Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-54-2016.pdf
PDF · 128.7 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/54/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti o maloletú A. R., nar. XX. 5. XXXX, trvalé bydlisko R., ul. V. M. č. XXXX/XX, prechodné bydlisko R., B. S. H. č. X/XX, občianku Slovenskej republiky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky O.. M. R., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko R., ul. V. M. č. XXXX/ XX, prechodné bydlisko R., B. S. H. č. X/XX, občianky Z. republiky a otca Ing. O. R., nar. XX. 4. XXXX, trvalé bydlisko A. - Z. O., D. A. G. č. XXX/XX, občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, na Okresnom súde Žilina dňa 29. 9. 2017, takto
rozhodol:
I. Otec L.. O. R., nar. XX. 4. XXXX, je povinný platiť zvýšené výživné pre maloletú A. R., nar. XX. 5. XXXX, zo sumy 70 EUR mesačne na sumu 120 EUR mesačne, od 1. 3. 2016 , vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.
II. N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletú A. R., za obdobie od 1. 3. 2016 do 30. 9. 2017 vo výške 750 EUR, je otec Ing. O. R. povinný splácať v mesačných splátkach po 30 EUR, spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.
III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 28. 11. 2012, sp. zn. 30P 339/2011, v časti zvýšeného výživného pre maloleté dieťa.
IV. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaním zo dňa 23. 02. 2016, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 24. 02. 2016 sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd zvýšil výživné pre maloleté dieťa zo sumy 70 EUR na sumu 120 EUR mesačne, od septembra 2015.
2. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté v roku 2012. Odvtedy sa podstatne zmenili pomery aj výdavky na strane maloletej, ktorá bola v tom čase žiačkou základnej školy ako aj na strane matky maloletej. Otec maloletej nejaví o maloletú žiaden záujem ani osobný, ani telefonický, na výživu prispieva sumou 90 EUR za 2 mesiace v pravidelných intervaloch.
3. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril podaním zo dňa 23.03.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 24.03.2016, v ktorom uviedol, že toho času mu finančná situácia neumožňuje prispievať na výživné navrhovanou výškou. Je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a bez akéhokoľvek príjmu. Finančná situácia dcéry sa v podstate nezmenila, zmenila sa finančná situácia bývalej manželky, na ktorú nie je povinný prispievať.
4. Matka maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 28.11.2012, sp. zn. 30P/339/2011, tak že otec bol zaviazaný platiť výživné na mal. dieťa 100 EUR mesačne od 1.11.2011 a vo výške 70 EUR mesačne od 1.4.2012. Od roku 2012 sa zmenili pomery tak na jej strane ako aj strane mal. dieťaťa a preto navrhuje výživné zvýšiť. Otec dieťaťa dobrovoľne platí vyššie výživné ako bolo určené, a to 90 EUR mesačne. V mesiaci 3/2016 otec nezaplatil žiadne výživné, v mesiaci 4/2016 180 EUR, v 5/2016 180 EUR a v 6/2016 nezaplatil výživné. V 8/2016 nezaplatil výživné a v 7/2016 zaplatil otec 180 EUR. V 8/2016 a 9/2016 nezaplatil výživné vôbec, v 10/2016 180 EUR, v 11/2016 90 EUR a v 12/2016 90 EUR. Otec teda od 3/2016 do 12/2016 mal zaplatiť na výživnom 700 EUR podľa rozsudku, ale zaplatil 900 EUR, teda o 200 EUR viac ako mal určené súdom. V 1/2017 nezaplatil žiadne výživné, vo 2/2017 180 EUR, v 3/2017 nezaplatil, v 4/2017 180 EUR, v 5/2017 90 EUR, v 6/2017 zaplatil 90 EUR, v 7/2017 a v 9/2017 nezaplatil žiadne výživné. V roku 2017 od 1/2017 do 9/2017 zaplatil otec doteraz na výživnom 630 EUR, ale podľa doterajšieho rozhodnutia o výživnom by zaplatiť 720 EUR.
K zmene pomerov na strane matky uviedla nasledovné skutočnosti: 11/2012 bývala v trojizbovom byte spolu aj so svojim priateľom a dcérou. Takto býva aj doteraz. Byt patrí priateľovi. Dňa 20.11.2014 sa jej narodil syn F.. Dňa 23.9.2014 nastúpila na materskú dovolenku až do 18.5.2015. Poberala materskú vo výške asi 450 EUR. Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala ako štátny zamestnanec. Na rodičovskú dovolenku nastúpila od 1.5.2015 a rodičovská dovolenka stále trvá. Odkedy nastúpila na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku prispievala priateľovi asi 30 EUR na náklady na bývanie. Mesačné náklady na bývanie sú asi 240 EUR v roku 2017. Výdavky na bývanie boli také isté aj v roku 2016, zrejme aj v roku 2015. Druh je zamestnaný ako vedúci skladu, s čistým mesačným príjmom za posledný rok asi 600 EUR tento rok, minulý rok asi 500 EUR a v roku 2015 500 EUR. Iný príjem priateľ nemá. Jej zdravotný stav aj dieťaťa je dobrý.
V roku 2014 sa matke narodilo dieťa, ktorého otcom je jej druh. Výživné súdom nie je určené. Výdavky na toto dieťa sú mesačne do 8/2017 asi 200 EUR. Od 9/2017 nastúpil syn do škôlky a výdavky sa zvýšili na sumu 250 EUR. Jej osobné výdavky za rok 2015 až doteraz sú v podstate rovnaké a sú okrem výdavkov na bývanie, čo prispieva druhovi mesačne asi 250 EUR. Otec sa s dieťaťom nestretáva od jeho troch rokov. Okrem výživného mu nič nekupuje. Od 11/2012 k iným zmenám u nej nedošlo.
K zmene pomerov u maloletého dieťaťa uviedla nasledovné skutočnosti: v 11/2012 navštevovala dcéra 7. ročník ZŠ. Nepamätá si všetky výdavky spojené s dieťaťom v 11/2011. Výdavky v konaní v roku 2011 boli určované nasledovne: výdavky 10 EUR na šport, dieťa sa venovalo volejbalu, navštevovalo jazykovú školu - anglický jazyk, kde mala ročne výdavky 159,30 EUR. Cestovné mala dcéra do školy 15 EUR mesačne. Vtedy mala výdavky na zubný strojček 25 EUR asi dva krát do roka. Dcéra nosila okuliare. V roku 2013 už okuliare nenosila. Výdavky na štúdium na základnej škole v roku 2012 boli asi 15 EUR, na ďalšie výdavky pre maloleté dieťa si už nepamätala.
V 9/2015 nastúpila dcéra do 1. ročníka bilingválneho gymnázia, v 9/2017 do 3. ročníka bilingválneho gymnázia v Žiline. Nástupom na strednú školu sa zvýšili nasledovné výdavky: výdavky na stravu sa zvýšili oproti roku 2012, nástupom na strednú školu asi o 50 EUR, výdavky na oblečenie sa zvýšili o 20 EUR, hygienické a iné základné potreby sa zvýšili o 10 EUR, cestovné do školy sa nezmenili má stále 15 EUR mesačne. Na jazykovú školu dcéra chodila do 6/2016. Tam ročne platila 159,30 EUR. Od 9/2016 už na jazykovú školu nechodila. Výdavky na šport odpadli v roku 2014, kedy sa prestala venovať volejbalu. Dcéra sa venuje aj cyklistike. Venuje sa jej od 9/2015. Priemerné mesačné výdavky na cyklistiku sú asi 5 EUR. Dcéra sa venuje turistike, kupuje jej turistické oblečenie. S touto voľno - časovou aktivitou, ktorá pribudla v 6/2015 má mesačné výdavky asi 10 EUR mesačne. V roku 2015 dcére kúpila bicykel za sumu 600 EUR. V roku 2016 dcére kúpila mobilný telefón za 160 EUR. Mesačné výdavky za telefón má dcéra asi 15 EUR. Aj v roku 2012 mala mobilný telefón, vtedy boli výdavky na telefón 10 EUR mesačne, takže sa zvýšili asi o 5 EUR mesačne. V prvom polroku roku 2016 ešte mala výdavok so zubným strojčekom 25 EUR. Od druhého polroka 2016 už výdavky so zubným strojčekom nemá. Iné výdavky oproti roku 2012 s dcérou nezanikli. Od 7/2015 chodí do Základnej umeleckej školy na literárno - dramatický krúžok, kde mesačne platí 6 EUR. Iné záujmy nemá. Nástupom na strednú školu sa zvýšili výdavky na štúdium. Na začiatku školského roka vždy musí zaplatiť 30 EUR ZRPŠ. Výdavky na strednej škole vzrástli mesačne, oproti základnej škole asi o 15 EUR. Oproti roku 2012 k 3/2016 až doteraz sa výdavky zvýšili na dcéru asi o 100 EUR.
Matka navrhla zvýšiť výživné od 1. 3. 2016 na sumu 120 EUR mesačne.
5. Otec maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že navrhuje návrh zamietnuť. Naposledy bolo v 11/2012 určené výživné 70 EUR mesačne. Od toho obdobia platí dobrovoľne 90 EUR mesačne. Platby na výživné potvrdzuje tak, ako uviedla matka od 3/2016 až doteraz.
V 11/2012 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Poberal dávku v hmotnej núdzi 62,50 EUR. Túto dávku poberal do 11/2013. Iný príjem v tomto období nemal. V 11/2013 sa odhlásil z evidencie nezamestnaných, a preto prestal poberať aj dávku v hmotnej núdzi. Od 11/2013 až doteraz pracuje vždy na základe dohôd o pracovnej činnosti, najmä v oblasti elektrotechniky ako elektrikár. V roku 2015 pracoval tri mesiace na základe dohody o pracovnej činnosti ako elektrikár. Priemerne si takto zarobil 1000 EUR mesačne. Viac mu agentúra zamestnanie neposkytla, iba na tri mesiace v roku 2015. Ostatných 9 mesiacov bol evidovaný na úrade práce. Poberal aj sociálnu dávku 62,50 EUR. Iný príjem v roku 2015 nemal. V roku 2016 takisto pracoval tri mesiace. Priemerne na základe dohody o pracovnej činnosti zarobil mesačne 1 000 EUR v čistom. Potom bol 9 mesiacov bol na úrade práce. Poberal len dávku v hmotnej núdzi 62,50 EUR. Tento rok pracoval vo 2/2017 a 3/2017 a mesačne si zarobil na základe dohody o pracovnej činnosti po 1000 EUR. Takto pracoval cez agentúru. Na viac mesiacov mu prácu agentúra nezabezpečila, pretože nebola práca. V 1/2017 bol evidovaný na úrade práce. Poberal len dávku v hmotnej núdzi 62,50 EUR. Od 4/2017 až doteraz nie je evidovaný na úrade práce. Je dobrovoľne nezamestnaný. Zdravotné poistenie si neplatí. Na úrade práce sa nezaevidoval, pretože si zháňa prácu v zahraničí. Mal by si zadovážiť prácu v Rakúsku alebo v Švajčiarsku ako elektrikár, cez jednu agentúru. Nevie, kedy by mal nastúpiť. Od 4/2017 až doteraz nemá žiadny príjem. Má vysokoškolské elektrotechnické vzdelanie. Pracovný pomer mal uzatvorený asi pred 10 rokmi ako elektroinštalatér. Vtedy mohol zarobiť asi 500 EUR. Zanikol zamestnávateľ, preto prestal pracovať. Odvtedy bol evidovaný na úrade práce, alebo si privyrábal brigádnicky. Jeho zdravotný stav je dobrý. Majetok nemá. Býva s rodičmi v rodinnom dome. Rodičia sú na dôchodku. Obidvaja rodičia majú dôchodok asi po 300 EUR. Od roku 2015 prispieva na bývanie rodičom až doteraz mesačne vo výške 200 EUR. Jeho osobné výdavky za rok 2015 až doteraz sú v podstate rovnaké a sú nasledovné: rodičom dáva mesačne na bývanie 200 EUR, výdavky na stravu 50 EUR, oblečenie mesačne 30 EUR, hygienické a iné základné potreby 10 EUR, mobilný telefón 10 EUR. Každý rok si kupuje elektrotechnické náradie, čo ho stojí ročne 250 EUR. Ešte platí výživné 90 EUR mesačne. Iné výdavky nemá. Takže tento rok mal príjem 2000 EUR na základe brigádnickej činnosti a soc. dávky 62,50 EUR do 1/2017. Za uvedené obdobie mal teda príjem 2062,50 EUR. Na otázku sudcu z čoho otec uhrádza výdavky, ktoré sú vyššie ako jeho príjem odpovedal, že mu rodičia požičali 1 000 EUR. V roku 2016 mu požičali sumu 2000 - 3000 EUR, v roku 2015 3000 EUR. Tento rok im vrátil asi 1000 EUR. Minulý rok uhradil rodičom celý dlh. Za rok 2015 dlhuje 400 EUR. Na otázku sudcu z čoho uhradil otec svoje výdavky za rok 2017, keď si požičal od rodičov sumu 1000 EUR a vrátil im sumu 1000 EUR, tak zjavne jeho príjmy nezodpovedajú jeho výdavkom, otec uviedol, že si požičal tento rok od rodičov viac, nevie to presne uviesť. Na Slovensku si hľadá prácu najmä v Prievidzi. Doklady o tom nemá. Píše aj žiadosti, aj sa chodí pýtať. Väčšinou nemajú záujem. S dieťaťom sa nestretáva. Platí mu výživné, nič iné nekupuje. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Za to, že matka dieťaťa s niekým žije a majú ďalšie dieťa, za to on nemôže. A nebude jej na to prispievať. K iným zmenám u neho nedošlo.
6. Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že poukazuje na rozpory vo výpovedi otca, čo sa týka jeho príjmov a výdavkov, ktoré dostatočne nevysvetlil. Považuje návrh matky na zvýšenie výživného na minimálnu sumu, o ktorú je potrebné zvýšiť výživné od 1.3.2016.
7. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:
Súd sa oboznámil a vykonal ako listinný dôkaz spis Okresného súdu Žilina, sp. zn. 30P/339/2011, najmä rozsudok zo dňa 28.11.2012, č. k. 30P/339/2011-166, ktorým bol otec zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. Paulíny výživným vo výške 100 EUR mesačne s účinnosťou od 01.11.2011 a vo výške 70 EUR mesačne s účinnosťou od 01.04.2012, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.11.2011 do 30.11.2012 vo výške 693,27 EUR súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 EUR k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol.
Toto rozhodnutie je dôležité najmä z toho dôvodu, aby súd mohol porovnať pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného a prípadnú zmenu pomerov, na ktorú poukazovali účastníci konania.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku bola matka zamestnaná a jej priemerný mesačný čistý zárobok predstavoval cca 489 EUR. Bývala spolu s priateľom a dcérou v trojizbovom byte.
Otec bol v tomto období nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 EUR. V predchádzajúcom období bol zamestnaný od 21.03.2011 do 21.06.2011, pričom pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu. Jeho priemerný čistý zárobok v tomto období predstavoval sumu 643 EUR.
V uvedenom období bola mal. Paulína žiačkou 7. ročníka základnej školy. Venovala sa volejbalu, kde sa platil poplatok 10 EUR mesačne + cestovné a strava na zápasy. Navštevovala kurz angličtiny, kde sa platil ročný poplatok vo výške 159,30 EUR. Mala výdavky na ošatenie, stravu, nosila strojček na zuby a okuliare. Výdavky na cestovné mala cca 15 EUR mesačne. Ďalšie výdavky dieťaťa zisťované neboli.
Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 14.03.2016, doručenej tunajšiemu súdu dňa 15.03.2016 vyplýva, že matka je poberateľkou prídavku na deti: Paulína R., nar, XX.XX.XXXX a mal. Richard Gier, nar. 20.11.2014 v sume 47,04 EUR a rodičovského príspevku od 01.05.2015 až do súčasnosti vo výške 203,20 EUR.
Z potvrdenia ÚPSVaR Prievidza zo dňa 17.03.2016 vyplýva, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 14.07.2015. V minulosti bol evidovaný od 01.04.2015 - 26.04.2015, od 17.06.2013
- 13.04.2014, od 11.07.2011 - 13.10.2011, od 15.08.2009 - 31.10.2009, od 12.01.2009 - 09.03.2009, od 23.03.2007 - 22.04.2007, od 07.11.2005 - 26.03.2006, od 03.02.2005 - 16.03.2005, od 06.06.2002
- 05.08.2002, od 04.09. - 06.01.1997.
Zo správy ÚPSVaR Prievidza vyplýva, že k dátumu 17.03.2016 nemali v evidencii vhodné miesta zodpovedajúce kvalifikácii otca. Na ÚPSVaR však sú a boli evidované voľné pracovné miesta, rozdelené podľa dosiahnutého vzdelania, o ktoré sa otec v prípade záujmu mohol uchádzať. Otec nie je posudzovaný ako občan v hmotnej núdzi, nie je ani mu nebola vyplácaná pomoc v hmotnej núdzi a nie je a ani nebol poberateľom žiadnych iných sociálnych dávok.
Z potvrdenia ÚPSVaR Prievidza zo dňa 19.08.2016 vyplýva, že otec bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 17.08.2016.
Z dokladov predložených otcom v nemčine vyplýva, že bol zamestnaný od 27.04.2015 - 12.07.2015 ako elektromontér.
Z výplatnej pásky otca predloženej v nemčine vyplýva, že v 06/2016 mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 2 117,91 EUR, v 07/2016 vo výške 572,62 EUR.
Z potvrdenia predloženého otcom v nemčine vyplýva, že od 13.02.2017 - 13.05.2017 bol zamestnaný v Švajčiarsku v spoločnosti Blue Plan AG.
Z potvrdenia, ktoré vydalo Gymnázium bilingválne v Žiline vyplýva, že v školskom roku 2017/2018 je mal. Paulína žiačkou 3. ročníka uvedenej školy.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktorými matka preukázala niektoré výdavky pre mal. Paulínu, ide predovšetkým o výdavky na stravovanie v školskej jedálni v 02/2015 - 06/2015 cca 24 EUR mesačne, v 10/2015 - 06/2017 cca 38 EUR mesačne, od 09/2017 až do súčasnosti cca 26 EUR mesačne. V r. 2015 absolvovala mal. Paulína kurz francúzštiny v sume 60 EUR. Od r. 2015 navštevuje literárno-dramatický odbor na základnej umeleckej škole, kde platí cca 60 EUR ročne. Na strednej škole sa skladajú na stužkovú v sume cca 50 EUR za polrok. Matka mala výdavky taktiež s venčekom v roku 2016, kedy zaplatila za kurz, šaty, topánky sumu cca 122 EUR. Mal. Paulína sa v 02/2017 zúčastnila lyžiarskeho
výcviku, kde matka zaplatila cca 350 EUR (vrátane lyží, prilby, lyžiarskych okuliarov a termoprádla). Za ZRPŠ platí matka 30 EUR ročne.
Z rodného listu vyplýva, že matke pribudla vyživovacia povinnosť k synovi - mal. F. Gierovi, nar. 20.11.2014.
8. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 35 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 36 CMP je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.
9. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky, výsluchom otca, výsluchom kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.
10. Súd nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného v roku 2012, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. V rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky a mal. dieťaťa, a to od predchádzajúcej úpravy výživného do času rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného, teda či je vôbec oprávnený vec výšky výživného opätovne prejednať.
11. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť podstatná. Na druhej strane, musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.
12. Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania).
13. Na strane otca došlo (oproti obdobiu, keď bola naposledy určená výška výživného pre mal. dieťa) k nasledovným podstatným zmenám pomerov:
- otec bol v roku 2012 dobrovoľne nezamestnaný, poberal len hmotnú núdzu vo výške cca 62 EUR - iný príjem nemal,
- v rozhodnom období sa na krátke časové obdobia, vždy max. 3 mesiace zamestnal v zahraničí, pričom bol schopný v 06/2016 dosiahnuť mesačný príjem vo výške cca 2 100 EUR netto,
- bol zamestnaný aj v období 13.02.2017 - 13.05.2017 v Švajčiarsku, výšku príjmu však súdu nepreukázal,
- v súčasnosti je dobrovoľne nezamestnaný, žiadne sociálne dávky nepoberá.
14. Na strane matky došlo k nasledovným zmenám pomerov:
- v roku 2012 bola zamestnaná s čistým mesačným príjmom cca 490 EUR,
- pribudla jej vyživovacia povinnosť k mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX,
- v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a prídavky na dve mal. deti celkovo vo výške cca 250 EUR.
15. Na strane oprávnenej osoby - mal. Paulíny došlo od roku 2012 k nasledovným podstatným zmenám:
- v roku 2012 bola žiačkou 7. ročníka základnej školy, pričom mala výdavky na stravu, ošatenie, cestovné, strojček na zuby, okuliare, volejbal, kurz angličtiny celkovo 159,30 EUR ročne (16 EUR mesačne, bez mesiaca júl a august),
- v roku 2014 prestala chodiť na volejbal,
- v 09/2016 prestala navštevovať kurz angličtiny,
- od 09/2016 už nenosí strojček na zuby,
- v 09/2015 nastúpila do 1. ročníka bilingválneho gymnázia, v súčasnosti navštevuje 3. ročník,
- od 06/2015 sa venuje turistike,
- od 09/2015 sa venuje cyklistike.
- výdavky na stravu sa zvýšili oproti roku 2012 cca o 50 EUR, výdavky na oblečenie o 20 EUR, hygienické a iné základné potreby sa zvýšili o 10 EUR, od júna 2015 pribudol mesačný výdavok na literárno - dramatický krúžok 6 EUR mesačne, výdavky v škole sa zvýšili o 15 EUR mesačne, pribudli výdavky s voľnočasovými aktivitami (cyklistika, turistika) - 10 EUR mesačne, takže výdavky oproti roku 2012 vzrástli o cca 111 EUR, ale aj zanikli výdavky v sume cca 30 EUR (kurz angličtiny 16 EUR mesačne, výdavky na strojček na zuby - 4 EURÁ mesačne, náklady na volejbal 10 EUR mesačne, výdavky s okuliarmi), takže celové pravidelne sa opakujúce výdavky vzrástli oproti roku 2012 o cca 81 EUR,
- od 06/2015 sa venuje turistike,
- od 09/2015 sa venuje cyklistike.
16. Súd teda konštatuje, že došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania.
17. Následne súd (potom, ako mal preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili), rozhodoval o zmene výšky výživného, ktoré je povinné platiť otec mal. dieťaťa k rukám matky. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka nie je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Matka zabezpečuje starostlivosť o mal. dcéru sama. Rozdiely v kvantite sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa určovalo len voči jednému z nich.
18. Súd u matky konštatoval oproti roku 2012 pokles príjmu zo sumy cca 490 EUR na sumu cca 250 EUR mesačne, a to z dôvodu jej nástupu na materskú a následne rodičovskú dovolenku, nakoľko jej pribudla vyživovacia povinnosť k mal. Richardovi. Túto skutočnosť nepovažoval súd za rozhodujúcu (a neprihliadol na ňu), pri rozhodovaní o zmene výšky výživného, pretože pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti v zásade nemá vplyv na predchádzajúcu vyživovaciu povinnosť. Je to autonómne rozhodnutie matky, či bude mať ďalšie dieťa, ktoré by nemalo byť na úkor maloletých detí, narodených skôr. 19. Súd u otca konštatoval oproti roku 2012 nárast príjmu, nakoľko vychádzal z potenciálneho príjmu, ktorý bol otec schopný dosiahnuť zahraničí v 06/2016 - 07/2016, t. j. cca 1 345 EUR mesačne, pričom prihliadol na skutočnosť, že vyšší príjem otca dosiahnutý v zahraničí je spojený aj s vyššími výdavkami, ktoré sú spojené s pobytom v zahraničí - konkrétne v Švajčiarsku. Otec sám svoje príjmy vyčíslil na sumu cca 2 000 EUR ročne, t. j. cca 166 EUR mesačne a výdavky na cca 400 EUR mesačne vrátane výživného. V zásade možno konštatovať, že príjem otca sa oproti roku 2012, kedy poberal len sociálnu dávku, zásadne zvýšil. Otec naviac logicky a hodnoverne nevysvetlil rozdiel medzi jeho deklarovanými príjmami a výdavkami. Súd konštatuje, že neuveril tvrdeniam otca, že mu s úhradou výdavkov, ktoré sú vyššie ako jeho príjmy pomáhajú rodičia - dôchodcovia a dospel k záveru, že otec musí mať aj iné príjmy, ktoré súdu nepreukázal (ide o vyvrátiteľnú domnienku súdu). Preto súd založil zákonnú domnienku, že otec má príjem vyšší, ako uviedol. Otec má vysokoškolské vzdelanie, dobrý zdravotný stav, je v produktívnom veku a nič mu nebráni nájsť si stále zamestnanie, či už na území SR alebo v zahraničí. Aj otec sám uviedol, že zamestnávatelia „väčšinou nemajú záujem“, z čoho logicky vyplýva, že sa vyskytli aj prípady, kedy mu zamestnanie ponúkli. Pokiaľ v súčasnosti nie je voľné pracovné miesto v jeho odbore, je potrebné, aby otec buď znížil svoje nároky alebo absolvoval rekvalifikačný kurz a našiel si tak zodpovedajúcu prácu, ktorá mu umožní plniť si vyživovaciu k dcére v adekvátnej výške. Aj keď neboli v predchádzajúcom konaní ustálené „potencionálne príjmy otca“, ani jeho výdavky, súd preto ustálil (v rozhodnom období) príjem otca za rok 2015 až 2017 minimálne na úrovni minimálnej mzdy, ako
potencionálny príjem (380 EUR, 405 EUR a 435 EUR mesačne) a zistil jeho výdavky v rozhodujúcom období. Otec naviac inú vyživovaciu povinnosť nemá. 20. Skutočnosť, že otec pracuje len niekoľko mesiacov v roku, následne poberá sociálne dávky alebo je dokonca dobrovoľne nezamestnaný, je problém otca, ktorý sa v prvom rade musí snažiť uspokojiť čo najlepšie odôvodnené potreby dieťaťa. Otec je vysokoškolsky vzdelaný a zaiste si spočíta, že ani 120 EUR mesačne, ktoré súd určil, nebude použité aj na výživu matky, jej ďalšieho dieťaťa alebo dokonca jej druha. Preto jeho námietka, že nebude podporovať matku a jej druhé dieťa, je celkom irelevantná a scestná. Jeho dieťa študuje na gymnáziu, blíži sa veku dospelosti a jeho odôvodnené a oprávnené nároky budú len rásť. 21. K detailnému porovnávaniu výdavkov pre dieťa v roku 2012 a v rozhodnom období súd nemohol pristúpiť, pretože neboli v predchádzajúcom konaní komplexne zistené a matka si ich s odstupom času prirodzene nepamätá. Táto skutočnosť však nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa. Nárast výdavkov, ako ich popísala matka, považuje súd za dôvodný a primeraný a pri úprave výšky výživného ich zobral za základ, z ktorého vychádzal. 22. Za zmenu pomerov u dieťaťa považoval súd nástup mal. Paulíny na strednú školu ako aj uplynutie času od poslednej úpravy výživného v roku 2012 do podania návrhu matky vo februári 2016, a to v súlade s judikátom Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/196/2016, podľa ktorého sa za opodstatnenú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku plynutia času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky.
23. Súd ustálil súčasné výdavky mal. dieťaťa na sumu cca 230 EUR mesačne (strava cca 120 EUR vrátane stravy v škole, oblečenie a obuv cca 40 EUR, hygienické a iné základné potreby cca 20 EUR, cestovné cca 15 EUR, literárno-dramatický krúžok cca 6 EUR, výdavky na štúdium cca 15 EUR vrátane skladania sa na venček, voľnočasové aktivity cca 15 EUR vrátane cyklistiky a turistiky). Niektoré výdavky oproti roku 2012 zanikli (výdavky na kurz angličtiny vo výške cca 160 EUR ročne, výdavky na volejbal cca 10 EUR mesačne, výdavky na zubný strojček cca 25 EUR/polrok), iné výdavky pribudli (výdavky na literárno-dramatický krúžok cca 6 EUR mesačne, výdavky na cyklistiku a turistiku cca 10 EUR mesačne). Plynutím času sa zvýšili výdavky na stravu (o cca 30 EUR mesačne), štúdium (o cca 15 EUR mesačne) ako aj ošatenie (o cca 20 EUR mesačne). Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že výdavky na mal. dieťa sa oproti roku 2012 zvýšili o cca 81 EUR mesačne. K týmto výdavkom treba samozrejme prirátať výdavky na bývanie a iné výdavky, spojené so starostlivosťou o dieťa.
24. Je len samozrejmé a logické, že zvýšenie výdavkov pre mal. dieťa nie je možné absolútne exaktne vyjadriť. Sú totiž prísne individuálne, premenlivé v čase a súd musí vychádzať aj z kategórii osobnej starostlivosti, životnej úrovne a podobne, ktoré nie je možné ani číselne vyjadriť. Preto súd vychádzal pri úprave výživného nielen z údajov, ktoré uviedli účastníci konania, ale aj z praktických skúseností a právnej úvahy. Podľa názoru súdu je spravodlivé a zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu veci, aby sa otec na týchto zvýšených výdavkoch podieľal aspoň sumou 50 EUR mesačne, a to vzhľadom na skutočnosť, že mal. A. žije s matkou v spoločnej domácnosti, ktorá sa o ňu osobne stará a zabezpečuje jej bývanie ako aj iné vecné plnenia. Otec sa na výchove dcéry inak nepodieľa, nezaujíma sa o ňu, nestretáva sa s ňou, nič jej nekupuje.
25. Počiatok plnenia zvýšeného výživného súd určil na 01.03.2016, tak ako navrhla matka, teda od počiatku mesiaca nasledujúceho po podaní návrhu. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca platiť zvýšené výživné pre mal. Paulínu, zo sumy 70 EUR na sumu 120 EUR mesačne. 26. Otec dobrovoľne platil vyššie výživné ako bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/339/2011-166 zo dňa 28.11.2012, namiesto 70 EUR mesačne platil sumu 90 EUR mesačne, čo mu súd zarátal do dlžného výživného. 27. Zvýšením výživného od 01.03.2016 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom vo výške 750 EUR, ktorý súd ustálil nasledovne:
- od 01.03.2016 do zvýšil súd výživné o 50 EUR (120 EUR mínus 70 EUR). Podľa zhodného vyjadrenia účastníkov zaplatil otec od 03/2016 - 12/2016 výživné vo výške 900 EUR. Za toto obdobie mal zaplatiť 1200 EUR (10 mesiacov krát 120 EUR) Za obdobie od 01.03.2016 - 31.12.2016 teda vznikol otcovi nedoplatok na výživnom vo výške 300 EUR (1 200 EUR mínus 900 EUR).
Podľa zhodného vyjadrenia účastníkov otec zaplatil od 01/2017 - 09/2017 výživné vo výške 630 EUR. Za toto obdobie mal zaplatiť 1 080 EUR (9 mesiacov krát 120 EUR). Za obdobie od 01.01.2017 do 30.09.2017 teda vznikol otcovi nedoplatok vo výške 450 EUR (1 080 EUR mínus 630 EUR). Celkový dlh otca na výživnom za obdobie od 01.03.2016 do 30.09.2017 predstavuje sumu 750 EUR (300 EUR plus 450 EUR). 28. Súd povolil otcovi dlžné výživné splácať v mesačnej splátke po 30 EUR, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Súd povolenie splátok odôvodňuje úpravou výživného, výškou priznaného nedoplatku na zameškanom výživnom a platobnou schopnosťou otca a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výchova a výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. Otec si musel byť vedomý toho, že výživné môže byť zvýšené a už v predstihu sa na takúto situáciu mohol pripraviť.
29. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Keďže žiaden z účastníkov konania nenavrhlo nahradiť trovy konania, súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
30. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný (§ 44 CMP). 31. Podľa § 44 CMP lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.