Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/50/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci obžalovaného M. G., pre spolupáchateľstvo prečinu podvodu podľa § 20 Tr.zák., k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.zák., prerokoval na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. septembra 2017 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 15.12.2016, sp.zn. 6T/85/2015 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Rozhodujúc vo veci sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému M. G., nar. XX. XX. XXXX v Y. u k l a d á podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j), § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný M. G. uznaný za vinného spolupáchateľstvom prečinu podvodu podľa § 20 Tr.zák. k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

po vzájomnej predchádzajúcej dohode s už právoplatne odsúdeným Q. I. dňa 14.12.2013 založili spoločnosť I., s.r.o so sídlom B. X, XXXXX Y., ktorej jediným majiteľom a konateľom je ods. Q. I., pričom v dôsledku nízkeho právneho vedomia ako aj skutočnosti, že ods. Q. I. je bezdomovec, všetky náležitosti spojené so založením tejto spoločnosti vykonal s jeho súhlasom obž. M. G., následne dňa 20.5.2014 uzatvorili objednávku na odber kameniva frakcie 0-63 mm v cente 1t-1,00 € medzi spol. I. s.r.o B. X Y., v zastúpení obv. Q.Š. I. na strane dodávateľa a spol. C. s.r.o Č. X, Y., v zastúpení majiteľom obv. M. G. na strane odberateľa a dňa 26.5.2014 v presne nezistenom čase v mene spoločnosti I., s.r.o., cestou tretej osoby doručili záväznú objednávku na odber vápenca od spoločnosti W. S. so sídlom S. XXX, okr. Košice- okolie, na základe ktorej v dobe od 26.5.2014 do 30.5.2014 bolo nákladnými motorovými vozidlami spoločnosti C. s.r.o. od tejto spoločnosti odobraté 1009,80 € vápenca, frakcie 0.63 mm v hodnote 5.452.92 € fakturovanej dňa 2.6.2014 spoločnosti I. s.r.o faktúrou č. XXXXXXX, splatnou dňa 26.6.2014 a v dobe od 2.6.2014 do 5.6.2014 bolo nákladnými motorovými vozidlami spoločnosti C. s.r.o od tejto spoločnosti odobraté 838,60 ton vápenca, frakcie 0-63 mm v hodnote 4.528,44 €, fakturované dňa 11.6.2014 spoločnosti I. s.r.o faktúrou č. XXXXXXX splatnou dňa 2.7.2014, pričom uvedený materiál dodali na zákazku spoločnosti C. s.r.o do spoločnosti O. Y.Š., avšak po zaslaní týchto faktúr do spoločnosti I. s.r.o B. X, sa tieto vrátili odosielateľovi ako adresát neznámy, pričom tieto faktúry si dňa 22.7.2014, prišiel osobne prevziať do W. S. odsúdený Q. I. a dňa 4.8.2014 urobil z týchto vystavených faktúr za

odobraté kamenivo z W. S. čiastkové úhrady po 40 € po tom, ako mu obžalovaný M. G. k tomuto poskytol 100 € a týmto konaním spoločnosti W. S. so sídlom S. XXX, okres Košice- okolie uviedli do omylu pri uzatváraní záväznej objednávky, na základe ktorej došlo k odberu kameniva a následným nevyplatením faktúr vystavených za odobraté kamenivo, čím takto spoločnosti W. S. so sídlom S. XXX, okr. Košice- okolie, spôsobili škodu vo výške 9.901,36 €.

Za to súd uložil obžalovanému podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j), § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 ( dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr.zák. obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému spoločne a nerozdielne s už právoplatne odsúdeným Q. I. nahradiť poškodenému: obchodnej spoločnosti W. S. s.r.o, so sídlom S. XXX, XXX XX. S., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 9.901,36 € (deväťtisícdeväťstojeden eur a tridsaťšesť centov).

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 325) čo do výroku o vine, následne i čo do výroku o treste. Po zmene obhajcu je zdôvodnené jeho odvolanie podaním zvolenej obhajkyne JUDr. Viery Ferčákovej, z ktorého vyplýva, že obžalovaný popiera, žeby sa dopustil podvodu tak ako sa mu to kladie za vinu a poprel, žeby sa bol dohodol s už odsúdeným Q.Y. I. o založení jeho spoločnosti a následnej objednávky na odber krmiva, ktorá nebola uhradená. Bol to práve Q. I., ktorý podľa odvolateľa sa mu ponúkol a navrhol, že mu zabezpečí lacnejšie kamenivo. Vedel, kde sa kamenivo nachádza, preto ho aj prebral. Až následne sa dozvedel od Ing. D. G., že s Q. I. má problémy. Tvrdenie odsúdeného Q. I. považuje za nepravdivé a súd pochybil, pokiaľ pri posúdení jeho dôveryhodnosti vychádzal zo skutočnosti, že v minulosti sa mal dopustiť protiprávneho konania, pričom tohto skutku sa mal dopustiť ako mladistvý ešte v roku 2009. V priebehu dokazovania neboli produkované iné dôkazy, ktoré by potvrdili, žeby on usmerňoval Q. I. a prípadne ho nútil do tejto činnosti. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu považuje za čisto subjektívne, ktoré nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Podľa názoru odvolateľa ide o obchodný spor, ktorý nemal byť predmetom trestného konania.

Navrhol, aby krajský súd vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ ho sám neoslobodí spod obžaloby okresného prokurátora.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti prvostupňovému rozsudku podala procesná strana k tomu oprávnená, podala ho proti výrokom voči ktorým odvolanie mohla podať, pričom tak urobila v lehote ustanovenej zákonom.

Po splnení revíznej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, alebo na možnosť uplatnenia práva obžalovaných na obhajobu.

V súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal súd prvého stupňa všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá na obžalovaného M. G. bola podaná.

Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným precíznym spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd, akceptujúc ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por., podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného zákona v otázke viny obžalovaného. V tomto smere sa preto Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje s dôvodmi podrobne rozvedenými v napadnutom rozsudku a na námietky rozvedené v odvolaní obžalovaného udáva:

Ani krajský súd nezistil žiadne dôvody pre spochybnenie vierohodnosti výpovede teraz už právoplatne odsúdeného Q. I., ako aj svedkov Ing. D. G., Ing. G. Ž., U. Ž.O. a najmä svedka I. G..

Záver okresného súdu popísaný v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozhodnutia, že ... sa vytráca akýkoľvek rozumný ekonomický dôvod, prečo medzi poškodeného a obžalovaného vstupuje ďalší odberateľsko-dodávateľský subjekt. Navyše svedok I. pri svojej výpovedi mal problém poriadne rozlišovať objednávku od faktúry, orientovať sa v tom, kto komu fakturuje, nebol by schopný ani vyhotoviť objednávku a ani faktúru, keďže nemá ani len počítač a dokonca ani auto. Teda svedok I., podľa toho čo súd videl na hlavnom pojednávaní, objektívne nie je schopný sám vykonávať obchodnú činnosť, bankové prevody a ani viesť obchodnú spoločnosť a reálne sa okrem predmetného prípadu, ani žiadna takáto činnosť nepreukázala. Tento prípad skôr naznačuje, že svedok I. vzhľadom na svoj sociálny a intelektuálny status mal predstavovať akýsi zastierací subjekt, ktorý formálne vykonáva obchodnú činnosť, s ktorým poškodený de iure vstupuje do právneho vzťahu, ktorý v istom okamihu nesplní, resp. prestane plniť svoje zmluvné povinnosti, pričom z celého obchodného prípadu ekonomicky profit bude mať niekto ďalší, teda v danom prípade obžalovaný G. ...

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku, alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Skutočnosť, že sa odvolateľ nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Z dôvodov odvolania vyplýva nepochybne, že odvolateľ primárne namietal hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa. Vo svojom odvolaní neuvádza, aké dôkazy majú byť v novom konaní opakované a aké ďalšie dôkazy má súd prvého stupňa vykonať, ktoré by eventuálne odôvodnili zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z týchto dôvodov preto odvolací nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného M. G..

Pokiaľ sa týka výroku o treste, krajský súd má za to, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov je trestom neprimerane prísnym, pokiaľ sa týka jeho výmery.

Okresný súd v podstate správne vyhodnotil osobu obžalovaného z pohľadu ustanovenia § 34 Tr. zák., ako aj zákonne dospel k záveru o existencii poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., pričom u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Vzhľadom k týmto zisteniam krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodol vo veci sám rozsudkom tak, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody v nižšej výmere oproti prvostupňovému súdu v trvaní 1 roka, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Takto uložený trest považuje za potrebný a primeraný tak z hľadiska individuálnej ako i generálnej prevencie. Má viesť obžalovaného k tomu, aby si uvedomil nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa obdobných trestných skutkov vyvaroval.

Z týchto dôvodov o odvolaní obžalovaného krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.