č. XXXX, k. ú. L., Výpis z Bankového účtu Matky za 5/2022, Plnomocenstvo, Generálne plnomocenstvo, Výpis z Bankového účtu Matky za 6/2022, Výpis z Bankového účtu Matky za 12/2022, Výpis z Bankového účtu Matky za 9/2022, E-mailová komunikácia Žalobkyne a Žalovaného, Úmrtný list Matky zo dňa 08.02.2023, Zápisnica o výsluchu Žalovaného zo dňa 27.06.2023, ČVS: KRP-95/2-VYS-BA-2023, Úradný záznam zo dňa 07.09.2023, ČVS: KRP-95/2-VYS-BA-2023, Návrh 1, Platobný rozkaz 1, Návrh 2, Platobný rozkaz 2, Informatívny výpis z LV č. XXX, k. ú. I., Uznesenie o zabezpečovacom opatrení, Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti k Uzneseniu o zabezpečovacom opatrení.
(1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
(1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
(2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
(3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
(1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
(3) Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
(1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
(2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
(1) Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
(1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
(2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
(3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
(4) Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
12. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Trvanie neodkladného opatrenia je na základe rozhodnutia o jeho nariadení limitované uplynutím času (§ 333 CSP), procesným výsledkom konania vo veci samej (§ 335, § 336 ods. 4 a osobitne § 337 ods. 3 CSP) alebo stavom exekučného konania § 338 písm. a) CSP. Súd na návrh zruší neodkladné opatrenie aj vtedy, ak odpadnú dôvody. Jeho nariadenia (§ 334 CSP) alebo ak navrhovateľ v primeranom čase nepodal návrh na vykonanie exekúcie (§ 338 písm. b) CSP). Inak trvajú účinky neodkladného opatrenia nariadeného na návrh žalobcu, ktorý bol v konečnom dôsledku vo veci samej procesne úspešný, bez vopred vymedzeného časového alebo vecného obmedzenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Z daného hľadiska je vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Aj keď nejde o zákonnú náležitosť návrhu v zmysle § 326 CSP. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje. Následne tento účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Pre úplnosť je vhodné uviesť, že zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. Pôjde o procesné situácie, keď navrhovateľ nebude uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, žalobe na nepeňažné plnenie a pod.), alebo sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pri návrhoch podaných pred začatím konania alebo po jeho skončení je rozhodujúca povaha a obsah nároku vo veci samej, ktorému má byť alebo ktorému bola poskytnutá procesná ochrana. Pokiaľ dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nebude vylúčené podľa vyššie uvedených všeobecných kritérií, posúdi súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia individuálne okolnosti prípadu. Z daného hradiska možno pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Pôjde spravidla o situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo. Kritérium efektívnosti je pritom v rámci komparácie vo vzťahu k sledovanému účelu rozhodujúce a musí byť súdom vyhodnotené vždy samostatne. Relevantné je v danej súvislostí aj poradie prípadného záložného práva podľa § 343 CSP. Iné ako prednostné záložné právo môže totiž za určitých okolností predstavovať iba formálnu súdnu ochranu, ktorej reálny obsah bude z materiálneho hľadiska nepostačujúci, vzhľadom na skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Bez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov navrhovateľom nie je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt dlžníka, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ musí preto v záujme vlastného procesného úspechu
sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky, zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP. Nie je pri tom povinný sám ex offo komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych veciach právach alebo iných majetkových hodnotách.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že v rámci uzavretia dedičskej dohody o vyporiadaní dedičstva (aktíva dedičstva po otcovi tvorili najmä nehnuteľnosti: Pozemky o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 a byt o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2) medzi žalobkyňou, žalovaným a matkou ako účastníkmi konania o dedičstve, a to nasledovne: Pozemky v jednej polovici (1/2) v hodnote určenej účastníkmi konania o dedičstve vo výške 25.000,- Eur nadobudla matka v celosti (1/1) s povinnosťou výplaty ostatným spoludedičom: žalobkyni a žalovanému každému sumu rovnajúcu sa výške zákonného dedičského podielu jedna tretina (1/3), v prípade obdržania akéhokoľvek finančného prospechu získaného z prenájmu, predaja alebo inej formy scudzenia pozemkov, v lehote 1 mesiaca od výplaty peňazí; Byt v jednej polovici (1/2) v hodnote určenej účastníkmi konania o dedičstve vo výške 75.000,- Eur nadobudla matka v celosti (1/1) s povinnosťou výplaty ostatným spoludedičom: žalobkyni a žalovanému každému sumu rovnajúcu sa výške zákonného dedičského podielu jedna tretina (1/3), v prípade obdržania akéhokoľvek finančného prospechu získaného z prenájmu, predaja alebo inej formy scudzenia bytu, v lehote 1 mesiaca od výplaty peňazí. Na základe kúpnej zmluvy V-16487/2022 zo dňa 20.05.2022 došlo k scudzeniu (predaju) bytu za kúpnu cenu vo výške 311.300,- Eur, ktorá bola kupujúcimi uhradená na bankový účet matky ako predávajúceho vedený v M. D., N., číslo (IBAN): O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX prostredníctvom notárskej úschovy peňazí dňa 25.05.2022. Matka svojím zastupovaním vo veci predaja bytu splnomocnila žalovaného, a to plnomocenstvom zo dňa 13.11.2020, pričom z rovnakých dôvodov udelila matka žalovanému taktiež dispozičné oprávnenie k bankovému účtu matky na základe generálneho plnomocenstva zo dňa 04.10.2022. Po predaji bytu na základe kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena po jej pripísaní na bankový účet matky v súlade s dedičskou dohodou obsiahnutou v osvedčení o dedičstve do jedného mesiaca, t. j. do 25.06.2022, rozdelená medzi dedičov po poručiteľovi nasledovne: matka mala obdržať sumu 207.533,33 Eur (1/2 Kúpnej ceny z titulu vyporiadania BSM matky a otca + 1/3 z 1/2 kúpnej ceny na základe dedičskej dohody o vyporiadaní dedičstva), žalobkyňa sumu 51.883,33 Eur a žalovaný sumu 51.883,33 Eur (obaja po 1/3 z 1/2 Kúpnej ceny). V rozpore s uvedeným ale žalovaný, využijúc svoje dispozičné oprávnenie k bankovému účtu matky a jej zhoršený zdravotný stav, postupne previedol z bankového účtu matky na svoj bankový účet vedený v M. D., N. číslo (IBAN): O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 30.05.2022 sumu 30.000,- Eur; dňa 31.05.2022 sumu 30.000,- Eur; dňa 02.06.2022 sumu 30.000,- Eur; dňa 03.06.2022 sumu 30.000,- Eur ; dňa 04.06.2022 sumu 30.000,- Eur; dňa 05.06.2022 sumu 29.000,- Eur; dňa 07.06.2022 sumu 30.000,- Eur; dňa 08.06.2022 sumu 30.000,- Eur, teda spolu sumu 239.000,- Eur tak, že na bankovom účte matky zostala ku dňu 31.12.2022 suma vo výške 25.306,97 Eur Žalovaný bezprostredne potom, ako bola na bankový účet matky pripísaná kúpna cena, bez akéhokoľvek právneho dôvodu začal prakticky na dennej báze realizovať prevody finančných prostriedkov na bankový účet žalovaného a to vo výške maximálneho denného limitu transakcie (30.000,- Eur) k 31.12.2022 v celkovej sume 239.000,- Eur, podiel z predaja bytu prislúchajúci žalobkyni vo výške zákonného dedičského podielu (1/3 z 1/2 Kúpnej ceny), t. j. sumu 51.883,33 Eur, v rozpore s dohodou dedičov uvedenou v osvedčení o dedičstve žalobkyni do jedného mesiaca po zaplatení kúpnej ceny (t. j. do 25.06.2022) nevyplatil. Až na základe opakovaných výziev a urgencií žalobkyne adresovaných žalovanému bola žalovaným prevedená z bankového účtu matky na bankový účet spolu suma 50.000,- Eur. Zvyšná časť podielu vo výške 1.883,33 Eur jej do dnešného dňa žalovaným nebola vyplatená. Keď sa koncom mesiaca január 2023 žalobkyňa dozvedela o prevodoch, ktoré boli realizované žalovaným z bankového účtu matky v prospech bankového účtu žalovaného v sume spolu 239.000,- Eur, t. j. v sume o 187.116,67 Eur prevyšujúcej podiel z predaja bytu prislúchajúci žalovanému vo výške jeho zákonného dedičského podielu (1/3 z 1/2 Kúpnej ceny), t. j. 51.883,33 Eur, žalobkyňa žalovaného opakovane telefonicky, prostredníctvom e-mailovej a SMS komunikácie žiadala o vrátenie peňažných prostriedkov v uvedenom (prevyšujúcom) rozsahu na bankový účet matky. Žalovaný žiadne finančné prostriedky na bankový účet matky nevrátil a navyše v deň smrti matky, dňa 02.02.2023, previedol z bankového účtu matky na bankový účtu žalovaného ešte sumu 25.000,- Eur predstavujúcu prakticky celý zostatok na tomto účte. Žalovaný bezdôvodne prisvojil nad rámec svojho zákonného dedičského podielu po otcovi, žalovanému prináleží jedna polovica a jedna polovica, t. j. suma 106.058,34 Eur predstavuje bezdôvodného obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Žalobkyňou bola uplatnená voči žalovanému v upomínacom konaní návrh na zaplatenie 1.883,33 Eur
s prísl. a bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz sp. zn. 6Up/673/2024 zo dňa 16.05.2024. Ďalšou žalobou bola uplatnená suma vo výške 106.058,34 Eur voči žalovanému v upomínacom konaní, kde bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz sp. zn. 38Up/672/2024 zo dňa 11.04.2024. Žalovaný je výlučným vlastníkom (spoluvlastnícky podiel 1/1) nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Komárno, obci Patince, katastrálnom území I., evidovaných na liste vlastníctva č. XXX ako (a) pozemky – parcely registra „C“ KN (i) parcelné č. 4384/2, o výmere 223 m2, zastavaná plocha a nádvorie, (ii) parcelné č. 4384/3, o výmere 27 m2, zastavaná plocha a nádvorie, (iii) parcelné č. 4384/6, o výmere 25 m2, záhrada, (iv) parcelné č. 4384/7, o výmere 63 m2, zastavaná plocha a nádvorie, (v) parcelné č. 4384/8, o výmere 571 m2, zastavaná plocha a nádvorie, (vi) parcelné č. 4386/3, o výmere 905 m2, záhrada a (b) stavieb – (i) rodinný dom, súpisné č. XX, na pozemku parcelné č. 4384/2, (ii) garáž, súpisné č. XXX, na pozemku parcelné č. 4384/3, (iii) hospodárska budova, súpisné č. XXX, na pozemku parcelné č. 4384/7 (pozemky pod písm. (a) a stavby pod písm. (b). Okrem vyššie špecifikovaných nehnuteľností žalovaný disponoval tiež peňažnými prostriedkami pochádzajúcimi z predaja bytu, ktoré previedol z bankového účtu matky na bankový účet žalovaného. Z obsahu zápisnice o výsluchu zo dňa 27.06.2023, ČVS: KRP-95/2-VYS-BA-2023 vyplýva, že žalovaný sumu 2 x 4.500,- Eur (transakcie zo dňa 11.10.2022) použil na kúpu pozemku za jeho domom v Patinciach, sumu 5.000,- Eur (transakcia zo dňa 03.11.2022) daroval známemu A. H., sumy 20.010,- Eur a 10.510,- Eur (transakcie zo dňa 18.11.2022) mali byť podľa vyjadrenia Žalovaného použité na nadobudnutie parciel v Grécku, ktorých vlastníčkou má byť jeho priateľka B. B., sumu 70.000,- Eur (transakcia zo dňa 13.06.2022) podľa svojho vyjadrenia požičal známym svojej priateľky B. B. len na základe ústnej dohody, bez spísania zmluvy a dojednania lehoty splatnosti, resp. akýchkoľvek podmienok vrátenia poskytnutej pôžičky. Žalovaný ďalej podľa svojho vyjadrenia z bankového účtu žalovaného previedol na svoj ďalší účet vedený v P. D. sumu 50.000,- Eur (transakcia zo dňa 02.08.2022), z ktorej mal mať ku dňu spísania predmetnej zápisnice (27.06.2023) podľa svojho odhadu ešte sumu 5.000,- Eur alebo 10.000,- Eur. Žalovaný tak z uvedených peňažných prostriedkov, ktoré bez právneho dôvodu previedol na bankový účet žalovaného, minul najmenej sumu vo výške 154.520,- Eur. Na základe návrhu žalobkyne, podaného za účelom zabezpečenia jej pohľadávok voči žalovanému, Okresný súd Bratislava IV vydal uznesenie č. k. 9C/15/2023 - 58 zo dňa 31.03.2023, právoplatné dňa 19.09.2023 a vykonateľné dňa 23.09.2023, ktorým zradil v jej prospech záložné právo k peňažným prostriedkom na bankovom účte žalovaného vo výške 93.558,34 eur. Žalovaný podľa svojho vyjadrenia uvedeného v zápisnici o výsluchu momentálne nemá žiadny príjem, od 09.11.2009, t. j. takmer 15 rokov je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a je dlhodobo PN.
14. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti tvoriace jeho výlučné vlastníctvo na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 106.058,34 Eur a 1.883,33 Eur s príslušenstvami dospel k záveru, že zákonné podmienky na vyhovenie návrhu splnené boli. Súd zabezpečovacie opatrenie môže vydať len po osvedčení aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť tiež osvedčená bezprostredne hroziaca ujma. Základom tejto obavy je ohrozenie. Toto ohrozenie musí súd skúmať u žalovaného a žalobca musí tvrdiť a osvedčiť, či žalovaný koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, alebo k znemožneniu núteného výkonu. Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Z predložených listinných dôkazov táto skutočnosť vyplýva. Žalobca súdu osvedčil, že má nezaplatenú pohľadávku voči žalovanému, ktorý dlh bezdôvodne odoprel splniť. Zo zápisnice z výsluchu pred policajným orgánom potvrdil, že finančné prostriedky osvojil napriek tomu, že mu nepatrili, z ktorých podstatnú časť už aj minul. Je bez príjmu, dlhodobo nezamestnaný, tak existuje reálna hrozba, že v prípade núteného výkonu rozhodnutia súdu už bude nesolventný. Je vlastníkom domovej nehnuteľnosti, ktorá nehnuteľnosť nie je zaťažená vecným právom inej osoby, takže je obava aj z toho, že by mohol speňažiť svoj majetok, čím by mohlo dôjsť k sťaženiu prípadného výkonu rozhodnutia. Záverom súd poznamenáva, že žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne hodnoverne osvedčil svoje tvrdenia, ktorými návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval - potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu vzhľadom na existenciu hrozby ohrozenia exekúcie.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v spore plný úspech, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre (§ 357 písm. d/ CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.